Merv – fantastické ruiny plné príbehov

Ak do Mervu prichádzate z uzbeckej Buchary, čaká vás cesta cez exotický hraničný priechod, kde budete stopovať starobylé karavany Hodvábnej cesty. Vstupná pečiatka do pasu a začínate sa vydávať cez prvé turkménske cesty do najbližšieho mesta k hranici, ktorým je Turkmenabat. Ešte pred príchodom do Turkmenabatu však prekročíte najväčšiu rieku celej centrálnej Ázie, a to Amu Darya. Táto bájna rieka bola v minulosti známa aj ako Oxus a zem, ktorá sa nachádzala za ňou, sa nazývala Transoxiana (dnešný Uzbekistan). Amu Darya má dĺžku približne 2400 kilometrov a pramení v horách Pamíru. Most cez rieku je obrovský a môžete pozorovať typické hnedé sfarbenie Amu Darye.

Od rieky, ktorá si ešte pamätá tvár Alexandra Veľkého, sa cestou zastavte v Turkmenabate, druhým najľudnatejším mestom Turkmenistanu a zároveň centrom severovýchodu krajiny. Pred stovkami rokov sa mesto volalo Amul a historici predpokladajú, že pomenovanie rieky pochádza práve z názvu tohto mesta. Bol transportným miestom na Hodvábnej ceste a svoju dôležitosť si udržal až do konca 19. storočia, keď toto územie obsadili Rusi a spravili z neho priemyselné centrum. Prechádzala tadiaľto transkaspická železnica. 

Cesta do Mervu zvykla v minulosti trvať približne 5 až 6 hodín vzhľadom na nižšiu kvalitu ciest. Turkmenistan však investuje do infraštruktúry, čo priamo pomáha aj nárastu turizmu v krajine. Z Turkmenabatu do Mervu dnes vedie diaľnica, ktorá skracuje cestu z pôvodných 6 hodín na približne 2,5 hodiny. Diaľnica bola otvorená 10. apríla 2025 a napája sa na ďalší úsek diaľnice, ktorý smeruje až do hlavného mesta Ašchabad. 

Až keď sa objavia domy dedinky Bayramaly, ste na mieste. Presne tu, za dedinkou sa dvíha prvé memento miestnej histórie. Tam kedysi ležal legendárny Merv, s ktorým sa svojho času mohol porovnať jedine Bagdad. Všetko je dnes preč. Prespite v mestečku Mary (cca 45 minút odtiaľto), aby ste do Mervu vyrazili oddýchnutí a vyhli sa spaľujúcej horúčave. 

Po príchode do Mary pozorujeme menšie turkménske mesto. Dnes ide o 4. najľudnatejšie mesto s približným počtom obyvateľov 150 tisíc. Môj lokálny sprievodca Timur odtiaľto pochádza, a preto mesto opisuje veľmi kvetnato. Vtipne vraví, že mesto je známe vďaka jeho ľuďom. Hovorí sa, že obyvatelia Mary sú tí najväčší obchodníci v celej krajine a že kúpia či predajú čokoľvek. V Turkmenistane koluje vtip, že keby malo mesto Dubaj 4 kolesá, obyvatelia by ho dotiahli do Mary a predali. 

Mesto Mary drží zaujímavý titul. Bolo totižto posledným z veľkých miest, ktoré bolo dobyté a obsadené cárskym Ruskom na konci 19. storočia. Udialo sa tak konkrétne v roku 1884. Keď sa Rusi snažili expandovať ďalej na juh od mesta, narazili na afgánske jednotky, ktoré boli podporované britskými vojakmi. Tento konflikt bol súčasťou väčšieho konfliktu, známeho pod názvom „The Great Game“. Vďaka diplomatickým rozhovorom však nedošlo k väčšiemu konfliktu medzi Ruskom a Veľkou Britániou. Mesto Mary oficiálne vzniklo až po dobytí Ruskom, dovtedy sa celá táto oblasť nazývala Merv. 

Prehliadku tohto miesta absolvujeme, ak nám v Mary ostane nejaký čas. Ide o relatívne malé a pokojné mesto, o to viac je jeho prehliadka autentická. Mesto zažíva absolútne minimum turistov, ktorí väčšinou využívajú Mary len ako miesto, kde prespia pri prehliadke Mervu. Pokiaľ sa teda stretnete s domácimi, nevyhnete sa úsmevom, pozdravom a fotografiám.

Priamo oproti hotelu sa nachádza miestny bazár, známy aj ako Zelený bazár. Ten zvykneme navštevovať ráno, keď je trh najživší. Môžete si tu kúpiť napríklad melón, ktorý je najpopulárnejším ovocím v okolí. Melóny z Mary boli známe v celom Sovietskom zväze ako tie najchutnejšie a stali sa symbolom plodnosti a hojnosti, a preto sa každoročne v druhú augustovú nedeľu oslavuje Deň melóna. Okrem toho tu viete kúpiť iné ovocie a zeleninu, lacnú elektroniku a oblečenie. Ide o tradičný trh v centrálnej Ázii s exotickým turkménskym nádychom. 

Ak však chcete z mesta vidieť viac, treba sa vydať na východ od hotela. Upútajú nás tu okázalé budovy, postavené z mramoru a zdobené zlatom. Pri vysvetľovaní nám Timur hovorí ich názvy a väčšinou ide o bývalé štátne budovy, ktoré sa využívali pri rôznych ceremóniách, stretnutiach, konferenciách alebo báloch. Prechádzame aj okolo mestskej knižnice až sa dostaneme k najvýraznejšej budove, najväčšej mešite v meste. Ide o mešitu pomenovanú na počesť druhého turkménskeho prezidenta, Gurbangulyho Berdimuhamedova. Celá mešita je z mramoru a vzhľadom pripomína Turkmenbašiho mešitu nachádzajúcu sa neďaleko hlavného mesta Ašchabad. 

V meste nájdeme aj ortodoxný kostol pochádzajúci z konca 19. storočia. Ten bol postavený najmä pre vojakov, ktorí boli v meste umiestnení. Mesto je symbolicky rozdelené na severnú a južnú časť železnicou, ktorá prechádza jeho stredom. Južná časť je pôvodná a rezidenčná, pričom severná časť je priemyselná. Mary je známe aj ako centrum zemného plynu, keďže 100 % jeho objemu v krajine pochádza práve z neďalekého veľkého rezervoára. V meste vďaka tomu existuje inštitút (vysoká škola), ktorá sa špecializuje na zemný plyn a jeho distribúciu a spracovanie.

Severná časť mesta bola miestom, kde boli v minulosti umiestnení vojaci. Tí sa tam nachádzajú dodnes, no už len turkménski, ktorí tu absolvujú povinnú vojenskú službu. Tá trvá v krajine 2 roky. Iba zopár kilometrov na sever od mesta sa nachádza aj letisko, ktoré v minulosti slúžilo pre sovietskych vojakov v roku 1979 pri invázii do Afganistanu. Napriek tomu, že Mary toho zdanlivo veľa neponúka, bola by škoda vynechať jeho krátku prehliadku predtým alebo potom, ako sa pozriete do historického Mervu. Ide o autentickú ukážku turkménskeho života a histórie. 

Z Mary sa na cestu vydajte už ráno okolo siedmej, nanajvýš okolo pol ôsmej, aby ste dorazili do starovekého Mervu okolo ôsmej, a teda v čase, kedy ešte nebudete cítiť silné, turkménske slnko. Ak ste tu na jar, v Merve môže byť na pravé poludnie tridsať stupňov, ak v lete, počítajte aj so štyridsiatkami. Ak odídete z Mary cca 7:30, tak prvé múry Mervu spozorujete na horizonte okolo 8:15. Oplatí sa tu zastaviť, pretože je to celkom fotogenické miesto.

Prvým bodom prehliadky sú tak hradby pevnosti Abdulchánkala z 15. storočia. Aj napriek svojmu veku sú najnovšími ruinami Mervu. Postavili sa už dávno po mongolskej pohrome, a tak si hlinené múry pevnosti nepamätajú jatky, ktoré sa tu v 13. storočí odohrali. Stačí tu 10 minút, aby ste sa prešli k miestu, odkiaľ si pevnosť odfotíte a vyrazte ďalej na miesto, kde je oficiálny vstup. Merv nemá oplotenie, je otvorené zo všetkých strán, ale na jeho začiatku je checkpoint, kde predávajú lístky či suveníry.

Po zaplatení vstupného si môžete pozrieť aj malé múzeum, ktoré tu je, ale nepočítajte s ničím veľkým. Keď píšeme malé, je skutočne malé, a teda je ňou jedna jediná miestnosť. Najzaujímavejším bodom je mapa dnešného Mervu, kde si možno prvýkrát uvedomíte, aké je toto miesto obrovské. Je výhodou mať so sebou auto, taxík alebo mikrobus, pretože inak tu strávite celý deň kráčaním prázdnou krajinou, z ktorej sa kde-tu vynoria ruiny pevnosti, múrov alebo hrobky. Ak si radi nosíte z návštev suveníry, tak toto miesto je takmer jediné, kde si viete kúpiť magnetku, pohľadnicu, brožúrku alebo prospekty o Merve. Turkmenistan a jeho turizmus je v plienkach, a preto to tu rozhodne využite. 

Reč bola dosiaľ len o ruinách, ale nie všetko, čo v Merve zostalo, je len limitované na prach, hlinené múry či základy. Najkrajšou a najikonickejšou stavbou celého dnešného Mervu je Mauzóleum seldžuckého sultána Sandžara. Seldžukovia boli poslednými veľkými vládcami Mervu a celej oblasti pred tým, než sem dorazil krvilačný Toluj, syn samotného Džingischána. Seldžukovia Merv milovali, vytvorili z neho jedno zo svojich hlavných miest a Mauzóleum sultána Sandžara je korunou krásy na ich hlave. Stojí na rovine v strede ničoho a vidno ho už z poriadnej diaľky. Nielen preto, že je vysoký 27 metrov, ale aj preto, že široko-ďaleko v okolí už nič nie je.

Dnes tu hrdo stojí so svojou obrovskou tehlovou kupolou, ktorú však zrekonštruovali v 20. storočí. Pri vstupe natrafíte na malú búdku, kde zvyknú kontrolovať lístky a ak ste so suvenírom zaváhali na začiatku, toto je posledné miesto, kde si ho môžete zakúpiť. Na návštevu mauzólea si vyhraďte aspoň 20 minút. Nie preto, že by bolo obrovské, ale preto, aby ste sa ho mohli v pokoji nadýchnuť, posedieť si tu, dookola ho obísť a spraviť si niekoľko krásnych záberov. V strede mauzólea leží na zemi Sandžarov kenotaf ozdobený kaligrafiou. Steny sú dnes prázdne, ale jemná rekonštrukcia ukáže, ako mohlo toto miesto vyzerať pred tým, než ho nahlodal zub času.

Ďalšou zastávkou na ceste starobylým Mervom je miesto, kde sa z rovnej krajiny dvíhajú zničené, hlinené hradby niekdajšieho opevnenia. Vyrazte zo Sandžarovho mauzólea po ceste a o 5 – 6 minút ste na mieste. Za týmito hradbami kedysi stálo mesto zvané Soltangala, teda Sultánovo mesto. Dnes pripomína množstvo vecí, ale mesto si tu predstavíte veľmi ťažko. V Merve je dôležité mať so sebou sprievodcu, ktorý tieto miesta pozná a miluje, pretože ak ste tu bez neho, vidíte len ruiny, hlinené násypy, prázdnu krajinu. Skúsený sprievodca týmto miestam vdýchne dušu, príbehmi vám z hliny vymodeluje paláce, vetami doplní ľudí a odrazu cestujete v čase a pochopíte, prečo je Merv tak dôležitý. V BUBO Merv milujeme, fascinuje nás, a preto sem chodíme už viac ako tri desaťročia.

Tu, na mieste dnešnej Soltangaly, stálo centrum obrovského mesta. Odhaduje sa, že Merv v polovici 12. storočia patril k najľudnatejším miestam sveta a množstvom populácie strčil Paríž aj s Londýnom do vrecka. Kráčajte k hradbám vyšliapanou cestičkou a tam, kde hradby chýbajú sa pomyselnou bránou ocitnete v bývalom meste. V týchto miestach Toluj a mongolské hordy utopili obyvateľov Mervu v krvi. Tej tu bolo toľko, že piesok ju nedokázal vsakovať a rieka Murgab sa sfarbila do červena. Rok 1221 sa tu stal katastrofou. Pozerajte sa pod nohy, pretože ešte stále tu ležia tisíce črepov. Malých, veľkých, obyčajných aj krásnych farebných, sem-tam objavíte tyrkysové úlomky arabskej keramiky, inde si všimnete aj písmo. Pokochajte sa nimi, no nechajte ich na mieste, sem patria, sú skladačkou príbehu zničeného Mervu.

Najdokonalejšou stavbou mesta je Kepderihana. Netreba ju hľadať, je to takmer jediná stavba za hradbami a za pár minút ste pri nej. Má prezývku „holubí dom“ a hoci je v ruinách, je to paradoxne jedna z najlepšie zachovalých stavieb Mervu. Prezývka vychádza z toho, že si mnohí myslia, že práve tu chovali v palácovom meste holuby, no niektorí sa domnievajú, že Kepderihana mohla byť pokladnicou či knižnicou. Má krásne rebrované telo a vo vnútri uvidíte nepálené tehly naukladané jedna na druhej. Palác dnes pripomína hlinená ruina s oblúkom stojaca asi 300 metrov od Kepderihany. Celá Soltangala vám zaberie menej než polhodinu času.

Zo Soltangaly sa vyberte ďalej do prázdnej krajiny, z ktorej sa dvíha takmer jediný vyšší pahorok široko-ďaleko. Pešo by ste to zvládli za 30 – 40 minút, autom ste na mieste za menej než 10 minút. Tento „obyčajný“ pahorok je neobyčajným miestom, pretože predstavuje ruiny pevnosti zvanej Erg Kala, ktorú nechal v 6. storočí pred n. l. založiť perzský panovník Kýros Veľký. Pod pevnosťou je maličké parkovisko a odtiaľ šliapete do jemne ostrého kopca, no za 4 – 5 minút ste na vrchole a Merv vám leží pod nohami. Teda to, čo z mesta zostalo. Kedysi by ste odtiaľto videli fantastické mesto so záhradami či palácmi, ale dnes je tu ticho, riečka Murgab, ktorá prinášala život, už vyschla a len sa tu prevaľuje prach. Zdržíte sa tu dvadsať minút, prejdete okraj pevnosti a dlho budete hľadieť na Merv. Jedinou stopou, ktorú spoznáte je Mauzóleum Sultána Sandžara v diaľke.

Merv je naplnený starobylými ruinami, ale našťastie v sebe neukrýva len nemé svedectvá niekdajšej slávy. Dá sa tu nájsť aj život a nie hocijaký, pretože svätyňa pri hrobke Jusúfa Hamadániho je široko-ďaleko najživším miestom, aké tu leží. Z Erg Kaly ste tu za necelých 10 minút a miesto prezradí z diaľky aj parkovisko, kde nájdete niekoľko áut, pretože práve sem prichádzajú aj domáci. Ich beztvaré ruiny veľmi nezaujímajú, ale k hrobke svätca prídu radi. Pre miestnych je to posvätné miesto, a preto sem prichádzajú na púť.

Z parkoviska kráčajte k schodisku smerom k neveľkému minaretu a o pár desiatok krokov ste na mieste. Areál hrobky nie je veľký, zaplní jedno menšie námestie, ktoré ohraničuje minaret a pár ďalších stavieb. Sledujte ľudí ako podídu k hrobke, pomodlia sa, priložia k múrom čelo a potom ju trikrát obídu v protismere hodinových ručičiek. Pri každom kole sa zastavia, pomodlia a niektorí dokonca po celý čas majú ruku vystretú tak, aby sa končekmi prstov dotýkali stavby. Chvíľku ich sledujte a napokon sa pridajte k nim. Ak to trikrát zopakujete, možno sa vám splní to, po čom túžite. Za ten pokus to stojí, nie?

Keď sa ocitnete pri hrobke Jusúfa Hamadániho, musíte sa pozrieť aj na najživšie miesto celého Mervu. Tu pochopíte, že Merv nie sú len ruiny, spomienky na zničené mesto, hlinené múry, rozbité pevnosti a vše obsiahla prázdnota. Hneď vedľa celého areálu ju fascinujúce miesto. Stojí tu komunálna kuchyňa pre pútnikov. Niekoľko podlhovastých stavieb slúžiacich ako jedálne a potom priestor s kotlami a kuchyňou. Počet vyzutých topánok pred domami ukazuje, že tu bude sto až stopäťdesiat ľudí. Pútnická tradícia hovorí o tom, že sa tu zastavíte, ak vykonáte púť k hrobke svätca. Veľmi mi to pripomína tradičné kuchyne indických Sikhov. Tiež stoja pri svätyniach, tiež tam pracujú dobrovoľníci a tiež dostane každý najesť či napiť, kto sa v nich zastaví.

Ocitnete sa medzi miestnymi, cítite desiatky pohľadov, no vidíte rovnaký počet úsmevov. Mnohí sa zdravia, turkménsky, niektorí po rusky a vítajú ma. Dostaneme sa až do kuchyne. V obrovskom kotle sa pripravuje tradičný plov. Vo vedľajšom sa varí polievka šorpa a tretí kotol patrí vývaru, v ktorom plávajú veľké, neforemné kusy mäsa, natrhané tak, akoby sa stretli s granátom. Bezprostrednosť, milé stretnutia, pohľady, rozhovory, to všetko sa tu mieša do unikátnej zmesi. Ak sa zatúlate až sem do kuchyne, neodídete bez toho, aby ste sa tu najedli alebo aspoň niečo neochutnali. Turkméni by si to neodpustili. Radi vás pozvú, ukážu, kam si sadnúť a odrazu ste v miestnosti s pár desiatkami ľudí a na stole pristane plov, polievka, hrozienka, sušené marhule, čerstvý melón, voda, čaj, nahrubo nasekaný cukor a ešte pár menších misiek. Hygienik by to tu zavrel, ak by predtým nedostal infarkt, ale mne tu chutí viac ako kdekoľvek inde.

Cesta Mervom sa po niekoľkých hodinách takmer končí, ale to sa ešte na obzore zjaví posledná dvojica zaujímavých ruín. Ešte sme sa totiž nezastavili pri Dievčenskej pevnosti Kyz Kala. Aby som bol presnejší, pevnosti sú tu dve, len sa rovnako volajú, a preto sa rozlišujú ako malá a veľká. Svojím výzorom pripomína Veľká pevnosť Holubí dom zo Sultánovho mesta, ale pevnosť je väčšia a má aj výraznejšie rebrovanie. Pevnosť je vo vnútri prázdna, no v 11. storočí ju poznal každý, kto sa tu zastavil.

Dnes v nej prebieha niekoľko ročná rekonštrukcia, a tak sa dnu nepozriete, ale svojou impozantnosťou si vás získa. Vyberte sa aj do ľavej strany, kde si všimnete vyšliapanú cestičku. Tá vedia k ruine menšej pevnosti na pahorku, odkiaľ budete mať najkrajšie fotografie. Pod vami je Dievčenská pevnosť a horizont zaplnila prázdnota Mervu. Po dvadsiatich minútach je čas vyraziť zase ďalej. Smer Mary, smer Ašchabad, za ďalšími miestami, za ďalšími zážitkami, ktorých je v Turkmenistane viac než dosť.

1. Cintorín na okraji Mervu – pár kilometrov od Sandžarovej hrobky nájdete len-tak v krajine položený starý a moderný cintorín plný hrobov. Prichádzajú za nimi domáci, a tak máte možnosť chvíľku sledovať, ako vyzerá takéto miesto. Na niektorých hroboch sú amulety, kúsky ťavej srsti, na iné sa zas zabudlo.
2. Hrobka Mohammeda ibn Zajída – zaujímavým miestom je hrobka Mohammeda ibn Zajída, to pre prípad, že by ste stále nemali po najdôležitejších pamiatkach Mervu dosť a chcete zažiť maximum. Ide o krásnu islamskú stavbu s hrobkou svätca, ku ktorému prichádzajú mladé rodiny s vierou, že im pomôže s narodením potomka. To preto tu nájdete uviazané desiatky stužiek.
3. Hrobky svätcov al Husejni a al-Gifari – áno, môže sa zdať, že je tých hrobiek v Merve akosi priveľa, ale tieto sú unikátne. Muži, ktorí tu našli svoj posledný odpočinok, boli spoločníkmi proroka Mohammeda. Preto ich majú domáci v mimoriadnej úcte. Sú zaujímavé aj z architektonického hľadiska, pretože keď tieto oblasti získal Timur Veľký, nechal ich obnoviť, čím nesú jeho rukopis.

1. Sandžarove mauzóleum – ikonická stavba starého Mervu je jedna z mála stavieb, ktoré dodnes stoja a ktoré môžete naozaj navštíviť. Prešla rekonštrukciou a dnes pod jej kupolou môžete vidieť hrobku slávneho seldžuckého sultána Sandžara.
2. Lokálna kuchyňa pri hrobke Hamadániho – Merv nie je len o ruinách a histórii, ale stretnete tu aj krásny záchvev človečiny. Určite musíte vidieť lokálnu, komunitnú kuchyňu pre pútnikov neďaleko hrobky Jusúfa Hamadániho. Vojdite dnu, nazrite do kuchyne a zažijete v Turkmenistane niečo, čo ste dosiaľ ešte nevideli.
3. Kepderihana – medzi najkrajšie stavby starého Mervu patrí Kepderihana, uložená v sultánovom meste Soltangala. Má tradičné rebrovanie a dodnes nie je úplne isté, či to bolo miesto, kde sa chovali holuby alebo išlo o knižnicu či pokladnicu. Ide o mimoriadne fotogenickú stavbu, ktorú treba vidieť.
4. Soltangala – Soltangala predstavuje ruiny sultánovho mesta, teda miesta, ktoré povýšili Seldžukovci na hlavné mesto severnej časti ríše. Ostali tu ruiny, medzi ktorými dominuje spomínaná Kepderihana, ale nájdete tu aj ruiny palácových stavieb a pod nohami si všimnete tisíce črepov, ktoré tu bez slova ležia ako memento slávnych dejín.
5. Erg Kala – Erg Kala bola kedysi pevnosťou, ktorá ležala vedľa neveľkého mesta. Je staršia než čokoľvek iné v Merve, pretože jej korene siahajú do doby starovekých Peržanov a meno Erg Kaly sa preplietlo s Kýrom Veľkým. Ruiny, ktoré tu nájdete sú staré cca 2600 rokov a dnes trónia na hlinenom pahorku s krásnym výhľadom na rozľahlosť Mervu.
6. Hrobka Jusúfa Hamadániho – Hrobka svätca patrí medzi najobľúbenejšie miesta domácich turistov. Prídu k nej, dotknú sa jej, pomodlia sa a rituálne ju trikrát obídu, aby sa im splnilo želanie alebo prosba, s ktorou sem prišli. Pozorujte miestnych a skúste to presne tak, ako oni.
7. Kyz Kala – dievčenská pevnosť Kyz Kala sa podobá na Kepderihanu zo sultánovho mesta, ale je monumentálnejšia a impozantnejšia. Leží na okraji Mervu a hoci je dnes už roky v rekonštrukcii, stále je to miesto, ktoré stojí za to vidieť. Hneď vedľa nej nájdete aj menšiu z dvojice pevností, odkiaľ si spravíte krásne fotky a budete mať krásny výhľad na okolie.
8. Prázdnota Mervu – medzi TOP zážitky Mervu nepatria len pamiatky, ale aj to, že tam tie pamiatky, stavby, paláce alebo čokoľvek hmatateľné jednoducho nie je. Kedysi patrilo k najväčším mestám sveta a dnes je prázdnou krajinou. Merv je mementom pominuteľnosti a tu sa človek ponorí do svojich myšlienok a uvidí na vlastné oči, čo sa môže stať z mesta, ktoré je na absolútnom svetovom vrchole.
9. Pevnosť Abdulchánkala – pevnosť so svojimi zničenými múrmi patrí medzi najmladšie pamiatky starého Mervu. Jej múry z 15. storočia si nepamätajú Mongolov, a tak dodnes stoja na okraji starého mesta. Sú fotogenické, obrovské a keď pôjdete okolo nich, je škoda sa nezastaviť aspoň po fotografiu.
10. Malé múzeum pri vstupe – Merv má pri vstupnej bráne aj maličké múzeum, kde si viete kúpiť vzácny suvenír a nájdete tu aj zopár starých fotografií a zaujímavú mapu Mervu, skrz ktorú pochopíte, aký je obrovský a čo tu môžete vidieť. Oproti múzeu sú aj toalety.