Ašchabad - mramorové mesto lásky

Ašchabad - mramorové mesto lásky

Tomáš Kubuš

Tomáš Kubuš

Turkmenistan – 5-miliónová krajina približne desaťkrát väčšia ako Slovensko, je spomedzi všetkých stredoázijských zemí asi najväčšou neznámou. No my v BUBO ju navštevujeme už takmer pätnásť rokov a svojím spôsobom máme toto bizarné miesto radi. Niekdajší vodca Turkmenbaši krajinu izoloval, a preto sa na jej adresu zosypali nelichotivé prezývky ako „Severná Kórea strednej Ázie“. Z jeho hlavného mesta Ašchabad sa však zatočí hlava každému, kto sa ocitne uprostred jeho mramorových štvrtí, postavených z petrodolárov. Jeho druhé, poetické meno v perzštine znie aj „mesto lásky“, a žiadne iné mesto na svete nepoužilo na takom priestore toľko mramoru ako práve Ašchabad. Vitajte v bizarnom svete kdesi v strednej Ázii...

Južne od turkménskeho hlavného mesta sa dvíhajú hory Kopet Dag, za ktorými sa už rozprestiera Irán, na severe krajinu zas pohlcuje nekonečná púšť Karakum, ktorá sa zastaví až na brehu slávnej rieky Amu Darja. Na prvý pohľad sa môže zdať, že je to pre život veľmi nehostinné miesto, no kto sa rozhliadne lepšie, ten odrazu objaví impozantnú rozľahlú nížinu, kde sa kedysi rozhodli postaviť mesto. Vtedy však ešte netušili, že sa raz Ašchabad premení na doslova mramorové výstavisko. Megalomanský prezident Niyazov, teda Turkmenbaši, si totiž po osamostatnení od Sovietskeho zväzu povedal, že ukáže svetu veľkosť Turkménska práve tým, že získa pre Ašchabad prezývku – biele mesto. Mestom mramoru – a nie len tak hocijakého, ale priamo talianskeho, sa Ašchabad stal tak, že mnohé štvrte a budovy boli zbúrané, aby ustúpili nádherným mramorovým stavbám a pomníkom. No Niyazov dosiahol, čo chcel – mesto je krásne biele a mramorové. A dostalo sa vďaka najväčšiemu počtu mramorových budov až do Guinessovej knihy rekordov. Čo na tom, že často ľudia v krajine, nesmierne bohatej na zásoby zemného plynu, žijú na hranici chudoby? Tá mramorová krása Niyazovovi za to stojí...

Kde špičky monumentov podopierajú nebo #

Prvé, čo si v Ašchabade človek všimne, sú špičky vysokých monumentov, rastúcich nad strechy mesta, akoby chceli svojou výškou podopierať samotné nebo. Dnes už z moderných štvrtí mesta vymizli portréty „otca Turkménov“ ako sa nechal doživotný prezident Turkmenbaši titulovať, no sem-tam na ľudí hľadia portréty súčasného prezidenta Berdymuchamedova. Objavovať Ašchabad znamená prechádzať sa modernými štvrťami, do ktorých architekti mesta zasadili viaceré, často prekvapivé monumenty. „Polovicu Ašchabadu postavili Turci, druhú polovicu Francúzi,“ rozpovie Elena - Ruska, ktorá po páde sovietskeho impéria neodišla ako mnohí iní, a zostala tu žiť aj napriek tomu, že sa Rusi museli vyrovnať s novou turkménskou štátnosťou.

Medzi najvýraznejšie pamätníky Ašchabadu patrí Monument nezávislosti na rovnomennom námestí, ktorý narástol do výšky 91 metrov. Číslo nevybrali náhodne, ale preto, že to bol práve rok 1991, kedy sa Turkménsko stalo nezávislým štátom. Park v okolí monumentu je dokonale vyleštený a vyupratovaný,  človek by tu nenašiel ani smietku. Všetko musí byť perfektné, veď na všetko dohliada svojím neúnavným pohľadom Turkmenbaši v podobe zlatej sochy. Hoci tu miestami akoby chýbal život (tak, ako aj v ďalších parkoch mesta, keďže tu ľudia v okolí nežijú, a tak sem nemajú dôvod ani chodiť), niekoľko policajtov v uniformách predsa stojí v tieni a sleduje okolie. Máme šťastie, ticho zrazu prehluší niekoľko áut, veselé trúbenie, tradičná turkménska hudba. Svadba! Mladomanželia sa tu zastavujú, aby mali spoločnú fotku s pamätníkom. Patrí to k miestnemu koloritu, a ten nechce nikto porušiť. Mladý ženích kráča dôstojne v obleku, vedľa neho nevesta v tradičných svadobných šatách siahajúcich po členky. Cez celé telo a tvár ma nevesta prehodenú šatku, ozdobenú strapcami a kus turkménskeho koberca. Je fascinujúce všetko to sledovať, máme kúsok autentického turkménskeho života priamo pred očami. Po fotení s ´otcom národa´ sa domáci pustia do tanca a spevu. Všetci sa spontánne bavia, len okolité sochy básnikov, historikov a seldžuckých dobyvateľov ďalej ticho stoja na svojich piedestáloch.

O pár stoviek metrov na okraji parku stojí podobizeň obrovskej zelenej knihy menom Ruhnama. Napísal ju bývalý prezident a ovládať jej obsah sa stalo povinnosťou pre všetkých Turkménov. Jej kapitoly sa učili v školách, verejne sa čítali, kto sa chcel stať úradníkom či spraviť vodičák, ten robil test práve z prezidentovej knihy. Tie časy sa síce už zmenili, ale knihu majú ľudia stále v obrovskej úcte. To dokazuje aj pomník, ktorý jej postavili a z ktorého sa – ako inak - takisto pozerá prezidentov portrét. „Kedysi sa kniha aj otvárala, ale dnes sa tak deje už len raz či dvakrát do roka, kedy je významný sviatok,“ povie s úsmevom Elena.  Ašchabad sa tak môže pýšiť ďalším unikátom – ide o jedinú knihu na svete, ktorá má svoju sochu aj park.

Ašchabad sa vďaka prezidentovmu megalomanstvu dostal do Guinessovej knihy rekordov ako mesto s najväčším počtom mramorových budov.

Metropola, kde je možné všetko #

Hlavná ulica mesta, linúca sa okolo niekoľkých ministerstiev, vedie až k ďalšiemu bizarnému pomníku - Oblúku neutrality, ktorý má oslavovať múdre rozhodnutie ´otca národa´ kamarátiť sa s Rusmi, Iráncami aj Američanmi. Sedemdesiatpäť metrov vysokú trojnožku nechal ešte v roku 1998 postaviť takisto Turkmenbaši. Kedysi stála priamo v centre mesta a aby toho nebolo málo, bývalý prezident na trojnožku nechal umiestniť svoju zlatú sochu, ktorá sa otáčala za slnkom. Preslávila Turkménsko na celom svete, aj tí, čo dovtedy nevedeli, kde sa táto tajomná krajina nachádza, zrazu vedeli, že existuje národ, ktorý má sochu, rotujúcu za slnkom. Pred pár rokmi, keď sa Niyazovov kult začal rozpadať, sochu odstránili a s ním aj celý pomník, ktorý jednoducho vzali a presunuli sem, na perifériu. Málokto vie, že do trojnožky sa dá aj vojsť a užiť si odtiaľ panorámu hlavného mesta. My v BUBO takéto zážitky milujeme a priam vyhľadávame, a tak neváhame, už aj stojíme v modernom výťahu, smerujúcom nahor. V Ašchabade je skrátka možné všetko... 

Nie je to prvý monument, ktorý počas svojho života zmenil miesto a určite ani posledný. Aj v jeho okolí však chýba život, niet tu ani živej duše. Človek tak po čase dostane z Ašchabadu pocit, akoby ho nestavali pre ľudí, ale len na prvý dojem. Zo všetkých strán sa na vás ´díva´ záplava vzácneho mramoru, no ten je chladný a do prázdnych ulíc vrhá ešte viac tieňa.

Nad mestom veje obrovitánska turkménska vlajka vo výške 133 metrov, ktorá je dnes štvrtým najvyšším vlajkovým stožiarom sveta. Tú najvyššiu by sme našli v neďalekom tadžickom Dušanbe. Ašchabad však prekvapí aj  ďalšími atrakciami. „Pozeráš sa na najväčšie ruské kolo v uzavretom priestore na svete. Aj Guinessova kniha ho zapísala na svoje stránky“ dozvedám sa, no myseľ aj tak nedokáže spracovať to, čo vidí. Stojíte pred obrím kolesom, ktoré má v priemere 47,6 metra a šesť kabín spolu s dvadsaťštyri sedadlami, otáčajúce sa vo vnútri masívnej stavby zo skla a ocele, zvonka ozdobené osemcípou hviezdou a pozlátenou guľou. Volá sa Alem – Vesmír, a sprístupnené bolo v roku 2012. Presne kvôli takýmto monumentom sa s Ašchabadom skloňuje prívlastok „bizarný“. Je to azda najvýstižnejšie slovo, ktoré sa tu dá použiť...

Oblúk neutrality preslávil krajinu po celom svete. Všetci sa vtedy dozvedeli, že existuje národ, kde majú zlatú sochu, otáčajúcu sa za slnkom

Staré mesto a Ašchabad budúcnosti #

V starých štvrtiach by sme mramor hľadali márne, zato nás tu obklopí prekvapivo čulý život. Kaderníctva, najrôznejšie obchody, butiky, malé potraviny, pouličné predajne so studenými nápojmi a kopec iného tovaru, to všetko zdobí rušné ulice. Domáci sedia v tieni pred svojimi bytovkami, zhovárajú sa, akoby sa ich veľmi netýkalo, že neďaleko nich vzniká veľkolepé mramorové mesto. To nie je ich Ašchabad. To je Ašchabad budúcnosti, ktorý ešte zažiari... Panorámu mesta dotvára pahorok nad mramorovými štvrťami, nad ktorými sa dvíha slávny Svadobný salón. Pripomína obrovskú zemeguľu s mapou Turkménska, ktorú vsadili do mramorového puzdra. Vo vnútri je sedem svadobných sál a prenájom na jednu noc stojí cca tritisíc dolárov. Niet lukratívnejšieho miesta, kde môžu svadobčania stráviť svoj veľký deň. Domáci sem neprichádzajú len za svadbami, ale aj kvôli úchvatnému panoramatického pohľadu na svoje hlavné mesto.

Najkrajšie tu je večer, kedy Ašchabad pohltí tma a salón sa rozsvieti pestrými a neónovými farbami. Hovoria o ňom hovoria aj ako o zmiešanine bizarného severokórejského Pchjongjangu a amerického Las Vegas. Tu hore to človek vidí na vlastné oči. Stavby a ich osvetlenie neustále mení farbu, bliká, láka pohľady ľudí, až turista chvíľku váha, či je to všetko naozaj skutočné. Po takomto zážitku si ideme vychutnať večeru v najluxusnejšom hoteli krajiny menom Yyldiz, ktorý pripomína slzu alebo ako hovoria domáci - kvapku ropy. Čakali by ste luxus na takomto mieste?...

Už z okraju Ruského bazáru sa dvíha vôňa jedla. „Ochutnajte manti alebo šašlík!“ povie Gulšar, mladučká čašníčka s exotickými črtami tváre, ktoré robia z turkménskych žien tie najkrajšie v celej Strednej Ázii. Šašlíky k Turkménsku patria a ich chuť si človek navždy zapamätá. K nim sa podáva kanvica zeleného čaju, hoci Turkméni si radi vypijú aj svoju vlastnú vodku či koňak. Bazár je lákavým miestom. Stačí krok, pohltí vás a opantá všetky vaše zmysly. Predavači topánok, oblečenia či doplnkov si vás premeriavajú, aby vedeli hneď vybrať, čo sa vám hodí. Slávne turkménske melóny, ktoré dokonca oslavujú v kalendári svoj sviatok, sú naukladané na sebe do lákavých pyramíd. Akonáhle predavači uvidia turistu, predbiehajú sa v tom, kto vám dá zo svojho tovaru ochutnať. „Čechoslovákia? Veď to sme bratia!“ teší sa Mirdan a podáva mi kus červeného melónu. Mnohí Prahu či Bratislavu poznajú, na ich tvárach je vidieť úprimnú radosť, že niekto z týchto končín sa zatúlal až sem, k ich stánkom. O pár krokov ďalej predávajú mäso, sušené, či údené ryby, a dokonca aj slávny kaviár. V malých škatuľkách predávajú ruský kaviár za pár dolárov, ale kto chce naozaj ochutnať špecialitu, pre toho majú turkménsky kaviár z belugy, za ktorý zaplatíte niekoľkonásobne viac. No odborníci ho pasujú za jeden z najlepších na svete. „My ho jeme tak, že si vezmeme chlieb, natrieme ho maslom, lyžičkou si zajedáme kaviár a zapijeme ho vodkou,“ smeje sa predavačka so šatkou pôvabne uviazanou cez vlasy. Uličky bazáru zaplnili predajcovia zeleniny, ovocia, čajov, byliniek, sušeného ovocia, orieškov a sladkostí. Majú tu všetko od výmyslu sveta...

Ochutnávame z dobrôt Ašchabadu a nasávame dojmy z mesta, ktoré dnes svetu hrdo ukazuje svoju impozantnú bielu tvár z mramoru. No my vám odporúčame zablúdiť aj do bočných uličiek z týchto veľkých prázdnych parkov a námestí, a ochutnať zo skutočného života turkménskej metropoly. Mesta, ktoré nádherne ukazuje všetky paradoxy tajomnej stredoázijskej zeme... 

Tie zvláštne exotické črty v tvárach robia z Turkménok najkrajšie ženy v Strednej Ázii.

Čo vidieť navyše? #

1. Najväčšia mešita Turkménska v Gypjaku
Turkmenbaši nechal na mieste, kde kedysi stála jeho rodná dedina Gypjak postaviť obrovskú mešitu so zlatou kupolou a vysokými minaretmi. Telo stavby postavili z mramoru,  všetko je tu vyblýskané, okázalé. Mešita má všetko, len ľudia tu chýbajú...

2. Turkmenbašiho mauzóleum
Otec Turkménov, ako sa Turkmenbaši nechal veľmi rád oslovovať, je pochovaný v mramorovom mauzóleu v Gypjaku, hneď vedľa obrovskej mešity. Mramor priviezli z talianskej Carrary a ide o rodinnú hrobku, kde okrem Turkmenbašiho nájdete aj pomníky  pre jeho súrodencov a rodičov. Pred vstupom stojí čestná stráž, tak ju nefoťte zblízka.

3. Staroveká Nisa
Počuli ste o Partskej ríši? Práve tu, niekoľko kilometrov od Ašchabadu sa kedysi dávno rozprestieralo mesto Nisa - hlavné mesto tejto unikátnej ríše, ktorá pohltila Turkménsko aj časť Iránu. Ľudia tu žili už pred cca dvetisíc rokmi, dnes tu po tých časoch zostali pôsobivé ruiny v krásnej krajine v tesnej blízkosti hôr.

4. Bazár Tolkučka
Kedysi bol bazár Tolkučka pojem, ktorý nikto v Ašchabade neobišiel. Miešala sa v ňom fantázia Strednej Ázie s rozprávkami Orientu, dostali ste tu všetko, od ťavy až po turkménsky koberec. Rozprávkovosť sa z neho časom vytratila, prišla funkčnosť a sterilita, no stále patrí k najväčším bazárom na periférii Ašchabadu.

5. Ruiny mešity Anau
Pár kilometrov východne od Ašchabadu leží miesto zvané Anau, kde nájdete  zvyšky historickej mešity, zničenej zemetrasením. Môžete sa prejsť okolo ruín, hľadať na nich stopy výzdoby. Niečo sugestívne, čo len tak ľahko vo svete neuvidíte. 

TOP 10 Ašchabadu #

1.Námestie nezávislosti
Známe námestie v centre moderného, mramorového Ašchabadu zdobí Monument nezávislosti, vysoký 91 metrov. Nájdete tu sochy turkménskych hrdinov, básnikov, seldžuckých panovníkov, medzi nimi najdôležitejšou sochou je zlatá podobizeň Turkmenbašiho v nadživotnej veľkosti

2.Trojnožka – Oblúk neutrality
Trojnožka alebo Oblúk neutrality je azda najznámejšou pamiatkou celého Ašchabadu. Kedysi stála priamo v centre mesta, dnes stojí na periférii, kam ju presunuli po smrti prvého prezidenta krajiny. Celosvetovú slávu získala Trojnožka po tom, ako na ňu posadili zlatú sochu Turkmenbašiho, ktorá sa otáčala za slnkom. Socha na nej dodnes stojí, no už sa nehýbe, len hľadí na Ašchabad. Výťah vás vezme na vyhliadku vnútri monumentu, ktorá stojí za to.

3.Svadobný salón
Nie, nie, tento Svadobný salón nemusíte navštíviť, len ak sa chystáte na svadbu. Dnes patrí tento objekt k moderným ikonám Ašchabadu aj vďaka polohe vysoko na pahorku nad mestom, odkiaľ máte unikátny výhľad na mramorové štvrte metropoly. Samotný salón je výsledkom modernej architektúry, kde sa spojila kocka s guľou a do nej sa ešte vmestila mapa Turkménska. Môžete nahliadnuť aj dovnútra a dať si  tu na obed turménsky plov. Toto miesto očarí najmä výhľadom, je tu krásne najmä večer, kedy Svadobný salón nádherne svieti.

4.Ruský bazár
Chýbajú vám v mramorovom Ašchabade ľudia? Riešenie je jednoduché, stačí sa vybrať na Ruský bazár a zistíte, že ide o najživšie miesto celej metropoly. Okrem ľudí tu natrafíte aj na vzácny turkménsky kaviár, domáci koňak, chutný streetfood a najlepšie melóny sveta.

5.Alem
Bizarných stavieb má Ašchabad skutočne veľa a Alem rozhodne patrí medzi ne. Predstavte si ruské kolo z mramoru, obalené ešte navyše v sklenom a mramorovom obale. Niet divu, že figuruje aj v Guinessovej knihe rekordov ako najväčšie ruské kolo v uzavretom priestore. Žiadne iné kolo v strednej Ázii mu rozhodne nesiaha ani po členky.

6.Zlatá socha prezidenta Berdymuchamedova
Hoci Turkménsko preslávili najmä zlaté sochy prvého prezidenta krajiny, teda Turkmenbašiho, v Ašchabade nájdete už aj prvú zlatú sochu súčasného prezidenta Berdymuchamedova. Arkadak, ako ho prezývajú, sedí na svojom turkménskom koni a smeruje do centra mesta.

7.Halk Halkydasy monument
Na periférii Ašchabadu dnes stojí aj menej známe námestie Halk Halkydasy, kde nájdete niekoľko monumentov ako spomienky na smutné udalosti krajiny. Pamätníky pripomínajú tých, ktorí padli v bitke pri Goektepe v 19. storočí, obete, ktorých životy vyhasli v bojoch 2. svetovej vojny, aj tých, ktorých pochovali ničivé zemetrasenie v Gypjaku v roku 1948.

8.Historické múzeum
Ašchabad možno nie je mesto, do ktorého sa vyberiete práve kvôli múzeám, ale historické múzeum hlavného mesta skutočné stojí za to. Skrýva poklady, objavené v archeologických miestach krajiny, nádherné koberce, nájdete tu aj exponáty, súvisiace s propagandou prvého prezidenta.

9.Mešita Ertugrul Gazi
Najkrajšiu mešitu hlavného mesta tu postavili Turci a za vzor si zobrali krásnu Modrú mešitu z Istanbulu. Štíhle minarety, osmanské prvky, detaily, nádherná kupola a príjemná atmosféra. To všetko táto mešita v sebe spája. Stojí tu od roku 1998 a zmestí sa do nej až päťtisíc veriacich.

10.Vlajkový stožiar
Priamo v centre mesta, vysoko nad strechami sa vo vetre zvíja obrovská turkménska vlajka. Stojí tu od roku 2008 a meria 133 metrov, čím patrí medzi najvyššie vlajkové stožiare sveta. Dnes ju nájdeme v prvej desiatke tých najvyšších!

Tomáš Kubuš

Tomáš Kubuš

Tomáš Kubuš

Vyštudovaný historik s veľkým srdcom. Získa si vás obetavosťou (vie o vašich prianiach skôr, než si ich uvedomíte vy) a ohromnými znalosťami. Miluje Áziu a krajiny Stredného východu. Stretnete sa s ním v Iráne aj v Uzbekistane, na Kaukaze či v Jordánsku alebo v Izraeli. Do novšej histórie si chodí oddýchnuť do juhovýchodnej Ázie. S láskou vás prevedie Indočínou, Thajskom či Malajziou. Veľmi rád píše a jeho články nájdete v mnohých slovenských časopisoch aj na našom blog Od pólu k pólu.

Obľúbený zájazd z BUBO katalógu
Hodvábnou cestou do Perzie (Komfort)

Zo zájazdu: Thajsko, Malajzia, Singapur

Jozef a Ľudmila Javoroví

Posledná úprava článku | Prečítané: 870x

SERIÁL BLOGOV O COVID-19

Blogov

Odporúčame tieto zájazdy

K

Ázia  

Turkmenistan, Uzbekistan, Irán


náročnosť

22 dní

Trvanie

4210
K

Ázia  

Turkmenistan, Uzbekistan, Tadžikistan, Kirgizsko, Kazachstan


náročnosť

16 dní

Trvanie

3090
K

Ázia  

Turkmenistan, Uzbekistan


náročnosť

10 dní

Trvanie

2635
E

Ázia  

Turkmenistan, Uzbekistan, Tadžikistan, Irán, Kirgizsko, Kazachstan


náročnosť

28 dní

Trvanie

4660

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test aj domácu karanténu