Jericho, Qumrán a Masada - po stopách histórie

Mŕtve more nie je len slaná voda a natieranie sa blahodarným bahnom, je to aj oblasť historického a kultúrneho významu. My z BUBO sa samozrejme nebránime ani oddychu, ale keďže sme lovci zážitkov, nemôžeme si nechať ujsť zaujímavé miesta v okolí.

Cestou z Nazaretu preto nejdeme hneď do Jeruzalema, ale vydávame sa objavovať tri dôležité miesta späté s antickou históriou. Zároveň nás čaká príchod na palestínske územie, ktoré je označené červenými tabuľami upozorňujúcimi izraelských občanov pred vstupom. My sa ale nemusíme ničoho obávať a môžeme slobodne a bezpečne pokračovať v objavovaní oboch krajín.

Naša prvá zastávka je v malom, ale dôležitom meste Jericho. Dnes je pod správou palestínskej autority, čo nám ale nezabraňuje ho navštíviť. Je známe ako jedno z najdlhšie kontinuálne osídlených miest a mesto s najstarším známym opevnením v podobe obvodových múrov.

Vďaka svojim podzemným prameňom bolo atraktívnym miestom pre život a rozvoj kultúry, čo dokazujú aj archeologické nálezy potvrdzujúce osídlenie už od 10. tisícročia p. n. l. Jeho meno môže odkazovať na uctievanie lokálneho božstva mesiaca alebo na jeho úrodnosť.

My sa najprv zastavujeme na vyhliadke spájanej s Novým zákonom, a to Horou Pokušenia. Už niekoľko storočí je na nej postavený grécky ortodoxný kláštor, ktorý je aj napriek svojej Palestínskej lokalite stále pod správou gréckej ortodoxnej cirkvi v Jeruzaleme. Miesto kláštora a jeho okolia bolo známe ako pevnosť už v helénskom období a najstaršie zmienky o kláštore máme zo 6. storočia, postaveného nad jaskyňou, v ktorej mal Ježiš bývať počas 40-dňového pôstu v púšti a pokúšania Satana.

Samotná Hora Pokušenia je vzdialená približne 3 kilometre od mesta a do súčasného kláštora, postavenom koncom 19. storočia, sa dá dostať lanovkou. Vedeli ste, že toto miesto ako prvá „identifikovala“ ako miesto pokušenia Helena, matka Konštantína Veľkého, počas svojej pútnickej cesty?

Na vyhliadke sa zastavíme osviežiť čerstvou šťavou z granátových jabĺk a ochutnáme slávne datle z Jericha, známe svojou sladkou a lahodnou chuťou. Obchodníci nás už poznajú a keď uvidia červenú ceduľu BUBO na autobuse, vítajú nás zmesou slovenčiny a češtiny, núkajúc lahodné datle a oriešky na ochutnávku.

Ak chcete ušetriť za suveníry alebo si doniesť originálny šperk, je toto taktiež vhodné miesto na nákup. Mesto svojho času navštívil aj Ježiš Kristus a vyliečil tu slepých žobrákov, no známejší je príbeh vyberača daní Zachea.

Ďalšou zastávkou na našej ceste je najstaršia časť mesta, ktorá bola odkrytá archeológmi, a dnes sa nazýva Tell es-Sultan (Sultánov kopec). Aj keď neuvidíme impozantné mesto či ruiny vysokých múrov, je tento kopec dôležitý pre bádateľov a pochopenie postupného vývoja osídlenia Jericha.

Zaujímavosť, ktorú pri nálezisku navštívime, je Elizeov prameň. Nástupca slávneho proroka Eliáša vykonal v meste zázrak po tom, ako sa mu obyvatelia sťažovali na zlú vodu. Elizeus im nakázal priniesť novú misu a dať do nej soľ, podišiel k prameňu a vysypal ju do nej. Od tohto dňa ostala voda z tohto prameňa pitná a my ju môžeme obdivovať aj dnes.

Ozdobná dlažba síce nie je z biblických čias, ale stále odkazuje na tento zázrak. Keďže aj naši predkovia používali soľ na čistenie a dezinfekciu vody v studniach, je možné, že tento zázrak odkazuje na poľnohospodárske praktiky. Pre odvážlivcov, prípadne nedočkavcov, na parkovisku stojí nahodený domáci obchodník s ťavou, ktorý vás za zjednaný  poplatok na ňu vysadí.

Po krátkej ceste autobusom je našou ďalšou zastávka Qumrán, dôležitá archeologická lokalita známa nálezom biblických textov, ktoré poznáme ako Zvitky z Mŕtveho mora. Aj napriek tomu, že bolo toto miesto opustené takmer dvetisíc rokov, náhodný objav textov v jednej z jaskýň podnietil ďalšie vykopávky a my sa dnes môžeme pozrieť na zrekonštruovaný život miestnej komunity.

Celý areál je národný park a my prechádzame z menšieho nádvoria do kinosály, v ktorej si pozrieme film o histórii osídlenia. Po premietaní prejdeme už smerom do archeologického areálu skrz menšiu výstavu, lemovanú umeleckou rekonštrukciou života Esejcov a replikami nálezov. Môžeme vidieť, napríklad, zvyšky sandálov či hlinené nádoby na olej a víno, v ktorých sa našli zvitky.

Po tejto menšej ukážke vychádzame mohutnou bránou už do samotného areálu vykopávok. Celé okolie je suché a prší tu zvyčajne dvakrát do roka, o čo viac nás prekvapí viacero bazénov a nádrží. Popri zvyškoch budov sa môžeme pohodlne prejsť po chodníku a pri takmer každej stavbe nájdeme aj označenie toho, čo mohlo podľa archeológov predstavovať.

Najznámejším a najpočetnejším prvkom sú už spomínané cisterny, prípadne bazény, do ktorých vedú schody a tie menšie zrejme slúžili na kúpeľ, kým tie väčšie boli využívané zrejme ako nádrže pre úžitkovú vodu. Voda bola dovážaná akvaduktom z neďalekých kopcov, ktoré ponúkali výdatnú vlahu iba počas dažďa, keďže v okolí sa nenachádzajú sladkovodné pramene.

Intelektuálnu činnosť zrejme obyvatelia vykonávali v dlhej obdĺžnikovej miestnosti, prezývanej skriptórium, v ktorom sa našli zvyšky nádob na atrament a lavíc a práve v ňom mohli byť spísané slávne zvitky. V inej z väčších budov a jej „prístavbe“ sa našlo pomerne veľké množstvo úlomkov keramiky a zrejme slúžila ako sušiareň nádob, aj keď podľa niektorých interpretácií mohlo ísť aj o spoločnú jedáleň.

Zaujímavosťou je, že na jednom z úlomkov sa našlo vyryté meno, zrejme jej majiteľ nerád požičiaval svoju misu. Na konci našej prehliadky nás čaká vyhliadka na jednu z 11 jaskýň, v ktorých sa našli texty a každá z nich má okrem čísla v mene aj písmeno „Q“. 

Výskumníci sa stále definitívne nezhodli na pôvode osídlenia a kto v ňom vlastne býval, ale podľa väčšiny sa na tomto mieste usídlila náboženská skupina Esejcov, čo aj prezentuje návštevnícke centrum. Aj keď je to veľmi pravdepodobná alternatíva, izraelská strana ju značne podporuje a centrum ju prezentuje ako „hotovú vec“.

Dozvedáme sa viac o komunite Esejcov, spôsobe ich života a náboženskom smerovaní zo spomínaného krátkeho filmu ešte pred samotným vstupom do areálu. Kto boli a prečo je pre Izrael atraktívne pripisovať im osídlenie tejto oblasti? V dobe pôsobenia Ježiša Krista nebol judaizmus jednotný a odštiepili sa od neho viaceré smery. Jednou z týchto skupín boli práve Esejci, v spoločenstve ktorých mohol istý čas pôsobiť aj Ján Krstiteľ.

Vtedajší historici nám o nich ponúkajú stručné informácie a hovoria o nich ako o spoločenstve mužov bez žien, nespokojných so smerovaním vtedajšieho judaizmu. Kvôli uzavretosti ich komunity sa nezachovalo veľa informácií o vnímaní sveta jej členmi, ale vďaka archeologickým nálezom sa predsa len niečo dozvieme.

Jednou zo základných myšlienok hnutia bolo očakávanie skorého konca sveta a poslednej bitky medzi dobrom a zlom, ktorej výsledok bol dávno rozhodnutý Jahvem. Vznik hnutia sa datuje do druhého storočia pred naším letopočtom, no nepôsobili dlho a už koncom prvého storočia sa rozpadlo. Ako teda nažívali v Qumráne?

Podľa dobových historikov tam žili bez žien, aj keď bol celibát zrejme iba dočasný počas pobytu v komunite venujúcej sa hlavne duchovnej činnosti. Hierarchia ich spoločenstva bola prísne daná a noví adepti prechádzali „skúšobným obdobím“, kým sa mohli stať plnohodnotnými členmi spoločenstva.

Zaujímavý je aj fakt, že používali solárny kalendár namiesto lunárneho. Aj napriek tom, že sa Qumrán nachádza v suchej oblasti bez podzemných prameňov, mala voda v rituálnom živote dôležitú úlohu. Denný rituál kúpania a očisty predchádzal modlitbám a spoločnému stolovaniu, prípadne prepisovaniu a štúdiu posvätných textov.

Okrem starostlivosti o duchovno a čistotu tela mali v komunite rozdelené úlohy praktickejšieho charakteru, keďže sa v areáli našli dielne na výrobu keramiky, sklady na potraviny, ale aj tzv. pokladnica. Pravdepodobne spísali, prípadne prepísali náboženské texty nájdené v 11 jaskyniach, z ktorých boli prvé objavené v polovici 20. storočia miestnym pastierom (aj keď prvé archeologické výskumy prebehli už v 19. storočí) a dnes sú uskladnené v krídle izraelského múzea pomenovanom Svätyňa knihy.

Kto sa bude chcieť dozvedieť viac, môže múzeum navštíviť vo voľnom čase, ktorý počas BUBO zájazdu v Jeruzaleme ponúkame - stačí sa len opýtať, veľmi radi poradíme.    

Po objavovaní Qumránu a po výdatnom obede sa presúvame smerom na ďalšiu významnú archeologickú lokalitu, pevnosť Masada. Tá je jedným z hlavných turistických cieľov mimo Jeruzalema a má na to aj pádne dôvody. Prvým je jej poloha a funkcia opevneného paláca, vybudovaného neslávne známym panovníkom Herodom Veľkým.

Druhý, známejší príbeh, je o skupine rebelov, ktorí si zvolili smrť pred rímskym zotročením. Masada bola vybudovaná na vyvýšenej plošine pripomínajúcej stolovú horu ako opevnený palác. Kvôli blízkosti Mŕtveho mora je nadmorská výška Masady iba okolo 30 m n. m., aj keď samotná hora má na najvyššej strane 450 metrov a tej najnižšej približne 100 metrov.

Vyrážame z návštevníckeho centra, v ktorom sa nachádza okrem modelu pevnosti aj menšia výstava o histórii vykopávok. Opäť si pozrieme krátky film o dejinách Masady a hrdinského príbehu jeho obyvateľov. Po neúspešnej rebélii a následnej samovražde pevnosť dočasne osídlili rímske jednotky, no krátko na to bola pevnosť na istý čas opustená a osídlená kresťanskými pustovníkmi, unikajúcich pred moslimskými dobyvateľmi.

Znovuobjavenie Masady prišlo až omnoho neskôr v 19. storočí. Na vrchol je možné dostať sa dvoma spôsobmi: prvý je pešky po úzkej prístupovej ceste známej ako Hadia cesta, ktorá ale môže byť zatvorená v prípade nepriaznivého počasia. Druhá možnosť, ktorú využívame aj my, je jazda lanovkou. Pri turniketoch stoja zamestnanci, ktorí skontrolujú náš lístok a pustia nás do kabíny. Občas tam býva tesno, takže je dobré sa na to pripraviť. Aj keď máte menší strach z výšok, nemusíte sa tejto jazdy obávať - ide o krátku cestu nahor a ak sa vám podarí nájsť miesto pri kraji, máte navyše aj skvelé výhľady. 

Celé okolie Masady je síce na prvý pohľad jednotvárne, no predsa má svoje čaro a my lepšie pochopíme jeho strategickú funkciu v staroveku. Po vystúpení z kabínky sa uberáme chodníkom smerom k jednej zo vstupných brán do samotného areálu pevnosti, tzv. Bráne Hadej cesty.

V malej budove označujúcej vchod sú dodnes lavice, na ktorých sedela stráž dvetisíc rokov pred našou návštevou. Cesta začína vpravo od vchodu, lemovaná krytými modelmi a fontánkami s pitnou vodou, ktorú je dobré doplniť ešte na začiatku prehliadky. Pokračujeme smerom k rezidenčnej časti, v ktorej pravdepodobne sídlil vodca povstalcov a v okolitých domoch jeho družina. Na zvyškoch stien môžeme vidieť čiernu čiaru - tá označuje úroveň pôvodnej výšky, všetko nad túto líniu už zreštaurovali archeológovia.

Cestou popri dlhých zvyškov skladov sa dostávame k zvyškom Herodovho paláca, ambicióznom projekte kontroverzného panovníka. Pri plošine s vyhliadkou sa zastavíme kvôli panoramatickým fotografiám, a pri pohľade nadol sa môžeme kochať zvyškami dvoch ďalších palácových terás postavených na severnej skale.

Kombináciou rímskej a helénskej architektúry vznikol luxusný palác slúžiaci ako potenciálne opevnené útočisko pre panovníka v prípade nebezpečenstva, no nemienil sa vzdať svojho luxusu. Vo vrchnej časti žil kráľ a jeho najbližší, v nižších častiach boli príjmacie a hodovacie sály, ku ktorým sa dalo dostať schodmi (dnes už časť z nich zničilo zemetrasenie).

Keď sa z vyhliadky vrátime o zopár krokov späť, natrafíme na zachovalú budovu kúpeľov s mozaikovou výzdobou, zvyškom nástenných fresiek a priestranným caldariom, alebo miestnosťou na horúci kúpeľ. Technológia je prevzatá z Ríma a pozostávala zo spodného podlažia, v ktorom sa akumulovala para a horúci vzduch, čím nahriala vrchné poschodie a cez upravené keramické potrubie sa do neho dostalo dodatočné teplo a para.

Po východe z kúpeľov sa vydávame po ceste smerom na západ popri veľkej cisterne na vodu, pri ktorej sa zastavujeme a na modeli si názorne vysvetlíme vodné zásobovanie Masady pomocou 12 menších cisterien ukrytých v skalách. Pokračujeme ďalej pozdĺž západného okraja pevnosti, míňame bývalé stajne prestavané na synagógu a strážne veže, až napokon prichádzame na miesto útoku rímskych légií.

Dodnes je viditeľný zvyšok navýšenia a keď zbystríme zrak, uvidíme aj zvyšky akvaduktu privážajúcom vodu z dažďov do cisterien. Z tejto vyhliadky sa popri menšom, tzv. Západnom paláci vraciame krížom cez Masadu späť k bráne Hadej cesty. Po našej ľavej strane míňame zvyšky byzantského chrámu a po prechode cez bránu sa vraciame tou istou cestou k lanovke. Cesta z areálu vedie cez niekoľko obchodov, ale na ich konci si môžeme dopriať kávu či iné občerstvenie pred nástupom do autobusu a cestou do Jeruzalema.

Múzeum knihy - ak vás zaujímajú biblické dejiny a páčilo sa Vám v Qumráne, je Múzeum knihy pravé miesto na návštevu. Izrael toto miesto vybudoval na uchovanie zvitkov nájdených pri Mŕtvom mori a je otvorené pre návštevníkov.

Tell es-Sultan - najstaršie centrum Jericha, v ktorom môžeme vidieť najmä základy múrov či veže, no artefakty sú uložené v národných múzeách. Pri vchode do archeologického areálu je Eliášov prameň. 

Zacheov strom - záhrada v centre mesta spojená s kresťanským chrámom, v ktorej malo dôjsť k stretnutiu Ježiša a Zachea. 

Byzantský chrám v Masade - ak sa vydáte do Izraela kvôli kresťanským pamiatkam, nájdete ich prekvapivo aj v Masade - na vrchole hory sa totiž usadili aj kresťania a zanechali základy byzantského chrámu. 

Ancient Qumran: A Virtual Reality Tour - pre milovníkov moderných technológií je pripravená virtuálna 3D rekonštrukcia osídlenia v Qumráne, ktorú si môžete porovnať s tým, čo pri Mŕtvom mori uvidíte.