Svätý Vincent a Grenadíny - poklad, ukrývaný pred svetom

Svätý Vincent a Grenadíny - poklad, ukrývaný pred svetom

Ľuboš Fellner

Ľuboš Fellner

Malý ostrovný štát, o ktorom sa stále priveľa nevie. Najmä preto, lebo sem ešte nelieta priama letecká linka z Európy, na rozdiel od všetkých okolitých ostrovov. No myslím, že dlho to tak nezostane, veď na juhu hlavného ostrova len nedávno otvorili nové letisko, ktoré dokáže prijať tie najväčšie lietadlá. Čo to znamená? Hordy turistov, ktoré sa sem nahrnú a znehodnotia poklad, ktorý si tu Briti dlho tajne schovávali...

Poklad, ktorý je zatiaľ prístupný len vyvoleným. Na ostrov Mustique pravidelne chodieva kráľovná Alžbeta, na ostrov Bequia zas jej sestra Margaret, je normálne v niektorom z tunajších plážových barov stretnúť svetovú celebritu. Pre bežných turistov je v Karibiku Antigua, Jamajka, či Dominikánska republika. No Svätý Vincent a Grenadíny? Tie sú exkluzivitou. Veď na jednom-jedinom ostrove majú svoje nehnutelnosti, alebo ho aspoň zvykli navštevovať také britské superstar ako David Bowie, Mick Jagger, Amy Winehouse, Sir Paul McCartney, či princ William so svojou Kate…

Dva svety so spoločnou históriou

Treba však vedieť, že podobne ako pri Trinidade a Tobagu, či Svätom Krištofovi a Nevise, aj Svätý Vincent a Grenadíny boli akoby dva rozdielne štáty. Hornatý Svätý Vincent s krásnou prírodou, jednoznačne najväčší ostrov so živým hlavným mestom Kingstown má ambíciu stať sa obľúbeným dovolenkovým rajom pre strednú triedu. Grenadíny - to je strapec malých úchvatných ostrovčekov, dokonalý jachtársky raj, luxusná retiazka 31 šperkov s nádhernými plážami, ktoré sú snom tých najbohatších.

Históriu majú oba ostrovy podobnú. Pôvodné indiánske kmene Arawakov tu v 13. storočí vystriedali oveľa bojovnejší Indiáni Karibovia. No ani tí si nepomohli, keď prišli kolonizátori... Krištof Kolumbus objavil ostrovy v roku 1500 a hovorí sa, že si všimol zvláštnu rasu - akýsi mix Indiánov a černochov, ktorý sa dnes volá Garifuna. Dnes ich je po celej Strednej Amerike (Honduras, Belize, Nikaragua) asi 200 tisíc. Ako je to možné, veď Kolumbus objavil ešte indiánsky Karibik?... Jedna z teórií tvrdí, že na Svätom Vincetovi sa černosi usadili dvesto rokov pred Kolumbom. Bola to časť výpravy, ktorú platil bohatý kráľ z Mali Abu Bakr, žijúci tu začiatkom 14. storočia. Brat Abu Bakra, posadnutého snom prekrižovať Atlantik, sa volal Mansa Musa, zasadol na trón v roku 1312 a bol to najbohatší človek v histórii ľudstva. Svet je zaujímavý a veci do seba krásne zapadajú, však...

Bohatší než všetky britské celebrity dokopy bol objaviteľ týchto ostrovov - Abu Bakr, žijúci začiatkom 14. storočia.
Foto: Ľuboš Fellner — BUBO

Iná teória hovorí o stroskotanej španielskej lodi v roku 1635 a otrokoch z Biafri. A aby to nebolo také jednoduché, ďalšia teória tvrdí, že Karibovia popri bojovaní proti kolonizátorom stíhali aj chytať otrokov, ktorí sa postupne integrovali do ich kmeňov. V kolonizátorských bojoch podporovali domorodci skôr Francúzov, ktorí uprostred večných potýčiek s Britmi vzniesli svôj nárok na územie Svätého Vincenta v roku 1664. No v roku 1796 boli Britmi porazení. To, že Francúzov odtiaľto Briti vytlačili, spôsobil definitívne až pád Napoleona.  

Ide o potomkov Indiánov a otrokov zo stroskotanej lode? Alebo o utečencov z Barbadosu? Ktovie…. Tak či tak, keď raz Garifunu uvidíte, už ho vždy budete poznať. Černoch so šikmými indiánskymi očami, ktorý má namiesto placatého ostrý zkrivený nos. Ja Garifunov stretávam v Karibiku, od Guatemaly až po Trinidad, jednoducho patria k tomuto koloritu i k charakteristike Svätého Vincenta a Grenadín.  

Na vzhľade a prírode ostrovov sa vplyv kolonizátorov nezaprie. Všade tu rastú pre Francúzov tak typické bugenvílie, obrovské stromy chlebovníka sem zas vraj doniesol osobne kapitán William Bligh z Tahiti na slávnej lodi HMS Bounty. Tej lodi, na ktorej prebehla najznámejšia vzbura v histórii námorníctva. (Stopy slávneho kapitána tu nájdete všade, v roku 2014 bol domáci rum Captain Bligh XO na World Rum Award Competition vyhodnotený za najlepší rum na svete). Nezávislosť od Británie dosiahla krajina 27. októbra 1979. Ďalej môžete históriu týchto nádherných ostrovov tvoriť vy! BUBO je dnes v Karibiku ako doma a radi vám cestu za týmto stále ukrytým pokladom zorganizujeme…

Svätý Vincent a Grenadíny – to je exkluzivita uprostred Karibiku.

Absolútne prázdne pláže. To je to čo sa dnes vo svete ktorý trápi overtourism cení. Video: Ľuboš Fellner

Absolútne prázdne pláže. To je to čo sa dnes vo svete ktorý trápi overtourism cení. Video: Ľuboš Fellner

Užitočné fakty

Svätý Vincent a Grenadíny je súostrovie, patriace do Britského Commonwealthu. Spolu 32 ostrovov jedného štátu patrí do Malých Antíl, nachádza sa medzi ostrovami Svätá Lucia, ktorá je na severe, Grenadou na juhu a Barbadosom, ktorý je 150 kilometrov smerom na východ. Práve časť Grenadíny, ležiaca smerom pri Grenade, patrila kedysi tejto krajine, a tretina týchto ostrovov zostala Grenade dodnes.

Obyvatelia krajiny sa nazývajú Vincenťania, úradnou rečou je angličtina. Historicky sa tu pestovala káva, tabak, bavlna a cukor, dnes podstatu ekonomiky tvorí turizmus. Celoročná teplota tu varíruje od 24 do 30 stupňov. Od januára do apríla je na ostrovoch suchá sezóna, od júla do októbra dažďivá, s možnosťou hurikánov. Najvyšší vrch krajiny je La Soufriére (1234 metrov), v súčasnosti činná sopka.

Počet obyvateľov

Ostrov Počet obyvateľov 
Svätý Vincent 107 000
Bequia 5000
Canouan 1700
Mustique 1300
Mayrreau 271

Platí sa východokaribským dollárom (1 Euro = 3 XCD).

Zástrčky sú britské, na 220 voltov.

Pôvabne spiaci ostrov

Pristávame na juhovýchode ostrova, kde je pri pláži Argyle postavené nové letisko (Argyle International Airport St. Vincent and Grenadines). Odtiaľto je do Kingstownu - hlavného mesta, asi 30-45 minút. (Pozor, nemýliť si s metropolou Jamajky, ktorá sa volá Kingston). Tunajší zjavne s Trinidadom súperia, kto vymyslel steel pan, hudba soca tu všade doslova ručí z okien taxíkov. Pripadá mi, že každý tu robí taxikára. Každopádne, napriek spoločnému hudobnému vkusu a temperamentu, ide tu o omnoho kultivovanejšie prostredie ako to na Trinidade. Na druhej strane, na Trinidade nájdete štvorprúdovky (teda osemprúdovky, ak počítame oba smery), tu chodíte po uzučkých kľukatých cestičkách s hrozivými zrázmi pod vami. Krajinu všade lemujú milo gýčové ružové a modré domčeky. Narazíte tu však aj na dva obrovské nápadne nevkusné paláce, ktoré patria domorodými podnikateľom. Karneval - Vincy Mas, tu vraj prebieha celý jún a júl, no ja som nič výnimočné nepozoroval.

Pikošky z krajiny Svätý Vincent a Grenadíny.

Ako na každom ostrove v Karibiku, aj tu si dám ´povinne´ pivo a rum. Tunajšie pivo Hairoun s hrdou mapkou ostrovov na etikete je fakt dobré, na rozdiel od takého Wadadlí z Antiguy. Večeru zapíjam kalíškom Sunset, silným, no príjemným rumom. Už všade na letisku nájdete upozornenia, že rum nad 70% nemôžete prevážať v lietadle, a naozaj si na to na Svätom Vincentovi musíte dávať pozor. Proste, ostrov ideálny pre Slovákov. To, pri čom sa Američania strasú, my vychutnáme.

Prvé, čo tu ochutnám priamo v prístave je chlebovník a jackfish (domáca šťukovitá ryba). Ide o tunajšie národné jedlo, nemajú ho vždy, no stojí za ochutnanie. Chlebovníky tu rastú naozaj všade, omnoho viac než na iných karibských ostrovoch. Svätý Vincent je ako ostatné ostrovy pred desiatimi či pätnástimi rokmi. Tak milo zaspal…

Chodíte tu po uzučkých kľukatých cestičkách popri hrozivých zrázoch.

Obyvatelia krajiny sa nazývajú Vincenťania, úradnou rečou je angličtina. Celoročná teplota tu varíruje od 24 do 30 stupňov.
Foto: Ľuboš Fellner — BUBO

Vylezte si na najvyšší vulkán

Hlavný ostrov je pekne hornatý, a podobne ako na Svätej Lucii láka trekerov na atraktívne túry. Jedným z najlepších výletov je určite výstup na najvyšší vrch krajiny La Soufriere. Je to riadny živel, naposledny vybuchol v roku 1979, kedy však vďaka včasnému varovaniu nik nezahynul (na rozdiel od tragédie z roku 1902, keď vulkán pochoval až 1680 ľudí!). Ak sa dostanete krásnou krajinou, plnou exotického rastlinstva a vtáctva až na vrchol krátera, odmenou vám bude nezabudnuteľný výhľad na okolie. Ak máte čas, navštívte aj vodopády Trinity Falls, ukryté v hlbokom sopečnom kaňone na juhu ostrova.

Ostrov má vôbec nádhernú prírodou, zelené kopce, údolia a skalnaté pobrežie s niekoľkými peknými plážami na juhu. Najznámejšou a najnavštevovanejšou domácimi je asi pláž v Indian Bay s neďalekým Dove Island, na ktorom je pod bielym krížom pochovaný jeden z prvých podnikateľov ostrova, Sylvester De Freitas.  Celý ostrov je rozdelený na nasledujúce oblasti: Svätý Juraj, Svätý Andrej, Svätý Patrik, Šarlota, Svätý Dávid. Prehliadku ostrova začnite buď na “Náveternej diaľnici”, či “Záveternej diaľnici”, ako domáci túto uzučkú cestičku volajú. Ako sa po nej dole budete kľukatiť, objaví sa pod vami malebná plážička. Pozor, Svätý Vincent je jednou z najhustejšie zaľudnených krajín v Karibiku, takže okolie pláže bude skoro určite posiate množstvom domčekov. Choďte na trajekt, ktorý premáva každých päť minút, a preplavte sa na Young Island Resort, čo je, akoby ste kameňom dohodili. Ide o súkromný ostrov so solídnym ubytovaním. Mimochodom, v chatke číslo šesť býval Johnny Depp, keď tu filmovali slávnych Pirátov z Karibiku. Slávna loď pirátov vplávala do tunajšieho zálivu Wallilabou…

Hlavné mesto, Kingstown sa rozkladá na kopcoch, ktoré strmo padajú smerom k prístavu.
Foto: Ľuboš Fellner — BUBO

Milá chaotická metropola v kopcoch

Odtiaľto je už iba kúsok do hlavného mesta, vyše 16-tisícového Kingstownu na juhozápadnom pobreží, ktoré založili Francúzi v 18. storočí. Mesto je maličké, s budovami s oblúkmi fasád (veď sa preto prezýva aj mesto oblúkov), v ktorých sa dá v tieni schovať. Je tu jedna akože pešia zóna s mačacími hlavami, zaplnená odstavenými autami. Je to milé mestečko, chaotické, s potenciálom, no hravo ho prejdete za hodinku. A aj to tu budete možno jediní turisti.

Toto je Kingstown, nie jamajský Kingston!

K mestu prichádzame zvrchu. Kingstown sa rozkladá na kopcoch, ktoré strmo padajú smerom k prístavu. Ten je srdcom celého ostrova. Hneď vedľa je najväčší supermarket štátu s bankomatom (bez poplatku), kde si nakúpite všetko potrebné. Pozor, väčšina zmrazených morských príšeriek, na ktoré tu narazíte, pochádza z Číny a Vietnamu… No to sa mi stáva aj v Chorvátsku, keď si tu objednám ´ligne na žaru´ (grilované kalamáre), tak tie väčšie a krajšie, no bez chute zaručene nie sú chorvátske (keď sa na to spýtate čašníka, tak vám to aj prizná =)! …

Ako stojíte chrbtom k prístavu a po ľavej strane máte obchodný dom, vpravo máte štvrť rastafariánov. Veselo pomaľované domčeky, priaznivci Che Guevaru, ale hlavne rastovia srdcom i dušou, žijúci si svoje jednoduché životy v pokrivených domčekoch. Ľudia, u ktorých cit a láska k umeniu stále prevyšujú hodnotu peňazí, ľudia, čo sa nechcú nechať vtiahnuť do hodnôt západnej civilizácie… Ak ste dobrý fotograf, ktorý sa nebojí, tak tu urobíte naozaj nádherné portréty.

Priaznivci Che Guevaru, ale hlavne rastovia srdcom i dušou, žijúci si svoje životy v pomaľovaných domčekoch.
Foto: Ľuboš Fellner — BUBO

Za zmienku stojí, že na severnom okraji Kingstownu nájdete jednu z najstarších botanických záhrad na západnej hemisfére, založenú v roku 1765, kde doviezol sadenice chlebovníka aj samotný William Bligh. Môžete tu obdivovať aj voliéry s prekrásnymi vtákmi a endemickými papagájmi. Hlavným chrámom mesta je katedrála Svätého Juraja, pôvabný je aj miestny trh. Metropolu zo severu obklopuje pevnosť Fort Charlotte z r. 1806, odkiaľ je nádherný výhľad na Grenadíny...

Portréty ľudí v Kingstowne.

Pri Kingstowne nájdete jednu z najstarších botanických záhrad západnej hemisféry.

Grenadíny – únik do raja

Ak už tento štát navštívite, určite neobíďte práve úchvatné Grenadíny. Bequia, Mustique, Mayreau, Canouan, Union Island, Palm Island, Petit Vincent a najkrajší ostrovček Tobago Cays, súčasť národného parku s dlhými plážami a tým najjemnejším pieskom... Prenajmite si katamarán či jachtu (ak ste ´ľavý´ ako ja, tak so skiperom) a vyrazte. Navštívil som tu na jednotlivých plážach viaceré luxusné, vkusne zariadené reštaurácie s výborným jedlom. Úplne iná liga...

Mustique obhospodaruje súkromná firma, no ani som to nezistil. Vystúpil som na ostrove, po ktorom bežne kráčajú najväčšie svetové celebrity a vlastnia tu svoje prepychové domy. Malý súkromný ostrov s asi sto prepychovými vilkami. Býval tu David Bowie, novú rezidenciu si tu kúpil Mick Jagger. Elegantný ostrov, kde môžete celý deň len tak chodiť v šľapkách. V pamäti mi zostal príjemný príliv na severe ostrova na Macaroni Beach aj happy hours v bare Basil’s. A nepobite sa s tým plešatým a hrdzavým pri bare!  To budú princ William s bratom...

V ktorej chatke býval Johnny Depp a kde má vilu Mick Jagger?

Keď som sem prichádzal trajektom, bol som jediným pasažierom. Ostrov má svoje letisko. Z hotelov treba určite spomenúť 15-izbový Cotton House, aj keď mne sa ešte viac páčil Firefly Mustique s naozaj úchvatnými izbami.

Mayreau – najmenší z obývaných ostrovov, s asi tristo obyvateľmi, kde cez tyrkysovú priezračnú vodu budete pozorovať bohatý podmorský život rýb a koralov a nebudete tu potrebovať nič, iba plavky, šnorchel, okuliare a plutvy... Jedna z najkrajších častí Grenadín, ostrov chránený koralovým útesom, kde sa budete cítiť ako v prímorskej rozprávke.

Medzi jednotlivými ostrovmi Grenadín nájdete ešte jeden – umelo vybudovaný Happy Island, kde je iba bar s reštaráciou, ktorú majiteľ postavil z vyplavených mušlí...

Cesta trajektom je fajn, no Grenadíny je naozaj lepšie prekrižovať jachtičkou, či katamaranom, a tak som už teraz presvedčený, že sa sem na sto percent vrátim aj so šnorchlom a cieľom budú unikátne Tobago Cays. Uvidím, či pokoria môj zážitok z rozprávkových Britských Panenských Ostrovov. Grenadíny sú skrátka tým výnimočným miestom, ktoré v rámci návštevy krajiny neobídte. Malebným kútom sveta, korý si všetci jachtári zamilujú...

Cesta trajektom.

TIP BUBO: Zaleťte si na Canouan

Ak sa vám nechce plaviť, je tu možnosť zaletieť si zo Svätého Vincenta na Canouan. Za komfortných 15 minút prisadnete bezprostredne vedľa bielučkých pláží, v niektorej zo skvelých reštaurácií na pobreží si dajte chutného homára, alebo si dajte partičku na luxusnom golfovom ihrisku Grenadines Estate Golf Course. Na pláži Tamarind Beach si môžete zaplávať s korytnačkami (http://tamarind-canouan.com), nájdete tu aj prvý zo slávnej hotelovej siete Mandarin Oriental Resort v Karibiku (www.mandarinoriental.com). Canouan je jedna z najkrajších častí Grenadín, ostrov chránený koralovým útesom, kde zažijete ten pravý potápačský raj.

Ráno nie sú pláže pekne nasvietené, ale v skutočnosti pekné sú. Video: Ľuboš Fellner

Ráno nie sú pláže pekne nasvietené, ale v skutočnosti pekné sú. Video: Ľuboš Fellner

Na čarovnom ´ostrove oblakov´

No najväčšou atrakciou a pikoškou bol pre mňa aj tak ostrov Bequia (vyslov bekve, ako to vyslovujú domáci, či bekveja, ako mu hovoria na Svätom Vincentovi).

Prešiel som tento “ostrov oblakov” – najväčší z Grenadín, niekoľkokrát autom a potom aj trikrát peši! Pôvodne som pátral po veľrybároch, ktorí žijú na juhu ostrova. No nakoniec som našiel jeden čarovný ostrov, absolútne stelesnenie raja. Impozantné hory a lesy, aj božský relax pri mori. Piesok tu nie je biely ako na Seycheloch, väčšinou nádherne žltý, sem-tam dokonca sopečne tmavý. More absolútne čisté. Jedna romantická zátoka za druhou. V jednej z najkrajších nájdete hlavný prístav ostrova – Admirality Bay, obklopený plážami plnými kokosových paliem.

Zatiaľ čo na východnej strane Svätého Vincenta boli obrovské vlny a kúpať sa tam nedalo, tu nájdete nádherné pokojné pláže na oboch stranách ostrova. Prešiel som takzvaný Margaret trail – cestičku, ktorú postavili na počesť sestry britskej kráľovnej, princeznej Margaret, a vedie od Belmont Beach pozdĺž príjemného pobrežia. Jedna reštaurácia vedľa druhej, super kvalita, prijemné prostredie. Prešiel som “tajnou” cestičkou z Lower Bay na Princess Margaret Beach, čo sú dve najkrajšie pláže ostrova. Nestretol som pritom ani jedného človeka, mojimi spoločníkmi boli len miestne, neuveriteľne zlaté a prítulné psy. Jasná Británia, kde je pes skutočne najlepším priateľom človeka…

Prešiel som pešo ostrov aj na druhú stranu - do Friendship Bay až k “veľrybiemu ostrovu”, kde veľrybári porcujú svoju korisť. Ak teda niečo ulovia… Sú aj roky, kedy chytia jednu veľrybu, či dokonca žiadnu. Keď som tam bol ja, chytili dve veľryby za sezónu. Pritom povolenú kvótu majú štyri veľryby ročne...

A prečo bola návšteva sem pre mňa takou pikoškou? Lebo Bequia je zaradená v IWC (Medzinárodná veľrybárska organizácia - International Whaling Commission) ako jediný karibský ostrov (zo 700 ostrovov), ktorý môže loviť veľryby. Výnimku majú Inuiti na Aljaške, Čukčovia v Čukotke, no a Bequiejčania, kde ide nie o biznis, ale o tradíciu. Samozrejme, každoročne je okolo toho veľa protestov, stále sa niektoré prúdy snažia o zrušenie tohto povolenia. No zatiaľ tradícia drží… A prečo vlastne, keď na Bequii nejde o samostatné etnikum a tradícia tu nie je tisícročná?...

Je to pravda, je oveľa mladšia, môže za ňu William Thomas Wallace jr., ktorý v roku 1875 na pobreží zátoky Friendship (mimochodom, Friendship Bay bola zaredená medzi  ‘1,000 places to see before you die‘ tejto planéty) založil veľrybársku stanicu a rozhodol sa tu loviť a spracovávať veľryby. Tieto majestátne cicavce totižto tiahnu práve okolo Bequie a keď je sezóna, tak je šanca nejaké uloviť. Veľryby sa v Karibiku najlepšie pozorujú na ostrove Dominika, kde je celoročná populácia vorvaňov a stále nízka populácia turistov. No najsilnejšia tradícia, spojená s týmito zvieratami je práve na ostrove Bequia.

Bequia je jediný karibský ostrov, ktorý môže loviť veľryby.

Loviť, či neloviť?

Veľryby, to je v dnešnej dobe veľmi ošemetná téma, kto sa len trochu odváži prejaviť súhlas, je hneď za zloducha.No myslím si, že najviac sú o tom presvedčení ľudia, čo veľrybu v živote nevideli a nikdy pre prírodu nič aktívne nespravili. Iba zastávajú ten “správny názor”… Veľryba je neuveriteľne milý a múdry tvor. Podarilo sa mi hladkať veľrybu pod mojím zodiakom (dinky) na Antarktíde, kde som videl najviac týchto zvierat na jednom mieste. Antarktída je v tomto najlepšia!...

Antarktický polostrov - fotím veľrybu pod naším nafukovacím člnom.
Foto: Ľuboš Fellner — BUBO

Južne od Kapského mesta a na Novom Zélande sú pláže, kde sa zasamovraždili desiatky veľrýb na jeden raz. Prečo?... Vysvetlím vám, prečo mi lovci na Bequii nevadia. Zvieratá mám pritom rád, mám doma psa aj mačku a ešte predtým, ako som sa stal lekárom, chcel som byť už od detstva zverolekárom. Snažím sa žiť správny život. Nikdy som nezabil pavúka, dokonca podla džinistickej tradície sa aj komára snažím vyniesť von z izby a nezabiť. Ako je potom možné, že  k tomu všetkému podporujem Bequiu v jej tradíciách a neverím, že vzťah domácich k veľrybám je krvilačný?...

Možno sa mi to spája s ďalším národom, obviňovaným z vraždenia týchto zvierat – Nórov. Považujem sa tak trochu za Nóra, takmer som sa tam narodil. Môj otec tam niekoľko rokov žil, študoval, robil si nadstavbu, aj keď sa v roku 1968 aj s mojou mamou vrátili do Československa, zostal tam jednou nohou ako doma, pravidelne sa do Nórska vracia. Poznám túto krajinu, aj mentalitu Nórov už od detstva a neverím, že tento národ chce prírode zle! Myslím si, že ak ulovia harpúnou tri, či štyri veľryby ročne, vedia, čo robia. To je, ako keby ste jednej dedine povolili uloviť medveďa gumipuškou a prakom. Bola by to skôr zábava ako lov. A to hovorím ako človek, ktorý zo zásady NIKDY nepredal poľovačku. Urobím to, ale len ak sa vyberiete loviť leva s lukom v ruke. Vtedy to bude jedna k jednej. To isté je podľa mňa loviť obrovskú silnú veľrybu harpúnou. No aj tak si myslím že “verejná” mienka postupne porazí názory, ktoré tu zastávam a lov sa zastaví.

Po ostrove ma doprevádza Tavio Simmons. Je vzdialeným príbuzným tunajších veľrybárov, aj keď teraz robí leteckého inžiniera na Trinidade a doma je iba zopár mesiacov v roku. “Samozrejme, že tu každého poznám, všetci sa poznáme… Veľrybári to nerobia pre peniaze, často nie sú v pluse a majú aj iné zamestnania. Robia to iba kvôli tradícii. Navyše, verte, na tej malej loďke s harpúnou to veľmi bezpečné veru nie je.”  S Taviom prechádzam ostrovom za hlbokej noci a potom skoro ráno od šiestej. Veľrybári bývajú doma skoro ráno a neskoro večer, inak celý deň robia. Kvôli nim bývam na juhu ostrova, kam som sa trepal v noci miestnym busom a následne peši. Potom som ešte po svojich prešiel ostrov viac razy a mám ho teda spoľahlivo v nohách. Dom, v ktorom bývam, je takisto rodiny veľrybára, ale je to bohatšia časť rodiny a peniaze nemajú z lovu veľrýb.

V tej malej loďke s harpúnou v ruke to veľmi bezpečné nie je.

Veľryby – nehynúca tradícia

“Veľrybí ostrov”, kde veľrybári porcujú ulovenú korisť, vidím hneď dole, v zátoke pod svojím domom. Som na druhej - Atlantickej strane ostrova. Nie je sezóna, no ak tu aj nejakí turisti sú, tak spia na svojich jachtách alebo sú v hoteloch na pobreží. No tento dom je v strede ostrova. Aspoň je to všade blízko. Tavio mi pózuje v reštaurácii s dvoma rebrami veľryby namiesto vstupnej brány. Zdá sa mi, že on veľmi tie veľryby nerieši. Je to skôr nová chrumkavá téma pre médiá a sociálne siete. V skutočnosti sa tu tomu tie rodiny venujú už niekoľko generácií.  Všetci vedia, že veľrybári sú skôr chudobní, nikto im nechce konkurovať, nikto sa tento džob nehrabe robiť. No oni musia. Z tradície…

Bequia a veľryby.

Tavio mi hovorí, že pokiaľ si spomína, tak veľrybárčenie z rodiny zakladateľa tradície starého Billa Wallecea už nikto nerobí. No tento rok ulovil veľrybu muž, ktorý je potomkom Josepha Ollivierrea  - Francúza, plantážnika, ktorý tu  veľrybárstvo spolu s Billym Walleceaom v 19. storočí zakladal, lebo v tom videl veľký biznis. No tohoročný úspešný lovec nemá syna, iba jednu dcéru, a tak sa uvidí, či remeslo jednoducho nezakape po meči. A potom budú Bequičania robiť výnosnejší obchod - voziť turistov veľryby pozorovať. No tých je tu tak málo a iba v tak krátkej sezóne, že by sa čoskoro roznieslo, že vlastne nikdy nič neuvidíte....

Bequia má, podobne ako Svätý Vincent, vynikajúce a bezpečné prístavy, kde sa lode nepoškodia ani počas hurikánu. Tak, ako je na Antigue Nelson’s Harbour, na Barbadose Carlyle Harbour, tu sú zátoky, kde kotvil už Francis Darke či Henry Morgan, a to boli ťažkí profici, čo sa týka lodiariny.

Obed si dajte v De Reef nad plážou Lower Bay, ktorá má stálych zákazníkov. Ako zákusok vyskúšajte doma robenú zmrzlinu - odporúčam príchuť muškátový oriešok - v Gingerbread na Belmont Walkway. Už sa teším na večer a Hairoun - pre mňa asi najlepšie pivo v celom Karibiku (super je aj Stag). Najlacnejšie sa priamo na pláži najete v Pizzerii Mac’s. Poviete si, pch, iba pizza?... Ale mali ste niekedy pizzu s homárom? A s výhľadom na jachtičky? Kto má rád ryby, zamieri do Nando’s, kde ryby vlastnoručne chytá šéfkuchár. Niečo viac posh s francúzskym šarmom dostanete v L’Auberge des Grenadines,spoločne s krásnym výhľadom na Admirality Bay.

Veľrybári sú skôr tí chudobní, nikto im nechce ich džob zobrať.

Na čo si dávať pozor:

Svätý Vincent je omnoho bezpečnejší než Trinidad, Jamajka, Dominikánska republika, Portoriko. Ešte bezpečnejšie sú Grenadíny, menej a veľmi dobrých ľudí.

Dávajte si však pozor na morských ježkov. Na plážach, aj na tých najznámejších, rastú stromy Manchineel. Nedotýkajte sa ich kôry, listov a v žiadnom prípade nejedzte ich plody, pripomínajúce malé zelené plánky! Celý strom je jedovatý. Majú ich tu preto, lebo spevňujú pláže. No keď prší, neležte pod nimi. Všade tu nájdete upozornenia na tento strom, takže sa nemusíte báť, že by ste manchineel nezbadali…

Obedná prestávka v "priemyselnej zóne" štátu je celý deň.
Foto: Ľuboš Fellner — BUBO

Odlet

Na letisku som sa musel vyzuť. Zobrali mi vodu, to často v Karibiku nerobia,  musel som odmontovať objektív, takisto po prvý raz v živote (nehovorím o vyskúšaní funkčnosti fotoaparátu). V poloprázdnom lietadle som musel sedieť na sedadle v uličke, pohádal som sa preto, lebo bolo fakt krásne počasie, no dôvodom bolo “vyváženie lietadla”... Hlúpych a protivných ľudí nájdete všade. Inak som na Svätom Vincentovi našiel skôr vtipálkov, ľudí pohodových, so zmyslom pre humor. Dovolili mi odfotiť sa, dokonca aj rastafariáni. Všetko tu fungovalo, objavil som ďalšie pre mňa nové zákutia. Nádhernú prírodu na Svätom Vincentovi, pláže a skvelé reštaurácie na Grenadínach, kráčal som po stopách najväčších celebrít, objavil krásy “ostrovu oblakov”, dotkol sa stáročnej tunajších tradície veľrybárov. Ďalší kamienok do úchvatnej karibskej mozaiky, spomienky, ktoré mi už nikto nevezme...

Tip ako ušetriť:

Taxi z letiska do Kingstownu stojí 30 USD. Cestou späť vyskúšajte autobus (v skutočnosti skôr malý mikrobus), ktorý odchádza od budovy Peace Memorial Hall, vzdialenej asi desať minút peši do kopca od prístavu. Cesta vás vyjde na päť XCD , čo je menej ako desatina. Na Grenadínach nepoužívajte taxík vôbec. Všimnite si domácich, ktorí proste šľapú. Veď peši je všetko na dosah do hodinky, väčšinou do 15 minút. Ostrovy sú naozaj maličké…

TOP 10+1 Svätý Vincent a Grenadíny:

  1. Svätý Vincent je jedným z najmenej turisticky objavených miest v celom Karibiku. No aj vďaka novootvorenému letisku sa to bude rýchlo meniť. Dnes tu však ešte máte šancu zažiť “ten starý Karibik.” Ako turista ste tu vzácnosťou, ľudia na vás nebudú hádzať ten otravný profesionálny úsmev z Antiguiy, ale po tom, ako sa s nimi dáte do reči, rýchlo vás príjmu. Na trajekte som bol po celý čas jediným turistom. To sa vám už inde v Karibiku nestane. No opakujem, táto exkluzivita sa čoskoro skončí...
  1. Turistika krížom cez ostrov je unikátnou záležitosťou. Ak si na ňu nájdete čas, zažijete Karibik, ktorý vám budú o dvadsať rokov všetci závidieť. Lebo taký sa už nadobro stratí. Ochutnáte skutočne domorodú stravu s chlebovníkom a jackfish, ktorú na turistických ostrovoch gazdinky už zabudli variť.
  1. Vlastnou jachtou po Grenadínach. Je to drahšie, áno. Platíte za skipera, za kotvenie, ceny v reštauráciách sa šplhajú na sto dolárov, a platíte aj jedlo skipera. Všetko je tu prispôsobené luxusu. No práve za tým sem idete. Na najlepšie jachtárske miesto na svete. Chránené ostrovy a malé vzdialenosti robia z plachtenia veľmi príjemný a bezpečný zážitok. Všetko je tu perfektne vybudované, všetko funguje. V top termínoch, ako napríklad počas Silvestra, sú mnohé prístavy vybookované dlho vopred. No dá sa často uviazať na kotvu “kamaráta”.
  1. Bequia: okrem toho, že ide o nádherný ostrov s nádhernými plážami a slušnými reštauráciami vo vybudovanom Margaret Beach, je to tiež miesto, kde žijú jediní veľrybári v Karibiku. Ide o absolútnu špecialitu, svetový unikát.
  1. Tobago Keys: päť ostrovčekov na juhu štátu na hranici s Grenadou, neďaleko Tobaga. Bude toto váš najlepší šnorcheling či potápanie v živote? Videli ste niekedy viac korytnačiek?
  1. Canouan – ostrov v tvare háku je nádherný. Doprajete si rezort Raffles? Pôjde možno o najkrajší hotel, v akom ste kedy boli. Negatívom je, že vo vnútri tróni kasíno, prevádzkované spoločnosťou Donalda Trumpa.
  1. Mustique - synonymum luxusu. Poľahky tu niekde na pláži, či v bare stretnete hviezdu či medzinárodníého politika. Pláže sú nádherné, celý ostrov je prekrásny, hotely hyperluxusné. Akoby ste sa viezli v Bugatti. Mustique Company Vám prenajme vilku za 90 000 USD/týždeň. A to vedia byť ceny aj dvojnásobné...
  1. Spojte si štát Svätého Vincenta so susedmi. Navštívte luxusnú Grenadu na juhu s top modernými rezortami, či ešte južnejšie ekonomicky rozvinutý Trinidad a Tobago, ktorý je turisticky v plienkach, no o to čarovnejší. Alebo si po málo turistickom Svätom Vincete doprajte hyperturistickú Svätú Luciu, ktorá leží kúsok na sever.
  1. Kingstown: zastavte sa tu v miestnej krčme. Skúste prelomiť blok a porozprávajte sa s rastom o jeho živote, o liečení “trávou”, o černošskom kráľovi, či hudbe, ktorú má rád. Respekt móan!
  1. Poprechádzajte sa po ostrovoch peši. Je jedno, ktorý ostrov si vyberiete, choďte len tak dve hodinky pešo do vnútrozemia. Zoberte si klobúk a fľašu vody. A majte oči otvorené. Keď niekoho stretnete, slušne pozdravte. Čím ste ďalej, tým sa budete cítiť akoby na inej planéte. Tá námaha sa oplatí.
  1. Hairoun je jedno z najlepších pív Karibiku. Po Vincy Strong Rume si budete pripadať ako praví piráti...

Vtípky Svätého Vincenta

Ľuboš Fellner

Ľuboš Fellner

Ľuboš Fellner

Zakladateľ a srdce cestovnej kancelárie, zodpovedný za kvalitu zájazdov a nové programy, vynikajúci sprievodca s nadhľadom na všetkých kontinentoch-kamkoľvek na mape ukážete. Prešiel všetky krajiny sveta ako prvý Slovák. Do mnohých sa vracia opakovane. V Indii bol 45x, ale aj Pobrežie Slonoviny či Burkina Faso prešiel krížom štyrikrát.

Už 30 rokov pripravuje prvoexpedície. V roku 2012 zorganizoval pri príležitosti 100. výročia dobytia južného pólu plavbu na Antarktídu. O rok dobyl severný pól. Veľakrát precestoval Oceániu-Polynézia, Melanézia a Mikronézia. Od roku 2000 sa venuje Afrike a na Slovensku ani v Čechách nenájdete nikoho, kto by Afriku poznal lepšie. 

Ako vyštudovaný lekár s atestáciou sa venuje cestovateľskej medicíne a zrealizoval cesty s názvom Ebola tour (Západná Afrika 2015) a Zika tour (Brazília 2016). Má na starosti bezpečnosť našich klientov a zdravotné poradenstvo. Pre svojich sprievodcov je k dispozícii 24 hodín denne, aby poradil v prípade problémov.  Ľuboš vždy vybaví nevybaviteľné, interne ho prezývame BOSS.

Obľúbený zájazd z BUBO katalógu
Posledný raj (expedícia)

Posledná úprava článku | Prečítané: 1029x

SERIÁL BLOGOV ĽUBOŠA FELLNERA

Blogov

BUBO HISTÓRIA

Pozrite si históriu slovenského cestovateľstva