Vasco da Gama – moreplavec, ktorý zmenil dejiny svetového obchodu

Vasco da Gama (1469 – 1524) – meno, ktoré sa navždy zapísalo do dejín námorníctva. Bol jedným z najodvážnejších moreplavcov éry veľkých námorných objavov, mužom, ktorý sa vydal tam, kam dovtedy nikto nedoplával. Ako prvý úspešne spojil Európu s Indiou po mori – oboplával Afriku, prešiel okolo ostrova Sokotra a dorazil až na brehy Indie. Jeho cesta otvorila novú obchodnú tepnu medzi Západom a Východom a navždy zmenila chod svetových dejín.

Da Gama uskutočnil na svoju dobu neuveriteľnú expedíciu – najdlhšiu oceánsku plavbu, akú ľudstvo dovtedy zrealizovalo. Svojou dĺžkou dokonca prekonala vzdialenosť okolo rovníka.

Výprava sa začala 8. júla 1497 z lisabonského prístavu Belém, odkiaľ sa Portugalci vydávali do neznáma s vetrom v plachtách a odhodlaním v srdciach. Vždy, keď prídem do Lisabonu, zastanem na tomto mieste a predstavujem si, aké to vtedy bolo. Dnes na tomto mieste totižto stojí majestátny Padrão dos Descobrimentos – Pamätník objaviteľov, ktorý pripomína slávnu éru portugalských námorníkov.

Prvý na obrovskom 56-metrovom pamätníku je princ Henrich Navigátor s karavelou v ruke, ktorý prvé výpravy aj financoval. Infante Dom Henrique o Navegador bol vizionárom, mal vlohy úspešných podnikateľov, videl niečo, na čo si iní netrúfli ani pomyslieť. Založil v Sagrese Navigačné a kartografické centrum, čo bol akýsi vedecký inkubátor. Karavely, ktoré Portugalci pod jeho vedením skonštruovali, vynikali ľahkosťou a schopnosťou plávať aj proti vetru.

Hneď druhým na obrovskom pamätníku na mieste, kde sa rieka Tejo (čítaj Téžú) vlieva do Atlantiku, je Vasco da Gama. Tretím v poradí je Pedro Álvares Cabral – objaviteľ Brazílie. Na šiestom mieste, na východnej strane, je aj Ferdinand Magalhães, Portugalec, ktorého mnohí poznajú ako „zradcu“ – nie preto, že by zradil svoje moreplavecké ideály, ale preto, že jeho cestu nepodporil portugalský kráľ Manuel I., ale jeho najväčší konkurent = nepriateľ, španielsky panovník Karol I.

Lisabon sa právom nazýva mestom objaviteľov a pre Portugalcov je tým najväčším Vasco. V 15. storočí sa z lisabonského prístavu Belém vydal na more poverený samotným portugalským kráľom Manuelom I. Pustil sa do neznáma – na cestu, ktorá mala zmeniť svet.

Prvou zastávkou výpravy boli Kapverdské ostrovy, kde doplnili zásoby a pripravili sa na ďalší úsek plavby pozdĺž západného pobrežia Afriky. Vedeli ste, že názov Kapverdy znamená „Zelený mys“, aj keď ich s bujnou zeleňou spája len názov? V skutočnosti ide väčšinou o suché sopečné ostrovy, ktoré sú predĺžením africkej Sahary – no s dušou, ktorá nesie portugalský gén. Aj na Kapverdských ostrovoch som sa zastavil päťkrát a napísal o nich pre vás ucelený blog.

Loďstvo pokračovalo ďalej na juh a zrejme sa plavili okolo ostrova Svätá Helena – miesto, ktoré o niekoľko storočí neskôr vstúpi do dejín ako miesto smrti Napoleona Bonaparta. Portugalci oficiálne ostrov objavia až o päť rokov.

Potom minuli dnešnú Namíbiu a Pobrežie kostier a oboplávali legendárny Mys dobrej nádeje, na ktorom každoročne stoja stovky našich klientov. Moja dcéra v Kapskom Meste študovala a pracovala tu v nemocnici a moja žena, ktorá je taktiež lekárka, sa z kongresu v Kapskom Meste vrátila tento týždeň. Obe boli nadšené! Rovnako nadšení sa, môžem povedať, vracajú z týchto končín aj naši klienti. Kapské Mesto je jedným z najkrajšie položených miest sveta a konkuruje mu snáď iba Rio de Janeiro. Kapské Mesto pôsobí dnes bohatšie a toľko Rolls-Royce kabriolet som nikde inde nevidel, ani v Monte Carlo.

Po 150 kilometroch prešli okolo najjužnejšieho bodu kontinentu okolo Strelkového mysu (Cap Agulhas), kde sa vlny Atlantiku stretávajú s Indickým oceánom. Blížil sa koniec roka a Vasco da Gama si pripomenul, že pred desiatimi rokmi sem doplával jeho krajan Bartolomeu Dias.

Skutočná veľkosť Vasca da Gamu spočívala v tom, že sa s výpravou odvážil preplávať celý Indický oceán. Niektorí tvrdia, že ho cez Indický oceán previedol arabský moreplavec Ahmad ibn Mádžid.  „Lev mora“ sa narodil (podobne ako Sindibad) v Ras al Chajma a bol to on kto podrobne popísal monzúny a pasáty, ich sezónnosť.  Ahmad ibn Mádžid vytvoril prvý klimatologický model monzúnov a Vasco da Gama jeho poznatky využil.

Po mesiacoch ťažkej a nebezpečnej plavby sa v máji 1498 priblížili k brehom Indie. Mesto Kalikat – dnešný Kozhikode – sa stalo miestom, kde Vasco da Gama dosiahol to, o čo sa portugalskí moreplavci usilovali celé desaťročia: objavil námornú cestu k bohatstvám Indie.

Táto výprava zmenila dejiny. Sultán Mehmed II. dobytím Konštantínopolu v roku 1453 a uvalením neprimerane vysokých ciel v podstate uzavrel Hodvábnu cestu z pohľadu Európy.

Vasco da Gama túto pomyselnú bránu k obchodu s Východom opäť otvoril. Išlo najmä o obchod s korením – v dobe bez chladničiek, keď mäso rýchlo podliehalo skaze, sa korenie vyvažovalo zlatom. Táto výprava premenila Lisabon na pulzujúce srdce svetového obchodu. Na nasledujúce desaťročia sa stal najkozmopolitnejším a najbohatším mestom Európy. Niektoré pramene dokonca uvádzajú, že Lisabon sa v tom období stal najbohatším mestom sveta.

Portugalské kráľovstvo zrazu stálo v centre globálneho diania – a všetko to začalo jednou odvážnou plavbou.

Na začiatku 15. storočia sa Portugalsko, pod vedením princa Henricha Moreplavca, pustilo do odvážneho projektu – preskúmať africké pobrežie a nájsť novú cestu do Indie. Kráľovské výpravy sa posúvali krok za krokom južnejšie, objavovali neznáme úseky pobrežia a mapovali doteraz neznámy svet.

Do polovice storočia sa cieľ portugalských moreplavcov vyjasnil: nájsť námornú cestu okolo južného cípu Afriky, ktorá by Európe otvorila bránu k bohatstvám Východu – k cennému koreninovému obchodu, ktorý stáročia ovládali Benátčania a arabskí kupci. Ak by sa im to podarilo, Portugalsko by sa mohlo stať novým centrom svetového obchodu.

Rok 1488 priniesol prvý veľký triumf: Bartolomeu Dias ako prvý človek v dejinách oboplával Mys dobrej nádeje a dokázal, že cesta do Indického oceánu skutočne existuje. Jeho úspech zapálil iskru nádeje a zároveň ambíciu ísť ešte ďalej. Za vlády kráľa Jána II. sa vydali prieskumníci ako Pero da Covilhã aj po súši, aby potvrdili, že za morom skutočne leží India a jej bohaté trhy.

Keď sa všetky tieto nadobudnuté poznatky spojili, Portugalsko bolo pripravené urobiť rozhodujúci krok. Kráľ poveril dotiahnutím veľkej myšlienky skúseného šľachtica Estêvãa da Gama, no po jeho smrti sa velenia ujal jeho syn – Vasco da Gama.

Treba si uvedomiť, že v tej dobe už Janovčan v službách konkurenčného španielskeho kráľa, Krištof Kolumbus, objavil cestu do „Indie“, Portugalcom tieklo do topánok. Desaťročia plánovali a mapovali nové trasy a zrazu sa našiel blázon, ktorý sa odvážil plavbu, nie popri brehoch, ale krížom cez veľký oceán, uskutočniť.

Pod obrovským tlakom – a to nielen výpravami konkurencie, ale aj legislatívne, veď pod dikciou samotého papeža podpísali pred pár rokmi (1494) zmluvu v mestečku Tordesillas, ktorou si so Španielmi rozdelili svet. Portugalcom pripadla Afrika, ktorú postupne mapovali a potom Ázia a India, no vôbec nebolo isté, či sa tam dá dostať. Zatiaľ sa im podarilo doplávať len na juh Afriky...

V roku 1497 kráľ Manuel I. oficiálne poveril vedením expedície mladého Vasca da Gamu – muža, ktorého plavbu možno nazvať jedným veľkým „buď, alebo“. Táto odvážna misia mala raz a navždy dokázať, že cesta z Európy do Indie po mori je skutočne možná.

Tak sa začala jedna z najvýznamnejších plavieb v dejinách ľudstva – cesta, ktorá spojila kontinenty, predefinovala obchod a navždy zapísala meno Vasco da Gama medzi legendy objaviteľov.

8. júla 1497 sa v lisabonskej štvrti Belém zhromaždila flotila štyroch lodí. Moreplavci sa lúčili s rodinami, kňazi žehnali plachty a z davu zaznievali posledné pozdravy. Na čele stál muž, ktorý mal splniť sen celej generácie – Vasco da Gama, poverený samotným kráľom Manuelom I., aby našiel námornú cestu do Indie.

Expedícia mala predovšetkým prieskumný charakter. Lode niesli kráľovské listiny pre panovníkov neznámych krajín, portugalské zástavy ako symbol moci a množstvo tovaru, ktoré mali otvoriť dvere k budúcim obchodom. O priebehu plavby dnes vieme najmä vďaka anonymnému denníku, pripisovanému Álvarovi Velhovi alebo Joãovi de Sáovi – jedinému svedectvu tejto neuveriteľnej cesty.

Flotilu tvorilo približne 180 mužov – námorníkov, vojakov a duchovných – rozdelených do štyroch lodí: São Gabriel, São Rafael, Bérrio a São Miguel, ktorá sa neskôr stratila. Zaujímavosťou je, že v posádke bol aj skúsený Bartolomeu Dias, ktorý oboplával Mys dobrej nádeje. Nenašiel som žiadny dôkaz nevraživosti medzi danými moreplavcami. Dias mal už 48 rokov, čo sa považovalo v danej dobe za vysoký vek. Vasco da Gama pochádzal z vplyvnej šľachtickej rodiny a už ako mladý muž sa vyznačoval odvahou a akčnosťou.

Po krátkej zastávke na Kapverdských ostrovoch doplnili zásoby a pokračovali pozdĺž západného pobrežia Afriky, aj keď podľa ich údajov, ktoré som sa dozvedel, sa odklonili značne ďaleko. Niektorí tento omyl hodnotia ako zámer a odvážnu stratégiu. Každopádne za Sierrou Leone Gama namiesto toho, aby sa držal pobrežia, zamieril naprieč otvoreným oceánom. Prekonali viac než 6 000 kilometrov bez pevniny – najdlhšiu plavbu, akú ľudstvo dovtedy poznalo.

Loďstvo sa neskôr vrátilo k africkým brehom, tentoraz na juh, a pomaly sa plavili popri zátoke Walvis Bay. Ja som tam stál začiatkom roka 2000, po tom, ako nám došiel benzín na Pobreží kostier. Vystúpil som a všade naokolo boli len kostry tuleňov a veľrýb, dokonca sme natrafili aj na pozostatky slona. Mali sme našťastie tri autá a nám mal kto „skočiť" po kanistru. Čakali sme šesť hodín, ja som si ticho rátal, koľko vody nám zostáva, v prípade, že nás nenájdu. Viedol som prvý stredoeurópsky prechod cez centrálnu Kalahari a toto boli už naše posledné kilometre.

Vasco da Gama tu však iba začínal. 16. decembra 1497 preplávali jeho lode rieku Great Fish River, a keďže o pár dní neskôr boli Vianoce, pomenovali novoobjavené pobrežie „Natal“ – dnešný KwaZulu-Natal v Juhoafrickej republike.

2. marca 1498 sa flotila dostala do Mozambiku, kde Gama prvýkrát stretol indických obchodníkov. Spočiatku ich považoval za kresťanov, no čoskoro zistil, že ide o moslimov – napätie medzi oboma stranami prerástlo do otvoreného nepriateľstva. Portugalské lode preto urýchlene opustili prístav.

Ďalšou zastávkou bola Mombasa, kde ich privítali s podozrením, no v Melinde (dnešné Malindi v Keni) našli priateľskejšie prijatie. Práve tam sa k výprave pridal arabský navigátor, znalec monzúnových vetrov, ktorý sa stal kľúčom k úspechu – práve vďaka nemu flotila bezpečne prekonala Arabské more a plavila sa krížom ďaleko od pevniny.  

Po mesiacoch plavby sa 20. mája 1498 na obzore objavilo Kappakadavu pri Kalikate (dnešný Kozhikode). Vasco da Gama dosiahol cieľ, ktorý sa zdal nemožný – spojil Európu s Indiou po mori.

Cesta späť sa stala nočnou morou. Na ceste do Indie zahynulo 15-18% mužov. No cesta späť sa začala 29. augusta 1498 a trvala nekonečných 132 dní. A straty boli príšerné. Búrky, choroby a nedostatok potravín oslabili posádku – zo 148 mužov sa do Portugalska vrátilo len 55.

Z chorôb bol v Gamovej výprave najmä skorbut. Táto choroba sa vtedy šírila medzi námorníkmi ako kliatba. Nikto netušil, čo ju spôsobuje – len to, že zdanlivo zdraví muži zrazu chradnú, krvácajú z ďasien, prichádzajú o zuby a silu, až napokon zomierajú. Dnes vieme, že za touto záhadou stál nedostatok vitamínu C, látky, ktorú telo potrebuje na udržanie pevných ciev a zdravého tkaniva. V časoch dlhých plavieb však posádky nemali prístup k čerstvému ovociu ani zelenine – a tak ich choroba kosila po desiatkach.

Na spiatočnej ceste sa zastavili v Malindi, Mombase a pri ostrove Sokotra, aby doplnili zásoby a po preplávaní Mysu dobrej nádeje sa vrátili späť do Atlantiku.

Loď São Gabriel dorazila do Lisabonu 10. júla 1499, no samotný Vasco da Gama sa vrátil až o dva mesiace neskôr – po tom, čo na Azoroch pochoval svojho brata Paula. Po príchode ho však vítali ako národného hrdinu, ktorý splnil osemdesiatročný sen portugalských moreplavcov. Kráľ mu udelil titul „Admirál indických morí“, doživotné výsluhy a majetky v Sines a Vila Nova de Milfontes.

Plavba Vasca da Gamu sa stala míľnikom svetových dejín – hlavne preto, že otvorila novú éru globálneho obchodu. Svet sa zrazu zmenšil – more sa stalo cestou, ktorá spájala, nie rozdeľovala.

12. februára 1502 sa Vasco da Gama znova postavil na palubu – nie ako objaviteľ, ale ako pomstiteľ. Tentoraz nešlo o hľadanie nových ciest, ale o demonštráciu moci. Velil flotile dvadsiatich bojových lodí, ktorých úlohou bolo podrobiť Indický oceán moci portugalského kráľa

Táto výprava nadväzovala na druhú cestu do Indie pod velením Pedra Álvaresa Cabrala z roku 1500, ktorá „náhodou“ objavila Brazíliu. Počul som, že pri podpise zmluvy v Tordesillas Portugalci o Brazílii vedeli. To, že Brazília sa stane ich najväčšou kolóniou samozrejme netušili, vtedy o obrovských rozmeroch Amazonského pralesa nemohol tušiť nikto. Pedro Álvares Cabral sa v Brazílii otočil a vyrazil naozaj do Indie, kde urobil obchodné dohody a zanechal prvých portugalských osadníkov.

Počas tejto druhej plavby Gama ako prvý Európan zaznamenal Seychely, ktoré na svoju počesť pomenoval Amirantské ostrovy, veď bol veľký admirál.

Po príchode do Kalikatu sa Gama dozvedel, že portugalskí obchodníci, ktorých tam Cabral zanechal, boli zavraždení. Odpoveď moreplavca bola rýchla a neúprosná – mesto zažilo kanonádu. Kalikat sa stal symbolom varovania: Portugalsko neodpúšťa.

Zatiaľ čo sa Kalikat spamätával z útoku, Gama sa presunul na juh do Kochi, kde ho miestny radža privítal ako spojenca. Tu začal budovať novú sieť priateľstiev a spojenectiev, ktoré mali Portugalsku zaručiť moc nad obchodom s korením – pokladom, o ktorý súperila celá Európa.

Gama ešte zintenzívnil tlak na miestnych vládcov. Opäť bombardoval Kalikat, zničil arabské obchodné stanice a donútil samorima z Kalikatu k rokovaniam. Do 30. októbra 1502 získal pre Portugalsko výhodnejšie obchodné podmienky – nielen silou, ale aj snahou pomstiť mužov, ktorí zahynuli počas predchádzajúcich portugalských výprav.

Keď 1. marca 1503 vypukli nové boje medzi samorimom z Kalikatu a radžom z Kochi, Gama neváhal. Zničil flotilu 29 nepriateľských lodí a prinútil súperov uznať portugalskú moc. V Kochi založil prvú portugalskú kolóniu v Indii, čím položil základ impéria, ktoré malo trvať celé stáročia.

Na spiatočnej ceste sa flotila zastavila pri východoafrickom pobreží. Gama uvalil daň na ostrov Kilwa, významný obchodný prístav, ktorý odmietal uznať portugalskú nadvládu. Od miestneho vládcu si vynútil poplatok v zlate, ktorý neskôr poslal kráľovi Manuelovi I. na výstavbu kláštora Hieronymitov v Lisabone, ktorý dnes naši klienti obdivujú ako symbol portugalskej slávy a morskej sily.

Keď si pozriete moje šestnásťminútové video Lisabon na YouTube, ktoré pipájam nižšie, uvidíte tu tento kláštor.

No čoskoro sa odohrala najtemnejšia epizóda života Vasca da Gamu. Na ceste späť do Indie zajal loď Mîrî – veľkú obchodnú loď vracajúcu sa z Mekky, preplnenú tovarom a moslimskými pútnikmi. Po zabavení nákladu vydal rozkaz, ktorý otriasol aj jeho mužmi: loď podpáliť so všetkými na palube. Tento brutálny čin mal byť jasným posolstvom – portugalská moc je neľútostná a neohroziteľná.

V septembri 1503 sa triumfálne vrátil do Portugalska – ako hrdina i ako muž, ktorého sa India bála. Neskôr, po rokoch bojov a slávy, sa v roku 1513 stiahol z verejného života. Usadil sa v Évore, kde žil ako vážený šľachtic – tichý, no stále s vedomím, že jeho meno sa stalo symbolom morskej odvahy, neoblomnej vôle aj krutosti, ktorá sprevádzala portugalskú éru veľkých objavov.

Dôchodok si však dlho neužil. V roku 1524 bol Vasco da Gama, ktorý si v Indii vybudoval reputáciu ako riešiteľ problémov, opäť vyslaný na tento vzdialený subkontinent. Portugalský kráľ ho poveril neľahkou úlohou: nahradiť neefektívneho guvernéra Duarteho de Menesesa. Krátko po príchode do Goa ochorel, pravdepodobne na maláriu. Napriek vyčerpaniu sa ako nový vicekráľ pustil pevnou rukou na nastolenie poriadku, ale na Vianoce, 24. decembra 1524, zomiera v Kochi.

Pôvodne bol pochovaný v Kochi a ja som sa rozhodol jeho hrob navštíviť. Južná India je úplne iná než severná. V Kochi sa pridávam k rybárom, lovím ryby a prechádzam mestom hore dole. Pred horúčavou napokon nachádzam útočisko v tichu kostola, kde bol kedysi pochovaný Vasco da Gama – legendárny moreplavec.

Dnes tu však jeho telo nenájdete. V roku 1539 boli však jeho pozostatky presunuté domov, do Portugalska a bol opäť so všetkou poctou pochovaný v nádhernom kláštore Hieronymitov, ktorý našťastie odolal veľkému zemetraseniu v roku 1755. Aj sem som musel samozrejme pri púti za slávnym moreplavcom zavítať.

Vasco da Gama sa stal kľúčovou postavou v ére objavov a otvoril dôležité obchodné cesty medzi Európou a Áziou. Jeho plavby nielenže upevnili portugalskú dominanciu v Indickom oceáne, ale aj pripravili pôdu pre lukratívny obchod s korením, ktorý formoval portugalskú ekonomiku na dlhé roky. Napriek mnohým výzvam, vrátane nepriateľských stretov a straty mnohých členov posádky, Gamova vytrvalosť viedla k kolonizácii kľúčových prístavov pozdĺž východoafrického pobrežia, čím zabezpečil dôležité zdroje pre budúce expedície.

Vasco da Gama sa stal kľúčovou postavou obdobia veľkých objavov, mužom, ktorý otvoril strategické námorné obchodné cesty medzi Európou a Áziou. Jeho plavby upevnili portugalskú nadvládu v Indickom oceáne a pripravili pôdu pre lukratívny obchod nielen s korením, ktorý formoval portugalskú ekonomiku celé desaťročia.

Napriek nespočetným prekážkam – nepriateľským stretom, drsným podmienkam na mori a stratám členov posádky – vytrvalosť Gamu a jeho strategická myseľ umožnili kolonizáciu kľúčových prístavov pozdĺž východného pobrežia Afriky. Tieto prístavy sa stali opornými bodmi pre budúce expedície a zásobovacími stanicami, ktoré Portugalsko využilo na upevnenie svojej morskej a obchodnej moci.

Jeho meno sa tak zapisuje do dejín ako symbol novej éry globalizácie, v ktorej sa európske, africké a ázijské obchodné siete prepojili a umožnili vznik globálneho obchodu, aký svet predtým nepoznal.

Dnes meno Vasco da Gama nesie mestá, ulice aj prístavy. Je symbolom odvahy, ale aj pripomienkou ceny, ktorú priniesla éra objavov – nielen pre Európu, ale aj pre krajiny, ktoré sa stali súčasťou jej koloniálnych ambícií. Jeho cesty otvorili nové horizonty a zmenili svetové dejiny, no zároveň odštartovali obdobie stretu kultúr, ktoré dodnes formuje svet.

Stáť na miestach, kde sa jeho život začal aj skončil, znamená dotknúť sa minulosti, ktorá bola plná odvahy, túžby po poznaní aj ľudskej pýchy. Vasco da Gama sa tak napokon nestal len moreplavcom, ale aj symbolom – pripomienkou, že každé veľké objavenie nesie v sebe aj otázku, čo všetko sme tým stratili a čo sme vlastne našli.

Vyraziť po stopách Vasca da Gamu je jedinečný spôsob, ako spojiť históriu s dobrodružstvom, vidieť fascinujúce miesta, ktoré spájajú kontinenty, a pochopiť význam jeho cesty, ktorá zmenila svet.