Delos – výnimočný grécky ostrov

Celý Delos je totiž výnimočný. Na ostrove nenájdete ani jeden hotel a trvalé bývanie je tu zakázané. Jedinú výnimku tvoria strážcovia, ktorí chránia jeden z najväčších archeologických pokladov Grécka. Delos nebol objavený náhle ako Machu Picchu či Trója, o jeho existencii sa vedelo už od staroveku. Systematické archeologické vykopávky sa začali v roku 1872 pod vedením Francúzskej školy v Aténach, keď jej vtedajší riaditeľ Émile Burnouf poveril mladého archeológa Alberta Lebègua, aby začal s výskumom ostrova.

Archeológovia dodnes odkryli približne 40 % územia Delosu. No aj to, čo odkryli, je tak unikátne, že predpokladáme, že obrovské prekvapenie ešte len príde. A keďže veľká časť ostrova ešte stále ukrýva svoje tajomstvá pod zemou, odborníci veria, že Delos môže v budúcnosti priniesť ďalšie veľké objavy. Ostrov je prísne chránený preto, lebo Grécka vláda sa obáva, že by sa mnohé artefakty a sochy, mohli dostať do rúk priekupníkom so starým umením. Tých sôch je tu toľko, že by sme nimi mohli zásobiť všetky penthousy na Manhhattane.

Delos je výnimočný aj preto, že leží v samotnom centre Kykladského súostrovia, ktorého názov pochádza z gréckeho slova kyklos, teda kruh. Starovekí Gréci ho považovali za najsvätejší zo všetkých ostrovov a verili, že nie náhodou ostrovy vytvárajú okolo Delosu symbolický kruh. Prvé archeologické vykopávky na Delose pochádzajú už spred približne 4000 rokov a približne pred 2000 rokmi sa počet obyvateľov odhaduje na 35 000, čo je na ostrovček s rozlohou približne 6 km² naozaj veľa. Dnes tu nežije nik.

Wikipédia uvádza, že ostrov má rozlohu len 3,5 km², a napriek tomu túto archeologickú lokalitu ročne navštívi viac ako 100 000 ľudí. V tomto blogu dostanete lepšie informácie, lebo som sa jednak Delosu venoval a jednak som tu bol osobne. Na vlastné oči človek vždy všetko omnoho lepšie pochopí.

Podľa gréckej mytológie bol Delos kedysi plávajúcim ostrovom, ktorý putoval Egejským morom. Keď sa Zeus zamiloval do Léty, dcéry titánov, a jeho manželka, mocná bohyňa Héra, po zistení, že Léto je tehotná, náramne žiarlila. Zakázala všetkým miestam na pevnine aj ostrovoch, aby jej poskytli útočisko. Na Léto dokonca poslala obrovského hada Pythóna, ktorý ju prenasledoval po celom Grécku. Héra zároveň zadržiavala bohyňu pôrodu Eileithiu na Olympe, aby zabránila začatiu pôrodu.

Napokon však Léto našla útočisko na ostrove Delos, kde porodila najskôr Artemis. Podľa legendy okamžite pomohla svojej matke pri pôrode brata Apolóna. Potom Zeus pripútal dovtedy plávajúci ostrov k morskému dnu zlatými či diamantovými stĺpmi, aby už viac nemohol putovať po mori. Keď Apolón dospel, pomstil utrpenie svojej matky a zabil Pythóna, ktorý ju prenasledoval. Na mieste jeho porážky potom založil slávnu veštiareň v Delfách.

Apolón stál počas trójskej vojny na strane Trójanov. V Homérovej Iliade podporuje Hektora, dodáva mu odvahu a dokonca ho viackrát zachráni pred Achillom. Podľa neskoršej tradície zohral Apolón úlohu aj pri Achillovej smrti – pomohol Parisovi nasmerovať šíp, ktorý hrdinu zasiahol do smrteľne zraniteľného miesta. Práve z tejto tradície pochádza aj známy príbeh o Achillovej päte.

Skorší obyvatelia Delosu (cca 2500 pred n. l.) si kvôli bezpečnosti svoje obydlia stavali na vrchole kopca Kynthos, odkiaľ mali výhľad na more, a tak kontrolovali, či sa neblížia nepriatelia. V 9. storočí pred n. l. tu vznikla Apolónska svätyňa, ktorá pritiahla Helénov z celého gréckeho sveta uctievajúcich Apolóna a Artemis a koncom 5. storočia sa už okolo nej nachádzalo niekoľko domov a fariem.

Okrem svätýň a chrámov bolo hlavnou silou Delosu aj jeho ohromné bohatstvo. Grécko bolo pravidelne napádané inými národmi, a preto tu bola v roku 478 pred n. l. založená tzv. Delská liga, ktorej úlohou bolo zbierať peniaze na vojnu. Do Delskej pokladnice prispievalo až 150 slobodných štátov a ostrovov a každý rok vyzbierali okolo 12 ton striebra. To bolo na začiatku, no postupne sa liga rozrastala a príspevky sa strojnásobili.

Toto bohatstvo však veľmi rýchlo pritiahlo pozornosť politikov. Typickým predstaviteľom tejto éry bol Perikles, ktorý dal v roku 454 pred n. l. previesť poklad z Delosu do Atén. Oficiálnym dôvodom bola jeho lepšia ochrana, no za tieto peniaze dal postaviť základy Akropoly vrátane Partenónu. Viete si zrejme predstaviť, čo si o tom mysleli prispievatelia, no možno toto bol dôvod oslabenia Grécka a nebyť génia Alexandra, tak by Grécko aj Európa dnes vyzerali inak.

Keď Delos v 2. storočí pred n. l. dobyli Rimania, dali obyvateľom veľký dar – nemuseli platiť dane. Okrem náboženského centra sa tak razom stal ostrov aj centrom obchodu. Vďaka svojej strategickej polohe uprostred Kykladských ostrovov sem prichádzali bohatí obchodníci, bankári a majitelia lodí z celého sveta. Spolu s nimi prišli aj mnohí stavitelia, umelci a remeselníci, ktorí im stavali luxusné domy, bohato zdobené freskami s mozaikovými podlahami. Bohatí ľudia investovali do umenia, a tak tu vznikali krásne veci, krásne budovy.

Keď sa však dnes pozriete na tento vyprahnutý ostrov, položíte si otázku: Preboha, s čím tu mohli obchodovať? Veď tu ani voda nie je. Voda tu však bola, práve vďaka nej mohlo pred viac ako 2000 rokmi na ostrove žiť približne 35 000 obyvateľov. Pod tvrdou žulou sa totižto našli studne a celý Delos je dnes prevŕtaný krížom-krážom. Dnes tu obdivujeme hlboké šachty a dômyselné vodovody.

No čo tu okrem žuly (aj mramor museli dovážať) a vody ponúkal takýto malý ostrov? Odpoveďou je najmä more. Archeológovia v tunajších domoch objavili mramorové stoly, kde pred vyše 2000 rokmi spracúvali ryby. Mramor je chladnejší než žula a podobné mramorové stoly môžete dodnes nájsť aj na trhu v Mykonos Town. Avšak hlavným artiklom, s ktorým sa v Grécku na Delose obchodovalo, boli otroci. Veru, áno! Na Delos prichádzalo 10 000 otrokov denne.

Na ostrove sa nedá ubytovať, nie je tu letisko, a preto sa sem dá dostať iba na jednodňový výlet. Z Naxosu sem premávajú výletné lode, ktoré počas sezóny kombinujú návštevu Delosu aj Mykonosu. Priame spojenie z Atén neexistuje. Najlepšie dostupné spojenie je z ostrova Mykonos, odkiaľ zo Starého prístavu (veľké zaoceánske lode kotvia v Novom prístave) premávajú na Delos pravidelné trajekty. Vďaka tomu si môžete návštevu ostrova naplánovať podľa vlastných predstáv.

Starý prístav sa nachádza v centre Mykonosu a aj keď prídete trošku skôr, máte tu čo robiť. Je tu nádherne. Lístok na trajekt si kúpite v búdke pred vstupom na mólo. Plavba trvá asi 45 minút a na trajekte je aj bufet. Po príchode na Delos si musíte kúpiť lístok, rad tu býva tak na 15 až 20 minút, lebo tu nebudete samy. Viete si dokúpiť aj „sprievodcu“ v mobile, no pri najvýznamnejších pamiatkach sú umiestnené QR kódy, vďaka ktorým si môžete Delos prejsť aj samy.

Odporúčam kúpiť si balíček, ktorý je síce drahší, no podľa môjho názoru sa oplatí. Počítajte s cenou približne 100 eur vrátane dopravy z vášho hotela na Mykonose. Výhodou tohto balíka je, že nemusíte čakať v rade. Po príchode na Delos sa vás ujme sprievodca, môžete si vybrať anglicky alebo francúzsky hovoriaceho (viď francúzski archeológovia). Sprievodca každej skupinke rozdá bezdrôtové slúchadlá a počas celej prehliadky vám poskytuje výklad k jednotlivým pamiatkam.

Prejdete si spolu cestu od starého obchodného prístavu, kde ľudia kedysi bývali, navštívite zopár domov, nádherných víl až k divadlu a potom sa presuniete do chrámovej časti a nakoniec do múzea. Celý výlet z Mykonosu trvá od 9.00 (trajekt vyráža napríklad o 10.00, no z hotela vás zoberú skôr) a naspäť sa vrátite okolo 16.00. Večer tak ešte môžete stihnúť západ slnka na jednej z top svetových party na Mykonose.

Z Mykonosu sa sem viete dostať aj privátnou loďou a consierge vo vašom 5-hviezdičkovom hoteli vám rád túto cestu zariadi, ak sa dohodnete na cene. Dávajte si však pozor na výlety z pláže Ornos. Síce vás k Delosu privezú, no nedovolia na ostrov vstúpiť. Ide väčšinou o výlety zamerané na kúpanie a šnorchlovanie. Nenechajte sa nachytať!

Ak sa rozhodnete vydať na prehliadku Delosu samy, na výber máte z troch turistických trás. Na modrú linku vám postačí hodina a pol, no ak sa vyberiete druhou linkou (modrá a zelená), vyhraďte si určite 3 hodiny. Tretia trasa (modrá, zelená, hnedá) bude trvať aj dobrých 5 hodín. Všetky trasy zahŕňajú návštevu múzea, kde sa zdržíte približne 30 – 45 minút.

Prehliadku ostrova začíname v malom prístave, odkiaľ sa vydávame cez Agoru Hermaistov, ktorá bola kedysi rušným obchodným a verejným priestorom. Nájdeme tu monumenty zasvätené Hermesovi, bohu obchodu a cestovateľov. Odbočíme vľavo a pokračujeme k slávnym Propylejam, monumentálnej bráne do Apolónovej svätyne. Práve tu kedysi stála obrovská socha Apolóna z naxijského mramoru, no dodnes sa z nej zachovala len mohutná mramorová základňa. Zachovalé časti samotnej sochy uvidíme neskôr v Arteminej svätyni.

Pokračujeme ďalej na sever, kde pred sebou uvidíme tri Apolónove chrámy a Keraton, slávny Oltár rohov. Podľa antickej legendy nebol postavený z kameňa, ale vytvoril ho samotný Apolón z kozích rohov, ktoré mu prinášala Artemis, bohyňa lovu, z Kynthu najvyššieho vrchu Delosu. Podľa gréckeho filozofa Plutarcha boli rohy spojené bez lepidla či iného spojiva, jednoducho do seba zapadli. Keraton bol v staroveku natoľko slávny, že Plutarchos ho označil za jeden zo siedmich divov sveta.

Ďalej smerujeme na sever a prichádzame k Žulovému pamätníku. Oproti nemu stojí Letoon, chrám zo 6. st. pred n. l. zasvätený Léte, matke dvojčiat Apolóna a Artemis, ktoré tu porodila. Za Letoonom sa rozprestiera Agora Talianov, jedna z najväčších stavieb na Delose. Išlo o rozsiahle obchodné a spoločenské centrum talianskych obchodníkov, ktoré vznikalo od 2. st. pred n. l. Pozdĺž cesty sa nachádza Posvätné jazero, ktoré v roku 1925 vysušili a zasypali v snahe zabrániť šíreniu malárie. V jeho okolí dnes nájdeme pozostatky obchodov, dielní a ďalších stavieb starovekého mesta.

Vľavo od neho stoja slávne mramorové sochy levov, ktoré koncom 7. st. pred n. l. Delosu venoval Naxos, najväčší strov Kyklád. Spočiatku tu stál rad sôch lemujúcich aleju, ktorou ste sa po vylodení v prístave dostali k severnému vchodu do svätyne. Ich otvorené tlamy pôsobili akoby revali, čím vzbudzovali rešpekt a symbolicky strážili posvätný priestor. Dnes ide len o ich verné repliky, originálne sochy boli v roku 2000 premiestnené do Archeologického múzea, kvôli ich možnému poškodeniu silným severným vetrom.

Ak sa pozrieme severozápadným smerom, uvidíme veľkú budovu Poseidónistov z Bejrútu. Išlo o združenie obchodníkov a majiteľov lodí zasvätené Poseidónovi, ktorí na Delose pôsobili v čase jeho najväčšieho obchodného rozmachu. Ich budova však nebola iba miestom obchodu a stretnutí. Slúžila aj ako náboženské centrum, kde si Bejrúťania udržiavali kult svojich domovských božstiev. Nachádzali sa tu dokonca štyri kaplnky, priestory na spoločné hostiny, kancelárie a aj sklady.

Hneď vedľa sa nachádzajú pozostatky typického delského domu z konca 2. storočia pred n. l. Jeho otvorené štvorcové nádvorie obklopujú portiky, ktoré zabezpečovali prirodzené vetranie a osvetlenie. Na prízemí sa nachádzala telocvičňa, kúpele, šatník, recepcia, kuchyňa, latríny, pracovné miestnosti a izby pre otrokov. Na poschodí boli súkromné izby majiteľov a samostatná ženská časť.

Ak pri Posvätnom jazere odbočíte smerom na juh a obídete Taliansku agoru, pokračovať môžete k Archegesiu, gymnáziu, štadiónu a napokon k pozostatkom židovskej synagógy. Trasa trvá približne 30 – 40 minút. Ak však budete pokračovať po modrej linke, prídete k Minojskej fontáne, ktorá bola skôr verejnou studňou. K hladine vody vedie deväť schodov, medzi ktorými stojí stĺp, kedysi podopierajúci strechu.

Oproti fontáne stojí pamätník venovaný Dionýzovi, ktorý nechal postaviť Karystios na počesť svojho víťazstva v divadelnej súťaži. Pôvodne tu na obdĺžnikovej platforme stála socha nahého Dionýza lenivo sediaceho na tróne medzi dvoma hercami v kostýme starého Siléna. Dnes si ju môžete pozrieť v Archeologickom múzeu, kde práve smerujeme.

Archeologické múzeum na Delose patrí medzi najstaršie múzeá na Kykladách. Založili ho v roku 1904, aby v ňom uchovali nálezy z rozsiahlych archeologických vykopávok na ostrove. Zbierka obsahuje už vyššie spomínané pôvodné sochy levov, množstvo portrétov, vzácne mozaiky a keramiku. Veľmi cenné sú aj drobné predmety nájdené v súkromných luxusných rezidenciách. Počas letnej sezóny je múzeum otvorené od 8.00 do 20.00, v zime len do 16.00.

Od múzea vedie do kopca zelená trasa k niekoľkým svätyniam a Heraklovej jaskyni. Odporúčame vám odbočiť na hnedú trasu, ktorá vás dovedie na najvyšší vrch Delosu, Kynthos. Práve tu sa nachádzali svätyne Dia a Atény. Zíde sa vám trochu fantázie, pretože z pôvodných stavieb sa dodnes zachovali len základy a časti múrov. Odmenou za výstup vám budú nezabudnuteľné výhľady na Egejské more a okolité Kykladské ostrovy.

Ak však budete pokračovať po zelenej trase, zídete do Divadelnej štvrte, jednej z najvýznamnejších obytných štvrtí starobylého Delosu. Názov dostala podľa gréckeho divadla, ktoré tu vzniklo v 3. storočí pred n. l. a dokázalo pojať približne 5 000 divákov. Každé štyri roky sa tu v máji konali oslavy Delosu, ktoré zahŕňali gymnastické, jazdecké a hudobné súťaže, tance z archaického veku, divadelné predstavenia a bankety. Rovnako ako olympijské aj pytické hry boli jednou z hlavných udalostí v gréckom svete.

Divadelná štvrť pôvodne ležala na okraji mesta, no jej okolie sa postupne zapĺňalo luxusnými domami zdobenými freskami a mozaikovými podlahami. Nevznikla plánovane, jej zástavba sa spontánne pripájala k uliciam, medzi ktorými vznikali obchody a kľukaté uličky pripomínajúce labyrint. Na rozdiel od pravouhlých ulíc rímskych miest boli spletité a nepravidelné. Ich usporiadanie sťažovalo orientáciu nájazdníkov a pirátov, ľahko sa v nich stratili. Podobný labyrint úzkych uličiek nájdete aj v hlavnom meste Mykonosu.

Jedným z najvýznamnejších domov v tejto štvrti bol práve ten Dionýzov. Našla sa v ňom výnimočná mozaika zobrazujúca boha Dionýza jazdiaceho na tigrovi, ktorej originál dnes môžete vidieť v múzeu. Dom Kleopatry a jej manžela Dioskurida dodnes strážia ich bezhlavé mramorové sochy, ktoré stoja na podstavcoch v centrálnom dvore domu.

Počas prehliadky určite nevynechajte ani Dom s trojzubcom, jedno z najbohatších sídel na Delose. Pravdepodobne patril bohatému sýrskemu obchodníkovi alebo majiteľovi lode a svoje meno získal podľa mozaiky s motívmi trojzubca, delfína a kotvy. Delos bol skutočne multikultúrnym mestom a je jednoznačne dokázané, že niektoré rodiny pochádzali zo Sýrie, Fenície, Palestíny, Egypta, ale aj Malej Ázie či Talianska.

Obyvatelia verili, že toto posvätné miesto nikto nenapadne. Kto by predsa zaútočil na Mekku či Vatikán? Delos však ukrýval obrovské bohatstvo a v roku 88 pred n. l. ho dobyli vojská pontského kráľa Mithridata VI. Ostrov bol vyplienený a jeho obyvateľstvo bolo prakticky vyvraždené – podľa niektorých prameňov zahynulo až 20 000 ľudí. Neskôr ostrov napadli aj jeho spojenci, piráti Athenodora. Odvtedy Delos upadal a už sa z toho už nikdy nespamätal.

Odskočme si na chviľu z Delosu a pozrime sa na jeho hlavné božstvá s nadhľadom. Nemusíte pritom stáť práve na vrchole Olympu, hoci mne sa to podarilo, ale pozrime sa, kde ešte vieme nájsť tie najkrajšie chrámy zavsätené Artemis a Apolónovi. Chrámy boha Apolóna nájdeme ešte v Didyme, v Side v dnešnom Turecku a v Basae, a tiež v starovekom Korinte.

Najvýznamnejší Apolónov chrám nájdeme v Delfách a je základom každej návštevy. Prvýkrát som Delfy navštívil v roku 1993 a odvtedy sa sem pravidelne vraciam. Práve tu prednášala veštby slávna Pýtia, kňažka boha Apolóna, sediac na posvätnej trojnožke. Jej meno súvisí s Pythónom, hadovitým netvorom, ktorého podľa mytológie Apolón zabil. Starí Gréci verili, že prostredníctvom Pýtie k nim prehováral samotný Apolón.

Artemidin chrám, ktorý bol jedným z antických starých siedmych divov sveta, navštevujeme v Efese počas nášho zájazdu Antické, zážitkové Turecko. Bol postavený okolo roku 550 pred n. l. a v roku 356 pred n. l. ho podpálil Herostratos, ktorý túžil po večnej sláve. Podľa legendy sa to stalo presne v deň narodenia Alexandra Macedónskeho. Dnes z Artemidinho chrámu v Efese, bohužiaľ, zostal už iba jediný stĺp.

Každopádne, ak čítate o Delose, dáva zmysel zastaviť sa aj pri Artemidinom chráme, hoci leží ďalej od pamiatok, ktoré sa pri návšteve Efezu bežne navštevujú. Svätyne Artemis nájdete ešte na Korfu, v Sardách, Orthii či vo Vravrone.

Francúzski a grécki archeológovia pracujú na Delose nepretržite už 150 rokov. To, že sa tu nedá prespať a môžete teda prísť iba na celodenný výlet, robí z tohto vzdialeného ostrova vcelku unikátny cestovateľský zážitok. Na mnohé Kykladské ostrovy sa dnes lieta, z Atén fungujú trajekty perfektne a tento blog je o tom, aby ste do svojej budúcej „Kykladskej cesty“ zaradili aj Delos. Oplatí sa to. Muži sa poklonia Apolónovi, ženy Artemis.

Sadnite si do prvej rady v krásnom gréckom divadle a môžete si tu aj zahrať krátku hru. Luxusné vily vám ukážu, že kedysi ľudia žili možno aj kvalitnejšie než žijeme my dnes. Všetko toto nám tiež pripomína pominuteľnosť, lebo Delos už neexistuje a nebyť archeológov, nevedeli by sme o ňom.

Nie je napokon v živote dôležitejšie práve duchovno? To jediné pretrvalo. Aj keď sme o Delose možno nikdy nepočuli, príbehy Apolóna a Artemis pretrvali dodnes. Grécky pohľad Európu veľmi ovplyvnil a možno by sme bez Delosu neboli tam, kde sme a zároveň sa môžeme z jeho histórie poučiť. Delos je miesto, kde v Grécku viete zažiť čosi výnimočné.

Prajem šťastné cesty.