Jeden deň v Saigone

Oficiálny názov mesta je Ho Či Minovo mesto, na pamiatku slávneho revolucionára, ktorého odkaz viedol v roku 1975 k zjednoteniu krajiny. V tom  istom roku mesto Saigon premenovali na Ho Chi Minh City, aby pripomínalo otca vietnamskej komunistickej revolúcie. Mnohí miestni obyvatelia však dodnes toto meno úplne neakceptujú, a radšej používajú to starosvetské, kratšie meno Saigon.

Vietnam je krajinou s bohatou, ale aj bolestnou krvavou minulosťou, a práve Vietnamská vojna, jej dotyk, je najväčšou „pamiatkou“ aj tohto mesta. Dodnes tu rezonuje. Paradoxne, boli to aj zlaté časy mesta, kedy bol Saigon medzinárodnou metropolou. Snúbil sa tu orientálny šarm s americkými peniazmi a vytváral kulisu pre dnes často romantizované scény vojnového konfliktu. Mnohí na túto éru dlho spomínali s nostalgiou, no mnohí tiež s veľkou nechuťou.

Pôsobivo o Saigone a tomto období píše Viet Thanh Nguyen vo svojom oceňovanom románe Sympatizant. V roku 2016 za neho dokonca získal aj Pulitzerovu cenu, a ak sa do mesta chystáte, tak ho určite odporúčam ako tematickú literatúru. Ak máte na Ho Či Minovo mesto len jeden deň, tak v rámci potuliek mestom odporúčam venovať sa práve tejto ére konca 60. a začiatku 70. rokov a skúsiť sa s odstupom času a filtrom komunistickej dominancie posledných štyridsaťpäť rokov nadýchať magickej atmosféry, ktorú toto kozmopolitné mesto dodnes v sebe má.

Ak sa počas našej prehliadky chceme zaoberať Vietnamskou vojnou, tak určite nesmieme vynechať jednu z naj pamiatok, ktorá sa však nachádza mimo mesta. Sú to bývalé tunely partizánskej organizácie Viet Congu, ktoré nájdete na predmestí Saigonu - v mestečku Cu Chi. Jazda sem trvá hodinu a pol, ale určite sa to oplatí. Práve tu nájdete najväčšie vonkajšie múzeum partizánskej vojny vo Vietname, kde sa podrobne dozviete fascinujúci príbeh, ako prebiehali boje a ako dokonale mali vietnamskí partizáni prepracovanú svoju taktiku odboja proti Američanom a juhovietnamskej armáde. Garantujem vám, že táto autentická výstava nenechá nikoho chladným a dokonca aj filmy, ktoré ste o vietnamskej vojny možno videli, vám zrazu budú dávať väčší zmysel.

Odporúčam vyraziť sem skoro ráno taxíkom, alebo s organizovaným zájazdom, ktorý sa dá v meste vybaviť aj deň dopredu. Takto využijete deň naplno a zároveň sa vyhnete davom, ktoré sem prichádzajú najviac medzi desiatou a jedenástou hodinou ráno. Preto je ideálne vyraziť z mesta už o 7:30, tým pádom môžete byť už okolo deviatej na mieste. Cestou budete prechádzať aj cez kaučukové plantáže, na ktorých sa dá aj zastaviť, ak by ste radi vidieť, ako sa tu pestuje guma. Múzeum v tuneloch prejdete zhruba za hodinu a pol a pri dobrom načasovaní a odchode o 7:30 ráno môžete byť medzi 12:30 a 13tou hodinou naspäť v meste.

Po návrate do mesta je ideálne nasmerovať si to do Paláca znovuzjednotenia – bývalého prezidentského paláca Južného Vietnamu. Ešte predtým však odporúčam dať si prestávku na obed v reštaurácii priamo cez ulicu – v našej obľúbenej Ngon 138. Tu viete ochutnať zo širokej ponuky kvalitnej vietnamskej kuchyne v reštaurácii európskeho štandardu. Obsluha je tu milá a veľmi promptná, niektoré tradičné jedlá ako rolky alebo polievky, pripravujú vo vonkajšej kuchyni a človek si vďaka tomu vie pozrieť a odfotiť celý proces varenia svojho jedla.

Po jedle stačí prejsť pár metrov a ste priamo v prezidentskom paláci. Tu sa dá stráviť asi hodina, podľa toho, nakoľko vás zaujme jeho funkcionalistická architektúra, alebo vybavenie a artefakty, pripomínajúce časy Vietnamskej vojny: napríklad prezidentova vojnová miestnosť, alebo bunker pod palácom. S vojnou sme však v tomto meste ešte stále neskončili. Čaká nás ešte jedna zástavka, pripomínajúca túto smutnú kapitolu histórie juhovýchodnej Ázie. Dva bloky od Paláca znovuzjednotenia nájdeme najznámejšie múzeum Vietnamskej vojny v krajine – Múzeum pozostatkov vojny. Odporúčam sa sem ísť pozrieť pre ilustrácie vojnových krutostí a pre lepšie pochopenie pojmov, ako napalm alebo agent orange. Múzeum odporúčam brať trochu s rezervou, je ladené veľmi protiamericky a pôvodne sa volalo múzeum amerických vojnových zločinov. No aj tak poskytuje dobrý obraz o krutostiach vojny, ktorá Vietnam toľko sužovala. Aj tu strávite asi hodinu. Okolo štvrtej poobede už máme všetci vojny tak akurát. 

Od Prezidentského paláca a múzea viete veľmi jednoducho prejsť ku koloniálnym dominantám centra Saigonu. Napokon, stále sme neopustili Distrikt 1 mesta, všetko je blízko a na dosah. Prechádzka, ktorá nás prevedie centrálnymi ulicami a pamätihodnosťami mesta, nám zaberie asi hodinu a pol. Dá sa začať z rôznych miest a vieme ju zorganizovať na rôzne spôsoby. Keď sme v okolí múzea a paláca, tak najjednoduchšie je prejsť asi desať minút po bulvári Le Duan ku katedrále Notre Dame. Tento svätostánok je najväčším kostolom vo Vietname a zároveň centrom miestnej kresťanskej komunity.

Hneď vedľa Katedrály stojí ďalší z koloniálnych skvostov mesta – nádherná budova pošty, ktorá svojmu účelu slúži už od 19. storočia. Je krásne zrekonštruovaná zvonka aj zvnútra a dodnes priamo odtiaľto môžete poslať pohľadnicu domov. Na stenách vnútri nájdete obrovské pôsobivé mapy, ktoré zobrazujú Saigon a Francúzsku Indočínu počas koloniálnych čias.

Z námestia pred katedrálou a poštou odporúčam pustiť sa po hlavnej promenáde Dong Khoi. Je to jedna z hlavných ulíc Saigonu, už za starých čias to bola rušná, najdôležitejšia obchodná tepna. Dodnes si do istej miery zachovala svoj dobový ráz, ale nájdeme tu už aj moderné obchody. Medzi nimi aj najväčšie nákupné centrum v centrálnom Saigone - Vincom Center. O kúsok nižšie, ako ideme od mohutných presklených veží Vincomu ďalej po promenáde, opäť na nás dýchne história v podobe budovy Opery, ktorá vyzerá akoby sem bola premiestnená priamo z Európy. Tu za čias Južného Vietnamu sídlil parlament a dodnes sa tu okrem divadelných predstavení uskutočňujú významné spoločenské udalosti a módne prehliadky.

Susedný hotel Continental bol zas miestom, kde počas vojny bývali prakticky všetci zahraniční novinári. Na jeho prízemí nájdete výbornú luxusnú francúzsku reštauráciu Le Boergeois. Nad námestím pred operou sa vypína ďalší hotel Caravelle, ktorý sa vo vojnových časoch tiež preslávil a je akýmsi symbolom Saigonu, kde sa vždy dialo všetko podstatné v meste. Na jeho vrchnom poschodí sa ukrýva legendárny bar z tohto obdobia Saigon-Saigon, ktorý nie náhodou prezentuje so sloganom: ´keby len tieto steny vedeli rozprávať´...  nadarmo . Stretávali sa tu politici, novinári, vojaci, a popíjali svoje obľúbené drinky, vojna-nevojna.

Keď dosýta poobdivujeme všetky tieto pamätné miesta, od opery sa poberieme ďalej doprava a prejdeme na hlavné námestie Saigonu Nguyen Hue. Pred nami vpravo sa otvorí pohľad na koloniálnu radnicu mesta. Tu už od roku 1908 sedela mestská samospráva, práve v jej okolí pristávali vrtuľníky počas slávnej evakuácie mesta v roku 1975. Dnes námestiu dominuje socha Ho Či Mina pred radnicou, ktorá nám pripomína, že sme v dnes už jednotnom komunistickom Vietname.

Južnému koncu námestia Nguyen Hue dominuje moderná výšková budova. Je to Bitexco, ktoré bolo s 258 metrami svojho času najvyššou budovou Vietnamu. Dnes už ju predbehlo viacero iných stavieb v Ho Či Minovom meste aj v Hanoji, ale lokalitu má stále najlepšiu. Práve sem BUBO odporúča ísť na vyhliadku. Z Nguyen Hue ste pri jej vchode za päť minút a dokážete sa dostať až na 53. poschodie, odkiaľ vidíte Saigon ako na dlani. Dá sa ísť na vyhliadku, za ktorú zaplatíte v prepočte osem eur a vchádza sa do nej z prízemia. Ja osobne však odporúčam navštíviť radšej kaviareň, alebo reštauráciu, ktoré sú len o poschodie nižšie ako vyhliadka. Výhľad máte ten istý, len neplatíte za výťah a navyše si môžete pokojne posedieť pri kvalitnom koktejli, dobrej káve alebo skvelom čokoládovom koláči. Do kaviarne a reštaurácie sa dostanete z recepcie, ktorú nájdete na prvom poschodí po vstupe do budovy. Stačí sa vyviesť eskalátorom a vchod je rovno pred vami. Ideálna doba na návštevu je pred zotmením, pekne si počkať, kým sa celé mesto krásne rozsvieti. Je to fascinujúci pohľad a zážitok, na ktorý len tak nezabudnete. Keď sa stmieva okolo šiestej, výborne to stíhate aj s prechádzkou, ktorú navrhujem vyššie.

Keď sa nasýtite pohľadmi na večerný Saigon, určite odporúčam vydať sa od Bitexca po ulici Ham Nghi smerom k centrálnej tržnici Ben Thanh. Je to trochu od ruky, asi 15-minútová prechádzka, no táto tržnica určite stojí za návštevu. A to hlavne večer, keď to tu má úplne čarovnú, svojskú atmosféru. No tržnica sa dá navštíviť, samozrejme, aj cez deň a nájdete tu naozaj všetko, po čom srdce turistu túži – od magnetiek a tričiek, až po kešu oriešky, či kávu.  Zaujímavosťou je,  že o šiestej síce trhy svoje brány zatvárajú, no od siedmej je okolo tržnice otvorený tzv. nočný trh. Odporúčam sem však prísť už pätnásť minút pred 19tou. Prečo? Do trištvrte na sedem sú ulice pri tržnici prejazdné pre autá, od 18:45 je tu pešia zóna. Preto majitelia stánkov čakajú so zloženými stánkami v priľahlých uličkách a presne s úderom 18:45 vyštartujú ako na povel a začnú stavať trhovisko, ktoré vám doslova vyrastie pred očami. O 18:45 je to len obyčajná cesta, no o štvrť hodinku už tu vidíte stánky, kompletné sedenia,  mäso na grile, z ktorého sa šíri lákavá vôňa, ďalšie dobroty a najrôznejšie druhy potrebného aj celkom zbytočného tovaru. Dokopy je to jedna úžasná šou, akú neuvidíte nikde inde! Určite odporúčam sa pri Ben Thanh zastaviť a keď nič iné, už len sledovať zapálené úsilie Vietnamcov, ktorí nestratia ani minútu času, keď môžu obchodovať. Práve tu vidíte húževnatosť ich povahy a pracovné nasadenie, ktoré sú ochotní každodenne podstúpiť.

Toto doslova ľudové vystúpenie sa odohráva zo západnej i východnej strany tržnice každý jeden večer medzi 18:45 a 19:00. Ak budete meškať, nájdete už len zázračne bleskovo postavený trh, ktorý vyzerá akoby tam stál celý deň. No ak to aj nestihnete, nájdete tu originálne suveníry, či výborné jedlo, veď Vietnamci sú svojou kvalitnou kuchyňou povestní. Ak vás láka vyskúšať pouličné občerstvenie, práve tu máte výbornú možnosť. Čerstvé jarné rolky? Grilované bravčové s ryžovými rezancami alebo kuracie mäso na woku s kešu? Všetko pripravia úplne čerstvé priamo pred vami!

Na záver dňa je dobré nahliadnuť aj do srdca nočného života vietnamského veľkomesta. To nájdete necelých pätnásť minút pešo od tržnice Ben Thanh okolo rušnej ulice Bui Vien. Práve tu sa vám Saigon ukáže tak ako si ázijské metropoly predstavujete v noci – vysvietený, hlučný a plný ľudí! Táto štvrť žije doslova celú noc. Vietnamci sa naozaj vedia zabávať, Bui Vien je toho dôkazom. So zotmením sa tu domáci miesia s mladými turistami – backpackermi, ktorí práve v okolí tejto ulice nájdu možnosti lacného ubytovania.

Táto čarovná kombinácia ´domorodcov´ a ´batôžkárov´ z celého sveta dala vzniknúť svojskej štvrti barov, diskoték a reštaurácií, ktoré rozhodne nemôžete vynechať, ak ste milovníkmi nočného života. Na niekoho je Bui Vien možno až priveľa podnetov naraz, ale ku koloritu mestu rozhodne patrí. Možno vám pripomenie slávnu éru Saigonu ako centra nočného života juhovýchodnej Ázie, ktorým bolo mesto počas čias vietnamskej vojny. Okolie Bui Vien je tiež ideálnym miestom, ak máte chuť na neskorú večeru, alebo túžite stretnúť európsku komunitu žijúcu vo Vietname. Na to odporúčam ulicu Hem 40 Bui Vie. Okolo podniku Nha Hang nájdete hneď niekoľko lokálov, kde vysedávajú zväčša starší Európania a Američania, ktorí pokladajú Vietnam za svoju druhú vlasť. Niektorí z nich sú v krajine už tridsať rokov a pri príjemne chladenom pivku sa s vami podelia o svoje zážitky a skúsenosti.

Ak by ste si chceli posedieť s miestnymi, tak tí zas navštevujú podniky na opačnej strane krčmovej štvrte na ulici Do Quang Dao. Tu ich nájdete obložených pivnými fľašami, ktoré čašníci nikdy neodnášajú, aby ste vedeli koľko ste vypili (a aby to vedeli aj tí čašníci), v družnej debate a nad spoločnými tanierikmi hovädzieho mäsa a zeleniny. Vietnamci sa vedia baviť a radi pijú pivo a nikde vo Vietname to nie je lepšie vidieť ako tu! Preto práve Bui Vien odporúčam ako vhodné miesto na ukončenie dňa v Ho Chi Minhovom meste.

Za jeden deň si v Saigone viete pozrieť väčšinu jeho najznámejších pamiatok a turistických atrakcií. Je to ale nahustený program, a aj keď pokojne splniteľný, ak ste pohodlnejší cestovateľ, tak odporúčam zvážiť v Saigone dva dni. V takom prípade by som na jedno dopoludnie odporúčal Tunely Viet Congu v Cuchi, druhé dopoludnie Múzeum vojny a palác a na poobedie potulky mestom. Ak máte viac času, tak sa určite oplatí pozrieť si okolie rieky Saigon, čínsku štvrť Cholon alebo supermodernú novú štvrť v časti Binh Thanh, ktorej dominuje nová najvyššia budova Vietnamu Vincom Landmark 81. Okrem toho sa dá z Ho Chi Minhovho mesta navštíviť napríklad aj deltu Mekongu, ale to zas vyžaduje viac času. Ak by ste zvažovali výlet do delty, tak pozor! Jednodenné výlety zvyknú byť skôr pasce na turistov, kedy idete tri hodiny k Mekongu, potom vás tri hodiny vozia po farmách, kde sa vám pokúšajú predať poľnohospodárske produkty a potom vás vezú späť do mesta. Z delty reálne veľa neuvidíte. Lepšie sú výlety s prespávaním v delte a s rannou návštevou plávajúcich trhov. Ale to je zas na dlhšie. V skratke – Saigon si síce viete pozrieť za jeden deň, no ten na všetky jeho krásy nestačí! Ak máte však predsa iba jeden deň, tak verím, že tento článok vám pomôže, ako naložiť s časom tak, aby ste ho využili maximálne!