Gori. Na návšteve u Stalina

Prehliadka

Gori. Na návšteve u Stalina

Gruzínsko je ozdobou Kaukazu a je to azda najpríjemnejšia krajina s akou sa v tomto región stretnete. Má krásu prírodu, históriou, je pretkaná mýtmi aj legendami a stretnete tu mimoriadne milých ľudí. Aj napriek tomu sa Gruzínsko spája s postavou, ktorá svojim pôsobením zmarila životy miliónov ľudí. Práve tu v meste zvanom Gori totiž prišiel na svet muž menom Josif Vissarionovič Stalin. Vyberme sa do jeho rodného mesta.

Gori leží západne od Tbilisi odkiaľ to sem trvá možno hodinu, možno o kúsok viac, to podľa toho ako sa vám podarí vymotať sa z hlavného mesta. My v BUBO sa do Gori dostaneme po tom ako sa nabažíme pohľadu na kaukazské hory v Kazbegi a počas spiatočnej cesty do Tbilisi si spravíme zastávku na tomto historickom mieste. Ušetríme tak čas a budeme si vedieť dokonale porovnať dva svety. Živelné Tbilisi s atmosférou a ospalé Gori posiate zvláštnym tichom. Ak sa chystáš do hlavného mesta Gruzínska, prehliadku Tbilisi nájdeš tu.

Stalin Avenue #

Ústredným bodom návštevy v gruzínskom Gori je monumentálne Stalinove múzeum ležiace v centre mesta. Povedzte v Gori jeho meno a každý vás nasmeruje priamo na toto jedno, konkrétne miesto. Na miestne dnešného múzea stál kedysi rodný dom najznámejšieho svetového vraha, avšak ak by ste čakali nadávky či očierňovanie jeho osoby, čakali by ste márne. Boli roky kedy slúžilo miesto ako pútnicky bod. Jednak sa to od ľudí očakávalo a jednak sa stále našli mnohí, ktorí ho uznávali za to, že bol Sovietsky zväz jedným z najsilnejších svetových hráčov. Aj dnes tak Stalina v Gori mnohí vidia a mnohí sú na svojho rodáka hrdí. Ulica vedľa múzea má príznačný názov „Stalin Avenue“ a lemujú ju typické gruzínske paneláky, aké postavili Sovieti v celom východnom bloku od Prievidze až po Pchjongjang. Je zaujímavé sa tu prejsť predtým, než vojdeme do areálu múzea ukrývajúceho sa za plotom. Niet tu takmer ani živej duše, žiadne davy, takmer nikto okrem pár domácich, ktorí sa túlajú na ulici, no ani tí do múzea nezavítajú. Určite ho už sto krát videli.

Pancierový vlak #

Nádvorie múzea tvorí príjemný park v ktorom stojí odstavený slávny vlak. Zelený vozeň sa na prvý pohľad nelíši v ničom od tisícky iných vozňov, ktoré brázdili Sovietsky zväz. Tento je však celý obrnený a Stalin sa v ňom viezol na konferenciu v Jalte či do iránskeho Teheránu. Zosobňuje kus histórie, no zaujme svojou nenápadnosťou. Prvé pancierové vlaky sa vo svete dokonca začali objavovať o mnoho skôr, než si do toho svojho sadol Stalin. Našli by sme ich už koncom 19.storočia v Spojených štátoch amerických a ich využitie mali v občianskej vojny a svoje najväčšie využitie našli v Rusku medzi rokmi 1917-1920, kedy sa obrovská krajina zmietala v červeno-bielej vojne. Stalin svoj vagón používal od roku 1941 a vošiel do dejín. Jeho prehliadka je mimoriadne jednoduchá, pretože tu máte presne vyznačený vstup, aby ste vošli dnu do vagónu, prešli ním na opačný koniec a o pár minút ste vonku. Vo vagóne sa nadýchnete atmosféry jeho doby a nie je ťažké si predstaviť ako sa ním Stalin prepravoval na svetové konferencie, ktoré menili tok dejín. Nejde tu o žiaden luxus, ale je to zaujímavé vidieť na vlastné oči. Sem do Gori sa vagón vrátil v roku 1985 po tom ako prešiel rekonštrukciou.

Posledná socha Stalina #

Biela socha Stalina stojaca v záhrade sa pozerá na miesto svojho narodenia. Kedysi tu stál dom, kde prišiel 12.decembra v roku 1878 na svet chlapec menom Ioseb alebo ak chceme Josif. Svoje prvé roky života prežil tu v Gori, no dnes by už nespoznal čo sa stalo z miesta, kde sa narodil. Všetko sa zmenilo, tak ako sa zmenil svet Sovietskeho zväzu s jeho príchodom. Navštevoval tu v Gori aj základnú školu a keďže jeho matka z neho chcela mať kňaza a keď má 16 rokov odchádza do Tbilisi do pravoslávneho semináru. Ako by vyzerali dejiny, ak by sa z neho naozaj stal kňaz, pôsobil by niekde v malej, gruzínskej dedinke na konci sveta? Pohľad na Stalinovu sochu je unikátny, pretože žiadnu inú už v Gruzínsku nenájdeme. Ešte v roku 2010 stála jeho socha v centre mesta pred Radnicou, ale krajina sa zbavovala svojich stalinistických pamiatok a tak socha musela zmiznúť. Odstránili ju dokonca v noci, pod rúškom tmy, pretože sa báli reakcie obyvateľov, ktorí majú k svojmu rodákovi predsa len o kúsoček iný vzťah, než zvyšok sveta.

Magnetku alebo hrnček? #

Múzeum je dnes v monumentálnej budove pripomínajúcej palác. Má dve poschodia a dokonca sa nad ním dvíha aj veža. Stavba je strohá, nemá v sebe zbytočné detaily a je chladná ako mnohé iné stalinistické diela roztrúsené po bývalom Sovietskom zväze. Žiadna iná postava gruzínskej histórie nemá tak obrovské múzeum ako práve Stalin. Vojdite dnu a hneď vo vstupnej časti natrafíte na maličký obchod s originálnymi suvenírmi, kde majú všetko čo si viete aj čo si neviete predstaviť. Zastavte sa v ňom teraz, pred návštevou múzea, ak by ste na to náhodou pred odchodom zabudli. Ak chcete magnetku (nielen z portrétom Stalina) či iné drobnosti, tu si ich viete kúpiť, inde už nie.

Vitajte v unikátnom múzeu! #

Kontroverzná postava do múzea dokázala za roky prilákať davy a hoci sa sem dnes už nehrnú, takmer vždy tu niekoho stretnete. Ešte pečiatka na lístok a sme dnu. Až keď sa pozriem lepšie na pečiatku tak si všimnem, že aj tá ma podobu Stalinovej tváre. Brány múzea sa otvorili už v roku 1957, teda len štyri roky po jeho smrti. Už už to vyzeralo, že ani múzeum neprežije turbulentné obdobie, kedy sa Sovietsky zväz začal lámať a dokonca ho v 1989 zatvorili, ale len na pár rokov. Zväz sa rozpadol, Gruzínsko získalo svoju nezávislosť, utopilo sa v štátnom prevrate, vo vojne v Abcházsku, ale Stalinove múzeum to vydržalo až do dnešných dní. Po ruskej agresii v roku 2008 a vojne v Južnom Osetsku padli návrhy na zmenu múzea a jeho významu. Prišiel nápad pretvoriť ho na „Múzeum ruskej agresie“ a neskôr sa na ňom dokonca objavil pútač s nápisom, že „múzeum je falšovaním histórie, že je sovietskou propagandou a legitimizovanie najkrvavejšieho režimu v histórii“. V roku 2017 sa však pútač z múzea vytratil a opäť si žije vlastným životom.

3 fotografie

Prejdite sa Stalinovým múzeom

Zoči voči Stalinovi #

Na prehliadku múzea k sebe dostanete lokálnu sprievodkyňu, ktorá pozná obrazy, komnaty aj artefakty takmer naspamäť. Vyšliapeme niekoľko schodov na druhé poschodie a prehliadka sa môže začať. Pár miestností vypĺňajú idealizované obrazy a portréty diktátorovej tváre, výstrižky z novín, knihy, busty a objaví sa aj niekoľko malieb. „Stalin nebol taký zlý ako sa o ňom hovorí, on bol len nepochopený“ snaží sa miestna sprievodkyňa vysvetliť, no zahraniční návštevníci len pokrčia obočím. Za sklom odpočívajú osobné veci a úplne na konci miestnosti zdobí priestor koberec s ústredným motívom na ktorom nie je nik iný než Stalin. Múzeu chýbajú titulky v cudzích jazykoch a ponúka jednostranný pohľad na človeka, ktorého už nik nevymaže z histórie. Múzeum mapuje Stalinovu postavu od obdobia kedy ešte zabíjal ľudí v mene revolúcie a iných pochybných ideálov až po toho veľkého Stalina, pre ktorého bolo tisíc mŕtvych ľudí len číslom. Z úst sprievodkyne nepadne na Stalina ani jedno krivé slovo a ak sa náhodou medzi návštevníkmi objaví pálčivá otázka, prejde sa taktným mlčaním. Aj tu pochopíte, že táto kontroverzná postava je v Gruzínsku vnímaná inak ako v nesovietskych končinách. Je však zaujímavé ocitnúť sa na takomto mieste a vidieť ho na vlastné oči. Na konci múzea napokon objavíte posmrtnú masku Stalina

Rodný domček #

Na nádvorí múzea ešte leží jedno zaujímavé miesto. Stačí vykročiť od vstupu do múzea rovno a ocitnete sa zoči voči starej chalúpke. Práve ona je rodným domom Stalina. Je to malý domček, svojim spôsobom krásny ak sa na neho pozeráte bez kontextu toho, kto sa medzi jeho stenami zhmotnil. Pri pohľade na neho si dokážete predstaviť ten pokoj, kedy tu naokolo možno stáli podobné domy s dreveným obložením, priedomím. Stačilo sto rokov a Gori sa zmenilo na neinšpiratívne miesto posiate panelákmi, modernou zástavbou a akousi zvláštnou atmosférou

3 fotografie

Stalinov rodný dom preniesli o pár desiatok metrov

Historická pevnosť v Gori #

Po absolvovaní Stalinovho múzea je priskoro z mesta odísť a choďte sa potúlať jeho ulicami. Prejdite sa Stalin Avenue do centra mesta a na jeho okraji si všimnete aj mohutnú, kamennú pevnosť. Tu sa pretne niť myšlienok, že Gori sa spája len so Stalinom a pevnosť je krásnym dôkazom toho, že z tohto mesta viete vyťažiť omnoho viac, než len jednu postavu svetovej histórie. Aj názov mesta Gori je odvodené od slovíčka „gora“, ktoré predstavuje kopec. Práve sa na neho pozeráme a hovoríme si, že skôr pevnosť by mala byť symbolom mesta a nie múzeum. Prvý pohľad na pevnosť je natoľko pekný, že by sa oplatilo prísť do Gori len kvôli nemu. Pod kopcom leží moderný pamätník a malý pravoslávny kostol. Vstup do pevnosti je impozantný, rovnako ako hradby obkolesujúce celý kopec. O to väčšie prekvapenie je vo vnútri, pretože sa odrazu celým priestorom rozleje prázdny priestor vyplnený vyschnutou trávou. Sem tam nejaký kameň, sem tam múr, ale všetko ostatné dokonale pohltil zub času. Sú to už roky kedy tu pulzoval život a ľudia na ňu hľadeli z dolného mesta už od 13.storočia. Vlastnili ju osmanskí Turci, Peržania, gruzínski králi, ale aj ruské vojská a čo nezničili chúťky dobyvateľov, s tým sa pohralo zemetrasenie.

Živé trhovisko #

Celé Gori môžete z pevnosti sledovať ako na dlani. Preteká ním rieka Liakhivi, ktorá sa neďaleko odtiaľto spojí s Kurou. Na jej brehoch rastú paneláky, v centre sú domy menšie a pripomínajú skôr rodinné domy obkolesené stromami. Takto z výšky pôsobia ako oáza pokoja. Za mestom sa dvíhajú kopce, niektoré úplne bez zelene, potiahnuté len sivým či zeleno sivým kobercom, no na strane opačnej nechýbajú ani lesy. Ulice pod pevnosťou zaplnili predavači so svojimi stánkami či plachtami. Ovocie, zeleninu, koláče, chačapuri z lístkového cesta alebo iné potraviny tu predávajú babky priamo z kýbľov či škatúľ. Predávajú aj muži v starých košeliach, ošúchaných nohaviciach, so strniskom na tvári a baretkou na hlave, ale babky do tohto prostredia akosi viac zapasujú. Ráno oberú niečo zo záhrady a potom dúfajú, že to počas dňa predajú, aby si zarobili nejaké lari. Ulice vedú až na miesto veľkého trhoviska, kde to prekypuje životom. Konečne Gori ožije do krásnych farieb, tvárí a úsmevov. Nič lepšie si na konci prehliadky nemôžete želať.

BUBO TIP na obed
L´Avenue (Gori)
 – Stalini Ave., 24, Gori 0112, Georgia – V Gori, na Stalinovej ulici nájdete bistro L´Avenue s ponukou lokálneho aj európskeho jedla. Nejde tu o žiaden fine dining, ale ak sa chcete dobre a kvalitne najesť, skúste sa zastaviť priamo tu. Skúste tu odžachuri, mäso so zemiakmi s koreninami a bylinkami, no ak ste už po viacerých dňoch v Gruzínsku a túžite prestriedať, nájdete tu dobrý hamburger

Čo vidieť navyše? #

1.,Kostol Ateni Sioni

Kostol Ateni Sioni zo 7.storočia je ozdobou dedinky Ateni, ktorá leží len cca 10 kilometrov od mesta Gori. Je to krásne miesto stojace nad údolím Ateni a nad riečkou Tana a jeho meno je odvodené od jeruzalemskej hory Sion. Ak nahliadnete dnu, objavíte fascinujúci svet gruzínskych fresiek.

2.,Historické Uplitsikhe

Zaujímavým miestom je neďaleko Gori je aj vzácne, historické Uplitskihe rozlievajúce sa nad riekou Kura. Uplitsikhe je unikátne, pretože stojí na skalnej plošine a jeho korene sú tu zapustené už od doby bronzovej. Kedysi tadiaľto prúdil obchod a až v 13.storočí ho dobyli mongolské hordy chána Ogadeia. Uplitsikhe aj dnes patrí medzi najunikátnejšie miesta centrálneho Gruzínska.

3.,Železničná stanica

Budova železničnej stanice v Gori patrí k najkrajším budovám mesta ak chcete okrem Stalinovho múzea a pevnosti z mesta vyťažiť viac, vyberte sa aj k nej, aby ste mali pohľad na Gori ucelenejší.

TOP 10 Gori #

1.,Príbeh Stalina

O Stalinovi môžete počúvať hodiny, môžete cestovať Moskvou a vidieť jeho odkaz alebo sa vybrať na Sibír a tiež sa pozrieť na jeho odkaz no na iných miestach, než v Moskve. Byť však priamo tu v Gori, kde sa narodil a počúvať jeho príbeh na mieste, kde sa formoval a na mieste, kde stojí jeho rodný dom je v určitej forme zážitok.

2.,Pancierový vlak

Pancierové vlaky sa najčastejšie spájajú so Sovietskym zväzom, ale oni tu boli ešte dávno pred jeho vznikom. Najznámejší vozeň patril Stalinovi, ktorý v ňom cestoval na Jaltu či do Teheránu a do ktorého môžete dnes nahliadnuť aj vy.

3.,Stalinove múzeum

Najväčším ťahákom Gori je múzeum venované najslávnejšiemu rodákovi, teda Stalinovi. Pred múzeom nájdete jeho sochu, poslednú v krajinu a v múzeu niekoľko miestností s unikátnymi artefaktmi, ktoré dokumentujú jeho život od narodenia až po jeho posmrtnú masku.

4.,Stalinova ulica

Azda už nebude prekvapením ak povieme, že jedna z hlavných ulíc Gori nesie meno samotného Stalina. Prejdite sa okolo panelákov a spravte si originálnu fotografiu s názvom tejto ulice. Doma vám nebude veriť, že takáto ulica naozaj existuje.

5.,Pevnosť v Gori

Najhistorickejším miestom nie je Stalinove múzeum, ale pevnosť dvíhajúca sa na kopci nad mestom, ktorá tu prečkala už niekoľko storočí. Pri pohľade z diaľky je impozantným miestom, no ak vojdete dnu, nájdete prázdnotu. Aj tak je ikonou celého mesta

6.,Panoráma Gori

Ak vyjdete hore na pevnosť, kráčajte k jej hradbám tak, aby ste sa ocitli priamo na nich a mohli si vychutnať výhľad na krajinu v ktorej je položené Gori. Je to zaujímavý pohľad na mesto naplnené pokojom, ktoré je v tak ostrom kontraste s udalosťami z roku 2008, kedy tu prebiehal vojenský konflikt.

7.,Trhovisko

Neďaleko pevnosti nájdete aj farebné a živé trhovisko, najpríjemnejšie miesto celého Gori, kde si viete kúpiť najčerstvejšie kúsky zeleniny či ovocia alebo domáce koláče či iné drobnosti.

8.,Radnica

V centre mesta, keď budete kráčať zo Stalinovho múzea k pevnosti, prejdete aj okolo obrovskej palácovej budovy, kde sa skrýva miestna Radnica. Ešte v roku 2010 pred ňou stála socha Stalina, no tá je dnes preč. Počas vojny z 2008 ju ostreľovali ruské milície.

9.,Atmosféra Gori

Gori je ospalé, neveľké miesto, kde viete zažiť lenivú atmosféru provinčného mesta. Je v ostrom kontraste s Tbilisi, kde to žije, ktoré má svoje fluidum. Gori je miesto na bezcieľne potulky po meste po ktorých si napokon sadnete do jedného z podnikov na dobré, gruzínske jedlo.

10.,Gruzínsky obed

Ochutnajte niečo z tradičnej gruzínskej kuchyne. Čo poviete na chačapuri? Gruzínska delikatesa, ktorú nájdete v každej dobrej gruzínskej reštaurácii. Volá sa chačapuri a vo svojej veľmi jednoduchej podstate ide o cesto naplnené syrom. Preplnené syrom, doslova ho tam nájdete obrovské množstvo a čakajú vás pravé syrové orgie.

Tomáš Kubuš

Tomáš Kubuš

Tomáš Kubuš

Vyštudovaný historik s veľkým srdcom. Získa si vás obetavosťou (vie o vašich prianiach skôr, než si ich uvedomíte vy) a ohromnými znalosťami. Miluje Áziu a krajiny Stredného východu. Stretnete sa s ním v Iráne aj v Uzbekistane, na Kaukaze či v Jordánsku alebo v Izraeli. Do novšej histórie si chodí oddýchnuť do juhovýchodnej Ázie. S láskou vás prevedie Indočínou, Thajskom či Malajziou. Veľmi rád píše a jeho články nájdete v mnohých slovenských časopisoch aj na našom blog Od pólu k pólu.

Obľúbený zájazd z BUBO katalógu
Hodvábnou cestou do Perzie (Komfort)

Zo zájazdu: Thajsko, Malajzia, Singapur

Jozef a Ľudmila Javoroví

Posledná úprava článku | Prečítané: 422x

Mohlo by Vás zaujímať

Blogov

Odporúčame tieto zájazdy

E

Ázia  

Tadžikistan, Afganistan, Kirgizsko


náročnosť

13 dní

Trvanie

2690
K

Ázia  

Turkmenistan, Uzbekistan, Irán


náročnosť

21 dní

Trvanie

4210
K

Ázia  

Azerbajdžan, Gruzínsko, Arménsko


náročnosť

13 dní

Trvanie

3099
K

Ázia  

Azerbajdžan, Gruzínsko, Arménsko


náročnosť

15 dní

Trvanie

3599

BUBO Covid garancia

Vrátenie peňazí pri pozitívnom teste