Čo ma naučil rok 2024?

V marci mi zomrel otec. Zrazu, nečakane. Keď o tom teraz po toľkých mesiacoch píšem, tlačia sa mi slzy do očí. Prial by som vám (inak aj sebe), aby vás mal váš syn po dovŕšení päťdesiatky tak rád, ako som ja ľúbil svojho otca.

Za socializmu ma otec povzbudzoval. Uč sa, makaj v živote, lebo lepší sa presadí. Kamaráti sa mi smiali. „Veď život je o kontaktoch, protekcii, čo to trepeš,“ počúval som. No ja som uveril svojmu otcovi.

Som rád, že som mu stihol napísať blog ako moju vďaku a nájdete ho pod chytľavým kontroverzným názvom Ako vychovať milionára. Text toho blogu uverejnila Chemickotechnologická fakulta, kde ku koncu svojho života pôsobil ako profesor a šéf katedry.

Publikovaný je v knižke, ktorú mu k príležitosti jeho výročia vydali. Môj otec bol veľmi čestnou osobou, veľmi múdry a skromný človek, ktorý veril tvrdej práci. A naučil ma všetko, čo dnes viem.

Zo skúseností z roka 2024 viem odporučiť: vážte si svojich rodičov a nezabudnite im to povedať. A podľa rád môjho otca makajte, lebo lepší sa presadí. Nevzdávajte sa!

V marci 2020 nás covid v BUBO totálne zastavil, knokautoval. A zložil na zem. To, že vtedajší premiér Peter Pellegrini ako jeden z prvých na svete zatvoril krajinu, bol vtedy zrejme správny ťah. Avšak celkovo si myslím, že opatrenia u nás boli úplne zbytočne prísne a príliš dlhé.

Roky som na príchod podobnej pandémie čakal, veď sa v dnešnom globalizovanom svete dá čakať, že podobná choroba príde a bojoval som proti rozširovanej hystérii – a prehral som. Zdalo sa, že to, čo som budoval 30 rokov, sa stratí... Že BUBO zanikne.

Ja som vyštudoval medicínu. Cez moje ruky do ďalekých hyperexotických krajín vycestovalo vyše stotisíc Slovákov. Nikto na zájazde nedostal tropickú chorobu. Kým som ako mladý lekár nezačal cestovať, každý známejší český či slovenský cestovateľ mal maláriu – aj Pavol Barabáš, Rudolf Švaricek, ba dokonca aj polárnik Peter Valušiak. Ja som do slovenského cestovateľstva doniesol možnosť maláriu nedostať.  Učím to mojich sprievodcov a, áno, profitujú z toho naši klienti. 

Počas covidu som štyri mesiace robil na červenom oddelení v skafandri. Na vôbec najhoršom oddelení a pomáhal som zdravotníkom, ktorí nestíhali.  

Chodil som na prednášky a aj domov k profesorovi Fedorovi Čiamporovi, ktorý bol podľa mňa najväčším odborníkom na virózy na Slovensku. Myslím si teda, že sa vyznám. Zorganizoval som viaceré (z pohľadu mainstreamu) kontroverzné cesty ako Zika tour do Brazilie či africkú Ebola tour do najviac postihnutých krajín, aby som ukázal, že panika, akú vytvárajú médiá, je kontraproduktívna. Považoval som to za hejt. 

To iba na vykreslenie situácie. Každopádne, BUBO bolo počas covidu na dne. Prehral som. V tom čase som mal dve možnosti. Mohol som sa zložiť alebo bojovať. My sme sa rozhodli bojovať.

Dnes čítate informácie, že firmám v cestovnom ruchu, hotelom, letiskám či leteckým spoločnostiam sa opäť darí a ich výsledky sa už blížia k tým predcovidovým. Niektoré - ako bratislavské letisko - sú dodnes v mínuse pätnásť percent a považujú to za úspech.

My sme sa z dna odrazili silnejšie. V roku 2024 BUBO dosiahlo dvojnásobný obrat v porovnaní so svojím najlepším rokom pred covidom. Čo sa mi opäť potvrdilo? Aj keď k vám nie je svet spravodlivý nevzdajte TO! Nevzdať sa je v živote základom a rok 2024 mi ukázal, že je to správna cesta.

Aj keď mám doma viac Budhov než krížov, považujem sa za kresťana. Rešpektujem však všetky náboženstvá sveta a aj v tomto robíme v BUBO osvetu. No mojou cestovateľskou snahou bolo dostať sa do Mekky. To sa mi podarilo v roku 2018, rok pred oficiálnym otvorením sa Saudskej Arábie. No nevidel som Kaabu, neodvážil som sa tam.

Otočili sme sa pri Hodinovej veži, jednom z najvyšších mrakodrapov sveta, ktorá so svätým čiernym kameňom susedí. Neskôr som sa sem vrátil ešte raz, ale nebolo to ono, preto som v roku 2024 prišiel po tretí raz. V období, kedy je v Mekke najviac pútnikov.

V piatok trinásteho - v januári 1995 - sme v BUBO založili OPAK (Organizáciu priateľov arabskej kultúry). Mojim cieľom bolo dostať sa do Mekky. Odvtedy som čakal. Neuveriteľných tridsať rokov. Keď som sa Kaaby dotkol, bola to veľká sila, čosi neuveriteľné. Nikomu to však neodporúčam, koncom roka zmenila Saudská Arábia zákon a pre tursitov je to explicitne zakázané. A okrem iného hrozia veľké pokuty. Keď som bol v Mekke začiatkom roka, ešte tento zákon neexistoval.  

Pre mňa návšteva Mekky veľmi veľa znamená. Čo som sa naučil? Ísť si za svojím snom, aj keby to malo trvať 30 rokov. A, opäť, nevzdať sa!

Podnikatelia Slovenska nariekajú nad nedostatkom pracovníkov, a keď už ich majú, hovoria, že nič nerobia a nesnažia sa. Zo všetkých strán počúvam o work-life balance – rôznych návodoch, ako rýchlo a bezprácne zarobiť. Politici sľubujú pomoc za nič.

Každý chce byť Beethoven, no nikto sa nechce nechať priviazať ku klavíru. Veď málokto vie, že Beethovena celé detstvo otec budil uprostred noci, aby hral, priväzoval ho ku klavíru a z dnešného pohľadu týral, lebo z neho chcel mať druhého Mozarta. Výsledky neprichádzajú samé.

Slovákom je akosi jasné, že ak sa chcete dostať do NHL, musíte trénovať. Začať v piatich rokoch, vstávať o piatej ráno desaťročie a možno budete mať šťastie. Do pracovného nasadenia to akosi nemienime pretaviť. 

Ja som si však povedal, že to, čo tvrdím, je predsa logické. Že ak chceme byť najlepšou cestovnou kanceláriou Slovenska, zadarmo to nedostaneme. Musíme viac makať.

Väčšinu času trávime v práci, prečo teda nemať tento čas rád? Musí predsa kaziť pocit zo života, keď prácu len navštevujete – chodíte si do práce po výplatu, ako to robia Inuiti. Viete si predstaviť, že by ste mali chodiť do práce zadarmo? Mnohí nie, no u nás celý manažment (počas covidu) dva roky aj do práce chodil, a nedostal pritom ani cent. Celé dva roky... Makali však a ja som to následne, samozrejme, dodatočne poriadne docenil.

Zároveň som začal merať šťastie mojich zamestnancov. „Čo za kravinu si to zasa vymyslel? Šťastie nie je jasná veličina. Je to pocit. Ako to máme dosiahnuť?“ sťažovali sa mi moji manažéri. "Toto KPI sa nedá, nejde to", počúval som. 

Počas covidu šťastie padlo skoro na nulu. No meral som ho naďalej. Ja chcem, aby boli moji zamestnanci šťastní! Nástojil som. Nevidím absolútne žiaden dôvod, aby neboli.

Je problém? Riešime!

Dnes je BUBO, čo sa týka ľudských zdrojov, najsilnejšou firmou vo svojej histórii a nemusíte ísť ani na LinkedIn, aby ste sa o tom dozvedeli. Keď som začal bojovať sám, proti všetkým, za myšlienku „šťastia zamestnancov“, nemyslel som si, že to bude mať taký úspech. 

Samozrejme, viem, že šťastný zamestnanec urobí šťastným aj nášho klienta. Keď veci docvaknú, všetko je také ľahké...

Nevzdal sa Donald Trump a niet snáď hejtovanejšieho človeka na našej planéte. Ešte dnes, keď jeho meno napíšem, mnohých strasie. Vyjadruje sa nešťastne? Určite, ale paradoxne to môže byť práve tento prezident, ktorý zachráni západnú civilizáciu.

Vedeli ste, že za burana súčasníci považovali aj kovboja Theodora Roosevelta či priemerného herca Ronalda Reagana? A dnes ich dejiny radia k najväčším prezidentom 20. storočia. Ustúpme kúsok dozadu a sledujme kroky nového prezidenta z nadhľadu a s vedomím, že my ich reálny dosah nevieme posúdiť.

O tom, že Trump má šancu získať najväčší ostrov sveta, som napísal blog Grónsko - história a prečo má Trump šancu.

Trump je ukážkou človeka, ktorý sa nevzdal. V USA je viac než 50 % ľudí, ktorí to ocenili. Ja kritizujem Joea Bidena roky. Západné (aj naše) médiá o ňom celé roky v princípe vedome klamali. Facebook takisto. A voľby dopadli inak.

Rok 2024 ma naučil nevzdať sa. Nevzdávajú sa iní. Opäť verím v demokraciu. Znovu verím, že pravda sa ukáže. Priznám sa, že médiám celkovo neverím už dlhšiu dobu. Najlepšie je vytvoriť si názor na základe praxe, a aj preto som rád, že BUBO rozvíja slovenské cestovateľstvo.

Keď som v roku 1995 navštívil Sýriu, neskôr Afganistan a Irak, videl som, aké obrovské škody môžu napáchať vojenské konflikty – často podporované západnými mocnosťami s odkazom na demokraciu a slobodu...

Pred 30 rokmi mi to prišlo nesmierne znepokojivé a vyvolávalo to vo mne mnoho otázok o tom, ako a či sa tieto ideály vôbec aplikujú v praxi. Neskôr som sa utvrdil v tom, že nás médiá systematický klamú.

Čo pokazili za posledných tridsať rokov, sa už odčiniť nedá, stalo sa. Aké sme dosiahli ako západná civilizácia za tridsať posledných rokov výsledky? Porovnajme s Čínou. Keď si to pozriete v tomto kontexte, nemôžeme hovoriť o progrese, ale o páde. Bohužiaľ, aj morálnom.

Tým, že hovorím pravdu, ma médiá hejtujú, resp. ignorujú. Uznávaní a velebení sú oportunisti, presne tak ako za socializmu.

Poznám veľa redaktorov a myslím si, že to robia nevedome – fanaticky zastávajú pravdu svojej sekty/ bubliny. Výsledok je však pre Západ tragický. Nemusíte cestovať toľko, čo ja, stačí, ak navštívite Čínu.

Keby išlo iba o zosmiešňovanie mojej osoby, je to smiešný problém. No celkovo, kritici týchto postupov čelia ostrému odsúdeniu a neraz sú zosmiešnení alebo označení za konšpirátorov či ruských trolov. Môžete byť najmladším profesorom na Harvarde ako Jeffrey Sachs či najbohatším človekom sveta ako Elon Musk, teda osobou, ktorá disponuje značným talentom a vplyvom, no ak nie ste ochotní papagájovať mantry médií, musíte čeliť ostrým útokom.

Ja napríklad neverím ich naratívu, že najbohatší a extrémne šikovný človek je nebezpečný. Pre mňa (ak sa pozerám na schopnú Čínu) je nebezpečný neschopný Biden a celá plejáda jemu podobných. Pre médiá a neschopných politikov je oveľa jednoduchšie opakovať naučené frázy a vyhýbať sa iným názorom. Veď médiá, hoci by mali byť pilierom demokracie, môžu byť aj zdrojom neobjektívnosti a rozdelenia spoločnosti. Veľmi mi v dnešnom západnom svete chýba diskusia. 

Rok 2024 mi však priniesol novú nádej a vieru, že vzájomná spolupráca a dialóg majú zmysel. Verím, že slobodný priestor (ku sieti X sa pridáva aj Meta) môže umožniť, aby sa pravda postupne presadila. To sa pretaví do úspechu spoločnosti ako celku.

To, čo sa stalo, už nezmeníme. No to, čo sa má stať, zmeniť vieme. Západná civllizácia predsa vyrástla na slobode, a toto je to, čo nás odlišuje od autokracií. Mám nádej, že z USA zmena presiakne aj k nám do Európy.

Tri poučenia: Hovorí sa, že na vojnu potrebujete tri veci: peniaze, peneži a peníze. Tri najdôležitejšie kritériá pre kúpu nehnuteľnosti sú zase location, lokalita, lokace. V tomto prípade je moje poučenie z roka 2024 nevzdať sa, nevzdať sa, nevzdať sa.

Prajem extrémne úspešný rok 2025 všetkým bojovníkom!