Gruzínska vojenská cesta

Gruzínska vojenská cesta

Autorom blogu je Tomáš Kubuš

Tento text načítala umelá inteligencia. Cestovateľské príbehy a rady na cesty v podaní živých ľudí nájdete v našom podcaste Uchom po mape.

Gruzínsko je krajina krásnych kláštorov a dokonalých hôr, no zaujímavosti nájdete aj „po ceste“. Nie hocijakej, ale po romantickej Vojenskej ceste, ktorá si razí cestu z gruzínskeho Tbilisi do ruského Vladikavkazu. Cesta má niečo cez 200 kilometrov, no uvidíte počas nej to, ako sa bude meniť krajina rastúca do kopcov a priesmykov a okoreníte si ju aj o viacero unikátnych miest. Vydajme sa po Gruzínskej vojenskej ceste spoločne!

Vypočujte si tento blog načítaný umelou inteligenciou.

Loading the Elevenlabs Text to Speech AudioNative Player...

Našli ste chybu? Kontaktujte nás.

Je ľahké podľahnúť Gruzínsku a každý, kto sa do krajiny vyberie, po chvíli zistí, prečo o nej takmer všetci rozprávajú v superlatívoch. My v BUBO sme na tom rovnako, a preto sem chodíme niekoľkokrát ročne. Vychutnať si gruzínske víno priamo vo viniciach v Kacheti, spoznať dušu starého Tbilisi či najkrajšie kláštory, no medzi najdokonalejšie zážitky patrí cestovanie po starej Gruzínskej vojenskej ceste.

Práve tá návštevníkovi ukáže esenciu južného Kaukazu, pretože spája kláštory, prírody aj neskutočne krásne pohľady na zasnežené hory, ktorým dominuje Kazbek.

#

Vojenská cesta sa dnes najviac spája s históriou cárskeho Ruska, ale, ako to už býva dobrým zvykom, korene sú omnoho vzácnejšie a hlbšie. Vo svojich zápiskoch o tejto trase písal aj Plínius Starší a nevyhol sa jej ani Strabón vo svojej Geografii. Vtedy sa nevolala prívlastkom „Vojenská“, ale ľudia prekračovali Kaukaz odjakživa.

Dnešná Vojenská cesta má v sebe nádych romantiky, ktorá sa premiešala a dejinami 18. storočia. Ruské jednotky nosiace cársku uniformu sa vydali na prieskum tohto terénu už okolo roku 1769. Nikto vtedy nevedel a zrejme ani len netušil, že o storočie neskôr bude už Kaukaz takmer celý ruský. Tak ,ako sa po Hodvábnej ceste premávali najslávnejší velitelia obrovských ríš a pričleňovali si nové a nové územia, tak sa napokon stala Vojenská cesta osudom Kaukazu.

Krása Kaukazu vás čaká práve na Gruzínskej vojenskej ceste.
Foto: Tomáš Kubuš — BUBO

Osud Kaukazu #

Rusi zistili, že cesta nie je v najlepšom stave (ani nemala byť prečo) a rozhodli sa ju opraviť, aby sa po nej dalo ľahšie prechádzať. Pavel Potemkin sem poslal 800 vojakov, ktorým sa podarilo sprejazdniť ju natoľko, že sa odrazu dala zdolať na voze ťahanom koňmi.

Do dnešnej podoby sa cesta dostala až na úplnom sklonku 18. storočia, kedy už bolo jasné, že Rusi budú súčasťou Kaukazu. Mozaika kaukazských reálií nebola jednoduchá a Gruzínci unavení blízkosťou Peržanov sa dohodli s Rusmi, že môžu prísť, aby v prípade perzského útoku pomohli odraziť ničivú vlnu.

Ako to už býva dobrým zvykom, ruské jednotky prišli, no na dohodu sa zabudlo a každým dňom sa ruský vplyv na Kaukaze zväčšoval až sa jedného dňa Gruzínci zobudili do dňa, kedy už neboli pánmi vlastnej krajiny.

V roku 1801 Ruské impérium anektuje Gruzínske kráľovstvo a ruský cár Alexander I. poverí generála Alekseja Petroviča Yermolova, aby zdokonalil Vojenskú cestu, po ktorej sa majú presúvať vojaci a materiál. Romantická cesta kľukatiaca sa pomedzi kaukazské pahorky a údolia odrazu dostala svoje meno. Už jej nik nepovedal inak než Vojenská cesta.  

V roku 1817 Rusi oznámili, že je cesta hotová a hoci sa nej na rôznych miestach ešte pracovalo zopár desaťročí, išlo o veľmi kvalitný projekt, ktorý ospevovali aj mnohí dobrodruhovia cestujúci týmito končinami v 19. storočí.

Kadiaľ cesta vedie?

  • Vojenská cesta má presne 212 kilometrov a spája dve veľké kaukazské centrá a teda gruzínske Tbilisi a ruský Vladikavkaz.
  • Cesta začína za Tbilisi a vyráža na sever tak, aby obišla historickú a posvätnú Mcchetu. Za ňou sa otvorí cesta k nádhernému opevnenému kláštoru Ananuri a pokračuje cez Pasanauri neďaleko rieky Tetri.
  • Začne stúpať nahor do Gudari, ktoré je dnes lukratívnym lyžiarskym strediskom a za ním prechádza cez miesto, kde dnes stojí „Mozaika“, teda pamätník na 100. výročie „rusko-gruzínskeho priateľstva“. Odtiaľ je to už len zopár kilometrov na priesmyk Džvari vo výške 2 379 metrov nad morom.
  • Prechádza mestečko Stepantsminda, niekdajšie Kazbegi s výhľadom na kláštor Tsminda Sameba a zasnežený vrcholok Kazbeku a už to má odtiaľto len niekoľko kilometrov k ruskej hranici.
  • Posledné záchvevy cesty v Gruzínsku prechádzajú cez kaňon Darial a za ním sa ocitne v údolí Terek, aby sa zastavila vo Vladikavkaze.

Gruzínska vojenská cesta začína v Tbilisi.
Foto: Tomáš Kubuš — BUBO

Začiatok! #

Cesta za Tbilisi ide spočiatku pomerne rýchlo, pretože prechádza rovinou ktorou preteká rieka Mtkvari, známa aj ako Kura. Robí vám spoločnosť v Tbilisi a krásne sa stretáva s riekou Aragvi priamo v starej Mcchete.

Na pahorku nad mestom si musíte všimnúť kostolík menom Džvari, ktorý zohráva mimoriadnu úlohu v gruzínskom kresťanstve, pretože práve sem mala priniesť svätá Nino svoj kríž. To preto sa dodnes kostol volá Džvari, čo v gruzínčine znamená kríž. Na žiadnej našej BUBO ceste Kaukazom neobídeme toto miesto, pretože má v sebe nádych posvätnosti.

BUBO tip

Nachádzate sa v krajine vinárov, tak si nemôžete nechať ujsť pohárik dobrého vínka. Keďže sa začiatok Vojenskej cesty nachádza priamo v Tbilisi, odporúčame vám spojiť návštevu tohto mesta spolu s návštevou vinárne 8000 Vintages, kde nájdete luxusnú zbierku gruzínskych vín. Každý mesiac robia slepé degustácie, pri ktorých spomedzi 100 vín vyberú iba tie najkvalitnejšie, ktoré spĺňajú požiadavky komisie, a tie potom predávajú vo svojom podniku. Takto sa snažia zdôrazňovať rovnosť medzi jednotlivými výrobcami bez ohľadu na veľkosť spoločnosti. Tak ako, podporíte ich myšlienku návštevou tohto jedinečného miesta?

Na prahu vodnej priehrady #

Z Mcchety je to na miesto, kde stojí nádherný kláštor Ananuri iba niečo cez 40 kilometrov. Táto časť Vojenskej cesty ešte stále neukáže všetku svoju krásu, no na dobré sa oplatí počkať.

Ananuri však patrí k najkrajším a najvzácnejším miestam, ktoré cesta pretína, a preto si tu jednoducho musíte spraviť prestávku. Dnes leží na brehu obrovskej vodnej priehrady, ktorú Rusi rozdúchavajúci plamienky Vojenskej cesty nepoznali. Vodná nádrž Zhinvali zatopila niekoľko menších dediniek a dnes je hlavnou zásobárňou pitnej vody pre Tbilisi.

Na prahu Ananuri nájdete vodnú priehradu.
Foto: Tomáš Kubuš — BUBO

Kláštor Ananuri #

Zaparkujete na parkovisku, kde na vás čaká nápor suvenírových stánkov. Pokojne ochutnajte výbornú čurčchelu s vlašskými alebo lieskovými orieškami, kúpte si magnetku či inú drobnosť a vychutnajte si dvojicu kláštorov ukrytých za kamennou hradbou.

Ak vám smieme dať tip, ešte predtým, než sa vydáte za hradbu, kráčajte niekoľko desiatok metrov po hlavnej ceste k mostu. Práve odtiaľto budete mať na Ananuri priam ikonický výhľad. Ak svieti slnko, hladina vodnej nádrže dostáva tyrkysový nádych a nad ňou sa na pahorku objaví opevnený kláštorný komplex. Dvojica kostolov kontrastuje so zelenými kopcami, ktoré sú všade naokolo a napokon si poviete, že možno sa pozeráte na jednu z najkrajších gruzínskych panorám.

Ananuri nie je veľké miesto, možno tu strávite polhodinku času, možno niečo do hodinky, ale odnesiete si odtiaľto zážitok. Ananuri je známe už od 13. storočia, no to, čo uvidíte dnes, je o niečo novšie. Stačí vykročiť jedinou cestičkou a čoskoro ste na dosah hradby. Za ňou čaká dvojica kostolov. Menší z dvojice, Kostol Panny Márie je starší, pretože pochádza z prvej polovice 17. storočia a skrýva v sebe hrobky niekoľkých miestnych kniežat.

Väčší Kostol Matky Božej postavili v roku 1689 a prekvapí vás nádherne dekorovaná fasáda, kde dodnes vidieť rôzne reliéfy. Prítmie v kostole má nádych tajomna a nadšení budete aj z fresiek. Mnohé sa žiaľ kvôli požiaru stratili, ale stále niektoré z nich zdobia chladné, kamenné steny. Dnes je Ananuri na čakacom liste na prijatie do UNESCO, tak uvidíme, či sa to v budúcnosti podarí.

4 fotografie

Ananuri patrí k najkrajším miestam Vojenskej cesty

Pasanuri #

Necelých tridsať minút cesty z Ananuri sa dostanete do mestečka Pasanauri. Leží v oblasti zvanej Dušeti, no stále v regióne Mccheta-Mtianeti. Keď sa ocitnete v Pasanauri, už budete takmer v polovici Vojenskej cesty, pretože z Tbilisi je to sem okolo 90 kilometrov. Sme v nadmorskej výške okolo 1 050 metrov nad morom, ale nie je tu chladno, hoci ste obklopení horami. Aj v lete je tu pomerne príjemne, no to aj vďaka tomu, že tadiaľto preteká rieka Aragvi.

Dnes sa Pasanauri opäť snaží naskočiť na turistický vlak, z ktorého ho vyhodil rozpad Sovietskeho zväzu. V sovietskej ére sem radi prichádzali Gruzínci kvôli prechádzkam v prírode, minerálnej vode, ale aj kvôli vynikajúcemu domácemu jedlu. Ak ste týmito končinami prechádzali pred desiatimi rokmi, Pasanauri nemalo veľmi čo ponúknuť, no dnes sa to už zmenilo. Na brehu kaukazskej rieky Aragvi vyrástlo niekoľko miest s možnosťou raftovania a čoraz viac ľudí objavuje čaro dokonalého dotyku prírody.

Pasanuri leží na brehu rieky Aragvi.
Foto: Tomáš Kubuš — BUBO

Chinkali na obed #

Ak prechádzajte Pasanauri, zastavte sa tu na jedlo, pretože toto miesto preslávili domáce chinkali. Priamo na ceste stojí niekoľko podnikov, no môžete si vybrať aj také, ktoré stoja hneď na brehu dravej rieky. V poslednej dobe si tieto miesta obľúbili arabskí a indickí turisti, pre ktorých je okolitá kaukazská príroda ako závan nefalšovaného raja.

Najviac podnikov nájdete tesne za mestečkom, kde stojí reštaurácia Qavtaradzeebi alebo Chabarukhi. Ochutnajte cchinkali plnené mäsom, ale občas majú aj tie plnený syrom či hríbmi. Chinkali sú plnené taštičky z cesta (s troškou fantázie pripomínajú Xiao Long Bao z Taiwanu), ktoré patria k najtradičnejším jedlám gruzínskej kuchyne.

Ak predsa len máte chuť na šašlík, pokojne si ho doprajte. Bude skvelý, grilovaný na drevenom uhlí a s chuťou Kaukazu. K tomu šaláty z čerstvej zeleniny, gruzínske pivo alebo pohárik červeného vína Saperavi.

3 fotografie

Zastavte sa v Pasanuri na obed a neoľutujete

Horské Gudauri #

O hodinku cesty, kedy prejdete cca 30 kilometrov sa objaví mestečko Gudauri. Kým Pasanauri ležalo v nadmorskej výške 1 050 metrov nad morom, Gudauri prekročilo dve tisícky a nadmorská výška tohto zimného strediska je 2 196 metrov nad morom.

Gudauri sa za posledné roky stalo synonymom pre zimné športy a najmä lyžovanie. Odrazu sa vám v mysli vynárajú Alpy a európske lyžovačky, pretože všade sa objavia chaty, apartmány či hotely a všimnete si aj vleky.

Len necelých 5 kilometrov odtiaľto leží vzdušnou čiarou Južné Osetsko a všetko je akosi európsky exotické.

Nový tunel

Pri prechádzaní Vojenskou cestou si v okolí Gudauri môžete všimnúť stavebnú činnosť a čínske znaky. Práve tu sa totiž buduje obrovitánsky projekt 8 860 metrov dlhého tunela, ktorý tu v kaukazských horách má na starosti China Railway Tunnel Group. Číňania si v kaukazských horách vybudovali malé kontajnerové mestečko a pustili sa do práce. Tunel bude začínať v okolí Gudauri a končiť pred mestečkom Stepantsminda. Cesta sa z pôvodných 23 kilometrov skráti na 8,8 kilometra a namiesto hodiny cesty vám bude stačiť 20 minút. Oblasti, ktorým sa tunel vyhne boli najmä v zimných mesiacoch občas pomerne kritické a tunel by to všetko mal vyriešiť.

Neďaleko priesmyku Džvari vás čaká rozprávková krajina
Foto: Tomáš Kubuš — BUBO

Ikonicky pamätník #

Približne 4 kilometre severne od strediska Gudauri si všimnete ďalšie ikonické miesto. Je ním socialistický a jemne bizarný pamätník tzv. rusko-gruzínskeho priateľstva. Mnohí Gruzínci mu dnes nevedia prísť na meno a tak ho volajú iba „pamätník“.

Postavili ho v roku 1983, aby si pripomenuli 200. výročie podpísania zmluvy z Georgievska. Tú podpísalo cárske Rusko s kachetským kráľovstom, kde sa východné Gruzínsko stalo protektorátom Ruska, avšak skončilo to gruzínskym sklamaním a postupne rastúcim ruským vplyvom na Kaukaze. Ten sa zastavil až v momente, kedy Kaukaz anektoval pod krídla svojho cárskeho orla.

Pamätník má dnes mimoriadne krásnu polohu. Priamo pod ním ostro padá krajina nadol do hlbokého údolia rieky Aragvi a v diaľke rastú zasnežené vrcholky Kaukazu. Tu už naozaj cítite, že ste sa ocitli v náručí týchto nádherných hôr.

Pamätník na sebe nesie mozaiky gruzínskeho a ruského sveta. Objavíte tu Prométea, tradičné výjavy z gruzínskych príbehov a na strane druhej ruských bohatierov či vojakov sovietskej armády.  Mozaika nie je na zahodenie, ale o gruzínsko-ruskom priateľstve dnes nemôže byť ani reč. Na parkovisku si viete kúpiť zopár suvenírov, čurčchelu, kávu alebo vychladené nápoje. Posilnite sa a pokračujeme iba o kúsok ďalej.

4 fotografie

Ikonický pamätník na Gruzínskej vojenskej ceste

Priesmyk Džvari #

Tam totiž stojí známy priesmyk Džvari vo výške 2 395 metrov nad morom. Džvari znamená kríž a aj tie si tu dnes všimnete vďaka maličkému nemeckému cintorínu. Je to najvyšší priesmyk celej Vojenskej cesty a môžete sa tu odfotiť aj pri známej tabuli s názvom priesmyku a výškovými metrami.

Kedysi na tomto mieste padali často lavíny, dnes býva v zime tiež pochovaný pod snehom. V lete je tu krásne. Môžete tu zastaviť, spraviť zopár fotografií a ak budete mať šťastie, uvidíte aj stáda oviec sťahujúcich sa zelenými údoliami. Je tu krásne, ale kde na Kaukaze nie je, však?

3 fotografie

Priesmyk Džvari, teda Priesmyk kríža je najvyšším na Gruzínskej vojenskej ceste

Na konci Vojenskej cesty #

Posledná hodinka a ste v mestečku Stepantsminda. Za ním je už len ruská hranica a cesta do Vladikavkazu, takže pre mnohých končí Gruzínska vojenská cesta práve tu. Od Tbilisi sme vzdialení cca 155 kilometrov a sme v nadmorskej výške necelých 1 800 metrov nad morom.

Dlhé roky volali toto miesto Kazbegi a aj dnes mu tak mnohí povedia, hoci oficiálnym menom je Stepantsminda, pomenované podľa mnícha Stepana, ktorý býval v okolitých horách. Má len 2000 obyvateľov, no počas letnej sezóny populácia narastie, pretože ide o obľúbený výletný cieľ a mnohí sem prichádzajú za horami alebo dokonca zdolať ikonickú horu Kazbeg.

4 fotografie

Stepantsminda je malé mestečko pod horami žijúce vo vlastnom svete

Centrum mestečka nie je veľké. Tvorí ho námestie, kde je socha Alexandra Kazbegiho. Bol básnikom 19. storočia, no žil aj niekoľko rokov ako pastier a tak sa s ním domáci vedeli rýchlo stotožniť. Okolo námestia dnes vyrástlo niekoľko podnikov, kaviarničiek, zmenárne a ak odtiaľto pôjdete maršrutkou do Tbilisi, budete odchádzať priamo odtiaľto.

To, čo robí mesto ikonou je výhľad na zasneženú horu Kazbeg so siluetou kláštora Tsminda Sameba. Práve z tohto námestia máte pohľad ako na dlani a nebudete odtiaľto chcieť odísť. Najkrajšia viditeľnosť je ráno, no občas sa dá výhľad obdivovať aj poobede, no musíte mať mimoriadne šťastie.

Kazbeg je mestečko s azda najkrajšou panorámou, kde vidíte nielen kláštor, ale aj krásny zasnežený Kazbeg
Foto: Tomáš Kubuš — BUBO

Kláštor Tsminda Sameba #

Ak sa chcete dostať hore ku kláštoru Tsminda Sameba, máte na výber, či sa pustíte do šliapania do kopca alebo nasadnete na starý rozhrkotaný džíp a necháte sa hore vyviezť. Zdoláte okolo 350 výškových metrov a šliapanie vám zaberie asi hodinku a pol cesty, ak počítajte aj to, že niekoľkokrát zastavíte, aby ste si vychutnali výhľady na okolie.

Džíp vás hore vyvezie za cca 20 minút a odrazu ste v náručí krásnych hôr. Kazbeg máte ako na dlani a pred očami vyrástol aj maličký, no známy kláštor. Postavili ho ešte v 14. storočí a bol taký odľahlý, že ak hrozilo nebezpečenstvo v centrálnej časti Gruzínska, práve sem do hôr sa sťahovali poklady.

Kostolík je dnes maličký. Má oddelenú zvonicu a keď vojdete za nízku kamennú hradbu, môžete vojsť aj dnu do kostola, kde budú horieť sviečky a bude v ňom intímna atmosféra. Ešte krajšie je však sadnúť si na múrik a vychutnávať si pohľady na kaukazské hory.

Niektorí sa odtiaľto rozhodnú vybrať trekovať smerom ku Kazbegu, aby ho zdolali, no väčšina sa pokochá horami, posedí si, spraví fotografie a pomaličky schádza nadol. Kazbeg je ako magnet. Má podľa nových údajov 5 054 metrov nad morom (staršie údaje hovoria o 5 033 metrov nad morom alebo 5 047 metrov nad morom).

5 fotografií

Kláštor Tsminda Sameba na kopci nad mestečkom je dnes ikonou Gruzínska

Pohľad na zasnežený Kazbeg #

Podľa legendy sa Kazbeg spája s mýtom o Prométeovi, ktorý by mal byť prikovaný práve na vrchole Kazbegu. Odpykáva si tu svoje večné muky, pretože daroval ľudom oheň. Zeus ho nechal prikovať Hefaistovými reťazami na vrchol kopca. Každý deň sa nad ním objaví orol a keď dravec zletí až k jeho nohám, začne mu trhať kus pečene, ktorá mu v noci dorastie.

Mýtus hovorí aj o tom, že Herakles orla zabil a Prométeus sa oslobodil. Musel však nosiť prsteň s kúskom kameňa, aby bol stále symbolicky prikovaný.

3 fotografie

Nádherný Kazbeg patrí k ikonám Gruzínska

Mnohí Gruzínsko považujú za najkrajšiu krajinu Kaukazu. Spájajú si ju s cestou za vínom, impozantnými kaukazskými horami či magickou atmosférou histórie prepojenej s dneškom. No ak chcete tejto krajine lepšie porozumieť, mali by ste sa oboznámiť s Gruzínskou vojenskou cestou. Romantická Vojenská cesta z gruzínskeho Tbilisi do ruského Vladikavkazu vás určite milo prekvapí.

Počas putovania po nej odhalíte čaro južného Kaukazu v podobe nádherných kláštorov, ikonického pamätníka či malebných mestečiek. Som si istý, že krajšie výhľady na krajinu sa vám nenaskytnú. Dovidenia v Gruzínsku!

Tak čo vyrazíš sem? Vyzerá to zaujímavo však. Neviem či som blog úplne správne prečítal, som iba umelá inteligencia a nie tak múdry a vzdelaný ako naši klienti a čitatelia našich blogov. Blog znel pre mňa každopádne zaujímavo, doslova super! No živí kolegovia z BUBO mi hovoria, že v skutočnosti, priamo na mieste je to omnoho krajšie. Ak chceš týchto profesionálov v cestovaní počuť naživo, tak sprievodcovia BUBO a destinační manageri nahrávajú podcasty Uchom po mape a tie nájdeš na Spotifaj. Čo sa týka blogov na bubo.sk lomka blog ich krása je v tom, že všetky sú originálom s originálnymi fotografiami, videami a hlavne originálnymi názormi. V BUBO sme najscestovanejší Slováci, profesionáli v cestovnom ruchu a tak sú naše informácie relevantnejšie. Apropó naše blogy vydávame každý jeden deň. Máme napísané zážitky z každej jednej krajiny sveta a pre tých čo si s nami delia vášeň pre cestovanie ide o úžasné inšpirácie. NAOZAJ KAŽDÝ jeden deň vydávame ČOSI NOVÉ a bubo.sk lomka blog je teda cestovateľským denníkom. Šťastné cesty prajem a do skorého počutia!

Tomáš Kubuš

Tomáš Kubuš

Tomáš Kubuš

Vyštudovaný historik s veľkým srdcom. Získa si vás obetavosťou (vie o vašich prianiach skôr, než si ich uvedomíte vy) a ohromnými znalosťami. Miluje Áziu a krajiny Stredného východu. Stretnete sa s ním v Iráne aj v Uzbekistane, na Kaukaze či v Jordánsku alebo v Izraeli. Do novšej histórie si chodí oddýchnuť do juhovýchodnej Ázie. S láskou vás prevedie Indočínou, Thajskom či Malajziou. Veľmi rád píše a jeho články nájdete v mnohých slovenských časopisoch aj na našom blog Od pólu k pólu.

Obľúbený zájazd z BUBO katalógu
Hodvábnou cestou do Perzie (Komfort)

Zo zájazdu:

Tomáš Kubuš

Posledná úprava článku | Prečítané: 72

Mohlo by Vás zaujímať

Gruzínska vojenská cesta Prémiový blog

Prémiový blog Gruzínska vojenská cesta

Gruzínsko je krajina krásnych kláštorov a dokonalých hôr, no zaujímavosti nájdete aj „po ceste“. Nie hocijakej, ale po romantickej Vojenskej ceste,…

Tomáš Kubuš 18 min. čítania
Gori. Na návšteve u Stalina Gori

Gori Gori. Na návšteve u Stalina

Gruzínsko je ozdobou Kaukazu a je to azda najpríjemnejšia krajina s akou sa v tomto región stretnete. Má krásu prírodu, históriou, je pretkaná…

Kaukazská krásavica Tbilisi Tbilisi

Tbilisi Kaukazská krásavica Tbilisi

Gruzínsko je krajinou impozantných kaukazských hôr, srdečných pohostinných ľudí a fantastickej, takmer magickej atmosféry, v ktorej sa snúbi bohatá…

To najlepšie z Tbilisi Blog

Blog To najlepšie z Tbilisi

Tbilisi. Čarokrásne gruzínske hlavné mesto, ktoré toho v sebe skrýva veľa. Špeciality gruzínskej gastronómie, úžasné víno, dominantnú pevnosť,…

Najkrajšie túry sveta - 2. diel Blog

Blog Najkrajšie túry sveta - 2. diel

Po úspešnej prvej časti vám priblížim ďalšie turistické trasy, ktoré vyzdvihuje aj samotný Lonely Planet. Tentokrát sa presunieme do Južnej Ameriky…

Martin Lipinský 5 min. čítania
Mccheta. Najposvätnejšie miesto Gruzínska Mccheta

Mccheta Mccheta. Najposvätnejšie miesto Gruzínska

Z gruzínskeho hlavného mesta Tbilisi má cesta do historickej Mcchety len necelých 20 kilometrov. Mnohí ho pokojne obídu na ceste ku kaukazským…

Tomáš Kubuš 10 min. čítania
Blogov

Odporúčame tieto zájazdy

K

Gruzínsko


náročnosť

11 dní

Trvanie

2992
K

Gruzínsko


náročnosť

8 dní

Trvanie

2195
K

Ázia  

Azerbajdžan, Gruzínsko, Arménsko


náročnosť

13 dní

Trvanie

3626 4532€
K

Ázia  

Azerbajdžan, Gruzínsko, Arménsko


náročnosť

15 dní

Trvanie

4236 5104€

Získajte prístup
k exkluzívnym ponukám
a informáciám.