Jeden z najscestovanejších Švédov radí: Tieto miesta v Škandinávii musíte navštíviť!

Mikael Staffas sa narodil v severošvédskom meste Sundsvall v roku 1965 a svoje rané roky strávil okrem rodiska aj v meste Östersund. Jeho rodina sa potom presťahovala do Štokholmu, kam začal chodiť do školy. Celkovo pracoval alebo študoval na šiestich rôznych miestach vo Švédsku a v piatich krajinách v zahraničí, ale zakaždým sa vrátil späť do Štokholmu. Teraz tam žije ako jeden z najscestovanejších Švédov.

Mikael má univerzitný inžiniersky titul z fyziky zo Švédska a rovnako tak vyštudoval biznis vo Francúzsku. Pracoval na mnohých rôznych konzultačných a manažérskych pozíciách v základných priemyselných odvetviach (lesnícky priemysel, baníctvo, oceliarstvo atď.). Pred piatimi rokmi sa stal prezidentom a generálnym riaditeľom spoločnosti Boliden, jednej z popredných európskych spoločností v oblasti ťažby a spracovania kovov.

Istý čas bol aj sprievodcom a okrem vlasti žil aj v Nemecku, USA, Rusku či Japonsku. Keď mal 25 rokov (32 rokov dozadu), mal svadbu so ženou menom Louise a dnes spolu majú tri deti vo veku 25-30 rokov. Dnes už sú všetky oženené/vydaté alebo v dlhodobom vzťahu. Vnúčatá ešte nemá.

Skĺbiť kariéru s rodinou a cestovaním predstavuje preňho podľa vlastných slov obrovskú výzvu a všetko si podľa neho treba všetko dobre naplánovať. Dlhé roky je jeho plánom a tradíciou absolvovať štyri-päť ciest ročne – jeden individuálny trip s každým dieťaťom, jeden s manželkou a jeden s celou rodinou. „Stráviť čas s deťmi cestovaním bolo naozaj skvelé,“ hovorí v rozhovore pre BUBO.

Moje prvé spomienky na cestovanie sa sústredia okolo ciest autom s rodičmi medzi Sundsvallom a Östersundom. Keď som mal asi päť rokov, s rodinou som odišiel na dovolenku na Kanárske ostrovy, a to bol môj úplne prvý výlet do zahraničia a začiatok veľkých cestovateľských dobrodružstiev.

Áno, keď sa písalo 80. roky predošlého storočia, bol som univerzitným študentom a počas leta som sprevádzal v Sovietskom zväze. To bolo ešte dávno predtým, než bol bežným ľuďom k dispozícii internet či mobilné telefóny.

Podarilo sa mi dostať ľudí do Sovietskeho zväzu bez pasov, postaral som sa o opitých turistov po tom, ako ich zatkla polícia, postaral som sa o ľudí, ktorí urgentne potrebovali operáciu v nemocnici. V jednom momente som dokonca pomáhal ľuďom vyrovať sa so smrťou jedného z členov skupiny, ktorému zlyhalo srdce.

S týmto všetkým som sa musel popasovať už v raných 20 rokoch života. Bez reálnej možnosti koordinovať sa s niekým zvonku. Išlo o skutočné výzvy, preto viem, s čím všetkým sa musí vedieť sprievodca popasovať.

Okrem týchto skúseností by som spomenul mnohé logistické výzvy, ako dostať sa do národného parku Dzanga-Sangha v Stredoafrickej republike, kde sa dajú pozorovať gorily nížinné. A tiež nie je ľahké ísť do Národného parku Tsingy na Madagaskare uprostred obdobia dažďov. Napokon som tieto cesty zvládol.

Aj dnes, keď cestujem po svete, takmer vždy mi robí spoločnosť miestny sprievodca. Každému to odporúčam. Naučíte sa oveľa viac v porovnaní s tým, keď si nejaký výlet spravíte iba po svojom.

Keď som mal 18 rokov, prepočítal som si, že som už navštívil 10 krajín a pozeral som sa na mapu - v tom čase na nej bolo dokopy 173 štátov. Prišiel som na to, že keby som každý rok zamieril do štyroch nových krajín, tak by som mohol ako 60-ročný sláviť veľký úspech, a teda dostať sa do všetkých krajín sveta.

Vtedy som si povedal, že sa budem riadiť týmto plánom a tak sa aj deje. Bežne som na cestách 100 až 150 dní v roku. Veľmi pevne dúfam, že zoznam navštívených krajín bude kompletný o tri až štyri roky. Hoci je možné, že dovtedy vzniknú nové krajiny uznané OSN.

Ešte som nebol v Tibete – raz by som tam chcel ísť.

Napriek všetkému, čo som v rámci cestovania zažil, som nikdy nemal pocit, že by som bol v nebezpečenstve. Nikdy som sa nebál o svoj život. Pamätám si však na ten moment, kedy som prvýkrát cestoval do Číny v 80. rokoch. Nastúpil som do autobusu, ktorý šofér viedol tak šialene, že som si bol istý, že autobus nabúra a niekde sa vykoľají. Našťastie sa to nestalo.

Veľmi sa mi páči NomadMania a zameranie na regióny. Paralelne s novými krajinami som sa najskôr zameral na regióny rôznymi spôsobmi – napríklad som pred mnohými rokmi navštívil všetkých 50 štátov USA. Nomadmanie ma vo veľa veciach inšpiruje, nielen v rámci svetových regiónov.

Začiatkom tohto leta som strávil mesiac cestovaním po južnom Pacifiku a navštívil som Nauru, Kiribati, Tuvalu, Samou a Tongu. A dostal som sa aj na Slovensko.

Na Slovensku som bol trikrát a skutočne som precestoval krajinu od západu na východ vrátane návštev všetkých slovenských lokalít UNESCO.

Zaujalo ma, že Slováci sú vo všeobecnosti milí ľudia a ide o krajinu so skutočne fascinujúcou históriou.

Môžem povedať, že to bol skutočne dobrý program. Obzvlášť som si užil pádlovanie na kanoe k Dunaju. Ak by som sem prišiel opäť, určite by som si trúfol aj preplávať Dunaj z jednej strany na druhú.

Ľuboša som mal možnosť vidieť krátky čas, ale pôsobil na mňa ako človek s ohromnou energiou. Príbeh BUBO je veľmi inšpiratívny a takú širokú ponuku ciest do sveta nemá žiadna švédska cestovná kancelária. Teším sa, že sme sa zoznámili, že vás do budúcna budem môcť spoznávať lepšie a dozviem sa o vašej cestovnej kancelárii viac.

Zvyčajne hovorím, že v Škandinávii sú tri miesta, ktoré by ste si nemali nechať ujsť:

1. Západonórske fjordy
2. Štokholm vrátane Štokholmského súostrovia
3. Fínsku jazernú oblasť

Okrem toho by som však upozornil na menej známy klenot - Alandy (OSN+ územie, ostrovy patriace Fínsku, pozn. BUBO) a súostrovie Turku. Rovnako tak odporúčam turistiku vo švédskom Laponsku, ale aj klasiku ako Lofoty, Tallinn a ostrov Gotland (vrátane mesta Visby).

Keďže moja rodina pochádza z oblasti Dalarna vo Švédsku a ja pracujem v oblasti ťažby, rád by som poukázal aj na lokalitu UNESCO - medenú baňu Falun.

Mám rád veľa krajín a miest vo svete. Milujem národné parky USA a Kanady, jedlo a kultúru vo Francúzsku, pozorovanie goríl v Rwande a lokality Inkov v Peru sú taktiež vysoko na mojom cestovateľskom zozname.

Avšak ak by som sa mal zamerať na jednu jedinú krajinu sveta, bolo by to pravdepodobne Japonsko - kultúra, jedlo, príroda, ľudia, atď. To všetko robí z Japonska jednu fantastickú krajinu a moju srdcovku.

Veľmi rád konzumujem rôzne druhy jedál a lovím gurmánske zážitky. Ale ak by som si musel vybrať konkrétne, vybral by som si (opäť) japonskú a francúzsku kuchyňu. Tiež sa v tomto zachovám trochu ako šovinista a spomeniem, že švédska kuchyňa je skutočne výborná.

Celý čas cestujem najmä pracovne, ale to sa nepočíta. Na jeseň tohto roku plánujem krátku návštevu Holandska (žije tam moja najstaršia dcéra) a zopár nových lokalít UNESCO, víkend na Islande a potom dvojtýždňový výlet do Egypta s celou rodinou (všetci ôsmi).

Hlavne začnite. To je najdôležitejšie. Nerobte si príliš veľa plánov.