Sprievodca Marek: O Číne sa šíria klamstvá, kreditový systém je najväčší vtip dnešnej doby

Sprievodca Marek: O Číne sa šíria klamstvá, kreditový systém je najväčší vtip dnešnej doby

Autorom blogu je Viktor Háber

Tento text načítala umelá inteligencia. Cestovateľské príbehy a rady na cesty v podaní živých ľudí nájdete v našom podcaste Uchom po mape.

Sprievodca BUBO Marek Kovár sa do Číny vracia pravidelne. Hovorí, že o krajine sa šíri veľa hoaxov a pochopí ju len niekto, kto sa tam vracia pravidelne. Je pravda, že Číňania veľa chrchľú a holia si bradu vo vlaku pred všetkými, no krajina je prekvapivo čistá. A rovnako tak je šokujúca dôvera domácich smerom k cudzincom. Za jedlo mi často ani nedovolili zaplatiť, hovorí Marek v rozhovore pre BUBO.

Marek, ako sprievodca si prešiel mnoho kútov sveta, no najčastejšie sa vraciaš do Číny a videl si už celý čínsky svet. Čím ťa Ríša stredu najviac fascinuje? #

Už ako malého chlapca ma vždy fascinovali filmy zamerané na čínsku kultúru, kung-fu a napríklad samotný Jackie Chan, ktorého filmy mám pozreté do posledného. Vždy som chcel vidieť ten chaos, možno aj ten autentický bordel všade na ulici. Atmosféru, ktorá ma vždy nejakým spôsobom lákala. No keď som po prvýkrát zavítal do Číny, zaskočil ma poriadok a čistota, ktorú som, samozrejme, nečakal.

Z toho, čo ma fascinuje najviac – či už je to ostrovná Čína, akou je Hongkong (moje najobľúbenejšie mesto/miesto Ázie), ale, hlavne, atmosféra v ňom, kde je ešte stále trochu cítiť tá Čína, ktorú som ako malý chlapec hltal v televízii a vo filmoch. Neskutočne úžasné a rozmanité jedlo, tajuplná a divoká história, v ktorej mi trvalo nejednu prebdenú noc zorientovať sa a usporiadať si to množstvo dynastií a príbehov.

Ale hlavne čínska kultúra, ktorá je diametrálne odlišná od tej našej – tradície, zvyky... Prosto, pre niekoho môže byť exotické Bali či Thajsko – pre mňa to je Čína so svojou nekonečnou rozmanitosťou v mnohých smeroch.

O Číne hovoríme ako o jednej z najrozdielnejších krajín sveta oproti Západu. Čo je podľa teba najväčším šokom po prílete z pohľadu Slováka? #

Bude toho viac. Ťažko sa mi hľadajú tie pravé šoky, keďže mi po tých niekoľkých mesiacoch strávených v Číne prídu normálne. U nás napríklad nie je zvykom si vychutnávať jedlo tak nahlas, a zašpinený stôl je znakom, že vám chutilo. Takže vždy trochu usmerním klientov, že to nevadí, keď vám padne mimo taniera. Aspoň domáci budú mať radosť, že vám chutilo!

Bežné je pľuvanie a chrchľanie, ako keby to z päty vytiahli, a to nielen muži. Ide o dennú realitu na uliciach. Sám mám zážitok z čínskeho rýchlovlaku, keď sa Číňan postavil čelom k ostatným a začal si holiť bradu postojačky na svojom mieste... No toľko by bolo, takpovediac, nám nepríjemných zvykov.

Nielen mňa, ale každého, kto navštívil Čínu v posledných rokoch, sa môžete spýtať to isté a dostanete rovnakú odpoveď: poriadok. Zvláštne, že? Pre tých, ktorí neboli v Číne, sa bude možno ťažko čítať tento rozhovor, keďže odráža realitu – a nie informácie, ktoré sú nám predkladané v médiách.

Nehovorím, že niektoré nie sú pravdivé, no sú minimálne 15 rokov staré – a to je pridlhá doba v Číne, kde vedia za jeden deň postaviť vlakovú stanicu a za necelých 18 rokov vystavať viac než 46 000 km rýchlodráh pre vlaky s rýchlosťou 250 – 350 km/h. Čas sa u nás vlečie a zmeny prichádzajú pomaly, Čína za mňa dokonale reprezentuje slovo dynamika.

Aký najväčší mýtus alebo nepochopenie smerom k Číne podľa teba pretrváva medzi Slovákmi? Čo ťa prekvapilo, keď si zistil, že to „nie je pravda“? #

Čína je špinavá, komunistická a ľudí hodnotia kreditovým systémom – asi najväčší vtip dnešnej doby. O Singapure (čo je splnený čínsky sen) sa hovorí ako o najčistejšom meste na svete, ale mne osobne prišiel Šanghaj niekedy čistejší.

O čínskej demokracii alebo Komunistickej strane Číny ešte porozprávam, no sociálny kreditový systém, popravde, existuje. Avšak nie je implementovaný na obyčajných ľudí. Na podnikateľov áno – z toho dôvodu vznikol –, no keď si pozriete nejaké videá na YouTube o tom, že ak prejdete prechod na červenú, strhnú vám nejaké kredity, ste na omyle. Pozeranie takého videa je len strata vášho času.

Ak spravíte niečo protizákonné, tak sa to bude vyšetrovať. Ak niečo ukradnete (to by si bol asi jediný, čo by v Číne niečo ukradol), bude sa to riešiť rovnako ako u nás. No z finančnej, trhovej stránky – ak sa previníte a spravíte nejaký podvod – je možné, že to zasiahne váš bankový účet, hypotéku atď.

Čo Číňanov najviac fascinuje na západnej kultúre? Sú pre nich bieli turisti z Európy ešte exotickí a chceli sa napríklad aj s tebou domáci fotiť, alebo tento zvyk už vymiera? #

Moje prvé príbehy (pred tými osobnými) boli od jedného z mojich najlepších priateľov, v dnešnej dobe už je to môj kolega, ktorý býval v Číne niekoľko rokov. A, ako sám v skratke povedal: „Skoro nikdy som za jedlo neplatil.“

Samozrejme, že sme pre nich exotickí. Čína viedla donedávna politiku uzavretej krajiny, s tým, že nechceli (alebo, lepšie povedané, nepotrebovali) zahraničných turistov. Samozrejme, sú tu mestá ako Peking, Šanghaj, alebo napríklad Xi’an či Guangzhou, kde za posledné roky prišlo mnoho západných turistov a domáci už nás trochu filtrujú.

No stále sa nájdu deti alebo čínske zájazdy z odľahlejších oblastí, ktoré keď navštívia tieto metropoly, tak si idú oči vyočiť – a niekedy sme my hlavnou pamiatkou a dokážeme zatieniť aj samotný Veľký čínsky múr.

No, predsa, keď sa bavíme o týchto „na západe najznámejších mestách Číny“, tak sa mi osobne denne stáva to, že prídu za mnou rodičia, pichnú mi ich dieťa do ruky a chcú ma s ním odfotiť!

Jednu vec ohľadne detí na Číne milujem – môžete interagovať s každým a dôvera rodičov v neznámych ľudí je neskutočne hlboká. A to je niečo, čo prekvapí vždy každého.

Potom tu máme časti Číny (jedny z najkrajších), kde som mal tú česť sprevádzať a stráviť mesiac v južnej Číne, kde na našom zájazde Najkrajšia Čína – komfortné dobrodružstvo sme za 14 dní stretli len 30 či 40 západných turistov! A to si neviete predstaviť, akou turistickou atrakciou sme pre domácich. Bavíme sa pritom o najkrajších mestách Číny, ktoré skoro žiaden Slovák ešte nenavštívil.

Keď sa povie „bizarný čínsky zvyk či tradícia“, čo ti napadne ako prvé? #

Fajčiť pri jedle, pľuvať na zem, biť svojho muža na ulici so šľapkou a možno srkať pri jedle. Má to ale svoje vysvetlenie, keďže Číňania jedia jedlo, pokiaľ je veľmi horúce, a sŕkaním produkujete viac slín a ochladzujete si jedlo.

Je pravda, že sú Číňania skôr chladní ľudia, ktorí sú až príliš drzí (napríklad pri predbiehaní sa v davoch), chladní a neochotní? Alebo ich vnímaš skôr ako milých a nápomocných? #

Nazval by som ich svojskými. Predbiehanie v davoch je vec, na ktorú si treba zvyknúť, a odráža sa v histórii a kultúre krajiny ako takej. Či už niekedy jazdili na bicykloch, na skútroch, dnes na autách... Je to veľké množstvo ľudí a ak uvidíte medzeru, idete po nej. Je v hre váš čas, peniaze – a je to pre nich prirodzené.

Niekedy to štve aj mňa, aj po dlhšom čase, čo som strávil v Ríši stredu, no treba ich len pekne potľapkať po ramene a poslať dozadu. Alebo si udržať rameno na rameno a nedať im príležitosť. Tí, ktorí ste boli v Indii, to asi tiež poznáte – netreba sa dať. Pustíte jedného a zoberie celú rodinu.

Jeden z najlepších zážitkov Číny je prísť do náhodnej malej rodinnej reštaurácie, kde nemajú ani slovo anglicky, nerozumejú ani slovo – a dostanete tam vynikajúce jedlo za 1,5 €. A ako západniar k tomu kopec príloh, náhodných konverzácií cez prekladač, fotiek a videí s celou rodinou majiteľa či vynikajúce pivo.

Nakoniec vám povedia, že to je buď na účet podniku, alebo to zaplatí iný Číňan. A aj keď sa snažíte zaplatiť, nechcú od vás zobrať peniaze. Toľko k pocte k turistom – stačí len zopár úsmevov a zážitok je na svete.

To naj sprievodcu Mareka Kovára:

  • Tri najobľúbenejšie krajiny: Čína, Irán, Indonézia
  • Najpodceňovanejšia krajina sveta: India
  • Najexotickejšia krajina, akú som kedy navštívil: Indonézia
  • Najväčšia exotika, akú som kedy sprevádzal: Irán
  • Najďalej, ako som bol kedy od Slovenska: Čile/Taiwan
  • Zájazd, ktorý sprevádzam najradšej: Najkrajšia Čína - komfortné dobrodružstvo
  • Najlepšia exotická krajina pre cestovateľov – začiatočníkov: Vietnam, Kambodža

Čína je z pohľadu západných médií braná ako prísna diktatúra. Povedal by si, že je to tak? A ako domáci vnímajú režim vládnuci krajine? Dokážu otvorene hovoriť napríklad o Tchien-an-mene alebo je to téma tabu? #

Čínu treba brať historicky – väčšinu času dynastie bojovali medzi sebou, nebolo tam až toľko expanzie do sveta ako vo zvyšku zeme, a bolo veľmi ťažké zjednotiť tak veľkú krajinu. A ak sa to podarilo, dlho to nevydržalo.

Krajinu s takou rozlohou a počtom obyvateľov sa nedá zvládnuť „západnou demokraciou” – buď treba mať tvrdšiu ruku, alebo to môže vyzerať ako v Indii, kde to dodnes (aj keď neoficiálne) riadi kastový systém sám o sebe.

Samozrejme, všetci vieme, že konania Mao Ce-tunga neboli najlepšie. Deng Xiaoping to uhral do neutrálnej zóny pre pokoj v krajine v roku 1978 a povedal, že Mao spravil 70 % vecí dobre a 30 % vecí zle. Tým pádom uzatvoril históriu komunistického prevratu v krajine a otvoril ju svetovej ekonomike. Čína sa stala za rekordnú dobu druhou najväčšou ekonomikou na svete.

Diktatúra sa ťažko v dnešnej dobe definuje. Samozrejme, áno, je potlačená sloboda slova, médiá sú regulované (to sú aj v Nemecku), náboženstvá sú kontrolované... Ale treba sa na to pozrieť z iného pohľadu – čo je zlé na vláde jednej strany, keď to funguje?

Keď v priebehu dvoch desaťročí vytrhli 800 miliónov ľudí z chudoby a životná úroveň sa podobá tej v Európe – a niekedy aj prevyšuje tú našu? Je lepšie si každé štyri roky zvoliť stranu, ktorá diametrálne zmení všetko, čo tá predošlá? A po ďalších štyroch rokoch príde nová, ktorá to zmení znova, a za dvanásť rokov sa nikde neposunieme?

V našich očiach a v informáciách, ktoré sú nám o Číne podávané, to môže znieť ako prísna diktatúra. Ale ak navštívte Čínu, dozviete sa od našich vynikajúcich sprievodcov a mojich kolegov vyškolených v našej akadémii detailné informácie o histórii i kultúre. A keď si to spojíte, nakoniec to pochopíte.

Samozrejme, niektoré témy sú tabu, rovnako ako v každej krajine. Nehovorí sa o prešľapoch, ktoré sa udiali v krajine, a, bohužiaľ, protesty na Námestí nebeského pokoja boli jednými z najväčších.

Ako vyzerá bežný deň priemerného Číňana? Vieš to porovnať so životom u nás - majú napríklad iné životné priority alebo denné rituály? #

Samozrejme, Čína sa nemohla posunúť tam, kde je, bez tvrdej práce. Singapur, ako som spomínal, je splnený čínsky sen, kde sa krajina a jej obyvatelia zomkli. Neexistuje korupcia, zaplatili si štátnikov takými výplatami, aby ani nemuseli myslieť na to, že si potrebujú niečo ukradnúť. Prísne zákony spojené s tvrdou a dlhou prácou prinášajú ovocie.

Známy systém 9-9-6 (od 9.00 h do 21.00 h, 6 dní v týždni) sa stále v Číne praktizuje, no pomaly ale isto upadá. No každá minca má dve strany. Niekto chce mať viac času pre rodinu, pre seba, tak preferuje pracovať menej. Na druhej strane, Číňania milujú peniaze a blahobyt, a ak nepracujú celý deň, pracujú aspoň niečo navyše. Pretože harmónia, blahobyt a, hlavne, prosperita sú hlavné aspekty čínskej kultúry.

Samotná kultúra odráža ich režim. Číňania nie sú individualisti, akými začíname byť my na Západe. V Číne je veľmi silná kultúra v rámci rodiny a komunity – ak je mne dobre, bude aj tebe a aj ostatným. Pre Číňanov nie je najväčší sen ísť na Bali, Havaj alebo do Mikronézie, ich ciele sú komunitné, akademické. Starší sú najviac rešpektovaní a vyrovná sa im vzdelaný človek. Preto vzdelanie je v Číne na vysokej a aj dosť tvrdej úrovni.

Deti na základných školách začínajú okolo 8.00 h ráno a často ich vidíme opúšťať školu o 18.30 h. Neplatí to vždy, ale väčšinou áno – záleží na type školy, samozrejme. Testy a učivo sú náročné a deti sú tlačené dosahovať čo najlepšie výsledky, aby mali najlepšiu budúcnosť.

Náboženstvá (alebo filozofie, ak mám byť presnejší) ako konfucianizmus, taoizmus a budhizmus a ich princípy sú hlboko používané v škole, denných rituáloch a filozofii jednotlivca a komunity. A to je pre nich veľmi dôležité.

Ako vnímaš bežný život Číňanov vo veľkomestách ako Šanghaj či Peking oproti tým na vidieku? Sú rozdiely v mentalite alebo životnom štýle výrazné? #

Doba ide dopredu všade, v Číne by človek povedal, že omnoho rýchlejšie, a krajina má jeden veľký problém. V 80. rokoch 20. storočia bývalo na vidieku viac než 80 % obyvateľstva. Odvtedy prebehla jedna z najväčších, ak nie najväčšia migrácia v rámci vlastnej krajiny, a dnes žije v mestách viac než 60 % obyvateľov a postupne sa toto číslo zväčšuje.

Tradične sa chodil starať najstarší syn o rodičov, keď to potrebovali, do ich rodného domu, no dnes rodičia prídu za deťmi do miest. Majú tam lepšie nemocnice, možnosti, infraštruktúru, a predsa – ak má váš syn/dcéra dobrú prácu, ktorú si ťažko vybudoval, nikto nechce, aby ju stratil.

Aj Číňania vidia a chcú byť ako my na Západe – Starbucks, pekné oblečenie, vyzerať cool, o fotení sa ani nehovorím. Život v meste im prináša kopec možností, vyšší plat a taktiež sa im nechce pracovať na poli, keď nemusia. To nechcú často ani ich rodičia, preto investujú do ich vzdelania.

Veľké množstvo bytov sa dnes stavia bez kuchyne. Nielenže radi jedia s kamarátmi, rodinou, ale kopec mladých dnes nevie variť a donáška jedla je častejšia ako u nás. Začiatkom tohto roku v Shenzhene začali rozvážať jedlo drony.

Je to aj markantný rozdiel medzi severom a juhom, kde sever je zväčša obývaný etnickou skupinou Han, a na juhu je veľké množstvo zo zvyšných 55 etnických skupín. Budhizmus sa začal šíriť z juhu, takže ľudia sú viac nábožensky orientovaní, ale nedá sa taká veľká a diverzitná krajina zhrnúť do jedného odstavca.

Pri mojich cestách a sprevádzaní v južnej Číne som sa stretol s tým, že tradícia a poľnohospodárstvo je na juhu veľmi silné. Veľké percento populácie sa stále živí prácou na poliach, ale pomaly a isto aj tam mladé generácie chcú žiť mestský život.

Čína je známa výkonnostným tlakom už od detstva – školské testy, pracovné tempo, „face culture“. Vnímaš to ako niečo, čo krajinu posúva dopredu, alebo ich to, naopak, vyčerpáva? #

Samozrejme, každá minca má dve strany a daň za to, ako dnes Čína vyzerá, sa odráža na ľuďoch, ktorí ju vybudovali. Školský systém je výborný, no ťažký. Pracovné tempo je niekedy priťažké, a to sa odráža aj na tele i duchu – často môžete vidieť čínskych mužov fajčiť a vkuse brblať. Ale aj napriek tomu sa mne ako cestovateľovi páči to, ako spoločne napredujú dopredu. U nás sa dokážeme len sťažovať, čo je v krátkej dobe ľahšie, ale v dlhodobej nám to neprinesie nič…

Face culture je veľmi silná a niekedy to je dosť problém, keďže v Číne „neexistuje problém“ – ak náhodou vznikne, tak sám zanikne. Budú si ho posúvať dookola zhora dole v hierarchii, alebo ho budú ignorovať pridlho na to, až vás to omrzí ho mať. A tým pádom problém neexistuje. Nie je to úžasné? Je, pokým ho nemáte.

Rovnako je to aj so stratou tváre. Šikana pomaly neexistuje, pretože v rámci rešpektu k druhému ho nemôžete zahanbiť, lebo by stratil tvár, a rovnako nemôžu stratiť svoju. To nám dáva problém, že si Číňania vždy stoja za svojím, aj keď nemajú pravdu. Nesmú stratiť tvár. Je to jedna z vecí, ktorú nie vždy dokážem prekusnúť.

Ako vnímaš život v krajine, kde nefunguje voľný internet a bežné appky ako Google či WhatsApp sú blokované? Dá sa s tým reálne fungovať ako turista či sprievodca? #

V minulosti s tým mali problém, no dnes existujú VPN-ky a má ich každý. Aj keď sú stále niektoré západné aplikácie blokované, no vďaka VPN (presmerovaniu vašej IP adresy do inej krajiny) k nim máte prístup a prakticky každý má Instagram, WhatsApp, YouTube. Aj keď, samozrejme, majú svoje aplikácie, ktoré niekedy preferujú viac, no existuje jedna pekná fráza: „Každý v Číne má v dnešnej dobe prístup ku všetkým informáciám ako u nás. Ak chce.“

Ako sprievodca i turista treba mať VPN, no už som mal aj zážitky, ako mi tú zadarmo nainštaloval letiskový personál po prvom prílete do Číny v Pekingu. Mal som čínsku SIM, ktorá mala v sebe automaticky VPN, takže mi išlo všetko, a napríklad známy eSIM provider Airalo. Tieto eSIM-ky majú v sebe VPN taktiež automaticky. Takže len trochu práce a ide vám všetko okrem Google máp, ktoré niekedy nie sú vôbec presné.

Čína má extrémne bohatú históriu. Ktorá etapa histórie teba ako znalca fascinuje najviac a ktoré historické pamiatky považuješ za „must see“? #

Máš pravdu, to má. Osobne každá dynastia niečo priniesla. Ak sa na to pozrieme historicky, dynastia Čchin dala základy Veľkému čínskemu múru a priniesla terakotovú armádu pri meste Chang’an – dnešný Xi’an. Je to rovnako mesto, kde začala legendárna Hodvábna cesta, a toto mesto osobne milujem a vždy si ho užívam s našimi klientmi na zájazde Veľký okruh Čínou naplno.

Shaolinský chrám, kde vznikla známa odnož mahájánskeho budhizmu (Zen) a jeden z najznámejších druhov kung-fu. Južná Čína a krásne pagody pri meste Dali, dynastia Ming, ktorá obnovila Veľký čínsky múr do dnešnej podoby a postavila nádherné Zakázané mesto v Pekingu, dynamický Kanton a Šanghaj pre milovníkov moderného umenia...

A pre tých, ktorí majú radi najkrajšie miesta, je to južná Čína s mestom Lijiang, Dali, kamenným lesom Shillin, nádherným UNESCO mestom Guilin s najkrajšími ryžovými poliami alebo národný park Zhangjiajie s vápencovými stĺpmi, kde niektoré z nich nesú pomenovanie Avatarské hory.

Tibet ako dnešný autonómny región Číny je jedno z najkrajších miest/oblastí, kde som v živote bol. A ono, fakt, vo vzduchu cítite tú mágiu a budhizmus v jednom.

Zároveň o Číne hovoríme ako o hypermodernej krajine, kde vlaky fungujú pomaly ako lietadlá a sú extrémne rýchle. Priblíž nám, ako v krajine fungujú rýchlovlaky? #

Moja prvá skúsenosť bola medzi Pekingom a Šanghajom rýchlovlakom na vzdialenosti 1 318 km za 4,5 hodiny. Niečo neskutočné. Na našich zájazdoch Veľký okruh Čínou vyskúšame jeden z najrýchlejších, ktorý dosahuje rýchlosť až 350 km/h.

No ak máte chuť na organizačný bonbónik a rovno 4 rýchlovlaky, na zájazde Najkrajšia Čína to s malými skupinami zažívame vždy. Prejdeme týmito 4 vlakmi neskutočných 2 577 km – viete si predstaviť, čo všetko uvidíte za 2 týždne?

Zážitok je každá jediná cesta. Stretol som kopec pohostinných ľudí a keď som si s jednou babičkou vymenil posteľ, aby mohla byť s kamarátmi počas nočného presunu, ponúkali mi za odmenu 53 % pálenku (ktorú Číňania pijú pravidelne) a rôzne vnútornosti…

Veľký zážitok je aj to, že vlak každých 30 minút upratujú, vrátane toaliet. Má reštauračný vozeň, no viete si oskenovaním QR kódu objednať jedlo zvonku – čerstvé jedlo, ovocie, alebo aj McDonald priamo na vaše sedadlo, kde vám to kuriér prinesie na jednej z nasledujúcich zastávok.

Pohodlné sedadlá, ktoré sa vyrovnajú tým v lietadle od Qatar Airways, komfort, bezpečnosť a pohodlná a tichá jazda, ktorú aj v rýchlosti 350 km/h necítite. Aj toto je Čína.

Ktoré moderné vymoženosti Číny mimo vlakov ťa fascinovali najviac? #

Aplikácia WeChat, ktorá je niečo ako WhatsApp, a má v sebe tisíc ďalších aplikácií – od objednania taxi, masáže, vlaku, lietadla, jedla až po hry. Rovnako sa v nej dá platiť. Super aplikácia, ktorú si spárujete s vaším ID a platobnou kartou a nepotrebujete ani cent v hotovosti. A to je presne to, čo ma šokovalo najviac.

V Číne sa už na niektorých miestach ani nedá platiť v hotovosti! Všetci platia aplikáciami ako WeChat alebo Alipay. Stačí vám oskenovať QR kód a zadať sumu, alebo oni oskenujú ten váš. Napríklad v Guangzhou som už videl terminál, kde zaplatíte vašou rukou! Tú si oskenujete v aplikácii a snímač oskenuje vašu ruku a máte zaplatené. Rýchlo a bez starostí.

Fascinuje ma v Číne toho veľa, no najmä spomenutý poriadok a ticho. Predstavte si napríklad Šanghaj, kde je vyše 28 miliónov ľudí a v sobotu na obed je v meste ticho a takmer prázdno na taký počet obyvateľov. Väčšina využíva metro (Šanghaj má cez 900 km metra), alebo zdieľané bicykle, elektroskútre, elektroautá – niečo neskutočné.

Veľa sa hovorí o tom, že Čína ide cestou ekológie a má viac elektrických áut ako hociktorá iná krajina sveta. Vidieť to na vlastné oči pri potulkách krajinou? #

Samozrejme, to sa nedá prehliadnuť. V Šanghaji majú cez 50 % osobných áut elektro – spoznáte to podľa zelenej ŠPZ. V Číne je viac než 100 rozdielnych značiek, ktoré vyrábajú elektrické autá a je to citeľne vidieť všade. Kvantita a konkurencia tlačí cenu dole a rovnako dostanete menšiu finančnú podporu od štátu pri kúpe elektrovozidla. Avšak aj bez nej vás vyjde omnoho lacnejšie než hocikde inde vo svete.

Na našich zájazdoch spájame Čínu s Hongkongom, Taiwanom i Macaom. Kde vie turista badať najväčšie rozdiely medzi Ríšou stredu a týmito tromi (sčasti) autonómnymi provinciami? #

Je to vidieť v samotnom fungovaní krajiny, mentalite a aj vnímaní vzťahov. Taiwan je úžasný ostrov, veľmi rád tam chodím, má krásnu prírodu, ľudia sú veľmi otvorení všetkému a radi protestujú, resp. aj môžu protestovať. Sú otvorení rôznym pohlaviam, manželstvám rovnakého pohlavia, a to ako jedna z mála ázijských krajín. Milujú vnútornosti, alkohol a voľnú zábavu.

Vždy dávam za príklad jedno typické porovnanie brania vzťahov v týchto krajinách/provinciách. Na Taiwane všetko, ale že naozaj všetko, platí chlap a dievča ho počúva pomaly na slovo. V Hongkongu je chlap rád, keď je s ním dievča vo vzťahu, pretože ženy sú veľmi samostatné.

V pevninskej Číne je to 50:50. Dá sa povedať, že obe pohlavia sú si vyrovnané. Je bežné si napríklad všimnúť na ulici, že si žena zo srandy sem-tam buchne päsťou do chalana (do ramena) a dá sa povedať, že sú si rovní.

Hongkong je špeciálny administratívny región Číny, kde podpísali dohodu v roku 1997 na 50 rokov o regióne s heslom, ktoré vzniklo v 80. rokoch – „jedna krajina, dva systémy“. Patrí pod Čínu, no má vlastnú ekonomiku a politiku. Na medzinárodnej sfére ho zastupuje Čína, samozrejme, a nemá vlastnú armádu.

Takže by sa dalo povedať, že región Hongkong je taký stred medzi Taiwanom a Čínou. Je to tam vidieť a cítiť. Čína sa snaží ovplyvňovať región politicky a uvidí sa, čo sa stane s ním v roku 2047 – či sa pripojí k Číne alebo ostane špeciálnym ako doteraz.

Macao je ďalší špeciálny administratívny región Číny na vzor Hongkongu od roku 1999 a je to región s najväčšou hustotou obyvateľstva na svete aj s najnižšou pôrodnosťou. Región, kde denne dochádza cez 150 000 Číňanov za prácou, hlavne v oblasti turizmu a gamblingu. Nachádza sa v ňom aj najziskovejšie kasíno na svete a je to jediné miesto alebo región v celej Číne, kde je povolený gambling – raj pre Číňanov, ktorí milujú peniaze.

6 fotografií

Marekove momentky z Číny

Čo sa týka Hongkongu, odporučil by si milovníkom modernej architektúry toto veľkomesto alebo iné? #

Osobne by som Hongkong odporučil každému, keďže, ako som spomínalm je to asi moje najobľúbenejšie mesto v Ázii. Avšak nie kvôli modernej architektúre, ale kvôli atmosfére. Práve takej, ešte trochu gangsterskej, punkovej a pouličnej – kde sa všetci večer oblečú do čierneho, motajú sa a popíjajú na uliciach pri zdieľaných tanieroch jedál.

Ak by som mal odporučiť nejaké moderné mestá, tak to bude asi Guangzhou či Shenzhen, kde vznikali prvé špeciálne ekonomické zóny od roku 1978 a odtiaľto sa začala Čína rozvíjať a obchodovať so svetom. Rovnako pre milovníkov modernej architektúry by som odporučil vlajkovú loď Šanghaj alebo ultramoderné mesto s prezývkou „kyberpunkové mesto“ Chongqing, kde sa vám dych zastaví.

Taiwan, o ktorom Čína tvrdí, že jej patrí, je dlhodobo obľúbený ostrov našich klientov. Čo musí podľa teba turista povinne vidieť a zažiť na Taiwane? #

Prírodu, krásne malé dedinky Jiufen a Shifen – taktiež s nádherným vodopádom, národné a geologické parky. Treba ochutnať úžasné jedlo Taiwanu, pouličné jedlo a ustricovú omeletu, pozrieť si výhľad na Taipei z budovy Taipei 101 a vyviezť sa hore s jedným z najrýchlejších výťahov sveta.

Nezabudnúť na niekoľko stoviek taoistických a budhistických chrámov, vychutnať si atmosféru prímorských promenád s rybárskymi dedinami. A, samozrejme, nesmie nikto vynechať náhodné potulky uličkami miest a nočné trhoviská, kde nájdete tie najlepšie pochúťky v širokom okolí.

Spomínal si, že tvoje cesty ťa zaviedli aj do Tibetu. To je opäť iný kút Číny. Vidieť tu intenzívne stopy čínskej nadvlády alebo ti príde Tibet skôr ako samostatne fungujúca krajina? #

Áno, mal som to šťastie sprevádzať zopár zájazdov v malej skupine aj v Tibete (alebo dnes nazývanom autonómnom regióne Číny), kde sa veľa zmenilo od roku 1950. Niežeby som vtedy žil, ale z dokumentov, kníh a informácií od lokálnych ľudí a sprievodcov je vidieť zmenu.

Kedysi jedna z najchudobnejších krajín, no dnes región Číny, kde, bohužiaľ, asi vidieť viac čínskych vlajok než farebných vlajok tibetského budhizmu. Tá tibetská (rovnako ako fotka dalajlámu) je zakázaná. Rovnako ako nad koloniálnym nábrežím Bund v Šanghaji, postaveným Britmi, aj tu je kopa čínskych vlajok, aby bolo vidieť, komu táto časť zeme dnes patrí.

Samozrejme, Tibet prišiel o časť svojej autenticity a slobody, no zvýšila sa životná úroveň, priemerný vek dožitia približne o 15 rokov, postavili sa cesty… Je ťažké sa pozerať na Tibet – či je lepšie mať svoju slobodu a žiť v horších podmienkach, alebo mať menej slobody, no životná úroveň sa mnohonásobne zvýši. Čína si doslova „kúpila Tibet“. Je to odpoveď, ktorá sa bude pravdepodobne líšiť z úst staršieho Tibeťana a mladšieho taktiež.

Cítiš napriek tomu tu prítomný tibetský budhizmus? Prenikol pokoj tunajších mníchov aj do tvojej duše? #

S tibetským budhizmom som sa stretol na zájazdoch v Tibete, v štáte Ladakh v severozápadnej Indii, kde utieklo mnoho Tibeťanov (hlavne v roku 1959), a taktiež v Sikkime v severovýchodnej Indii a Bhutáne. Je to odnož mahajánskeho budhizmu spojená s tantrizmom a bolo to pre mňa osobne oveľa komplikovanejšie a zložitejšie náboženstvo než samotný hinduizmus.

Táto odnož budhizmu má svoje špecifiká a páči sa mi aj prepojenie s hinduizmom. Povedal by som, že je to moje obľúbené náboženstvo. Mám o ňom prečítaných nemálo kníh a príbehov. No tibetský budhizmus je zaujímavý hlavne v tantrických rituáloch, ktoré sú praktizované mníchmi aj bežnými ľuďmi, neustálym recitovaním manter a točením modlitebných mlynčekov, vetvami ako sú Nyingma, Kagyu, Sakya a Gelug...

Ale aj duchovenstvom a veľmi známou osobou, ktorá získala svetovú prestíž a neoficiálny titul reprezentanta budhizmu – dalajlámom.

Podarilo sa ti pri prechode Tibetskou náhornou plošinou zočiť zblízka aj Mount Everest? #

Samozrejme! Počas našich zájazdov do Tibetu sa jedného rána, v predposledný deň, vydávame na východ slnka, kde je pri šťastí vidieť až päť vrchov, ktoré majú nad 8 000 metrov! No po tomto chladnom a skorom vstávaní sa vydávame do turistického Everest Base Campu vo výške 5 200 m n. m. a máme nádherný Mount Everest len 27 km vzdušnou čiarou! Niečo nádherné – byť tak blízko strechy sveta!

V Tibete sa vo veľkom pije jačí čaj, ktorý cestovatelia označujú za najhorší nápoj na svete. Súhlasíš s týmto tvrdením? #

Ako sa hovorí, je len jedno horšie než jačí čaj, a to studený jačí čaj! Treba vyskúšať a vytvoriť si názor sám, aj o tom je predsa cestovanie. No mne osobne jačí čaj chutí, rovnako ako durian, ktorý nechutí väčšine (odhadujem to na 90 %) ľudí.

Keď už sme zabŕdli do gastronómie, Čína je plná absolútne bizarných pochúťok ako škorpióny či netopiere. Ochutnal si niečo naozaj neobvyklé v krajine a ako na to reagovalo tvoje telo? #

Samozrejme, v Číne sa hovorí, že Číňania zjedia všetko. Ja osobne som ešte netopiera neochutnal, no hada, škorpióna či pavúka áno – a treba vždy len bojovať so svojou vlastnou hlavou. Nie je to až také zlé, ako sa hovorí, a telo toho, kto cestuje, si zvykne. Väčšinou je aj takýto exotický hmyz a pochúťky vždy tepelne upravený. Máme na to v BUBO frázu: „Prevar to, opeč to, ošúp to, alebo to nejedz!“

A teraz k normálnym jedlám – v blogu o Pekingu spomínaš, že ti nesmierne chutila šťavnatá pekinská kačica. Ktoré pokrmy sú tu ešte tvoje obľúbené a čo odporúčaš klientom ochutnať? #

Pekinská kačka patrí k jedným zo signature jedál nielen Pekingu, ale aj celej Číny. No treba sa vždy opýtať domácich, kde je najlepšie jedlo, a skoro vždy vám odpovedia: v Kantone! Vynikajúce dim sum. No okrem toho je čínska gastronómia známa svojou pestrosťou a pikantným jedlom, hlavne v provincii Sečuán.

Na čínskom jedle je úžasné to, že je väčšinou veľmi čerstvé. Číňania jedia veľa mäsa, no ako príloha je vždy zdravá zelenina a ryža. Rovnako tak ako prílohy mávajú často ovocie a dezerty z ryže a ovocia. Nepreferujú také cukrové bomby ako my na Západe.

Vyššie si viackrát spomenul zájazd Najkrajšia Čína. Minulý rok sme ho v BUBO vynovili. Považuješ tieto miesta za skutočne najkrajšie prírodné kúty krajiny? #

Nemôžem viac než súhlasiť, a to so mnou súhlasí aj najscestovanejší Slovák Ľuboš Fellner, aj samotný Google. Južná Čína a náš zájazd Najkrajšia Čína je neskutočná logistická kombinácia plná prírodných divov, etnických skupín, moderných rýchlovlakov, najkrajších miest Číny, čerstvého jedla a úžasnej gastronómie.

Ale aj kultúry, histórie, náboženstva, najkrajších ryžových polí, luxusných zážitkov, vynikajúceho čaju a kávy, najluxusnejších hotelov v základnej cene a prírodných pamiatok, ako sú Avatarské hory v národnom parku Zhangjiajie.

A, samozrejme, modernej koncovky, akou je mesto Guangzhou s menším koloniálnym šmrncom a Čínou, v ktorej si každý nájde to svoje – a kde neuvidíte skoro žiadneho západného turistu. Zatiaľ.

Bill Clinton svojho času povedal o Guiline, že toto je tá autentická Čína. Súhlasíš s jeho tvrdením? Prípadne, kde by mal turista podľa teba hľadať „autentickú Čínu“? #

Bill Clinton mal v tomto pravdu. Guilin a autonómna provincia Guangxi je plná prírodných krás, akou je rieka Li, vápencovité homolovité kopce, ktoré sú podľa mňa krajšie než tie v Halong Bay vo Vietname (kde som sprevádzal zájazdy tiež), zaujímavé etnické skupiny a kmeň Yao – ženy s najdlhšími vlasmi na svete.

A, samozrejme, krásne centrum mesta Guilin, ktoré je zapísané v UNESCO. Hotel The White House, bývalá rezidencia jedného z Čankajškových admirálov prerobená na luxusný hotel, ktorý si naši klienti užívajú na 3 noci. Guinness Pub, kde vám načapujú originálny vynikajúci Guinness a ako prílohu odporúčam ochutnať slimákov z rieky Li.

Mestá ako Peking, Šanghaj, Xi’an sú najznámejšie takzvané vlajkové lode Číny so svojimi pamiatkami. Z toho dôvodu sú aj najviac navštevované. No ak chce niekto vidieť autentickú Čínu, treba sa pozrieť na juh – a nemôžem nič odporučiť viac než náš zájazd Najkrajšou Čínou, kde uvidíte doslova všetko.

Zachytil som na Instagrame, že počas tejto cesty si bol na vystúpení, po ktorom si vyhlásil, že „je tu krásne vidieť, aký zlý obraz majú o Číne médiá“. O čo konkrétne išlo? #

Nebolo to konkrétne jedným vystúpením, ale zbierkou skúseností, informácií a zážitkov z krajiny, kde som strávil veľa času. Ako spomínam vyššie, o Číne sú veľmi zlé informácie, hoaxy alebo zastaralé správy, keďže väčšina ľudí, ktorí píšu o tejto krajine, v nej v živote neboli. Alebo príliš málo. 

Či už je to americká propaganda mierená a financovaná proti Číne, „diktatúra“, ktorá tak každému prekáža a nikto poriadne o krajine a jej systéme nevie, alebo kopec ďalších vecí, ktoré človek pochopí až po tom, keď ju doslova opakovane navštívi. Tých vnemov je priveľa. Niet krajiny, ktorá sa mení tak rapídne ako Čína.

Ohľadne liberalizmu alebo tolerancie (nie tej politickej) sa ani netreba baviť. Nikto na vás nekričí na ulici: „Aha, Číňan! Aha, Slovák!“ Sme im úplne ukradnutí. Niekedy sa až príliš hanbia, pretože čínska hanblivosť alebo Chinese shy je známy a pravdivý pojem.

Alebo len jednoducho nedokážu komunikovať, lebo nevedia po anglicky. Historicky tento jazyk nepotrebovali vedieť a väčšina Číňanov nechce opustiť svoju krajinu a nepracuje v medzinárodných firmách, kde sa iný jazyk vyžaduje.

No keď prídete do užšieho priestoru, kontaktu, zistíte, že Číňania dokážu byť nápomocní, milí, prívetiví a úroveň rešpektu je tu veľmi vysoká.

V čom ťa cestovanie po čínskom svete najviac zmenilo? Či už teba ako osobnosť, alebo tvoj pohľad na svet… #

Prvé, čo zmení človeka, je pohľad na Číňanov. Doma ich poznáme ako turistov odtrhnutých z reťaze, ktorí robia bordel a veľa pijú – to je sčasti pravda, no príbeh za tým je rovnaký ako u nás. Tiež sme donedávna nemohli cestovať mimo svoju krajinu alebo mimo socialistické krajiny. A keď sme dostali tú možnosť, tak sme sa tiež nevedeli správať. Zrazu sme totiž mali pocit, že nám svet môže patriť.

Rovnako si treba uvedomiť, že Číňan v Európe nie je Číňan z nižšej vrstvy obyvateľstva. Ich vlastná vláda si dala prácu na tom, aby ich trochu prevychovala – nech nepľujú kade-tade, nefajčia, nerozhadzujú odpad... Dnes sú v Číne vidieť výsledky.

Osobne sa mi veľmi páči ich kultúra, dbanie na komunitu, rešpekt a prvky sociálnej sféry, ktoré si pamätám ako malý chlapec na Slovensku. Cez víkend máte plné parky, deti sú na ulici aj cez týždeň, aj po večeroch. Hrajú sa, interagujú. Dnes, keď sa prejdem po promenáde v Trnave, je prázdna. A to aj cez víkend, čo bolo ešte inak zopár rokov dozadu.

Čaj a čajová etiketa spájaná s ním, ktorá spája aj ľudí okolo, ma v Číne tiež veľmi zaujala. Je to nápoj, ktorý často spája ľudí, a je to súčasť zvykov dodnes. Rovnako aj kopec gastronomických trikov, ktoré pomôžu vášmu telu.

Napríklad Číňania jedia polievku (často len trochu ochutenú vodu s málom prísad) ako poslednú, pretože teplá voda pomáha na trávenie. Rovnako ako v lokálnej reštaurácii, ako prvé a skoro vždy dostanete pohár prevarenej vody. A Číňania môžu zjesť porcie za dvoch, ale sú ľahšie a pomocou prevarenej vody im lepšie trávi.

Z pochodených miest v Číne, ktoré sú podľa teba najkrajšie či tvoje najobľúbenejšie a prečo? #

Veľmi ťažko dokážem odpovedať na túto otázku. Milujem Peking kvôli hutongom, kde sa cítim ako na rodinnej dedine. Šanghaj ma vždy zaujme tempom, akým vyrástol. Xi’an patrí medzi moje najobľúbenejšie mestá vďaka krásnej atmosfére, najlepšiemu pouličnému jedlu Číny a zaujímavým zákutiam.

Chengdu je známe svojím hot-potom a mám odtiaľ super zážitky. Lijiang je neskutočne krásne mesto. V Dali (bývalé kráľovské mesto) je každý večer plný živej hudby, kde spev a gitara znie na každej ulici. Guilin má nádhernú atmosféru, kde ľudia po večeroch tancujú spoločenské tance. A dokázal by som menovať ešte dlhšie.

Najkrajšie mesto Číny je podľa mnohých Lijiang, kde sa cítite ako vo fantasy rozprávke. Je plné kvetov ako celý Yunnan. Ale osobne sa mi páči asi viac Dali – jeho nádherné staré centrum, hudba na každom rohu, ktorú milujem, malé útulné baríky, ktoré mi pripomínajú bary v Španielsku, kde si dokážem vychutnať pivo z celej Číny, ale aj z celého sveta (už som našiel aj Plzeň a Budvar).

No Dali sa nachádza v doline plnej zdravého jedla, milých ľudí a krásneho jazera Erhai, ktoré má čarovnú atmosféru. A keď vyjdete zo starého mesta, dá sa zablúdiť v bočných uličkách, a všade sú prívetiví Číňania, ktorí vás veľmi radi obslúžia. Pretože západnú exotiku tam nemajú tak často.

Počas svojich ciest svetom si ulovil nesmierne množstvo úžasných zážitkov. Dokážeš vypichnúť nejaké, ktoré sú absolútnou topkou? #

Hmmm, možno pohostinnosť v nočnom vlaku, čaro Tibetu a pozvanie do tradičného tibetského domu, hromadnú svadbu pod Veľkým čínskym múrom, atmosféru hot-potu v Chengdu s domácimi, ktorú musí zažiť každý.

Večernú atmosféru v Dali, kde som pomáhal počas koncertu nájsť jednému spitému Číňanovi jeho kamaráta. Bicyklovanie za šera na hradbách mesta Xi’an, svadbu v našom hoteli v Guiline, ktorej som sa na chvíľu mohol zúčastniť. Neskutočnú impozantnosť prírody a Avatarské vrchy…

Je nesmierne ťažké vypichnúť jednu topku, keďže toho bolo toľko veľa úžasného v Číne – a na svoj top zážitok si príde každý, kto tam príde.

Pochodil si toho už veľa, určite však máš ešte mnohé (zatiaľ) nesplnené cestovateľské sny. Kam by si sa ešte rád pozrel? #

Medzi moje ďalšie sny patrí sever Tibetu, Mjanmarsko (Barma), Kostarika, Patagónia... Toto sú asi prvé, ktoré mi napadnú. No môj najbližší výlet do Číny bude o jednom z najväčších snov, o ktorom určite neskôr napíšem samostatný blog.

Čo si najviac ceníš na BUBO ako zamestnávateľovi a vieš si vôbec predstaviť robiť inú než sprievodcovskú prácu? #

Skúsenosti, ktoré sú mi predávané v BCA (BUBO Cestovateľskej Akadémii) od kolegov, manažérov a zážitky, ktoré si vymieňame. Ale aj možnosti cestovať po celom svete a ešte si za to aj zarábať. Aj keď táto práca je niekedy priveľmi ťažká – čo si možno niekto neuvedomí, pokým ju nevyskúša – na konci dňa, keď sa zastavím, na konci zájazdu, keď sa rozlúčim, si vždy uvedomím, aká je to úžasná práca: cestovať po celom svete, letieť niekedy 15× do mesiaca, spoznať úžasných ľudí po celej planéte, no aj zo Slovenska a Čiech, a pravidelne vidieť najkrajšie miesta na našej Zemi.

Takúto možnosť nemá hocikto. A rovnako ju nedokáže robiť hocikto. Je to o večeroch plných učenia sa o histórii, kultúre, sociálnom systéme krajín, o práci s ľuďmi. V prvom rade to ale musí človeka baviť. Ak by ho to nebavilo, sám skončí veľmi rýchlo. Preto u nás v BUBO nájdete nadšených sprievodcov, ktorí túto prácu milujú. Ich nadšenie sa vždy prenesie na klientov, ktorí s nami tak radi cestujú a lovia zážitky po celom svete.

Rozhovory s najscestovanejšími

Rozhovory s najscestovanejšími

Vyspovedali sme najscestovanejších ľudí sveta. Neuveriteľné príhody z…

Zobraziť
Viktor Háber

Viktor Háber

Viktor Háber

Interne prezývaný novinár. Zanietený redaktor, ktorý sa stará o obsahovú a gramatickú zložku textov BUBO. Píše a edituje blogy, nechýba mu vášeň pre cestovanie a ako výborný vodič už stihol precestovať väčšinu krajín Európy a tiež Afriky, kde šoféroval dlhú trasu od Kapského Mesta k Viktóriiným vodopádom. Od detstva miluje prírodu a veľkomestá USA a jeho snom je navštíviť vzdialené kúty sveta ako Peru, Japonsko či Nový Zéland.

Obľúbený zájazd z BUBO katalógu:
Južná Amerika - raz za život

Zo zájazdu:

Viktor Háber

Posledná úprava článku | Prečítané: 929

Mohlo by Vás zaujímať

Xi'an - začiatok Hodvábnej cesty
Xi'an

Xi'an Xi'an - začiatok Hodvábnej cesty

Vitajte v Xi'ane, hlavnom meste provincie Shaanxi, v jednom zo štyroch starobylých hlavných miest. Tu sa začínala slávna Hodvábna cesta, mesto bolo…

Tomáš Horňák 30 min. čítania
Shanghai Tower - najvyšší mrakodrap Číny
Prémiový blog

Prémiový blog Shanghai Tower - najvyšší mrakodrap Číny

Mesto mrakodrapov je prívlastok, ktorý sedí čínskemu Šanghaju ako uliaty. A hoci panoráme mesta môže dominovať guľatá Perla Orientu, najvyššou…

Tomáš Horňák 8 min. čítania
Marco Polo v Číne
Prémiový blog

Prémiový blog Marco Polo v Číne

Marco Polo strávil v Číne vyše 17 rokov. Prejdeme sa s ním z dnes búrlivého Sin-ťiangu krížom cez celú obrovskú krajinu až do hlavného mesta.…

Ľuboš Fellner 29 min. čítania
Pravda o Číne – vznik neporaziteľného draka
Prémiový blog

Prémiový blog Pravda o Číne – vznik neporaziteľného draka

Čína porušuje ľudské práva, v obchode používa nekalé praktiky, porušuje duševné vlastníctvo, je neekologická, sleduje svojich občanov, ktorí žijú v…

Ľuboš Fellner 51 min. čítania
Pravda o Sin-ťiangu, Číne a budúcnosti Slovenska
Prémiový blog

Prémiový blog Pravda o Sin-ťiangu, Číne a budúcnosti Slovenska

Ako to v Číne vyzerá naozaj? Ako je to s porušovaním ľudských práv? Sme my na západe slobodnejší a máme pred sebou lepšiu budúcnosť? Názor, ktorý…

Ľuboš Fellner 37 min. čítania
Himaláje – rady na cestu do najkrajších hôr sveta
Prémiový blog

Prémiový blog Himaláje – rady na cestu do najkrajších hôr sveta

Hima – sneh a alaya domov - dve slová označujúce najvyššie pohorie sveta sa stali globálnym synonymom majestátnosti. Ako ich vnímajú ľudia, ktorí…

Blogov

Odporúčame tieto zájazdy

K

Ázia  

Tibet, Nepál, Čína


náročnosť

18 dní

Trvanie

4144 5600€
K

Ázia  

Bali (IND), Taiwan, Macao, Hongkong, Indonézia, Čína


náročnosť

15 dní

Trvanie

2977 4961€
K

Ázia   Európa  

Mongolsko, Rusko, Čína

01.06. → 14.06.

náročnosť

14 dní

Trvanie

9999
E

Ázia  

Tibet, Nepál, India, Čína


náročnosť

25 dní

Trvanie

4253 6750€

Získajte prístup
k exkluzívnym ponukám
a informáciám.