Najscestovanejšia učiteľka: Cestovať sólo je pre ženu bezpečné. Stačí dodržiavať tieto pravidlá

Lucy Hsu sa narodila ako dcéra vietnamských utečencov v USA. Drvivú väčšinu života prežila v severnej Kalifornii. Svoje detstvo opisuje ako veľmi skromné, takže myšlienka cestovania bola pre ňu sprvu len „luxusom, ktorý sme si nemohli dovoliť, no aj tak ma to fascinovalo“.

Už ako mladá študentka milovala geografiu a fascinovali ju svetové dejiny. Zaujímala sa o mapy, glóbusy a záhady sveta. Priam hltala knihy o Bermudskom trojuholníku, egyptských pyramídach, Stonehenge, obrazcoch Nazca v Peru, sochách Moai z Veľkonočného ostrova, Lochneskej príšere a Yetim z Nepálu. Dnes už všetky vymenované miesta navštívila.

Lucy by sa určite uchytila ako vynikajúca BUBO sprievodkyňa. Okrem toho, že má charizmu, je učiteľkou geografie, svetových dejín a má vyštudovanú aj psychológiu. Vždy vie príbeh pamiatky, pri ktorej stojí a pravidelne stretáva ľudí s rôznymi hodnotami, čo ju tiež fascinuje. Tvrdí, že vo svojej podstate sme všetci rovnakí, nech už pochádzame odkiaľkoľvek.

Študovala som na prestížnej vzdelávacej a výskumnej inštitúcii Berkeley University v Kalifornii. V rámci bakalárskeho štúdia som sa špecializovala na psychológiu a hudbu a magisterský titul mám z odboru pedagogické vedenie. Môj pretrvávajúci záujem o psychológiu a ľudskú myseľ tiež zvyšuje moju zvedavosť ohľadne rôznych ľudí a kultúr. Keď cestujem, stretávam rôznych ľudí s rôznymi hodnotami či rozdielnymi faktormi, ktoré ich motivujú. 

Cítim tiež, že zo všetkých možných uloviteľných zážitkov vo svete je cestovanie to, čo ma najviac obohacuje. Dáva mi to šancu učiť sa, komunikovať s rôznymi ľuďmi, skúšať nové veci. Často ako učiteľka hovorím, že cestovanie je to najlepšie vzdelanie, aké môžeme získať a ktoré nás vyzýva, aby sme sa vzdelávali a rástli. To je dôvod, prečo rada cestujem a neplánujem s tým prestať, aj keď som navštívila všetky krajiny.

Často prinášam domov rôzne artefakty z navštívených krajín a ukazujem ich svojim študentom. Rada sledujem, ako ich zvedavosť rastie. Existuje všeobecný názor, že študenti v Spojených štátoch sa neučia dosť svetovej geografie a dejín, ale zameriavajú sa prakticky iba na USA. A ja to chcem zmeniť, počnúc vlastnou triedou.

Myslím si, keď si vezmem ako príklad seba, že cestovanie zo mňa urobilo trpezlivejšieho, prispôsobivejšieho, súcitnejšieho a otvorenejšieho človeka, ktorý sa nebojí výziev, keď čelí niečomu novému. Z cestovania som sa tiež, samozrejme, dozvedela viac o histórii a zvykoch krajín.

Pre mňa, možno kvôli môjmu psychologickému zázemiu s prirodzenou zvedavosťou smerom k ľudskej povahe, ma to naučilo, ako sme si všetci v mnohých ohľadoch takí podobní. Naučilo ma to nemať predsudky a chybné domnienky o ľuďoch a krajinách.

Naučila som sa akceptovať rozdiely a namiesto toho, aby som sa zameriavala na ne, som si uvedomila, akí sme si podobní bez ohľadu na to, odkiaľ sme. Kamkoľvek idem, pozorujem ľudí, ktorí milujú svoje rodiny, chcú pre svoje deti to najlepšie, chcú príležitosť rásť a prosperovať. Všetci sa smejeme, keď sme šťastní, plačeme, keď sme smutní. Priateľstvo sa začína úsmevom a ochotou prijať jeden druhého.

Keď som mala 22 rokov, ukončila som úspešne štúdium na univerzite a zabezpečila som si dobrú prácu učiteľky a získala som svoj prvý pas. Zároveň som si konečne mohla dovoliť prvú cestu do zámoria! Moje kroky premiérovo smerovali do Talianska, Veľkej Británie, Francúzska a Švajčiarska.

Vrcholom mojej prvej poznávacej cesty bolo vidieť rímske Koloseum, Sixtínsku kaplnku, Louvre a Stonehenge. Keď som sa stala učiteľkou, mojím obľúbeným predmetom bola história staroveku a chcela som navštíviť najväčšie staroveké civilizácie po celom svete.

Už v tom čase som nesmierne túžila po tom ísť jedného dňa do Ázie - navštíviť rodné mesto mojich rodičov. Celá moja rodina totiž utiekla z Vietnamu loďou. Neskôr sa utečenci rozdelili (podľa možností a financií) do rôznych krajín po celom svete: USA, Švédsko, Dánsko, Kanada, Vietnam či Čína. To bol jeden z dôvodov, prečo som chcela cestovať, aby som videla rôzne časti sveta a navštívila príbuzných žijúcich za hranicami.

Keď som prvýkrát začala cestovať, nemala som iný cieľ ako cestovať čo najviac. Asi pred 10 rokmi som sa dozvedela o cestovateľskom klube s názvom Travelers‘ Century Club (TCC). Vtedy som si povedala, že cieľ dosiahnuť 100 navštívených krajín je reálny.

V roku 2018, po vstupe do TCC, som sa začala stretávať s „extrémnejšími cestovateľmi“ prostredníctvom online komunít ako NomadMania. Inšpirovalo ma, keď som spoznala ľudí, ktorí zamierili do všetkých krajín sveta. V tom čase som už precestovala asi 150 krajín, ale v skutočnosti som stále nemala cieľ prejsť ich všetky.

Pri všetkej tej inšpirácii a podpore, za ktorú som vďačná mnohým úžasným cestovateľom, som sa rozhodla, že je pre mňa dosiahnuteľný aj tento cieľ. Vtedy som sa vedome rozhodla skompletizovať zoznam. A podarilo sa mi to v máji 2023, keď som navštívila a odškrtla si Sýriu – poslednú chýbajúcu krajinu. No nebyť pandémie, mohla som to dosiahnuť aj skôr.

Aj dnes ešte v cestách po svete pokračujem a rada sa inšpirujem regiónmi, na ktoré rozdelili svet NomadMania či TCC. Prečítam si tie najlepšie odporúčania a návrhy od iných ľudí z komunity cestovateľov a nasledujem ich stopy. Mám rada históriu a pamiatky UNESCO, ale aj prírodu a hľadám jedinečné zážitky, preto tieto tipy často vyhľadávam a plánujem podľa nich svoje výlety.

Áno, do veľkej miery - v dobrom aj v zlom. Spojené štáty ponechali hranice otvorené, no mnohí ľudia nechceli cestovať. To viedlo k mnohým lacným letom v prázdnych lietadlách. Mohla som tiež učiť online, na diaľku, a to mi umožnilo väčšiu flexibilitu pri cestovaní. Tieto faktory mi cestovanie uľahčili, no na druhej strane pandémia cestovanie sťažila kvôli všetkým testom na covid, ktoré som musela absolvovať. Všetky peniaze, ktoré som ušetrila vďaka lacnejším letom, som minula na drahé testy na covid.

Veľkým negatívnym dosahom pre mňa je, že krajiny, ktoré som chcela navštíviť, zatvorili svoje hranice, takže som nemohla dosiahnuť cieľ odškrtať si všetky krajiny do mojich 40. narodenín. Začiatkom roku 2021 som mala okrúhlych 40 rokov a mojím plánom bolo navštíviť posledné krajiny ako oslavu narodenín.

Bohužiaľ, všetkých mojich posledných 6 krajín bolo uzavretých kvôli covidu - Marshallove ostrovy, Mikronézia, Nauru, Kiribati, Eritrea a Sýria. Ale nakoniec som ich všetky navštívila počas ďalších dvoch rokov.

Nemám preferovaný spôsob cestovania, pretože všetko závisí od destinácie. Musím povedať, že mám rada všetky druhy zážitkov a spôsobov cestovania, pretože to má za úlohu udržať môj život zaujímavý a nepredvídateľný. Za posledných 20 rokov som si užila veľa sólo cestovania, ale aj s partnerom, niekedy s rodinou či s priateľmi.

Nemôžem povedať, že by bol jeden z nich vyslovene obľúbený, ale myslím si, že môžem povedať, že najväčšiu slobodu mi poskytuje solo traveling. Takéto cesty boli pre mňa duchovným zážitkom a vďaka nim som osobnostne rástla. Takto som bola niekoľko mesiacov v Indii alebo v Bhutáne, Nepále či Mjanmarsku. Časť z tohto času som venovala joge a meditácii, keďže mám aj certifikát ako inštruktorka jogy. Išlo o úžasnú skúsenosť, ktorá ma veľmi posunula.

S partnerom som si užila zase tie romantické zážitky ako byť spolu v bungalovoch nad vodou na Maldivách či Bora Bora, alebo sme objavovali spolu nejakú krásnu destináciu plnú histórie a dobrej kuchyne.

Jedným z mojich obľúbených typov ubytovania sú rodinné domy, v ktorých žije aj daná rodina a vyčlenia mi jednu izbu. Takto sa môžem dozvedieť všetko o ich autentickom spôsobe bývania, rada sa priučím novým spôsobom varenia od žien a zahrám sa typické lokálne hry s deťmi.

Úprimne povedané, mám rada všetky typy ubytovania od luxusnejších hotelov s úžasnými výhľadmi cez kempovanie v divočine alebo pobyty v chatrčiach s miestnymi kmeňmi, v jurtách s kočovnými rodinami alebo v historických penziónoch.

Počas leta 2023 som kempovala na najteplejšom mieste na svete - v Danakile s partiou priateľov. Spali sme na karimatkách na zemi na úpätí sopky. Bolo príliš teplo na to, aby sme spali v stane, takže sme sa len rozložili na zemi pod hviezdami. Bol to krásny zážitok, aj keď vôbec nie luxusný - bez tečúcej vody, toalety či elektriny.

Aj toto závisí od daného miesta, vrátane možností dopravy. Rada jazdím miestnymi autobusmi a metrom, pozorujem miestnych ľudí a komunikujem s nimi, ale niektoré destinácie si vyžadujú detailné plánovanie so skúseným vodičom, ktorý pozná neoznačené cesty a zlé podmienky na diaľnici.

Pokiaľ sa dá, mám rada spontánnosť a nechám sa prekvapiť. Mnohé z extrémnejších destinácií však vyžadujú povolenia a licencie na prechod cez určité regióny. V takýchto prípadoch musí byť každý deň naplánovaný s presnosťou, inak vám ujdú highlighty krajiny. Som však nastavená tak, že vždy do všetkého idem s otvorenou mysľou a teším sa na všetko, čo mi príde do cesty. To je hlavný dôvod, prečo milujem cestovanie, pretože tu nachádzam ten prvok neznáma.

Tento rok som absolvovala niekoľko skvelých výletov vrátane Sýrie v máji. Oslavy, ktoré nastali, keď som vstúpila do svojej poslednej krajiny, boli úplne úžasné.

Okrem toho som počas januára išla vlakom cez západnú Kanadu a Rocky Mountains, čo sa pre mňa stalo jednou z najscénickejších ciest vôbec.

Vo februári som sa po dlhšom čase vydala do Kene, kde som bývala v Githurai. Tam mám nadáciu, ktorá poskytuje vzdelanie a zdravotnícke potreby miestnej chudobnej komunite. Snažím sa tam prísť každý rok aspoň raz.

Počas marca som sa zúčastnila na konferencii NomadMania na panamských ostrovoch Bocas Del Toro. Mesiac nato som sa vybrala do tureckej Antakye, kde som sa dobrovoľne podieľala na pomoci obetiam zemetrasení. Máj sa niesol v znamená dobrodružstva v Danakile a v júni som bola zase v Rovníkovej Guinei na konferencii Najscestovanejší ľudia.

V júli som zamierila s rodinou do Japonska a na Taiwan. A v auguste som odcestovala na Aljašku, ktorá je najväčším a najchladnejším štátom USA.

V septembri som sa na Slovensku zúčastnila na akcii Trans Danube Swim, ktorú ste organizovali vy z BUBO.

Tohto roku najprv navštívim Dakhlu v Západnej Sahare. Toto je pre mňa nové územie (UN+). Čítala som o krásnych púštnych scenériách a vodných športoch, ktoré sú v tejto oblasti dostupné. Odtiaľ sa vyberiem do Mauretánie. Bude to moja druhá návšteva krajiny, no tentokrát zamierim za novým zážitkom, ktorým je slávna jazda vlakom Iron Ore Train.

Skupina cestovateľov, ktorých poznám, vrátane Harryho Mitsidisa (najscestovanejší človek na svete), bude na tejto ceste a idem do toho s tým, že je to dobrá príležitosť vyskúšať niečo nové. Koncom októbra sa chystám na Ukrajinu, keďže tento rok sa v Ľvive koná udeľovanie cien NomadMania Travel Awards. Teším sa na stretnutie s mnohými priateľmi z cestovateľskej komunity a mám tiež tú česť byť odovzdávateľkou cien počas podujatia.

V novembri plánujem dobrovoľnícku činnosť v Ekvádore. Zvyčajne plánujem niekoľko dobrovoľníckych ciest ročne, či už s cieľom poskytnúť vzdelávacie služby alebo lekársku starostlivosť v oblastiach, ktoré to potrebujú a nie je to tam samozrejmosťou.

V decembri plánujem navštíviť svojich priateľov a rodinu, ktorí žijú v Dánsku. Kým budem tam, bude mojím cieľom vyhľadať a absolvovať nejaké nové atrakcie a možno sa preplavím aj do Švédska. Rada navštevujem jednotlivé krajiny viackrát, pretože vždy sa všade nájde niečo nové, čo som ešte predtým nevidela.

Áno, verím tomu, že je. Dostatočné plánovanie vopred a zdravý úsudok počas ciest sú nevyhnutnými prvkami pre každého, kto cestuje. Sprvu treba pochopiť miestne zvyky, aby ste sa nesprávali spôsobom, ktorý by bol pre danú kultúru urážlivý alebo ste na seba negatívne neupozornili.

Treba si urobiť prieskum o tom, ktoré oblasti sú bezpečné a ktorým sa vyhnúť. Môžu sa nájsť miesta, ktoré vyžadujú miestneho sprievodcu. V týchto prípadoch si overte aj spoľahlivé miestne kontakty. Zdravý úsudok zase znamená, že keď sa zdržíte dlho a stmieva sa, nemusí byť najlepšou voľbou potulovať sa sama v určitých oblastiach alebo na odľahlých miestach. Opäť, sú to jednoducho preventívne opatrenia pre kohokoľvek kdekoľvek, bez ohľadu na pohlavie.

Rovnako tak mám veľké šťastie, že som sa nedostala do situácie, v ktorej by som sa bála o život. Zásadne sa už večer, keď je tma, nezdržiavam na odľahlých miestach a vždy si naštudujem oblasti, ktorým sa mám vyhnúť.

Myslím si, že všetky krajiny sú prístupné ženám aj mužom. Pamätám si, že keď som potrebovala ozbrojenú ochranku, platilo to pre všetkých cestujúcich, ženy i chlapov. Napríklad v somálskom meste Mogadišo zostali všetci cestujúci z bezpečnostných dôvodov v „zelenej zóne“ a pri návšteve určitých oblastí sme cestovali s ozbrojenou strážou či obrneným vozidlom.

To platilo aj vtedy, keď som navštívila časti pevninského Jemenu v Hadhramaute, ako aj severnú Etiópiu.

Áno, najmä pri turistike alebo spoznávaní divočiny. Sprievodca mi pomohol pri výstupe na Kilimandžáro, pozorovaní horských goríl v Kongu alebo Ugande, tiež dostať sa cez skryté horské dediny v Papue Novej Guinei alebo v Afrike, kde som videla kočovné kmene ako Fulani a Mundari. Tieto miesta, jednoznačne, potrebujú sprievodcu.

Ďalšími krajinami, kde bol sprievodca nesmierne užitočný, boli Irak, Sýria a Afganistan. Na mnohé z dôležitých historických miest chvíľu trvá, kým sa dostanete. A bolo preto lepšie mať po ruke niekoho, kto pozná cestu a rozumie najlepšej ceste alebo trase, ako sa dostať na určité miesta. Aj v krajinách ako Jemen a Líbya je dôležité mať sprievodcu, pretože musíte prejsť mnohými kontrolnými bodmi. Jedine on vás cez ne dostane naisto a bezproblémovo.

Vo všeobecnosti mám pocit, že šetrím čas a tiež sa oveľa viac naučím, keď mám po ruke odborníka. Rada počúvam o súčasnej politickej a ekonomickej situácii a ako učiteľka mám veľa otázok o vzdelávacom systéme a rodinnom živote.

Svojmu sprievodcovi môžem klásť neobmedzené množstvo otázok. Vnímam ho/ju ako svojho priateľa, učiteľa a odborníka. Mám veľké šťastie, že som v priebehu rokov zostala v kontakte s takmer každým jedným z mojich sprievodcov a neskôr ich odporúčam ostatným v cestovateľskej komunite. Tiež mám pocit, že vždy, keď sa vrátim, idem navštíviť blízkeho.

Je to naozaj ťažké, pretože časom menia aj moji top favoriti. Ale skúsim.

1. Madagaskar - pre jeho prírodu, divokú zver a krajinu ako celok. Myslím, že najkrajší západ slnka, aký som kedy videla, bol tu, keď slnko zapadalo nad nádhernými Baobabmi.
2. Japonsko – to ma nikdy neomrzí. Zažijete juxtapozíciu, že ste v jednej z najstarších civilizácií, no zároveň v jednej z najmodernejších a najinovatívnejších spoločností. Môžete si vychutnať rozmanité prírodné scenérie a fantastickú kuchyňu a umenie.
3. Seychely - majú najkrajšiu pláž, akú som kedy videla, volá sa Anse Source D’Argent. Nedotknutá voda, prašný piesok zdobený priam umelecky tvarovanými obrovskými balvanmi, je veľmi jedinečný a nachádza sa na ostrove La Digue, ktorý je veľmi pokojný a na celom ostrove je len niekoľko áut. Je to ekologický a relaxačný raj. (spomínanú pláž sme aj v BUBO zaradili medzi najkrajšie pláže sveta)
4. Grécko - kolíska západnej civilizácie a rodisko demokracie. Myslím si, že má najfascinujúcejšiu starovekú históriu a nádherné ostrovy. Jedlo a víno z grécka je tiež jedným z mojich obľúbených!
5. Turecko - úchvatné prírodné krásy, historické a kultúrne pamiatkami spolu s lahodnými kebabmi. Milujem rozmanitú zmes orientálnych a európskych prvkov. Ich farebné súky (trhy) sú také živé a ja milujem turecké špeciality, najmä baklavu!

Ďalšia naozaj ťažká otázka. Milujem mnoho jedál. Napríklad cestoviny talianskej kuchyne. Rovnako tak stredomorské plody a víno. Mám rada ryby a nikdy ma neomrzí sushi a či ďalšie japonské jedlá. Milujem korenené jedlá, takže kari indickej a thajskej kuchyne sú ďalšou topkou.

Samozrejme, jedlá od mojej mamy sú jednými z mojich naj, takže napríklad vietnamské Pho a podobné rezancové jedlá sú pre mňa jasnou voľbou. Milujem mäso a spomenutý kebab je pre mňa vždy výhrou, najmä v Turecku či Libanone.

Toto je ťažká otázka, pretože Spojené štáty sú naozaj obrovské. Treba spoznať všetky jej aspekty - život vo veľkom meste, prírodu a historické pamiatky. Ako veľké mestá by som odporučila New York a San Francisco - obrovská rozmanitosť a rýchle tempo mestskej Ameriky.

Ako klenoty prírody odporúčam napríklad Yosemitský národný park (les), Údolie smrti (púšť) a Národný park Glacier (ľadovce a tundra). Pre milovníkov histórie by som odporučila Boston v štáte Massachusetts, ktorý ukrýva najväčšie poklady zrodu našej krajiny a boja za nezávislosť.

Williamsburg vo Virgínii tiež predstavuje najskoršie koloniálne dni Ameriky, možno ho považovať za skrytý klenot, keďže sem na návštevu neprichádza veľa cudzincov. Obľúbenejší medzi domácimi americkými turistami.

Aj keď som už videla polárnu žiaru (Aurora Borealis), chcela by som ju vidieť znova, pretože bola úchvatná. Jedna skúsenosť, ktorú by som si chcela pripísať, je vycestovať do severného Nórska, kde by som strávila zopár nocí v hoteli Glass Igloo. Myslím, že by bolo naozaj úžasné ležať v iglu a len obdivovať žiarivé svetlá zo sklenených okien s Lyngenskými Alpami v pozadí.

Tento rok som bola na Slovensku po druhý raz. Prvýkrát to bolo v roku 2014. Bývala som v Bratislave, navštívila som hrad a ďalšie atrakcie v blízkosti centra mesta. Počula som o krásnych horách a vybrala som sa do Vysokých Tatier na turistiku.

Pamätám si tú úchvatnú scenériu a mala som veľké šťastie, že sme pri túre zbadali vzácneho tatranského kamzíka. Slovensko by som vrelo odporučila známym. Je to destinácia, ktorá ponúka niečo pre každého -krásnu prírodu, fascinujúcu históriu, outdoorové aktivity ako turistika, jazda na kajaku a plávanie, dobrú kuchyňu a skvelé vinohrady.

Plávanie cez Dunaj bolo výborne zorganizované podujatie a hodnotím ho ako veľmi pozitívny zážitok pre účastníkov i divákov. Bolo vhodné aj pre rodiny s deťmi. Dospelí a deti sa zhromaždili, aby si zaplávali a pozerali sa na plavcov. V BUBO ste odviedli skvelú prácu pre nás, členov NomadManie, zaistili ste nám VIP sedenie na akcii, drinky a teplý obed.

Ostatné prehliadky boli tiež pôsobivé a výlety či iné aktivity boli ozaj zaujímavé - napríklad kajaking, návšteva hradu, ochutnávka vín, stolovanie na vrchole UFO, návšteva hraničného bodu, kde sa stretávajú Maďarsko/Rakúsko/Slovensko, pamätníky 2. svetovej vojny a Banská Štiavnica patriaca na zoznam UNESCO. Každý deň sme sa dočkali toho najlepšieho z krajiny a bola to fantastická kombinácia histórie, prírody, kuchyne, kultúry a pamiatok.

Všetkých potešila široká škála zážitkov vtesnaných do niekoľkých krátkych dní. Vo večerných hodinách sme mali k dispozícii úžasne pohodlný hotel. Nemyslím si, že som mohla žiadať ešte viac!

Úprimne povedané, so službami som bola na Slovensku maximálne spokojná, sú kvalitné a luxusné zároveň. Náš hotel bol krásny, od výzdoby až po služby. Stolovanie v UFO, ale aj jedlo či víno boli pôsobivé, personál bol veľmi milý a ústretový. Nič vo mne nevzbudzovalo dojem, že Slovensko nie je na rovnakej úrovni ako zvyšok Európy. Je to krásna destinácia, ktorú vrelo odporúčam.

Večera v UFO bola chutná a pôsobivá. Menu bolo inovatívne, nielen s dôrazom na chuť, ale aj s krásnou prezentáciou každého jedla. Na vrchole hvezdárne sa viete pokochať výhľadmi na Bratislavu, čo bolo priam úchvatné. Degustácia vína bola veľmi príjemná, najmä s relaxačnou atmosférou vo vinárskych závodoch s krásnym výhľadom na vinice. Bola som ohromená rozmanitosťou vysokokvalitných vín. Keby som ich mala ochutnať všetky, trvalo by to dni až týždne.

Áno, myslím si, že keď prídem nabudúce, zaplávam si a ten Dunaj preplávam z jednej strany na druhú. Tentokrát som nemala veľa času na prípravu a vo všeobecnosti nie som fanúšikom studenej alebo mrazivej vody. Ak sa nabudúce rozhodnem plávať, určite by som si v týchto podmienkach zatrénovala a následne skočím do Dunaja.

Predtým som o Ľubošovi veľa nevedela, ale už viem, že je to veľmi slušný, láskavý a veľkorysý muž, ktorý je tiež dobrodružným cestovateľom. Som rada, že som ho mohla spoznať, a to platí aj o jeho deťoch, s ktorými som sa tiež porozprávala.

Jeho deti sú veľmi vyspelé, láskavé a priateľské. Sú veľmi sebavedomé a rozhľadené, čo je dôkazom úžasného rodičovstva. Ľuboša veľmi obdivujem, pretože vidím jeho vášeň pre sprostredkovanie zážitkov z vlasti ostatným.

Áno, do určitej miery si myslím, že deti sú odrazom výchovy svojich rodičov. Aj keď existuje veľa faktorov, ktoré ovplyvňujú ich vývin, najväčší vplyv má, samozrejme, rodina. Len vďaka nej môžu byť deti dobre vychované, úctivé a mať v živote správne vzory.

Zistila som tiež, že keď rodičia vystavia svoje deti rôznym skúsenostiam v praxi, stanú prispôsobivejšími a sebavedomejšími v rôznych situáciách. Ľubošove deti hovoria dobre po anglicky a vyzerali veľmi sebavedomo a nemali problém s interakciou s kýmkoľvek v našej skupine, ktorá sa skladala z ľudí z rôznych krajín a mnohých vekových kategórií.

To svedčí o ich vyspelosti. Neprekvapuje ma to, keďže Ľuboš je svetobežník a ukázal svojím deťom iné krajiny, kde sa dokázali priučiť dôležitosti prijímania rôznych kultúr a rozmanitosti sveta.

Zdá sa mi tiež celkovo, že Slováci prikladajú veľký význam rodine a dostupnému vysokoškolskému vzdelaniu. To vo mne vyvoláva dojem, že slovenská mládež má veľký potenciál pre svetlú budúcnosť.

Moja rada pre ľudí, ktorí chcú cestovať, je - jednoducho si položte otázku, čo by ste chceli v zahraničí vidieť alebo zažiť. Potom si vytvorte zoznam krajín, ktoré vás zaujímajú. Urobte si prieskum nákladov na letenky a, celkovo, pobyt v týchto krajinách a nakoniec si vyberte takú destináciu, ktorá vyhovuje vášmu rozpočtu.

Na internete, v cestopisoch či prostredníctvom cestovateľských blogov si viete zohnať toľko informácií, že by malo byť veľmi ľahké nájsť si relevantné informácie. Kúpte si letenku a choďte do toho, no najmä s otvorenou mysľou a snažte sa komunikovať s miestnymi ľuďmi, ochutnajte miestnu kuchyňu, navštívte tie top atrakcie a urobte si veľa fotiek na pamiatku!