Sprevádzam pre BUBO Afriku

Prečo vlastne ísť do Afriky? To je náročná otázka. V jednom blogu sa to nedá ani načrtnúť, nie opísať. Začnem pekne od začiatku. Európan vidí Afriku len z filmov, dokumentov a správ, ktoré veľa krát povedia len propagandistické žvásty, čo vraj musia ľudia vedieť. Predstavujeme si potom Afriku ako najnebezpečnejšie miesto na svete, kde nás čakajú len choroby, infekcie, nebezpečné zvieratá a smrť. Lenže človek, čo vidí Afriku z výšky, keď letí lietadlom ponad Somálsko, alebo Tanzániu vidí niečo úplne iné. 

Vidí pod sebou niekedy vyprahnutú krajinu, kde ako na mape, sú roztrúsené malé domorodé dedinky, poprepájané cestičkami. Žiadne asfaltky. Z hora to vyzerá ako úžasná pavučina, červeno-hnedej farby, doladená jemnými odtieňmi zelenej a modrej.

A čo vlastne v Afrike uvidí? Vidí krajinu s množstvom hôr a lesov. Iných lesov, ako máme doma. Vyschnuté rieky čakajúce na prvé kvapky ovlažujúcich dažďov. Z lietadla vidí kravy o veľkosti špendlíkovej hlavičky, pasúce sa na nekonečných pláňach šedo-hnedej až pieskovej trávy.

Afričania sú ľudia, ktorých svet je farebný. Od doplnkov ku každodennému oblečeniu a šatiek na hlave, má oblečenie úžasné farby a vzory. Veľmi radi sa smejú. Dokonca o mnoho viac, ako u nás doma. Sú to dobrosrdeční, a mnoho krát vzdelaní ľudia. Plní pomoci a porozumenia. No nájdeme samozrejme aj opak. Ľudí, čo Európana vidia stále ako vykorisťovateľa. Nečudujem sa, väčšina krajín vybojovala svoju nezávislosť v polovici minulého storočia. Ako náhle prekročíte prah akejsi mylnej bariéry, ako náhle si oblečiete namiesto safari bažiacich turistických košieľ a doplnkov miestne oblečenie, ľudia sa k vám začnú správať krajšie, s rešpektom. Prestanete byť len obyčajný turista na dovolenke, od ktorého nie je nič, len peniaze. Je to forma prejavenej úcty k týmto ľuďom.

Afrika je kontinent, tak rôznorodý, že ktokoľvek sa ju snaží pochopiť, neuspeje. Lenže akonáhle prestanete vnímať len určité drobné fragmenty a všetko sa vám zleje do jedného, uvidíte ju ako celok. 

Je to kontinent množstva kultúr. Po stovky rokov vedľa seba tieto kultúry existovali. Učili sa jedna od druhej a vyvíjali sa. Mnohé zanikli, no ich časti sa zachovali v iných kultúrach. Tak isto aj človek žijúci v týchto kultúrach má po rozhovore s ním viditeľne inú mentalitu. Prejdete sa Zanzibarom a vedľa seba v malej zastrčenej uličke nájdete mešitu a kresťanský kostol. Na otázku, či Jusupovi vadí, že jeho brat Mcha konvertoval na kresťanstvo, odpovie „a čo...,  je to môj brat“..

Prechádzame sa po veľmi starej pôde, až prastarej. Časti Afriky tu existovali ešte pred tým, ako prvé živočíchy vstúpili na pevnú zem. Na africkom kontinente sa nachádza priamo päť Kratónov, starších než Pangea. Je to krajina, čo donútila tamojších ľudoopov vzpriamiť svoje chrbty a vydať sa za svojím osudom. Úžasné je ale to, že odvtedy sa Priekopová prepadlina rozširuje, až ju čaká zaliatie morskou vodou a následné vytvorenie nového Afarského oceánu. Lenže krajina sa takmer nezmenila. Môžeme ju vidieť so širokými planinami, plnými antilop, či žiráf. Roztrúsenými akáciami a ikonickými sloními stádami v zapadajúcom horúcom slnku. 

Vydáte sa s nami do savany v Maasai Mara, alebo Serengeti. Stretneme maasajské stáda kráv, či oviec a o pár minút neskôr nájdeme v kroví ležiaceho leva. Behom jedného dňa je tu možné vidieť a zažiť neopísateľné zážitky. Kto si zmeria leviu stopu so svojou?

Prejdite sa nad kráterom Ngorongoro z večere do bungalovu a uzriete nevídané. Nočná obloha hrá svoju sonetu tak, akoby akoby bola jej posledná. Pohľad na mliečnu dráhu je jedinečný. Žiadne svetlo naokolo. Žiadny svetelný smog.

Prečo vlastne vidieť aspoň raz za život Afriku? Tu je odpoveď už jednoduchšia. Pre neopakovateľnú životnú skúsenosť vidieť niečo na tejto planéte, čo sa ešte nepoddalo ľudskej réžii. Jej skutočnú tvár mnohých tvárí a ozajstnú vôňu všetkých chutí. Pretože Afrika je v noci tajomná, zakrytá rúškom tmy, kde môžeme len hádať, ktoré zviera dáva zvesť o svojej prítomnosti. Jedna noc v savane je tak neopakovateľná a hrá zvukmi cikád a cvrčkov. Nočných vtákov a opíc. Veľkých šeliem a čľapkaním hrochov v rieke Talek. Jeden dážď v savane a lejaky doma sa zmenia na prívetivé prehánky pre smädnú zem. Jeden východ slnka v Maasai Mara a svetlo hrajúce sa svojimi odtieňmi, v odlesku od zebrích chrbtov vyčaruje fotografiu hodnú spomienky na stene doma v obývačke.

Ale čo je najdôležitejšie, pozriete sa hore a zrazu si uvedomíte, že nepoznáte žiadne súhvezdie. Neviete nájsť Kasiopeu, či Veľkú Medvedicu, alebo Severnú Korunu. Ste ako v inom svete. Potom vám niekto ukáže Južný Kríž. Súhvezdie, ktoré musí vidieť hádam každý, čo raz navštívil južnú pologuľu. Obloha sa rozprestrie a je vám vtedy jedno, či vám je zima a trasiete sa od chladu, alebo nie. To je moc neopakovateľného zážitku.

Prejdeme sa spolu maasajským trhom. Pravým, nefalšovaným, kde turisti zavítajú len zriedka. Tam vidno divokosť krajiny a jej odraz v ľuďoch. Tu sa predávajú kravy, pečú sa rebrá na pahrebe, pije sa miestne pivo v drevenej búde, hrajú sa deti so všetkým, čo sa len dá. Ľudská vynaliezavosť nepozná hranice, hlavne ak ide o prežitie a komfort. Nájdete starú pneumatiku z kamióna, vystrihnete z nej obrys topánky, previažete kusom gumenej šnúrky, prizdobíte korálkou a máme sandále za 3 doláre so zárukou 10 rokov. Pomaly bežná vec. Do savany vhodná obuv, trúfnete si?