Moje škandinávske topky

Dáni sa radi vidia ako Taliani Škandinávie. Krajina na hranici Škandinávie a Kontinentu, v ktorej sa spája to najlepšie z liberálneho severu a kultúrnej Európy. Málokto vie, že v 17. storočí patrila Kodaň k najbohatším európskym hlavným mestám, Dáni mali v tom čase kolónie aj v Severnej Amerike, a je to cítiť. Veľkolepá architektúra sa strieda s ulicami farebných drevených domčekov, uvoľnení Dáni popíjajú pivo pri malebných kanáloch, tí bohatší čakajú na voľný stôl v jednej zo 16 michelinovských reštaurácií v meste, vrátane trojhviezdičkovej Geranium a opakovane najlepšej reštaurácie na svete Noma. Liberálne duše si nachádzajú svoj svet v hipisáckej Kristanii, kde je dodnes povolený predaj ľahkých drog. 

Škandinávci (najmä Švédi) vnímajú Fínov tak trochu ako ostatní Slováci Záhorákov a koluje o nich veľa vtipov. Ako o tom, keď sa Pekka s Toivom opíjali v meste, a keď Rusi začali bombardovať Helsinki, dospávali opicu. Pekka sa zobudil, pozrel na tú spúšť a hovorí Toivovi: „Počúvaj, tento žúr nezaplatíme.“ Fíni veľa a radi pijú (aj preto sa majú so Slovákmi radi), no sympatické sú aj ich Helsinki vystavané v jednotnom štýle v devätnástom storočí, desaťtisíce jazier vo svete ihličnatých lesov (alebo lesov vo svete jazier), biele noci na polárnom kruhu, kde žije viac sobov a losov než ľudí, či jazero Inari ďaleko na severe. Fínsko si vás podmaní svojím tichom a pocitom dokonalej samoty. 

Najväčší ostrov na svete a ešte vždy jediný európsky región, ktorý vystúpil z Európskej únie. Grónsko sa stalo súčasťou vtedajšieho EHS v roku 1973 ako súčasť Dánska, no po získaní autonómie v roku 1982 Grónčania v referende rozhodli o vystúpení Grónska z EHS s cieľom chrániť svoj rybolov. Grónsko dnes láka turistov do ríše Snehovej kráľovnej. Máte pocit, že v ktorejkoľvek chvíli sa spoza rohu vynorí Gerda hľadajúca svojho Kaya. Dve hodinky letu z Reykjaviku a stojíte medzi drevenými domčekmi Ammassaliku, lietate vrtuľníkom nad nekonečnými horami Grónska či žijete nočný život s miestnymi. Do Grónska je oficiálne zakázané dovážať akýkoľvek iný alkohol okrem piva. Pri pohľade na podguráženosť miestnych, môžeme len konštatovať, že musia páliť domácu zo snehu. 

Ostrov najstaršej európskej demokracie, kde prijali kresťanstvo hlasovaním v parlamente pod podmienkou, že sa budú môcť krstiť v teplých prameňoch a nie v studených ľadovcových riekach, si dodnes zachováva svoju unikátnosť. Každému návštevníkovi Islandu vyrazí dych drsná krása prírody ostrova s ľadovcami Vatnajokull ci Langjokull, s dúhovými horami Landmannalaugar či vodopádmi Gullfoss či Skógafoss. Nemenej zaujímavá je však islandská súčasnosť. Stáročia tvrdého boja s prírodou naučila Islanďanov neriešiť nepodstatné veci a sústrediť sa na to, čo je dôležité. A tak mal Island už v roku 2009 prvú otvorene lesbickú premiérku a práva menšín sú tu garantované celkom prirodzene. Bývalý starosta Reykjavíku Jón Gnarr (komik, ktorý sa stal starostom hlavného mesta Islandu aj sľubom, že do zoologickej záhrady privedie medveďa) zvažuje návrat do veľkej politiky. Politická kultúra a morálka je mimoriadne vysoká a nie náhodou sa islandský premiér stal prvou obeťou Panamských dokumentov. Island je ozaj iný. 

Krajina úžasných prírodných kontrastov. Široká len 6 kilometrov, dlhá 1752 kilometrov, zo severu na juh je v Nórsku rovnako ďaleko ako z Oslo do Ríma, pobrežie je vzdušnou čiarou dlhé 2600 kilometrov, no vrátane všetkých fjordov a ostrovov 21 000 kilometrov. 80 percent obyvateľstva žije v blízkosti mora, hoci štvrtina krajiny leží v nadmorskej výške cez 1000 metrov nad morom. Len 3 percentá pôdy majú poľnohospodárske využitie. Nórsko je napriek tomu jednou z najbohatších krajín našej planéty. Každý Nór má dnes v najväčšom štátnom fonde planéty usporený viac než milión nórskych korún. Samozrejme, že krajina za to vďačí rope, ktorej náleziská boli objavené koncom šesťdesiatych rokov. No k nórskemu blahobytu prispieva extrémne nízka miera korupcie, vysoká pripravenosť ľudí platiť dane a správať sa nielen slobodne, ale aj solidárne so slabšími a ochota nemíňať peniaze získané z ropy, ale odkladať ich budúcim generáciám. Miera spoločenskej súdržnosti v Nórsku je veľmi vysoká, aj preto patria Nóri k národom sveta, ktoré sú najviac hrdé na svoju krajinu. Príďte si to pozrieť naživo. A nórska príroda sa vás už nevie dočkať. 

Zrejme najsympatickejšia krajina na svete. Poznáte niekoho, kto nemá Švédsko rád? Obľúbili si ho milovníci kvalitných filmov (vďaka Ingmarovi Bergmanovi), literatúry (vďaka románom Stiega Larssona), detektívnych seriálov (videli ste Most?), športu (vďaka Bjornovi Borgovi či Zlatanovi Ibrahimovičovi), popovej hudby (ABBA, Roxette či Cardigans) a o množstve slávnych značiek automobilov, nábytku, elektrospotrebičov ani nemusím písať. Vstupnou bránou do poznávania krajiny je Štokholm, podľa mnohých najkrajšie európske hlavné mesto. Vydajte sa po stopách trilógie Millennium, navštívte krčmu Kvarnen, pozrite sa na Štokholm z výhľadu Lisbeth Salanderovej a užite si Benátky severu naplno. Sympatické je aj juhošvédske Malmo s najkrajšou mestskou plážou Švédska, saunou z 19. storočia, odkiaľ budete skákať do morských vĺn, a krásnym mrakodrapom od Santiaga Calatravu. Neobíďte ani študentské mestá Lund a Uppsalu so stredovekými katedrálami a Švédsko opustite loďou do Helsínk. Tá plavba pomedzi pobrežné ostrovčeky stojí zato.