Almaty - mesto jabĺk pod zasneženými horami

Napadlo by vám, že Kazachstan je takmer 55-krát väčší než Slovensko? No zároveň tu žije len trojnásobok obyvateľov z toho, čo u nás. Je tak trochu paradoxom, že fascinujúci Kazachstan je síce deviatou najväčšou krajinou sveta, no nevieme o nej takmer nič. Učili sme sa o nej v škole, že tu bol Sovietsky zväz, ale čo ďalej? Kazachovia (čo v starých turkických jazykoch znamená ´niekto nezávislý, slobodný´) majú, samozrejme, oveľa dávnejšiu, ako len tú sovietsku históriu. Boli to kočovníci, ktorí si vytvorili obdivuhodne vyspelý jazyka a kultúru a postupne na tomto území niekedy v 15. storočí vznikol kazašský chanát. Až v 18. storočí sa postupe stali súčasťou cárskeho Ruska, neskôr Sovietskeho zväzu. Kazachstan bol posledným štátom, ktorý v roku 1991 vyhlásil nezávislosť od Sovietskeho zväzu, odvtedy sa snažil prezident Nazarbajev kočírovať krajinu smerom k trhovému hospodárstvu. Odstúpil len nedávno, v marci 2019.

Okrem nálepky ´bývalý Sovietsky zväz´ má Kazachstan, samozrejme, ponúknuť toho oveľa viac. Kazachovia to dobre vedia, a snažia sa urobiť zo svojej zeme stále úspešnejšiu turistickú destináciu. A naozaj majú čo ukázať. Kazachstan je krajina obrovských stepí, polostepí, púští, má v sebe kus Aralského jazera, prístup ku Kaspickému moru, vysoké štíty hôr, rieky, kaňony, tisíce koní a príbehy starých nomádov a kmeňov, ktorým Sovieti napokon odstrihli krídla a zakázali im kočovať. Svet, ktorý bol dlho ´sám pre seba´, dnes otvára brány, ruší víza a hrdo ukazuje turistom z celého sveta svoje prírodné unikáty, stopy Hodvábnej cesty, či zaujímavé, bohatou históriou poznačené aj modernými budovami posiate mestá. Navyše, Kazachstan má aj ďalšie plus – jednu z najnižších kriminalít v Strednej Ázii, takže všetku túto krásu si môžete obzerať v pokoji a bezpečne. Nie je tomu inak ani v prípade Almaty – očarujúcom srdci obrovského Kazachstanu.

Ak by sme chceli porovnať Almaty (niekdajšiu Alma Atu) a Nursultan (niekdajšiu Astanu), Almaty má vždy akosi na vrch. Bola hlavným mestom oddávna a zažila vzostup cárskeho Ruska, ktoré do Almaty vtlačilo dušu. Presne toto je ten moment, ktorý Nursultanu chýba. Metropola síce má svoje dokonalé stavby, futuristické vízie, ale sú akési chladné, bez života, opustené ako kazašská step. Almaty má naopak svoje hory, zasnežené štíty Altaja, ktoré mesto obklopujú, a hoci zemetrasenia vymazali najkrajšie budovy mesta, niekoľko unikátov tu stále stojí a presne preto sa oplatí toto miesto navštíviť. Almaty hľadí dopredu, no nezabúda na korene a stále si levituje niekde medzi sovietskym výzorom a modernou dobou. A táto schizofrénia je veľmi príjemná, romantická, dodávajúca mestu jedinečný punc. Almaty (založené v roku 1854) je skrátka dodnes akýmsi srdcom krajiny - hoci bolo v rokoch 1887 a 1911 zničené zemetrasením, a so svojimi 1 900 000 obyvateľmi aj najväčším mestom Kazachstanu. Poďme sa poprechádzať jeho ulicami a spoznať jeho čaro...

Prehliadku Almaty je najlepšie začať ráno v bazárovej časti mesta. Cestou k bazáru sa ešte môžete zastaviť pri Centrálnej mešite - najväčšej mešite Almaty (moslimov je v krajine vyše 63 percent). Jej zlaté kupoly vás ľahko nasmerujú, a keď sa ocitnete na jej nádvorí, do bazárovej štvrti to máte už len pár minút chôdze. Sme na čarovnom mieste - Kok Bazar, teda Zelený bazár, ktorý je najvýznamnejším trhom centra mesta. Majú tu všetko, na čo si človek spomeniete. Sušené ovocie zo Samarkandu, výborné marhule, oriešky, pistácie, najlepšie sušené hrozienka na svete, ale aj šťavnaté jablká, podľa ktorých dostalo mesto svoje meno a kopu iného ovocia. Svoje špeciálne oddelenie tu má aj konské mäso, ktoré v Kazachstane patrí k obľúbenému spestreniu jedálnička. Medzi najexotickejšie miesta bazáru patria obchodíky s tvarohom, čerstvým syrom, kumysom a šubatom. Toto musíte ochutnať! Nájdete ich tak, že keď vstúpite, vykročíte doľava, kráčate a za predavačmi ovocia si všimnete syry. Vtedy ste na mieste. Kumys je známy fermentovaný nápoj z kobylieho mlieka, no šubat zaváňa ešte väčšou exotikou. Ide o fermentované ťavie mlieko! Čo poviete? Ideme na to, lovíme predsa autentické zážitky!

Keď vyjdeme z bazáru von, smerujeme rovno na najbližšiu ulicu, ktorá jemne stúpa na sever. Na jej konci sa ocitneme v obľúbenom Panfilovom parku. Táto oáza oddychu patrí k najväčším parkom a najvyhľadávanejším miestam Almaty. Má dve časti, na ľavej strane, v krásnej budove od architekta Zenkova stojí Múzeum hudobných nástrojov, ale aj večný oheň pre obete vojen a pamätníky viacerým vojnám 20.storočia, v ktorých bojovali aj Kazachovia. Súsošie s vojakmi je skutočne ohromné. Na pravej strane stojí pýcha celého parku: Zenkova katedrála - okázalá ruská stavba vznikla pôvodne bez jediného klinca, podobne ako niektoré vzácne kostolíky na východe Slovenska. Vnútri majestátneho chrámu nájdete ikonostas, horiace sviečky, veriacich, ikony a dokonalú atmosféru miesta, kde je viac ako príjemné stráviť pár chvíľ. Pred katedrálou nájdete vždy malé stánky s drobnosťami, prichádzajú sem rodiny s deťmi, študenti, páry, no skrátka každý, pretože je to ten najlepší únik z ruchu veľkomesta.

Pri Národnom divadle na rohu ulice sa vždy radi zastavíme v skvelej kaviarničke, kde si na chvíľku odpočinieme ešte predtým, ako sa vydáme o pár ulíc ďalej - na námestie Republiky s Monumentom nezávislosti. Na jeho vrchole stojí socha Zlatého človeka - vzácny archeologický nález, ktorý patrí neodmysliteľne k dejinám Kazachstanu. Pod monumentom nájdete otvorenú bronzovú knihu s odtlačkom dlane prezidenta Nazarbajeva, ktorý sa považuje za otca národa. A hoci dnes už prezidentom nie je,  rôzne odkazy na neho a jeho dlhé vládnutie nájdete v Kazachstane na každom kroku. Naokolo si môžete všimnúť pás s reliéfmi kazašskej histórie, od začiatkov až po prejav prezidenta Nazarbajeva.

Práve tu oceníte unikátnu polohu Almaty. Keď máte monument za chrbtom a pozriete sa pred seba, zbadáte nielen Prezidentský palác, či historické múzeum, no črtajú sa pred vami nádherné hory, objímajúce mesto. Ak ste tu na jar, sú dokonale pokryté snehom, v lete sú zasnežené len špičky štítov, a neskorá jeseň prichádza so snehom a opäť ich celé sfarbí do biela. Mimochodom, sú to tie isté hory, ktoré vidíte, ak ste pri kirgizskom jazere Issyk Kul. Na hranice s Kirgizskom je to odtiaľto vzdušnou čiarou možno len 30 alebo 40 kilometrov.

Vraciame sa na bulvár Abai, ktorý končí o pár stoviek metrov, na námestí s Palácom republiky. Na začiatku námestia nájdete sochu básnika Abaia, na ľavej strane obrovský Hotel Kazachstan a na konci námestia, hneď vedľa paláca, sa začína budova lanovky na pahorok Kok Tepe. Hore sa dá dostať aj mikrobusom alebo taxíkom, ale lanovka v centre Almaty je predsa len silnejší zážitok! Cesta lanovkou trvá len 6-7 minút a z kabínky máte krásny výhľad na celé okolie.

Pahorok Kok Tepe je pre domácich obľúbená oddychová zóna. Hneď ako vystúpite z lanovky, uvidíte veľké ruské kolo. Čo by ste povedali na jednu jazdu? Lepší výhľad ako z vrchu ruského kola mať už nebudete! Hlavné námestie na pahorku je posiate atrakciami pre deti, no nájdete tu aj reštaurácie, stánky, kde grilujú čerstvé šašlíky, a ak chcete nakupovať v Almaty suveníry, tak viac ako tu ich v meste nemáte šancu nájsť. Je tu najväčší výber a najlepšie ceny, tak si určite vyhraďte čas na to, aby ste si čo-to kúpili, kým ste hore na Kok Tepe.

Všimnite si schody, ktoré vedú do parku nad námestím. Máte pocit, že počujete piesne The Beatles? Nie, nie je to len zdanie. Naozaj tu hrá muzika slávnych liverpoolských chrobákov. A nielen to! Hneď ako vyjdete na posledný schod, pred vami je socha The Beatles. Čakali by ste tu podobizeň tejto štvorice? Nuž, Kazachstan je svojská krajina, plná vlastných tradícií, tajomnej histórie, ale aj vášní a emócií.  Kazachovia sú veľkí fanúšikovia najslávnejšej kapely sveta a takýmto spôsobom im vyjadrujú svoju priazeň. Ešte ďalej v parku, na konci pahorku Kok Tepe na vás čakajú ďalšie atrakcie: Od malej lezeckej steny, cez kolotoče až po obrovskú jurtu, ktorá skrýva reštauráciu. Ak máte chuť najesť sa tu, skúste šašlíky a verte, že nebudete sklamaní. Hore na pahorku sa dá stráviť bez problémov aj dve hodiny, potom je čas vrátiť sa opäť do mesta.

Do centra, na hlavnú pešiu triedu zvanú Žibek Žoli (čo znamená Hodvábna cesta, keďže práve tadiaľto slávna trasa šla) je to z pahorku Kok Tepe niekoľko kilometrov.  Tentoraz ideme z vŕškov rovno do podzemia! V strednej Ázii sú len dve metrá. Jedno v Taškente, druhé práve tu, v Almaty. A bola by chyba nepozrieť sa do jeho útrob. Metro je tu mimoriadne lacné, za jednu jazdu zaplatíte 80 tenge (cca 0,20 €). Lístky, teda pardon – žetóny, kupujete v okienku osobne. Žiadne automaty, nič podobné, len stará klasika. Žetónom sa odkliknete a vstúpite na perón. Pozor, nestraťte ho, pretože pri odchode budete musieť žetón opäť vhodiť do turniketu. Kazašské metro je čisté, prázdne, krásne, moderné a zaujímavé je, že sa tu naozaj nebudete tlačiť. Má len jednu líniu a preto mnohí domáci radšej stále využívajú maršrutky alebo autobusy. My však volíme práve metro. Zo stanice Abai naberáme smer Žibek Žoli a za pár minút sme v úplnom centre mesta.

Žibek Žoli je miesto, kde to skrátka žije. Stretnete tu umelcov, hudobníkov, maliarov, korzujúcich ľudí, študentov, po celej pešej zóne lákajú reštaurácie, bistrá, kaviarne... Nájdete tu aj ´globálny´ Starbucks, nemeckú reštauráciu s kvasnicovým pivom, ale aj domáce lokálne chuťovky. Žibek Žoli je ráno príjemne prázdny, na obed sa zapĺňa, no najkrajší je podvečer, keď sa ľudia vracajú z práce a zo školy. Vtedy sa do žíl slávnej historickej ulice doslova vlieva život. Určite si sadnite aspoň na hodinku a sledujte typický ruch najväčšieho mesta Kazachstanu  - jeho čulo bijúceho srdca. Nikdy na tieto čarovné momenty nezabudnete...