Pergamon - po stopách antiky v Turecku

Najstaršia zmienka o Pergamone v literárnych prameňoch pochádza z Xenofónovho diela Anabáza. Legendárny pochod desaťtisíc mužov pod Xenofóntovým velením skončil práve v Pergamone v roku 400/399 pred n.l. Vďaka Alexandrovi Veľkému sa mesto vymámilo spod Perzskej ríše a stalo sa súčasťou gréckeho sveta.

Počas helenistického obdobia sa stalo hlavným mestom mocného starogréckeho Pergamonského kráľovstva a v rokoch 281 až 133 pred Kristom, za dynastie Attalidovcov, patrilo medzi najdôležitejšie mestá západnej časti malej Ázie.

Práve Attalidovci ho premenili na jedno z hlavných kultúrnych centier gréckeho sveta. Mnoho pozostatkov jeho pamiatok je stále možné vidieť - či už legendárny Trajánov chrám, najstrmšie rímske divadlo na svete a k tomu výhľad na celé okolie, ale aj majstrovské dielo Pergamonského oltára. Vitajte v Pergamone!

Pramene uvádzajú, že práve kráľ Attalos III. sa rozhodol po svojej smrti odovzdať celý jemu patriaci majetok Rímskej ríši. Prečo tomu tak bolo, do dnešných dní nevieme.

Obyvatelia, prirodzene, protestovali proti ovládnutiu krajiny Rímskou ríšou. Do čela protestov sa postavil Aristonikos, ktorý vytvoril „kráľovstvo“ s názvom Ríša slnka.

Po krvavých stretoch (kedy dokonca zavraždili rímskeho konzula P. Licinia Crassa) sa na situáciu rýchlo zameral nový konzul Marcus Perperna. Aristonika uväznili a popravili. Z Pergamonu sa stala nová rímska provincia Ázia.

Mesto leží na 335 metrov vysokej andezitovej skale, ktorá tvorila jeho akropolu. Tento kopec (nazývaný aj mesa) prudko klesá na severnej, západnej a východnej strane, ale z južnej strany vytvárajú tri prírodné terasy prirodzenú cestu až na vrchol.

Nachádza sa približne 26 km od aktuálneho pobrežia Egejského mora, na výbežku nad riekou Caicus (dnes sa nazýva Bakırçay). V helenistických časoch slúžilo mesto Elaia pri ústí rieky Caicus ako prístav Pergamonu.

Doprava tam? Najjednoduchšie je dostať sa do Pergamonu po ceste – Istanbul je vzdialený 385 km (4 hodiny 10 minút), centrum dovolenkárov na západnom pobreží Kuşadası je vzdialené 200 km (2 hodiny 20 minút), a tretie najväčšie mesto Izmir leží iba 110 km (1 hodina a 10 minút) od cieľa. Na našom BUBO zájazde do Turecka ako z orientálnej rozprávky, samozrejme, Pergamon navštívime.

Musíme sa dostať na vrchol, a preto nás čaká niekoľko minút nenáročného stúpania. Akropolis je v gréckej kultúre a architektúre monumentálny komplex stavieb, symbol klasického gréckeho umenia a kultúry, vybudovaný štandardne na návrší kopca. Nachádzali sa tu najkrajšie stavby a paláce.

Po prechode cez bránu sa po ľavej strane rozprestiera areál s množstvom stĺpov a kameňov – týčil sa tu významný chrám Atény, teda bohyne múdrosti.

Chrám Atény bol najstarším chrámom v celom Pergamone. Pochádzal už zo 4. storočia pred Kristom. Tvorili ho dórske stĺpy – presnejšie desať na dlhšej strane a šesť stĺpov na strane krátkej. Odhaduje sa, že stĺpy boli vysoké až 5,2 metra. Do dnešných dní môžeme vidieť základy chrámu, ktoré majú aktuálne približne 12 x 22 metrov.

Súčasťou chrámu bola takzvaná stoa (starogrécka stĺpová sieň pozdĺž paláca alebo ulice), ktorá chrám obklopovala z troch strán. Navyše sa v juhovýchodnom rohu nachádzala hlavná monumentálna brána, tzv. propylón (dnes je umiestnená v Pergamonskom múzeu v Berlíne).

Knižnice boli v gréckej kultúre nesmierne dôležité a mali pre ne vytýčené tie najdôležitejšie mestá. Pergamonská knižnica sa považovala za druhú najväčšiu v celom starovekom svete (po Alexandrijskej). S myšlienkou prišiel už Attalid I., ale za zakladateľa sa považuje kráľ Attalid Eumenes II. a stala sa najznámejším a najrešpektovanejším centrom vzdelanosti po knižnici v Alexandrii v Egypte.

Eumenes II. si veľmi vážil literatúru a učenie a postavil knižnicu ako dodatočnú súčasť chrámu Atény na akropole. Obsahovala viac ako 200 000 zväzkov. Pre potreby knižnice sa okolo roku 180 pred Kristom začal v Pergamone namiesto papyrusu používať nový materiál – pergamen (pergament), hoci zlé jazyky tvrdia, že Egypťania sa cítili ohrození novou veľkolepou knižnicou a odpoveď bola embargo na papyrus.

Podľa historika Plutarcha dal Mark Antony celú zbierku knižnice svojej milenke Kleopatre ako dar pre Alexandrijskú knižnicu. Pre lásku robíme rôzne veci. A zlé jazyky tvrdia, že sa snažil vylepšiť imidž Rimanov a nahradiť škodu, ktorú spôsobil Július Cézar a časť knižnice vyhorela.

Knižnica bola najviac poškodená spolu so zvyškom mesta pri zemetrasení v roku 262, ale dôkazy naznačujú, že ešte aj počas prvých rokov Byzantskej ríše bola otvorená a slúžila svojmu účelu.

Najkrajší chrám Pergamonu, Trájanum, je venovaný jednému z najznámejších rímskych cisárov. Marcus Ulpius Traianus (v slovenčine Traján) žil v rokoch 53 až 117. Stal sa cisárom v roku 98. Legendárny „optimus princeps“ – najlepší cisár. Za jeho vlády dosiahla ríša najväčší rozmach. Staral sa o kultúrne záležitosti, budoval nové mestá a zakladal nové kolónie po celej ríši. 

Stavba chrámu sa začala za rímskeho cisára Trajána (98 až 117 n. l.) a rozšírený a dokončený bol počas vlády jeho nástupcu Hadriána (117 až 138 po Kr.). Slúžil kultu vládcov aj Dia, relikviám, ktorých kolosálne sochy sa počas vykopávok našli. Od helenistických čias bolo uctievanie panovníkov bežné v celom Oriente a Malej Ázii.

Ako pamätník rímskej nadvlády slúžil Trajánum na posilnenie zväzku s Rímom a cisárskou rodinou. Trajánov chrám je jedinou rímskou pamiatkou v hornom meste. Nachádzal sa na takmer 3 metre vysokom pódiu. Mal deväť korintských stĺpov na dlhšej strane a šesť stĺpov na kratšej. Na severnej strane bola umiestnená vysoká stoa.

V stredoveku bola časť chrámu zaradená do byzantského opevnenia a niekoľkokrát obnovená. V rokoch 1879 a 1880 a následne aj v roku 1885 bol chrám odkrytý a preskúmaný pod vedením nemeckého architekta Stillera.

Cestička okolo chrámu a následne doľava nás dostane do spodnej časti chrámu, kde sa nachádza päť veľkých skladovacích miestností s klenbovou strechou. Nie je jasné, či bola táto tradičná konštrukcia vybudovaná z dôvodu lepšieho zaťaženia budovy alebo kvôli dôstojnosti samotného miesta. Priestory sa využívali na potraviny, zbrane, ale tiež ako cisterny na zásobovanie mesta vodou.

Pergamon bol zásobovaný účinným vodným systémom. Okrem cisterien sa v meste nachádzalo aj sedem helénskych keramických rúr a dva otvorené rímske kanály. Systém poskytoval okolo 30 000 kubických metrov vody za deň.

Vodovod Madradağ bolo keramické potrubie s priemerom 18 cm, ktoré už v helenistickom období privádzalo vodu do mesta zo zdroja v pohorí Madradağ, ktoré je od tohto miesta vzdialené vyše 40 kilometrov.

Jedna z najpozoruhodnejších stavieb celého Pergamonu. Výborne zachovalé divadlo pochádza helenistického obdobia. Divácka kapacita bola až 10 000 ľudí. To je, keď vezmeme do úvahy strmý svah, na ktorom je postavené, naozaj obdivuhodné.

Sedacia časť (koilon) bola rozdelená na 78 radov a dva horizontálne spájajúce chodníky (nazývajú sa diazomata). Na rozdiel od iných gréckych divadiel, tu nebol priestor pre kruhový orchester, takže bola postavená iba drevená budova javiska, ktorú bolo možné zložiť v prípade, že sa nekonalo žiadne predstavenie.

Sediac v javisku sa nám naskytne nádherný výhľad na celé údolie, ale tiež na Dionýzov chrám na severnom konci. A môžeme si dokonale predstaviť, ako tu kedysi diváci pred stovkami rokov sedeli a sledovali divadelné hry.

Najkrajšou stavbou je určite monumentálny oltár, hoci na tomto mieste nájdete už iba pozostatky – najkrajšie časti odviezli do Berlína a nájdete ho v Pergamonskom múzeu. Treba mať dobrú predstavivosť. Nakoniec, to platí pri mnohých antických pamiatkach. Ale práve predstavivosť spolu s príbehmi nám dotvoria celkový obraz.

Oltár bol pravdepodobne zasvätený Diovi a Aténe. Kvôli stavbe oltára vytvorili rovnú plochu s pomocou sústavy terás, aby ho pri stavbe mohli orientovať smerom k susednému Aténinmu chrámu. Základňa oltára merala približne 36 x 33 metrov a bola zdobená detailnými zobrazeniami 2,3 m vysokými postavami gigantov – obrov, ktorí bojujú s bohmi.

Celý vlys (fasáda, resp. časť medzi architrávom a rímsou) bol dlhý po celom obvode až 113 metrov, čo z neho robilo druhý najdlhší vlys z obdobia staroveku (po Pantheónskom v Aténach). K hornej časti chrámu viedlo monumentálne, až 20 metrov široké schodisko.

Súčasťou spodného mesta (dnes v blízkosti mesta Bergama) bol taktiež chrám nazývaný Asklepión - venovaný Asklepiovi, synovi Apolóna, a tiež lekárovi (a neskôr bohu lekárstva). Rozsiahly komplex svätýň, ktorých súčasťou boli aj liečivé kúpele (jedny z najväčších v antickom svete). Návštevníci vyhľadávali miestnych liečiteľov, ktorí sa zameriavali na telesné, ale aj duševné poruchy.

Pergamon bol v roku 2014 vyhlásený za svetové dedičstvo UNESCO a priťahuje návštevníkov z celého sveta vrátane klientov BUBO. Turecko má viac antických pamiatok ako Grécko a čoraz viac turistov chce v Turecku namiesto oddychu pri mori poriadnu poznávačku. Na našich BUBO zájazdoch Tureckom však vieme skĺbiť dohromady oboje. Poďte s nami a zoberieme vás aj do Pergamonu!