Nice – Francúzska riviéra a najkrajšie odtiene azúrovej

Pokiaľ je vaším snom zamieriť práve na Francúzsku riviéru a dobre ju spoznať, prípadne si urobiť výlet po najkrajších miestach Provensálska, odporúčam začať práve v Nice. V rámci celého roka sa sem dá ľahko a pomerne lacno doletieť. Turisticky najobľúbenejšími mesiacmi sú, samozrejme, júl a august, kedy sú ceny služieb vyššie, no zároveň sa viete v krásnom azúrovom mori veľmi dobre okúpať. Už v takom septembri je to o niečo náročnejšie.

Prehliadku najdôležitejších miest v Nice spojenú s kúpaním sa bez problémov zvládnete za jeden deň. Následne by bola škoda nepreskúmať aj blízke mesto Cannes, kde sa udeľujú filmové ocenenia a nájdete tam chodník na štýl toho v Los Angeles, hoci v značne skromnejšej verzii.

Nie úplne ďaleko je aj St. Tropez so stopami hereckých hviezd ako Brigitte Bardot či Louis de Funés, ale aj Monako, ktoré je druhým najmenším štátom sveta a daňovým rajom zároveň. Klasické tipy odporúčame v BUBO rozšíriť o návštevu Grasse, kde si precvičíte jeden zo svojich šiestich zmyslov –čuch. Poďme však po poriadku a predstavme si, čo vidieť v Nice, piatom najväčšom meste Francúzska.

Samotnú prehliadku mesta môžete začať na viacerých miestach – podľa toho, čo vás najviac láka vidieť. Možno bude vašou prioritou prechádzka popri čarokrásnom azúrovom pobreží a nemožno sa vám čudovať. V BUBO však zrána po prílete zamierime najprv na Massénovo námestie.

Ideálny štart, kde pochopíte dušu Nice. Práve na Place Masséna je centrum kultúrneho života v meste. Celé námestie je posiate šachovnicovými dlaždicami a obkľúčené červenými okrovými budovami v talianskom štýle (inšpiráciu načerpalo z námestia v Turíne). Tie sa zachovali ešte zo 17. storočia a sú dobre udržiavané.

Nice v prvom momente zapôsobí ako talianske mesto. Zaujímavosťou je, že ide o rodisko Giuseppeho Garibaldiho, ktorý sa preslávil ako zjednotiteľ Talianska. Jeho rodné mesto však na taliansku mapu nedostal a dnes sa môže už iba v hrobe obracať. Na základe referenda (s pochybným pozadím) a Turínskej zmluvy podpísanej v roku 1860 sa Nice stalo francúzskym mestom. Dovtedy bolo pod nadvládou grófov zo Savojska, hoci ho v priebehu 17. a 18. storočia Francúzi často okupovali.

Námestie Masséna je priestrannejšie od roku 1979, kedy zbúrali tunajšie kasíno a vytvorili jeden obrovský priestor plný kultúrneho života. Z oboch strán pretína toto námestie tzv. promenáda Paillon vytvárajúca akoby dve záhradné časti, kde sa často konajú rôzne kultúrne podujatia či trhy. Pokiaľ sa tak nedeje, môžete sa tu len usadiť a vychutnávať si chvíľku pokoja s domácimi.

Ako prvé si však určite všimnete na námestí tzv. Fontaine du Soleil – Slnečnú fontánu. V jej strede stojí boh Apolón a na prvý pohľad ide o epickú sochu. Medzi obyvateľmi Nice je však dlhodobo terčom posmechov.

Keď ju prvýkrát osadili, ľudia sa hádali nielen o veľkosti jeho prirodzenia, ale riešili aj „korunku“ gréckeho boha a nositeľa slnka. Tú tvoria štyri kone a v 20. storočí sa ľudia domnievali, že socha robí nepriamu reklamu v tom čase najpopulárnejšiemu motorovému vozidlu – Renault CV4. Preto ju museli na 30 rokov premiestniť na miesto, kde bude menej viditeľná, k futbalovému štadiónu.

Na svoju originálnu pozíciu sa vrátil Apolón až v roku 2011, čiže stále pomerne nedávno. Zhotoviteľom sochy bol umelec Alfred Janniot. Ten sa postaral aj o okolité bronzové sochy symbolizujúce planéty – Zem, Venušu, Merkúr, Mars a Saturn.

Z námestia sa veľmi rýchlo dostanete na tú promenádu, po ktorej sa chcete prechádzať popri neskutočnom azúrovom mori pod palmami. Volá sa Promenade des Anglais a celkovo má až sedem kilometrov, takže prejsť ju celú by nejaký čas zabralo.

Anglickú promenádu tu vybudovali Angličania, ktorí videli v Nice potenciál celoročnej destinácie na zohriatie sa. A skromné domčeky postupne nahradili moderné budovy, luxusné hotely a kasína. Dá sa povedať, že Nice s talianskym šarmom patrí Francúzsku, založili a pomenovali ho Gréci, vybudovali ho Angličania a dominujú tu Rusi (k tomu sa ešte dostanem).

Každopádne, azúrové pobrežie v Nice vám vyrazí dych, a to za každého počasia. Nie nadarmo nesie názov Zátoka anjelov. Mojou osobnou skúsenosťou sú dva absolútne rozdielne dni nasledujúce bezprostredne po sebe. V prvý deň príletu do Nice bol priam lejak a najškaredšie zamračené počasie, aké si len viete predstaviť. Vonku by ste zmokli na nitku do desiatich sekúnd. No voda mala ten najazúrovejší odtieň, aký si viete predstaviť. Bez jediného slnečného lúča.

Druhý deň bol absolútne slnečný, bezoblačný. Voda bola ešte o niečo azúrovejšia, no v porovnaní s predošlým upršaným dňom to nebol taký rozdiel, aký by ste očakávali. Keď to vidíte naživo dva takéto dni po sebe, vyrazí vám to dych.

Podobný odtieň azúrovej som videl aj v mexickom Cancúne. Tu k dokonalosti trochu chýba snehobiely piesok, aby sme tento kus Azúrového pobrežia mohli vyhlásiť za európsky Karibik, no vápencové kamene dodávajú tomuto miestu špecifický šmrnc.

Či sa okúpete a či nie, budete sa chcieť prechádzať ďalej a hľadať to najlepšie miesto na fotografiu tej krásnej azúrovej farby mora. Na konci promenády nájdete klišéovitý nápis #ILoveNICE, pri ktorom sa za každých okolností musíte odfotiť a následne zavesiť fotografiu na váš instagram. Bez toho ako keby ste neboli v Nice =)

Najkrajší výhľad na azúrové pobrežie v Nice budete mať, keď si to vyšliapete na miestny hrad na menšom kopčeku. Alebo sa môžete zviezť výťahom – zadarmo. Vstupné dvere poľahky nájdete a už sa len vyveziete hore.

Odporúčam však, aby ste išli peši. Schodov nie je veľa a po ceste sa zastavíte na viacerých vyhliadkach. Tou prvou, ktorá sa naskytne, bude veža Tour Bellanda, prakticky hneď na začiatku výstupu. Už tu budete kúsok „nad vodou“ a môžete začať fotiť.

Postupne sa dostanete hore až k hradu a určite prejdete popri vodopáde zvanom Cascade du Château. Vodopád tu umelo vybudovali v 19. storočí (inaugurovali ho v roku 1885), keď mestský hrad prestavali na rekreačnú zónu. V jeho bezprostrednej blízkosti zabudnete na ruch veľkomesta a ocitnete sa akoby niekde na Filipínach, tento pocit je však len dočasný. No vodopád vás stihne poriadne „osprchovať“ a oceníte to najmä počas horúceho leta.

Hoci by ste na samotnom vrchu kopca hľadali hrad, ten tu nenájdete, iba jeho pozostatky. Stále sú však viditeľné múry pôvodného zámku postaveného niekedy medzi 13. a 14. storočím. Tunajšiu vojenskú pevnosť kedysi chránil dvojitý múr a veža, ktorá medzitým zanikla. Z hradu dnes ostali iba archeologické ruiny, no kopec je priam prispôsobený na pohľadnicové výhľady a hneď vás zláka k nonstop fotografovaniu.

Z jednej strany máte ten vôbec najkrajší výhľad na azúrové more, z druhej zase na malý prístav zvaný Port Lympia. Tu kotvia luxusné jachty a pokiaľ máte záujem, môžete si nejakú aj prenajať. V každom prípade tu budete ďalekohľadom hľadať bohaté celebrity, ktoré tu pri pohľade na tátošov kotviacich v prístave skrátka musia byť.

Pri pohľade na prístav určite neprehliadnete maják Phare de Nice, ktorý postavili v roku 1952 a meria niečo vyše 22 m. Pokiaľ zídete dole z kopca, určite sa prejdite aj na jeho opačnú stranu a uvidíte pamätník Monument aux Morts de Rauba-Capeù, ktorý je venovaný padlým vojakom v 1. svetovej vojne.

Vraciame sa smerom do centra na trh zvaný Saleya, ktorý je označovaný za vôbec najlepší v južnom Francúzsku. Nečudo. V tunajších stánkoch kúpite ako čerstvé ryby, ovocie a zeleninu, tak aj viaceré kvety či vône vyrobené z nich, najčastejšie z levandule.

Kúpiť si tu môžete aj viaceré starožitnosti či obrazy. Trh je počas doobedných a poobedných hodín nesmierne živý, pripravte sa na menšie tlačenice a dajte si pozor na veci. Zoženiete tu však naozaj všetko. No ak vás zrovna nákupy niečoho malého pod zub či suvenírov nezaujímajú, len sa pokochajte barokovou kaplnkou Chapelle de la Miséricorde de Nice rozoznateľnou podľa žltej fasády alebo sa usaďte v niektorej z okolitých reštaurácií.

Pokiaľ vám už po tejto časti prehliadky vyhladne, môžete si začať vychutnávať pravé francúzske špeciality a aj v BUBO máme pre vás viacero odskúšaných tipov.

Po dobrom obede odporúčam odpichnúť sa popri Justičnom paláci ku katedrále, ktorá je najkrajšou a najfotografovanejšou v Nice. Katedrála Sainte-Réparate bola postavená na začiatku 13. storočia na pozemku patriacom mníchom z opátstva Saint-Pons.

Súčasnú podobu však nabrala baroková katedrála v 17. storočí, presnejšie medzi rokmi 1650 a 1699, kedy ju vysvätili. Len v minulom storočí ju „povýšili“ na baziliku minor.

Interiér, postavený tiež v barokovom štýle, má desať kaplniek. Hlavný oltár je zakončený zobrazením Sv. Reparáty, po ktorej je kostol pomenovaný. Išlo o mučeníčku, ktorej pozostatky odpočívajú v katedrále od roku 1690.

Cestou na Garibaldiho námestie od katedrály ešte miniete Múzeum moderného umenia a prídete k budove, ktorá má tvar hlavy. Akurát, že namiesto vrchnej časti úst, nosa, čela a vlasov ju tvorí gigantická kocka.

Ide o budovu s príznačným názvom Tête Carrée, teda v doslovnom preklade Štvorcová hlava. V jej vnútri je malé múzeum a tiež verejná knižnica. Tu vidno, že pri jej výstavbe Francúzi zobrali doslova anglický pojem „thinking inside the box“ – teda myslenie vo vnútri „škatule“.

Námestie Garibaldiho, na ktoré sa dostanete, je pokojnejšie ako Massénovo. Svoju sochu tu má najznámejší rodák z Nice Giuseppe Garibaldi, no nájdete tu aj sochy levov. Námestie obkľučujú, na rozdiel od „konkurenta“, budovy so žltou fasádou, ktoré sú príznačné skôr pre savojský štýl.

Pokiaľ chcete z Nice vyťažiť maximum, prejdite sa ešte ku katedrále Notre Dame. Takúto katedrálu má prakticky každé väčšie francúzske mesto a nechýba ani v Nice. Rímskokatolícka bazilika sa nachádza na Avenue Jean Médecin blízko centra a je postavená v neogotickom architektonickom štýle.

Baziliku postavenú v rokoch 1864 až 1868 navrhol Louis Lenormand a je najväčším kostolom v Nice. Tým hlavným je však už spomenutý kostol Sv. Reparáty.

Pokiaľ máte pochodené Francúzsko naozaj dobre, všimnete si jej veľkú podobu s Notre Dame v meste Angers. Práve tá poslúžila ako jej inšpirácia.

S touto katedrálou sa spája aj nedávna temná história. V októbri 2020 tu došlo k teroristickému útoku, kedy 21-ročný Tunisan zabil troch ľudí.

Na záver dňa si to ešte zamierte ku Katedrále sv. Mikuláša. Budete sa cítiť, akoby ste sa z ničoho nič teleportovali do Moskvy. Po domácky Cathédrale Saint-Nicolas je ruský ortodoxný kostol nápadne pripomínajúci Chrám Vasila Blaženého. Priam až nechápete, prečo je v Nice takáto stavba a možno vás ešte viac zaskočí, že ide o vôbec najväčší ruský ortodoxný kostol mimo Ruska. Nuž, tu je vysvetlenie.

Už začiatkom 19. storočia ruskí cári navštevovali Francúzsku riviéru a udržiavali s týmto kusom Európy dobré vzťahy. Museli. Po tom, čo prehrali Krymskú vojnu, bolo ich povinnosťou nájsť si prístav pre svoje lode. A tento kus Európy si veľmi obľúbili.

V Nice už vtedy začala vznikať hlasná ruská komunita a odhaduje sa, že dnes žije v Nice vyše 20 000 Rusov a na celej Francúzskej riviére viac ako 80 000. Neraz prezývajú Nice aj „prvé ruské mesto vo Francúzsku“ a ruštinu tu naozaj často započujete.

Späť však ku katedrále. Keď cár Alexander II. v roku 1864 navštívil Nice, bol ohromený miestnou klímou a prostredím. Počas jeho návštevy však zahynul jeho syn Nikolaj na meningitídu. Cár s manželkou kúpili pozemok a vystavali tu kostol, ktorý pomenovali po synovi. S odkúpením pozemku a výstavbou pomohol aj nátlak a financovanie zástupcami ruskej menšiny, ktorá sa tu rozrastala.

Katedrálu oficiálne otvorili v roku 1912 a až do roku 2010 bola pod správou Ruského pravoslávneho kultúrneho dedičstva v Nice. Od tohto roku je katedrála rozhodnutím súdu majetkom Ruska.

Pokiaľ budete v Nice aspoň 4-5 dní a budete chcieť spoznať aj blízke okolie, zamierte aj mimo mesta. Odporúčame zopár dobrých tipov.

Môžeme ho nazvať hlavným mestom parfumov vo Francúzsku. V BUBO tu vždy navštevujeme fabriku, kde sa to priam šíri rôznymi vôňami. V historickej továrni Parfumerie Fragonard nám počas prehliadky ukážu, ako sa vyrábajú parfumy a históriu toho, ako sa uskladňovali a distribuovali.

Popri prehliadke sa dozvieme viacero zaujímavostí. Napríklad to, že niektorí ľudia sa môžu zamestnať ako „nosy“. Na rozoznávanie špecifických vôní však musia byť poriadne vyškolení a tréning trvá dlhšie ako 10 rokov.

Tipnite si, koľkí ľudia na celom svete sú vyškolení tak, že môžu plniť úlohu rozoznávania vôní v parfumoch? Podľa prednášajúcich by ste ich zrátali na prstoch dvoch rúk.

Po prehliadke máte možnosť nakúpiť vône podľa vlastných preferencií, voňavé mydlá a iné suveníry.

Mesto filmov a luxusu. Cieľ mnohých celebrít a opäť mesto, ktorého potenciál odhalili hlavne Briti a postavili si tu prepychové rezidencie. Cannes určite stojí za návštevu a je to dobrý výlet na jeden deň.

Vaším prvým cieľom by malo byť jednoznačne Casino Barrière Cannes Le Croisette, kde sa udeľujú filmové ocenenia. Prejdite sa popri budove, kde sa začnú hemžiť filmové plagáty a v blízkom prístave kotvia tie najluxusnejšie a najväčšie jachty, aké si viete predstaviť. Tu jasne vidno, že ste sa dostali medzi boháčov, a to sa len prechádzate.

Z druhej strany budovy to už začína – chodník slávy, kde si na vás počkajú Jean Claude Van Damme, Sylvester Stallone, Leonardo DiCaprio, Natalie Portman, Nicole Kidman či Angelina Jolie. Filmové hviezdy novej i starej generácie tu zapečatili svoj odtlačok dlane, a tak má chodník trochu iný koncept ako ten v Los Angeles, no určite tu budete hľadať svoju obľúbenú celebritu.

Zrazu uvidíte schody, po ktorých vedie červený koberec, a to je to miesto, kde sa budete fotiť ako celebrity idúce si po významnú cenu.

Potom sa môžete uležať na pláži Croisette Beach Cannes, ktorá je piesočná a oveľa pohodlnejšia ako tá v Nice, alebo si to zamieriť do centra a užiť si výhľady na mesto z hradu Château de la Castre. Na kopci, na ktorom stojí, sa vyníma aj veľkými písmenami slovo CANNES. Z hradu uvidíte aj Ostrov sv. Margaréty, na ktorom sa odohráva podstatná časť známeho príbehu Muž so železnou maskou.

Pokiaľ sa chcete v Cannes aj ubytovať, dobrým tipom je luxusný hotel – päťhviezdičkový Hotel Barrière Le Majestic Cannes, ktorý využívajú aj filmové celebrity.

Ak sa vydáte opačnou stranou, polhodinová cesta z Nice vlakom (spiatočný lístok stojí 8,8 €) vás dostane do Monaka. Druhý najmenší štát sveta, kde to žije futbalom, formulou 1, milionármi kotviacimi v prístave či slávnym kasínom Monte Carlo.

Monako však prekvapí a ponúkne oveľa viac. Keď zapadne slnko, vysoké moderné budovy sa rozsvietia a tým, že je Monako položené pod peknými vysokými útesovými kopcami, pripomenie akúsi „skromnejšiu európsku verziu Hongkongu“.

Monako je destináciou na samostatný blog, ktorý pre vás v BUBO pripravujeme.

Pokiaľ sa chcete vydať aj ďalej a poznávať Provensálsko, zamierte aj do St. Tropez. Počet luxusných viliek, jácht a prepychových domov sa bude len zintenzívňovať. Existuje možnosť, že uvidíte Brigitte Bardot, ako sa tu prechádza so psami, to býva pomerne častým javom.

Minimálne si však pozrite jej zlatú sochu a hneď vedľa nej policajnú stanicu, kde mal svoju základňu Louis des Funes, lepšie povedané jeho postava žandára. Kus legendárnej francúzskej kinematografie, ktorý v podstate „dedinku“ spopularizoval v celom svete a dnes je synonymom strediska bohatých.

Zintenzívnite si tento zážitok už len tým, že počas hodinu a 45 minút dlhej ceste z Nice do St. Tropez (120 km) si pustíte skladby ako Welcome to St. Tropez či Douliou-douliou Saint-Tropez a túto destináciu precítite ešte oveľa-oveľa viac. BUBO klienti to vždy docenili a isto tento malý prídavok vyčarí úsmev na tvári aj vám.

Metropola Provensálska, druhé najväčšie mesto Francúzska a zároveň jeho najstaršie. Zhruba 210 km trasu urobíte autom za 2,5 hodiny a ste v meste, kde vás ohúri veľký „hollywoodsky“ nápis MARSEILLE a prístav, v ktorom kotvia najgigantickejšie cargo lode, aké kedy uvidíte. Nie nadarmo je Marseille „africkou vstupnou bránou do Francúzska“ a vlastne celej Európy.

Ohúria vás tunajšie katedrály, štadión Vélodrome a najlepšie palacinky, aké v živote ochutnáte. Musíte si tu však dať poriadny pozor, keďže Marseille je, žiaľ, aj mestom intenzívnej kriminality a je to vidno.

To, ako „prežiť“ v Marseille a vyťažiť z mesta čo najviac, sa nedá opísať na malom priestore a už pre vás v BUBO chystáme samostatný blog.

Nice a Francúzska riviéra sú európskymi pokladmi a kútom, ktorý nadchne každého, nech už od svojej dovolenky očakáva čokoľvek. Oddych, poznávačku, luxus, skvelé jedlo a možno aj svetoznáme celebrity. To všetko sa v Nice a jeho okolí koncentruje a pokiaľ sem zamierite, čaká vás lovenie unikátnych zážitkov. Au revoir!