Seychely - Lamborghini medzi dovolenkami

V prvom rade - Seychely sú naozaj tým tropickým rajom, ako sa o nich hovorí. Hneď, ako priletíte na medzinárodné letisko, rozprestierajú sa nad vami vysoké zelené hory. Už to robí zo Seychel medzi ostatnými plážovými destináciami absolútnu výnimku.

Pekne zelené sú napríklad aj Tahiti či blízky Madagaskar, no Seychely majú v porovnaní s nimi ako bonus jednoznačne krajšie pláže. Konkuruje im snáď prírorodu a hotelmi Bora Bora. Maldivy sú koralové ostrovy – rovina, kde najvyšším bodom je kokosová palma. Celkom iný pocit, ako krásne vrchy, ktoré vás vítajú na Seychelách. Navyše pokrytých zeleňou! Čo sa zasa nedá porovnať s najlepšími plážovými dovolenkami Európy, ktoré síce vedia byť čarovné, no s dosť vyprahnutou prírodu.

Taká Dalmácia - ak sa rozhliadnete naokolo, väčšinou pozeráte na suché skaliská. Podobné je to vlastne všade v Stredomorí - suché vrchy s bielymi kameňmi. No Seychely sú skutočne zelené! Nádherne zdravo zelené. Neopakovateľná panoráma sviežich strmých vrchov, krištáľovo čistého modrého mora, všade bujnej vegetácie...

Vnútorné ostrovy Seychel, ktorých je 45, zaberajú 54 percent celkovej rozlohy súostrovia, a sú najstaršími stredooceánskymi žulovými ostrovmi na Zemi. Žije na nich až 99 percent obyvateľstva Seychel. Zvyšok sú nízko položené koralové atoly a útesy.

Seychely majú jednu unikátnu visačku luxusu - sú spoľahlivo vzdialené od akejkoľvek civilizácie, čo ich odlišuje od ostatných ostrovných rajov. (S výnimkou Galapág, ktoré sú takisto „ďaleko od všetkého“). Preto hovorím o Seychelách ako o Lamborghini: totálna exkluzivita, daná lokalitou.

Plus tá božská samota... Na Seychelách v predkoloniálnej ére nikdy nežili ľudia. A aj dnes je  tu domorodcov stále málo. Na porovnanie s takým Réunionom – ďalším ostrovom v Indickom oceáne, (viac si prečítajte v našom blogu o Réunione), na Seychelách žije cca 10-násobne menej ľudí (a keď chceme porovnávať ďalej – 15x menej ako na Mauríciu). To z nich robí skutočný idylický raj, kde budete zbierať zážitky z týchto zelených ostrovov skutočne nerušene a exkluzívne.

Nie náhodou priťahujú tradične najväčšie svetové hviezdy šoubiznisu, ktoré sa tu môžu slniť inkognito, nerušení papparazzami. Aj princ William a jeho Kate zvolili práve Seychely za svoju svadobnú cestu...

Seychely ma prekvapili tiež relatívne malým počtom turistov. Letel som sem z Paríža, ktorý som navštívil len dvanásť hodín po vyhorení Notre Dame, stál som pred slávnou pokorenou katedrálou bez strechy, ktorá každoročne víta 14 miliónov turistov. Na porovnanie - celé Seychely navštívi ročne okolo 300 000 ľudí - 46x menej ako Notre Dame. Alebo inak - toľko turistov čo navštívi Notre Dame za týždeň, príde na Seychely za celý rok. Hoci sa o nich veľa hovorí ako o synonyme perfektnej dovolenky, sú stále vzdialenou exkluzivitou.

Seychely objavili v roku 1502 Portugalci, využívali ho ako dôležitý bod na obchodovanie s Indiou. Párkrát na ostrovy naďabili piráti, stali sa dôvodom bojov medzi Francúzmi a Angličanmi, napokon tu v 18. storočí Francúzi založili prvú osadu. V r. 1903 sa stali Seychely britskou kolóniou, v roku 1976 získali ako krajina nezávislosť.

Giovana, naša miestna spolupracovníčka, nás vezie z letiska do hlavného mesta Victoria, je to asi pätnásť minút cesty. Sme na ostrove Mahé. Zatiaľ žiadny luxus nevidíme. Seychely sa hrdia, že sú najbohatšou krajinou Afriky, a takto ich treba aj brať. Stále je to skôr Afrika ako Európa, a chudoba – napriek výnimočnosti, ktorú Seychely vedia ponúknuť turistovi, je všade naokolo.

Každopádne, HDP v prepočte na jedného obyvateľa je tu dnes najvyššie zo všetkých afrických krajín, ak nerátate francúzske územia Mayote a Réunion, ktoré sú bohatšie. (Ekonomika stojí na cestovnom ruchu, ďalej na love a spracovaní rýb, vývoze kokosu, škorice a vanilky). No aj tak je to stále Afrika, kde je bohatstvo koncentrované do rúk elity.

V prípade Seychel sú to komunisti, keďže po vojenskom prevrate Alberta Reného v roku 1977 sa spolu s týmto inteligentným právnikom dostalo do popredia v krajine socialistické zmýšľanie. René vládol krajine až do roku 2004, odvtedy ho vystriedali dvaja ďalší prezidenti, no žiadny už nemal toľko charizmy ani inteligencie. Tým súčasným je pravičiar Danny Faure, no celý parlament je prakticky ľavicový, a v tomto stave ekonomika Seychel, a s ňou všetko ostatné stagnuje.

Rozprávam sa o situácii v krajine s mnohými domácimi, ktorých snom je opustiť svoju domovinu. Pripomína mi to jednu malú stredoeurópsku krajinku... Zaujímavosťou je, že bývalého prezidenta Reného pochovali v marci 2019, čo je vcelku nedávno. Bol to veľký pohreb.

Seychely prevzali školský aj právny systém po svojom poslednom kolonizátorovi – Británii. Jazdí sa tu takisto po ľavej strane. Kreolčina, ktorou sa tu dorozumievajú domáci, je veľmi podobná francúzštine (okrem nich je úradným jazykom aj angličtina). Zaujímavosťou je, že až 90 % obyvateľstva sú rímski katolíci.

Šofér, ktorý ma vezie, žil päť rokov v austrálskom Perthe, rovnako ako moja tunajšia biznis partnerka. Odtiaľ sa poznajú. Obaja sa vrátili takpovediac náhodou - z rodinných dôvodov. Strýko mojej partnerky prehral v kartách južné atoly Aldabra (nad Madagaskarom), ktoré patria k Seychelám. No Giovana stále má užitočné kontakty s vysokopostavenými činiteľmi v štáte. Sľúbila nám, že sa porozpráva s ministrom a jeho manželkou, ktorá má na starosti UNESCO pamiatky v tejto oblasti, a v budúcnosti nám vybaví expedíciu, aby som sa na takmer nedostižnú Aldabru dostal.

Tento atol je tvorený štyrmi samostatnými ostrovmi, ktoré obklopujú vnútornú, takmer uzavretú lagúnu, vyplnenú slanou vodou. Lagúna je obrastená mangrovníkmi tak husto, že sa sem takmer nedá dostať. Zato poskytuje bezpečný úkryt pre tunajšie vtáctvo – fregatky a tereja červenonohého. Žijú tu aj korytnačky obrovské, niekoľko druhov žralokov a veľa koralových rýb.

Ostrov má iba dvanásť obyvateľov, jeho  izolovanosť a obtiažny terén z neho robia skutočnú cestovateľskú chuťovku, ktorej sa už neviem dočkať... 

V hlavnom meste Victorii žije cca 30-tisíc ľudí, celkovo majú Seychely 95-tisíc obyvateľov, z toho veľká väčšina žije na troch ostrovoch Praslin, La Digue a Mahé. Tu, na najväčšom ostrove vulkanického pôvodu, ktorý je ideálnym východiskovým bodom pre výlety na ďalšie ostrovy, nájdete tiež najvyšší vrch celého súostrovia Morne Seychellios (900 m).

Atrakciami Mahé sú tiež Národná botanická záhrada s exotickými orchideami a obrovskými korytnačkami, či Národný park, pokrývajúci viac ako 20 percent ostrova. Celkovo však majú Seychely pod ochranou najviac územia zo všetkých krajín sveta, je to vyše 50 percent.

Seychely sú od 70. rokov tým povestným „playground for rich and beautiful”, presne ako Lamborghini. Preto aj hotely na týchto „ostrovoch pre vyvolených“ si stále zachovávajú v mnohých prípadoch najvyššie ceny na celom svete. Najdrahší „all inclusive“ hotel na svete? Seychely. (Aj keď ďalším pozitívom je, že tu nenájdete obrovské nudné hotelové komplexy, ale skôr stredné a menšie hotely). Najdrahší orech na celom svete? Opäť Seychely! (Jeden stojí vyše 400 eur!)

Hlavné mesto Victoriu na ostrove Mahé dokážete prejsť za pol hodinu od jedného konca na juhu až po sever pri katolíckej katedrále. Zastaneme na parkovisku oproti mešite (Victoria mosque) a stánkami so suvenírmi s nádhernou koloniálnou budovou.

V seychelskej metropole neobídeme koloniálny dom, ďalej najkrajšiu stavbu mesta, ktorá je dnes pretvorená na múzeum (pred ňou stojí malá soška kráľovnej Viktórie), hneď oproti je exotická pošta, o šesťdesiat metrov nižšie na tej istej ulici prírodopisné múzeum.

No my pokračujeme po kruhovom objazde, okolo britských bielych hodín, ktoré určujú stred mesta, ďalej. Na koniec hlavného mesta (ku Katedrále Immaculate Conception) to máme po rovnej ulici Albert Street maximálne dvesto metrov. Takýmito vzdialenosťami žijú vo Victorii.

Okolo po ceste sa mihajú zmenárne aj ATM, ako v každom turistickom centre. Neodbočíme doľava na Market Street, kde sa po 60 metroch po ľavej strane otvára trh, ale pokračujeme 2 minúty ku katolíckej katedrále umiestnenej na kopčeku. Tu si trošku oddýchneme a následne pokračujeme dole vpravo a hneď vľavo k farebnému hinduistickému chrámu Arul Mihu Navasakthi Vinayagar.

Architektúra južnej Indie, veľmi podobná tomu, čo poznáte z Malajzie či Singapuru. Ak si zájazd na Seychely spojíte s Mauríciom, môžete si odložť návštevu hinduistických chrámov tam.

Trh Sir Selwyn-Clarke Market je 2 minúty a podľa mňa ide o najväčšiu atrakciu mesta. Ulicu Market Street lemujú desiatky obchodíkov Indov, ktorí tu predávajú alkohol, vrátane rumu Takamaka Bay – kvalitného seychelského rumu, vyrábaného z cukrovej trstiny rastúcej na štyroch miestach ostrova Mahé. Biely aj tmavý stojí rovnako, okolo devätnásť euro za sedmičku. Fajn cena. Dostanete tu aj „single cask“ rum za 1 400 seychelských rupií v elegantnej krabici.

Nemá strechu napriek tomu, že tu stále prší. Červené trámy, všade naokolo ryby... Je jasné, že toto je raj pre milovníkov sea foodu. Ovocia je tu málo, navyše je malé. Je jasné, že sa nikomu nechce priveľmi namáhať; a pestuje sa, iba ak „samo” vyrastie.

Hore na prvom poschodí je príjemná reštaurácia, kde majú skutočnú lahôdku - carpaccio z tuniaka, karí z chobotnice, alebo „catch of the day“ (niečo ako ponuka, menúčko dňa), čo je isto najslabšia z týchto možností. K tomu tretinkové slušné lokálne pivko Sey Brew, či šotík Takamaka Bay, a máte deň na trhu ako vymaľovaný...

Jedným z lákadiel destinácie Seychely je určite aj miestna kuchyňa, ktorá je vzrušujúcou zmesou kreolskej, francúzskej, indickej, arabskej a čínskej kuchyne. Hlavným zdrojom pre tunajších kuchárov je bezpochyby azúrové more, plné pestrého života.

Seychely sú vôbec rajom vhodným na šnorchlovanie, potápanie, pozorovanie tunajšej bohatej fauny a flóry, vrátane obrovských korytnačiek na pobreží, či bujných dažďových pralesov vo vnútrozemí.

Luxusným bonusom Seychel je príjemné stabilné počasie, keďže súostrovie sa nachádza mimo zóny cyklónov. Sme však na rovníku a tie zelené dažďové pralesy nikto nepolieva. Dážď náhle spadne a o chvíľu opäť vykukne silné slnko. Na Seychelách je často dusno a extrémne teplo.

Z letiska do centra Victorie to autom trvá cca 20 minút, to však len v prípade, že nenatrafíte v meste na dopravnú zápchu. Z Victorie ideme cez hory cikcakovitými cestičkami do Beau Vallon ďalších cca 20 minút.

Naším cieľom je krásna 2-kilometrová pláž na severozápadnom pobreží, ktorá vás len utvrdí v tom, prečo sa seychelské pláže dostávajú pravidelne do zoznamov top pláží sveta. Dá sa tu pri krásnom výhľade na protiľahlý ostrov Silhouette v čistučkej vode pohodlne kúpať, a ak neplávate kilometer smerom do mora, je aj bezpečná. Všetky oceány majú silné prúdy, no Beau Vallon je v tomto ohľade zrejme najbezpečnejšou plážou ostrova. Piesok je tu jemnučký, ráno sme si vybehli od hotela Meridien (Fishermans cow) až za indickú reštauráciu Mahek.

Pláž Beau Vallon je orientovaná na západ a práve západy slnka sú tu naozaj nádherné, aj počas dní, keď sú na oblohe mraky. Výhodou tejto lokality je, že nemusíte jesť v hoteloch, po pláži sa za nejakých 10-15 minút dostanete do reštaurácie: indická, čínska, lokálna. Je tu aj zopár obchodíkov, kde Indovia predávajú bagety, pivo, či rum. Môžete takto viac pričuchnúť k domorodej kultúre. No každý hotel má viacero reštaurácii od pizzerií až po rybacie.

Najlepší hotel, ktorý odporúča aj BUBO, je Le Meridien - taká lepšia 4* (oficiálne 5*), je veľmi vkusný. Dobrý a preverený je aj nový hotel „H”, potom Savoi, ten však vlastnia Rusi a od pláže je oddelený malou trojmetrovou cestou pre peších. Všetky si píšu päť hviezdičiek, a aj keď je Le Meridian najlepší, so skvelou polohou, stále ide o africkú kvalitu, preto my im dávame hviezdičky štyri.

Lepší hotel sme na tejto ceste zažili na Mauríciu, tomu sme dali s kľudným svedomím šesť hviezdičiek. Zážitkom je tu určite aj návšteva omše, kostolík je len tri minúty pešo od hotela Le Meridien.

Ďalšou odporúčanou plážou na Mahé je aj Anse Intendance, ktorú vyhľadávajú najmä surferi. Celkovo je na ostrove 65 pláží, určite si tú svoju vyberiete. Beau Vallon je ideálnou plážou na poznávacích cestách, je časovo najvýhodnejšia a nie ste vydieraní zlým počasím a z toho vyplývajúcich vysokých vĺn, kedy vás do vášho ostrovného hotela jednoducho neodvezú.

Ak však idete na Seychely na dlhšiu dovolenku, vyberte sa určite aj na iné ostrovy. V BUBO odporúčame rozhodne vyraziť na ostrov Praslin (čítaj Pralin). Loď na jedno z najkrajších miest celého súostrovia vyráža z umelého ostrova Eden Island, kde nájdete vily viacerých expatov, a ktoré pôsobí trochu ako bratislavská Eurovea s reštauráciami a jachtami. Cesta silnou rýchloloďou s motormi 2x 300 trvá hodinu a štvrť.

Na Prasline – druhom najväčšom ostrove Seychel, kde sa žije príjemným pozvoľným tempom a všade tu vládne pohoda, musíte mať objednanú dopravu. Naše vopred rezervované auto nás pohodlne berie na pláž Anse Lazio, vzdialenú 20 až 30 min, krútime sa rôznymi cestičkami hore-dole.

Malebná pláž Anse Lazio lemovaná žulovými kameňmi je ideálnym miestom na kúpanie, ale opäť - neplávať ďaleko! Aj tieto miesta pamätajú prípady útoku žraloka (nešťastník tu síce kŕmil ryby krvavým mäsom, no aj tak, opatrnosti nikdy nie je navyše). Zabárame prsty do horúceho jemného piesku a cítime sa ako Robinson Crusoe vo svojom súkromnom raji. Doslova. Sme tu úplne sami a je to neopísateľný pocit. Veď preto sme aj vyrazili z hotela z Beau Vallon celkom prví! Hotel síce nerobí balíčky, ale urobili nám plné raňajky už o piatej ráno. No tých pár hodín, čo sme si ukradli zo spánku a leňošenia v hoteli, rozhodne stáli za pocit ocitnúť sa na jednej z najkrajších pláži sveta v nádhernom turistickom raji samučičkí ako prst...  

Ďalšou krásnou plážou Praslinu je Anse Volbert, vhodná napríklad pre deti. Práve Anse Lazio je však tou preslávenou plážou, ktorá mnoho razy vyhrala prvé miesto o najkrajšiu pláž sveta. Skrátka - celebrita medzi plážami s tým najbelším pieskom a najtyrkysovejšou vodou, aké ste kedy videli. Táto pláž musí byť základom vašej cesty na Praslin.

Neďaleko Praslinu sa rozprestierajú ďalšie tri ostrovčeky Cousin Islands s prírodnou rezerváciou pre karety obrovské a druhy vzácneho vtáctva. Žije tu aj najväčšia kolónia jašteríc na svete.

Následne sme na Prasline vyrazili do útrob ostrova: Ďalších 25 minút smerom do úchvatného „Májového údolia” – národného parku, ktorý je pod patronátom UNESCO. Vďaka jeho kráse sa o ňom hovorí aj ako o pôvodnej rajskej záhrade, a je to vraj jediné „bydlisko“ vzácneho čierneho papagája.

Nešli sme dovnútra, lebo na to potrebujete minimálne 2 až 3 hodinky, a my máme v pláne ešte ďalší ostrov, ale náš sprievodca využil super trik. Vľavo od vstupu do parku, asi dvadsať metrov vľavo od nápisu Valle de Mai Nature Reserve, je aj tak to, čo tu všetci hľadajú: Palma Coco de Mer s najväčšími plodmi na našej zemeguli. Tieto vzácne palmy rastú v pralese ostrova a podľa legendy boli práve ich plody tým bájnym zakázaným ovocím. Svojím vzhľadom pripomínajú ľudské pozadie alebo ženské lono.

Coco de Mer môžeme preložiť ako morský kokos, takto ho pomenovali námorníci, ktorí nachádzali orechy podobné ženskému lonu v mori, ale nikde nevideli ostrovy. Mysleli si, že to je plod akéhosi podmorského stromu. Keď napokon Praslin objavili, boli presvedčení že objavili pravý raj.

Tieto kokosy sú skutočným unikátom. V jednom orechu, ktorý váži až 40 kg, nájdete tri plody, jeden sa predáva za 400 aj viac eur. Náš sprievodca nás upozornil na ženskú podobu palmy (s orechmi), ale aj samčiu palmu (s penisom). Zaujímavosťou je tiež, že tieto unikátne palmy rastú len na ostrovoch Praslin a Curieuse.

Z krásneho vnútrozemia sme sa konečne vybrali do prístavu, kde sa to už na pohľad len tak hmýri hojným morským životom (priamo v prístave môžete pozorovať veľa rýb, dokonca zazriete aj korytnačku.) Našou loďou ideme pätnásť minút na ďalší ostrov (štvrtý najväčší po Mahe, Praslin, Silhouette) - La Dique.

Na La Digue (čítaj Ladik) na vás dýchne atmosféra skutočného raja. Príjemný tropický vánok, pláže ako z katalógu lemujúce tyrkysovú vodu, všade pokoj, zeleň, veľa bicyklov, ktoré ešte umocňujú pohodový dovolenkový ráz tohto miesta. Ideálne miesto pre milovníkov prírody.

My sa vyberáme z jeety (prístavu) pešo do najbližšej reštaurácie, cca za sedem minút sme tam. Lákavý bufet s čerstvými rybami, chobotnice, dary mora... všetko okrem nápojov. Tu po nás príde akási kreolská drevená vétrieskaa berie nás na originálnu obhliadku ostrova. Vidíme typické staré kreolské domčeky, pieskové cestičky, miesto kde zastal čas. Opäť ani tu ten luxus nespočíva vo vybudovanom servise, ale v tom, že to tu vybudované nie je...

Zastavíme sa pri cintoríne, kde sú pochovaní prví osadníci ostrova (prišli sem z Réunionu), a tu si vysvetlíme výrobu kopry - bielej mäsitej dužiny z kokosových orechov, ktoré tu rastú všade naokolo. Prechádzame okolo rozvoniavajúcej, všade rastúcej vanilky (návšteva vanilkovej plantáže stojí za to), o chvíľku stretávame pod skalami desiatky obrovských korytnačiek, ktoré kŕmime.

Pokračujeme ďalej asi desať minút peši okolo drevenej ceduľky Anse Source d’Argent, ktorá nás nasmeruje k reštaurácii vpravo. Tu si dávame rozchod. Sme na začiatku najfotografovanejšej pláže sveta - Anse Source d’Argent– pláž pokladov. Vlastne, nejde o jednu pláž, ale o desiatky maličkých pláží, spojených jedným názvom. 

Možno vzdialene to pripomína The Baths na ostrove Virgin Gorda. Aj tu ide paralelne s plážou piesková cestička, krytá palmami a skaliskami. Už samotná táto prechádzka je nesmierne romantická.

Pláže sú tu plytké, všade navôkol biele piesky, obmývané smaragdovými vodami z jednej strany, kokosovými palmami lemované zo strany druhej. Táto „naša“, na ktorej práve stojíme, je obkolesená žulovými skalami. Je úžasne fotogenická, pri tom pohľade chápeme, prečo sa Anse Source d´Argent stalo pojmom, svetovou ikonou medzi plážami... Na Anse Lazio sa možno plávalo lepšie, tu zasa nafotíte viac fotografii. A aj tu stojíte na jednej z najznámejších pláži našej planéty.

Autom sa vrátime za dvadsať minút späť do prístavu, odtiaľ bláznivou jazdou (jeden a štvrť hodiny) frčíme na Mahe, kde sme ešte pred západom slnka. Čo je tu vlastne nariadené zákonom. Po západe na mori nemáme čo hľadať... Je večer, my zo seba striasame piesok z najkrajších pláží sveta a v hlavách si utriasame dojmy z potuliek týmto exkluzívnym súostrovím.

Lamborghini medzi dovolenkami, ktoré vás nepotrebuje ohúriť prekomplikovanými hotelmi a službami, aby sa stalo rajom planéty. Už len tým, kde je, a aké je... Vzdialené od všetkého, pokojné, zelené, jednoduché, unikátne... 

Seychely sú zo všetkých Vanilkových ostrovov pravdepodobne „najafrickejšie“ - nájdete tu najviac rastafariánov a černochov celkovo. V porovnaní s nimi, Réunion je v podstate biely a na Mauríciu som videl pracovať vlastne iba Indov.

Seychely sú najmenšou krajinou Afriky. Nádherný kúsok Afriky, ktorej sa stále právom hovorí raj na zemi. Zelené pralesy, vysoké hory, azúrové pláže, nádherný podmorský svet... len vy a táto krása navôkol. Ak si niekde prežiť moderný príbeh Robinsona, určite práve tu...

Okrem toho, aby ste tu nezbankrotovali, dávajte si tu pozor na prehriatie. Kamkoľvek pôjdete, majte so sebou fľašku pitnej vody.Používajte krém s UV faktorom nad pätnásť, rovníkové slnko je zradné.

Seychely sú turistickým rajom, ale sme na rovníku, a tak aj tu môžu byť komáre, prenášajúce horúčku dengue. Preto hlavne malé deti do desať rokov sprejujte repelentom.

Útoky žralokov sú raritou a počet smrteľných stretov je nula, ale netreba byť prvou obeťou. Ak vám na Anse Lazio hovoria aby ste neplávali ďaleko od brehu, poslúchnite! Pláž Beau Vallon je bezpečná. Dôležité upozornenie - aj ak ste dobrí plavci, neplávajte hlboko (viac ako kilometer) do oceánu! Prúdy vedia byť silné a späť to už nemusíte uplávať. Inak sú Seychely veľmi bezpečnou dovolenkou. 

1. Najkrajše pláže sveta: Sú hlavným dôvodov, prečo idete na Seychely. Piesok je tu akosi belší, more tyrkysovejšie. Ani neviem, či som niekde videl jemnejší piesok. Inde je biely ale sú to rozdrvené koraly. Tu sa naozaj prechádzate bosí po piesku a necítite nič, iba hodvábne pohladenie. Zrejme tá bielosť piesku robí aj more takým modrým a unikátnym. Nevynechajte dve hitovky–celebritné pláže Anse Lazio a Anse Source d’Argent.

2. Najväčší plod sveta: Kokosových orechov ste možno videli stovky, tisíce. No toto je úplne čosi iné. Tie plody majú skutočne 40 kíl a ten tvar vás evokuje raj. Údolie, kde tieto orechy endemicky rastú, je pod patronátom UNESCO. Strom rastie veľmi pomaly - tri roky trvá, kým sa zakorení, 25 rokov, kým vyrastie, plod je zrelý po 50 rokoch a rastlina sa dožíva 150 rokov. Ide o najväčšie orechy na našej planéte, vskutku o prírodný zázrak, ktorý si nesmiete nechať na svojej ceste súostrovím ujsť. Ak si chcete jeden kúpiť, vždy len s certifikátom, inak vám ho pri odlete colníci zoberú.

3. Obrovské korytnačky: Určite sa niekde zastavte pozrieť si ich. Nájdete ich napríklad vpravo pred vchodom do hotela Berjaja v Beau Vallon, či na ostrove La Dique vľavo pred vstupom na Anse Source d’Argent. Ide o najstaršie korytnačky na našej planéte, ešte staršie než tie z Galapág. Najstarší žijúci živočích vôbec je korytnačka zo Seychel, vyliahnutý z vajca v neuveriteľnom roku (nie, nie je to preklep) 1832 (tisicosemstotridsaťdva)!!!

4. Najbohatšia a najmenšia krajina Afriky: V oboch prípadoch ide o unikát, a v oboch prípadoch tak trochu skrytý. Tú „malosť“ Seychel zistíte, ak prejdete niektorým zo štyroch najväčších ostrovov krížom-krážom. Bohatstvo tu nie je na prvý pohľad viditeľné, no opäť je dobré vyjsť z rezortu, navštíviť lokálnu reštauráciu, lokálne potraviny, lokálny trh a siahnuť si na lokálnu ekonomiku.

5. Prekrásna príroda: Zatiaľ čo také Maldivy sú ako placka, nádhera Seychel tkvie v nesmierne bohatej prírode a strmých zelených horách. Na svojich cestách krížom cez ostrovy si túto krásu všímajte, vrátane viacero endemických druhov rastlín aj zvierat.

6. Potápanie, šnorchlovanie: Z tohto hľadiska ide určite o jednu z top 10 najlepších destinácií sveta. More je tu absolútne čisté, viditeľnosť perfektná. Je veľká šanca zazrieť žraloka obrovského – veľrybieho, ktorý sa živý planktónom, či vidieť plávať okolo vás morskú korytnačku.

7. Vanilkové plantáže: Kilo vanilky je dnes drahšie než kilo striebra. A vidieť voňavú vanilkovú plantáž naživo jednoducho treba. Jednu z najkrajších nájdete na juhu ostrova La Digue, neďaleko obce La Passe. Vstup za prechádzku medzi vanilkovými strukmi stojí päť eur.

8. Victoria:  Je to hlavné mesto ostrovov, a tak mu venujte trošku času. Žije tu asi tretia populácie Seychel, na západe ho ohraničuje horský masív. Patrí k najmenším hlavným mestám sveta. Oplatí sa tu navštíviť krásnu botanickú záhradu, záhradu orchideí Bel Air, Národné múzeum histórie, všimnite si hodinovú vežu, postavenú podľa Vauxhall Clock Tower v Londýne. Určite nevynechajte miestny trh s čerstvými rybami, majestátnu Katedrálu Nepoškvrneného počatia, či miestny cintorín, kde sú údajne pochovaní ešte aj piráti. Na Revolution Avenue stojí Grand Trianon – krásny koloniálny dom, kde kedysi prespával známy dobrodruh a cestovateľ Henry Morton Stanley. Všimnite si aj Znom Iib – sochu muža na 5th Avenue, ktorý drží v rukách reťaze ako symbol otroctva. 

9. Beau Vallon: Druhé najväčšie mesto Seychel, či aspoň ostrova Mahé, s prekrásnou bezpečnou plážou s jemným pieskom, kde sa dá omnoho lepšie kúpať, než napríklad na Anse Source d’Argent. Vychutnajte si úžasné západy slnka a nedeľnú omšu.

10. Eden Island: Luxusný umelo vytvorený ostrov, plný rezidenčných víl a jácht. Nachádza sa cca päť kilometrov od hlavného mesta a asi 6,5 kilometrov od letiska. Nájdete tu celý rad obchodov, reštaurácií, hotelov, mnohé z nich majú súkromné pláže, ako inak.

Z vyhliadky nad Victoriou sa v jemne zvlnenom Indickom oceáne v diaľke ligocú ostrovy. Silhoutte, La Digue a najväčší z nich, Praslin. Tam, kde je hlavný ostrov Mahé hlučný, tam je Praslin kľudný, tam, kde sú na Mahé mandľové pláže, tam sú na Prasline kokosové.

Ak hľadáte pokojnejší ostrov s nádhernými plážami a možnosťou aktívneho oddychu, tak vaším výberom nemôže byť nič iné než Praslin.

Kde sa však ubytovať? V BUBO si myslíme, že výber je jednoznačný: Constance Lemúria! Ekologickému luxusu v Indickom oceáne vládne práve hotelová sieť Constance a Lemúria patrí k tomu najlepšiemu, čo majú. 

Krátky 20-minútový let z letiska v Mahé vás prinesie na letisko, lemované kokosovými palmami a oceánom. Váš kreolský butler naloží batožinu do hotelového mikrobusu a za desať minút ste v hoteli.

Hotel leží na západnom konci ostrova. Väčšinou je to láska na prvý pohľad. Manikúrované trávniky, všadeprítomné kvety a bujná voňavá tropická zeleň, bicykle a golfové autíčka. Vitajte v Constance  Lemuria!

Hotel otvorili v roku 1999 a v roku 2016 prešiel kompletnou rekonštrukciou. Jemne vychladený uterák, krištáľovo čistá vychladená voda a lokálna, ručne robená čokoláda. Sladký check in.

Akú izbu si vybrať?  Hotel ponúka štyri typy izieb - senior a junior suite, pool villas a prezidentskú vilu. Náš výber je ľahký - pool vila! Nachádzajú sa na konci rezortu, každá vila má dve spálne, obývačku, dve sprchy, vonkajšia patio, vlastný bazén a vlastného butlera, ktorý sa stará o vaše pohodlie. Dbá na to, aby vám nič nechýbalo, keď treba, tak vám prinesie vodu, spraví jednohubky alebo objedná buginu, či rezervuje golf. Dostanete jeho whatsapp číslo a relax sa začína.

Prečo plážovú vilu?  Jednoznačne pre priestor, diskrétnosť a pohodlie. Vila je vhodná pre rodinu s dvoma deťmi a dvoma kamarátmi. t.j. ideálna pre šesť ľudí. Každý dostane bicykel ( ak máte malé dieťa, tak dostanete aj nosič).  

Priamo z vily máte prístup na divokú pláž Grande Anse Kerlan. Neustále do nej búši oceán a nie je úplne ideálna na kúpanie, na druhej strane je rajom mušlí. Lepšiu prechádzku po pláži nenájdete. Je to zároveň jedna z najväčších pláží na ostrove. Započúvajte sa do nej v noci. Hukot oceánu sprevádzaný dunením kokosových orechov, padajúcich na zem... Pláž Grande Anse Kerlan je od vašej vily oddelená palmami a zeleňou. Dostanete sa ňu úzkym chodníčkom priamo z vily. Vzdialenosť od vášho bazénu? 23 metrov.

Druhou plážou hotela je Petit Anse Kerlan. Táto maličká pláž je vhodná na kúpanie aj pre najmenších a lemovaná obrovskými balvanmi.

Treťou hotelovou plážou je Anse Georgette, ktorá patrí k najkrajším na svete. Snehobiely piesok, tyrkysový oceán, príjemný tieň kokosových paliem a chladený drink. Nič lepšie na ostrove nenájdete. Pláž Anse Lazio je krásne, Anse Georgette je jej mladšia, ešte krajšia sestra.

Ako všetky pekné veci, Anse Georgette si musíte zaslúžiť. Leží na druhej strane kopca. Ak sa sem vydáte na bicykli tak vás tu čaká jedno náročné stúpanie, no potom sa s o to väčšou chuťou hodíte do vody. Môžete si sem spraviť aj celodenný peší výlet, 50 minút prechádzky nikoho nezabije. Najľahšou, možnosťou ako sa na pláž dostať, je elektrická bugina, desať minút jazdy a ste tam! 

Anse Georgette leží na konci 18-jamkového golfového ihriska, jediného na Seychelách. Pre milovníkov golfu je tento ostrov unikátnym miestom. Absolútnou chuťovkou je trojparová 15. jamka s azda najkrajším výhľadom na svete. Do diaľky vidíte ligotavý Indický oceán, delfíny blázniace sa vo vode, vpravo dole biely piesok Anse Georgette a krištáľovo čisté pobrežie, ktoré hrá všetkými odtieňmi modrej a zelenej.  Hmm, a keď si k tomu štrngnete s pohárikom šampanského Krug 1995, svet je úplne ružový...

Po celodenných aktivitách vždy padne vhod dobré jedlo. Hlavnou reštauráciou je Legend, ktorej dominuje obrovský mangovník. Večere sú väčšinou formou bufetu. Ak budete mať šťastie, odporúčame netopierie curry. Riaditeľ hotela Bruno Le Gac vraví, že to curry je kuchárovou pomstou za to, že mu netopiere kradnú mango. K netopierom odporúčame juhoafrické čerevené Mattew Van Heerden Signature Pinot Noir 2014.

Alternatívou na večeru je chic reštaurácia Diva s veľkým výberom whisky alebo The Nest s výhľadom na Petit Anse Kerlan a jednoduchou kreolskou kuchyňou, ktorej dominujú morské živočíchy a lokálne chute a vône.

Miestny kokosový šerbet určite ochutnajte!  The Nest je najromantickejšou reštauráciou a minimálne jednu večeru si tu určite dajte. Nezabudnite si ju rezervovať! Constance Lemúria vo vás zanechá hlboký dojem a stane sa z nej váš dvorný hotel.