Bukittinggi - mesto, kde vládnu ženy a varia muži

O BUBO je už známe, že sa snažíme objavovať aj svetom doteraz neobjavené miesta, kde sa dá zažiť niečo, čo si naši klienti budú pamätať celý život. Ideálnym miestom pre tých, ktorí chcú zažiť autentickú a turizmom doposiaľ nezničenú Áziu, je určite Sumatra. Šiesty najväčší ostrov na svete s populáciou vyše 60 miliónov ľudí si získa každého milovníka prírody a typického pôsobivého ázijského chaosu. My našu cestu po ostrove začíname v hlavnom meste Severnej Sumatry - Medane a cez národný park Gunung Leuser a sopečné jazero Toba sa pomaličky presunieme do nezabudnuteľného Bukittinggi.

Práve tu na nás čaká množstvo unikátnych cestovateľských zážitkov  od obdivovania zvláštnej parazitickej rastliny raflézie Arnoldovej –najväčšieho kvetu na svete, ktorý môže mať v priemere až jeden meter, cez vychutnávanie skvelého lokálneho jedla až po popíjanie cibetkovej kávy, ktorá patrí medzi najdrahšie na svete. Práve tú v našej  bubáckej kaviarni, kde sa zvykneme vždy zastaviť, pil v roku 2020 aj svetoznámy hviezdny šéfkuchár Gordon Ramsay.

A akí ľudia vlastne v tomto neobyčajnom meste žijú? Väčšinové obyvateľstvo Bukittinggi tvoria Minangkabauci. K pôvodu ich názvu sa viaže zaujímavá legenda. Kedysi dávno zaútočil na predkov dnešných Minangkabaucov jávsky panovník. Aby sa zabránilo zbytočnému krviprelievaniu, obidve strany sa dohodli, že namiesto vojakov budú bojovať dva byvoly. Ak vyhrá sumatranský byvol, jávske vojsko sa stiahne domov. Ak kráľov, Bukittinggi stratí svoju samostatnosť. Minangkabauci vedeli, že ich byvoly sa s tými panovníkovými nemôžu rovnať silou, a tak použili lesť. Vybrali mladé teliatko, ktorému nabrúsili rohy. Kráľovský byvol nepokladal teliatko za hrozbu a ignoroval ho. Mladý byvol sa však odvážne rozbehol za veľkým byvolom a nabrúsenými rohmi mu rozťal brucho. Na počesť tohto zvieraťa sa ľud okolo Bukittinggi začal nazývať Minangkabauci, čo v preklade znamená víťazný byvol. Ľudia si svojho záchrancu dodnes pripomínajú typickými, dohora zahnutými strechami, ktoré môžeme vidieť po celom meste. Špecifické zahnutie minangkabauských striech však môže mať aj iný význam, k čomu sa prikláňa veľa kulturológov a odborníkov na Indonéziu. Predkovia dnešných Indonézanov a teda aj Minangkabauci, prišli do dnešnej Indonézie na lodiach. Svoje prvé obydlia si spravili tak, že lode jednoducho postavili na koly, aby tak boli lepšie chránení pred útokmi nepriateľov a divých zvierat. Ich potomkovia si už stavali klasické domy na koloch, avšak zahnutie striech stále pripomína lode, ktorými do Indonézie priplávali prví Austronézania pred 4500 rokmi cez Filipíny až z Číny.

Bukittinggi je tretie najväčšie mesto provincie Západná Sumatra a s počtom obyvateľov 124 000 na ostrove nijako nevyniká. Oproti iným sumatranským mestám však pôsobí až neuveriteľne čisto a organizovane. My si to na prvý pohľad nemôžeme všimnúť, pretože do neho prichádzame neskoro večer. Ráno sme opustili mesto  Sipirok a krátko pred zotmením sme dorazili na rovník, po ktorom nás čaká ešte dvojhodinová cesta do nášho hotela Royal Denai, ktorý je najlepší hotel, aký počas našej sumatranskej expedície budeme mať. Po príchode dostaneme welcome drink, rýchlo sa ubytujeme a vyrážame do nočného mesta. Popri soche Imama Bonjola, ktorý sa preslávil bojom proti Holanďanom, prichádzame na obľúbenú bukittinggskú pochúťku- martabak. Pripravuje sa z ryžového cesta a vajec, ktoré sa spolu zmiešajú a vyprážajú na oleji. Martabaky sa v meste pripravujú  na dva spôsoby: buď sladký s čokoládou, banánmi a najrôznejším ovocím, alebo „slaný“ - s hovädzím mäsom a cibuľkou. Miestni kuchári vám tu aj z takéhoto jednoduchého jedla vedia pripraviť naozajstný gastronomický zážitok.

Nemáte chuť na indonézske jedlo? Nevadí. Máme pre vás pripravené aj čosi iné -  reštauráciu Bedudal, kde môžete ochutnať skvelý steak s čiernym korením a pečenými zemiakmi. Spravia vám ho rovnako dobre, ako tradičné indonézske jedlo nasi goreng ayam - opekanú ryžu s kuracím mäsom. Po večeri sa pomaličky vraciame na hotel, cestou sa ešte zastavujeme v jednom z mnohým pouličných stánkov, kde nám pripravia skvelý džús z čerstvého ovocia. Dlho sa však večerným mestom netúlame, pretože zajtra sa začína náš hlavný program.

Na druhý deň, hneď po raňajkách, nasadáme do nášho BUBO autobusu, ktorý nás vezie do dedinky Palupuh, vzdialenej približne 30 kilometrov od nášho hotela. Palupuh sa nachádza v úžasnom idylickom prostredí. Ryžové políčka s vodnými byvolmi sú obkolesené horami, do ktorých sa za chvíľu vydáme na trek. V teple a veľkej vlhkosti sa šplháme do nekonečného kopca hneď za dedinou. Prechádzame lesom a po asi pol hodine prichádzame k vodopádu. Zastavujeme a počúvame krik gibonov, ktorí sa nachádzajú na stromoch neďaleko od nás. Kvôli hustým korunám stromov ich síce nevidíme, ale počúvať ich kakofóniu je neskutočný zážitok. Aj o tomto je Sumatra s BUBO. Po piatich minútach oddychu pokračujeme ďalej. Chodník, po ktorom ideme je uzučký, prejde ním len jeden človek. Má to však aj svoje výhody. Tí vzadu oberajú pijavice z topánok tým, čo sú pred nimi. Po hodine šplhania sa zastavujeme a pred nami sa na strmom, stromami zarastenom svahu náhle objaví nádherný, červeno sfarbený kvet.  Kto sa k nemu priblíži bližšie, okamžite zacíti, že páchne ako zhnité mäso. Práve sa nám podarilo objaviť najväčší kvet na svete - rafléziu Arnoldovu. Raflézia je cudzopasná rastlina, ktorá parazituje na liane Cissus. Prvý Európan, ktorý ju popísal, bol Francúz. Prečo má teda meno po britskom guvernérovi na Jáve? V čase tohto objavu bolo totiž Francúzsko vo vojne s Veľkou Britániou. Objaviteľ kvetu bol Britmi zajatý a jeho poznámky boli skonfiškované. Briti sa z poznámok dozvedeli o nezvyčajnej rastline, ktorá má najväčší kvet na svete a hneď si chceli nielen privlastniť jej objavenie, ale ju aj pomenovať, aby bolo jasné, komu unikátny kvet ´patrí´.  V tom čase sa prestíž národov merala aj podľa počtu úspešných vedeckých objavov. A tak sa jávsky guvernér a zakladateľ Singapuru - Sir Thomas Raffles spolu s chirurgom Josephom Arnoldom rozhodli, že záhadný kvet nájdu sami. Hoci sa im to podarilo, Arnold dostal maláriu a krátko na to zomrel. Na ich počesť bola novoobjavená rastlina pomenovaná rafflesia arnoldii – Raflézia Arnoldova. Až v 20. storočí sa našli v britských archívoch dokumenty, ktoré dokázali, že objaviteľ raflézie bol v skutočnosti Francúz Deschamps... No to už nič nemení na tom, že výnimočná rastlina sa po svete preslávila pod celkom iným menom.

Trek sme zvládli, špinaví, ale spokojní, nabudení novými zážitkami sa vraciame do dedinky Palupuh. Tu si oddýchneme a načerpáme energiu na neskoršiu prehliadku mesta. Oproti mešite sa nachádza na pohľad nenápadná kaviareň, do ktorej zamierime. Nedajte sa oklamať jej jednoduchým výzorom, v kaviarni Rafflesia Luwak Coffee ponúkajú tú najlepšiu cibetkovú kávu! Jej kvality ocenil aj svetoznámy kuchár Gordon Ramsay, ktorý ju navštívil v januári 2020. My s BUBO do nej chodíme už štrnásť rokov.

O cibetkovej káve ako tej najdrahšej na svete počulo už veľa ľudí, no nie všetci vedia, ako vlastne vzniká. Hovorí sa, že Holanďania zakazovali Indonézanom, aby si z kávových plantáží brali kávové zrná. Niekto si však všimol, že malá šelmička cibetka vyjedá tie najlepšie kávové zrná,  ktoré keď prejdú jej tráviacim traktom, chutia ešte lepšie ako tie „normálne“. A tak začali tento poklad z ich exkrementov využívať na dnes jednu z najvyhľadávanejších káv sveta. V súčasnosti existujú dva spôsoby chovu cibetky - klietkový a vo voľnej prírode. My si, samozrejme, vyberáme kaviareň, kde sa pripravuje káva z „bio“ chovu. Tieto cibetky sa potulujú voľne po plantážach a miestni farmári len zbierajú exkrementy s kávovými zrnami, ktoré sa umyjú a následne sušia a pražia. A ako sa dá využiť kávová usadenina, ktorá nám zostala v pohári? Spravíme si z nej peeling, po ktorom vyzeráme všetci o pár rokov mladší! Cibetkovú kávu kupujú aj tí, ktorí kávu normálne nepijú. Cena za 100 gramov sa pohybuje doma na Slovensku okolo 50 EUR. Tu si ju vieme kúpiť za približne 25 EUR a každý tak môže doniesť domov kvalitný a netradičný suvenír.

Zmývame zo seba blahodarný kávový peeling, rozlúčime sa s našou známou, majiteľkou kaviarne Umul a výzorovo o desať rokov mladší nasadáme do autobusu, ktorý nás zoberie naspäť do Bukittinggi. Samotnú prehliadku mesta začíname na pestrom dolnom trhu, kde nájdeme všetko - od hadieho ovocia (salak – tropické ovocie z palmy, ktorého chuť pripomína niečo medzi banánom, jahodou a ananásom), tofu, cez ryby až po živé sliepky a úhory. Ak chcete zažiť pravý ázijský trh so všetkými jeho typickými zvukmi a vôňami, ste na správnom mieste. Pre koho sú tie silné arómy až príliš a zdvíha sa mu žalúdok, môže nás počkať v hornej časti trhu, kde pre zmenu nájdeme stánky s oblečením a dokonca aj magnetkami, ktoré sú na Sumatre nedostatkový tovar. Koniec koncov, cestovný ruch sa tu stále ešte len začína rozvíjať. Aj napriek tomu si môžete takmer v každom stánku kúpiť lacné tričká s nápisom Bukittinggi. Veľkej obľube sa tu tiež tešia bavlnené šaty pre najmenšie deti, ktoré tu kúpite po zjednávaní za 3 eurá. 

Vychádzame z trhu a rovno pred nami sa objavuje vysoká hodinová veža Jam Gadang. Všimnete si, čo na jej hodinách nie je v poriadku? Dávame si rozchod na objavovanie všetkých čarovných zákutí mesta.  Fotíme sa na vyhliadke pár metrov oproti Jam Gadang, odkiaľ vidíme jednu z najaktívnejších sopiek Sumatry - Merapi. Keď to vidíme na vlastné oči, je to až neuveriteľné, že ľudia žijú takto v tesnej blízkosti aktívnej sopky. Práve tu na vyhliadke máme možnosť nasať svojskú atmosféru mesta, ktoré bolo počas Indonézskej vojny za nezávislosť na krátky čas hlavným mestom celej Indonézie...

Náš posledný obed na Sumatre musí byť tradične sumatranský. Pred obedom sa však po pol hodine jazdy autobusom zastavujeme v miestom obchode so striebrom, kde vyrábajú jedinečné šperky zo strieborných drôtikov ale aj klasické retiazky a prstene. Zaujímate sa o numizmatiku či bankovky? V obchode si môžete kúpiť napríklad 1 rupiovú bankovku. V súčasnosti je bankovkou s najmenšou hodnotou v Indonézii 2000 „rupiovka“ a zameníte si ju za 11 centov...Nakupujeme striebro a pokračujeme ďalšiu pol hodinu do našej lokálnej reštaurácie neďaleko sopky Merapi, kde nás už čakajú tie najlepšie miestne pochúťky - pečená ryba, klobásy z hovädzích vnútorností alebo skvelý hovädzí rendang. Takmer všetky minangkabauské špeciality sa spoločne nazývajú Nasi padang. V reštaurácii vám donesú na miskách viacero druhov jedla- Nasi padang a vy si vyberiete len to, čo máte chuť. Najeme sa a pokračujeme smerom k jazeru Maninjau, ktoré je po jazere Toba druhé najväčšie na Sumatre. Rovnako ako Toba, aj toto jazero vzniklo po výbuchu sopky a je hlboké  až 165 metrov. Po ceste nás  čakajú zaujímavé fotozastávky uprostred čarovnej krajiny a pozrieme si aj ukážku tradičného spracovania cukrovej trstiny. Dnes sa cukrová trstina spracúva za pomoci strojov, avšak v minulosti sa používali vodné byvoly. Byvol sa priviazal na „lis“ a ako chodil do kruhu, lisoval trstinu. Trstinová šťava sa potom odvádzala do veľkých kotlov, kde sa z nej karamelizáciou vyrábal cukor. Komu chýba energia, môže ochutnať čerstvo vylisovanú šťavu. Túto Vám však pripravia na elektrickom mlynčeku. Byvol dnes slúži už len na ukážku.

Pred nami je  posledný bod nášho programu. Autobus nás cez kľukaté a úzke cestičky vezie približne hodinu naspäť do Bukittinggi. Zastavuje neďaleko centra, kde sa nachádza vyhliadka Panorama. Rovnako výstižný názov by bol však aj opičí vrch. Náš sprievodca Karol už stihol na trhu v meste nakúpiť arašidy, ktorými láka miestne makaky. Do pár minút sa okolo nás objaví tlupa opíc. Prípadné bitky medzi samcami končia tak rýchlo, ako začnú. Deň sa pomaly končí a my sa plní zážitkov presúvame naspäť do hotela. Naše sumatranské dobrodružstvo sa zajtra končí.

Pokiaľ budeme stíhať, zastavíme sa na druhý deň po ceste na letisko v Padangu, v dedine Silaing Bawah, kde sa nachádza maketa kráľovského domu v pôvodných rozmeroch. Čas väčšinou máme, a tak sa tu zvykneme zdržať približne 20 minút. Zo všetkých domov v okolí Bukittinggi je tento najfotogenickejší. Odfotíme sa a pokračujeme asi 15 minút k vodopádu Lembah Anai, ktorý je našou poslednou sumatranskou zastávkou. Pred nami je už iba letisko.

TOP 10 Bukittinggi

1, Rafflesia Luwak Coffee

Kaviareň v dedinke Palupuh, kde zavítal aj svetoznámy kuchár Gordon Ramsay a kam chodí BUBO už 14 rokov. Majiteľka kaviarne Umul nám pripraví cibetkovú kávu, ktorá sa pripravuje na dve zaliatia. Po dopití si z kávovej usadeniny môžete urobiť omladzujúci peeling.

2, Trek za najväčším kvetom na svete Rafflesiou arnoldii

V okolí mesta Bukittinggi rastie najväčší kvet na svete, Rafflesia arnoldii. Kvet má sýtu červenú farbu a je charakteristický silným zápachom, ktorý pripomína hnijúce mäso. Budeme mať šťastie a uvidíme ho kvitnúť?

3, Trh v Bukittinggi

Typický indonézsky trh so všetkým, čo k tomu patrí. V jeho dolnej časti môžete nájsť všetko od čerstvých rýb, cez hydinu, arašidy až po exotické ovocie, ako napríklad snake fruit alebo dračie ovocie. V jeho hornej časti sa nachádzajú stánky s oblečením, kde si môžete kúpiť suvenír v podobe trička s nápisom I love Bukittinggi.

4, Jam Gadang

Jam Gadang je 26 metrov vysoká hodinová veža, ktorá je považovaná za symbol mesta. Postavená bola v roku 1926 v čase, keď dnešná Indonézia bola ešte holandská kolónia. Veža stojí na peknom námestí, ktoré žije rovnako cez deň ako aj večer. Počas dňa môžete vidieť z námestia aktívnu sopku Merapi a večer sa môžete započúvať do hudby pouličných umelcov.

5, Striebro

Šperky a luxusné veci nie sú na Sumatre ničím novým. Spracovanie striebra má v Bukittinggi dlhú tradíciu a my sa pôjdeme spolu pozrieť do jedného z mnohých šperkárstiev. Na svoje si tu prídu aj milovníci numizmatiky, ktorých zaujmú staré indonézske bankovky.

6, Tradičný obed

K dokonalému zážitku patrí aj vynikajúce jedlo. Bukittinggskí kuchári sú známi svojimi schopnosťami v celej juhovýchodnej Ázii. My dnes budeme mať možnosť vyskúšať ich výborné jedlo priamo v ich rodisku. Dáte si hovädzí rendang alebo radšej pečenú rybu s ryžou a čili omáčkou?

7, Spracovanie cukrovej trstiny

V dedine Lawang neďaleko Bukkitinggi môžete stále vidieť tradičné spracovanie cukrovej trstiny za pomoci vodného byvola. Rodina, ktorá sa spracovaniu cukrovej trstiny venuje, má svoj vlastný obchodík, v ktorom vám pred vašimi očami vylisujú sladkú šťavu.

8, Bukittinggská architektúra

Unikátne strechy v tvare býčích rohov môžete nájsť takmer všade. Medzi najkrajšie domy nazývané Rumah Gadang patrí budova bývalých vodární, ktorá sa nachádza v dedine Koto Gadang, len pár minút od Bukittinggi. Okrem strechy je dom zaujímavý aj svojimi pestrofarebne pokreslenými stenami.

9, Panorama

Miesto, ktoré nemôžete vynechať. Práve odtiaľto máte jedinečný výhľad na kaňon Sianok, ktorý je považovaný za najkrajší na Sumatre. Ak ste si nezabudli na trhu kúpiť arašidy, môžete nimi prilákať desiatky makakov.

10, Silaing Bawah

Nachádza sa tu replika kráľovského domu. Dom panovníka bol najväčší a najkrajší a preto toto miesto patrí medzi povinné zastávky. Dom má dve poschodia a je otvorený pre návštevníkov, ktorí tak môžu vidieť interiér domu.

Bukittinggi je mesto, ktoré treba vidieť a hlavne zažiť. V okolí Jam Gadang si Vás pravdepodobne odchytí skupinka študentov, ktorí sa budú chcieť s Vami odfotiť a trochu si precvičiť angličtinu. Predavači na trhu majú dobré ceny a nesnažia sa zarobiť na cudzincoch, ako v iných častiach Ázie. Sumatra je miesto, kde sa cestovný ruch stále rozvíja a všetky zážitky sú autentické. V reštaurácii Bedudal možno stretnete miestneho sprievodcu Habibiho, ktorý Vám rád povie svoje zážitky s Mentavejcami a dá si s Vami jeden alebo dva Bintangi. Indonézania sú, koniec koncov, prívetiví a milí ľudia ktorí sa z turistov stále tešia.