Grécka mytológia - príbehy olympských bohov

Božstvá a neustávajúca snaha smrteľníkov o ich priazeň riadili život v chrámoch, ale aj v bežných domácnostiach miest či vidieka. Ich náklonnosť či hnev ovládali udalosti každodenného života, počasia, úrody, dokonca i vzťahov. Aký je však prapôvod sveta, ktorý sa stal neoddeliteľnou súčasťou histórie a zároveň nikdy neutíchajúcou inšpiráciou presakujúcou až do dnešných (moderných) čias?

Krútiaca sa ničota, neporiadok a prázdno. Toto všetko a zároveň nič v jednom momente dalo podobu bohyni Gaia. Bola pramatkou všetkého jestvujúceho na Zemi. K jej bytosti by sa podľa legiend dali nájsť spojitosti so všetkým živým okolo nás a práve ona dala podobu prvobohom.

Azda najdôležitejším zo všetkých z nich bol Uránus, boh nebies. S ním splodila množstvo potomkov, ktorým sa však nikdy nedostalo otcovskej lásky. Uránus bol krutý a plný nenávisti voči svojim deťom a všetky uväznil v hlbokých útrobách zeme.

Gaiu však materinský cit nikdy neopustil, a tak sa nezbavila ani hnevu, ktorý voči Uránovi za jeho činy prechovávala. Jednému zo svojich synov – Kronovi, tajne podarovala kosák, ktorý mu mal pomôcť otca zvrhnúť. A tak aj bolo.

V súboji otca so synom mocný Kronos zvrhol Urána z nebeského trónu a vykastroval ho. Následne vypustil svojich uväznených súrodencov a nastal čas Titánov. Mocný kráľ nebies však pred svojou porážkou stihol v agónii a hneve vysloviť ťaživé proroctvo, ktoré hovorilo, že Krona postihne rovnaký osud, aký sa dostal jemu.

Neistú budúcnosť nechcel novo nastolený vládca božstiev riskovať, a preto, keď so svojou sestrou Rheiou splodili potomkov, každého z nich po narodení zhltol. Takto si misku váh nakláňal vo svoj prospech päťkrát. Zronená Rheia nechcela prísť o ďalšie dieťa, a tak pri narodení v poradí šiesteho potomka podhodila Kronovi miesto batoľaťa kameň zavinutý do šatky. Ten si nič nevšimol a spokojný prehltol nastraženú náhradu.

Rheia tak mala možnosť dopriať život aspoň jednému z detí, ktorému dala meno Zeus. Bol vychovávaný a trénovaný nymfami a bolo len otázkou času, kedy nastane správna chvíľa, ktorá naplní proroctvo. A tak aj bolo. Zeus jedného dňa podstrčil svojmu otcovi jed a ten následne vyvrátil všetkých predošlých súrodencov (áno, táto teória má štrbiny, no pripomeňme si, sme v ríši bohov a toto nie je ani prvá, ani posledná bizarnosť, na ktorú natrafíme).

Týmto aktom začala 10 rokov trvajúca vojna medzi Titánmi a budúcimi bohmi Olympu. No a tak, ako bolo predpovedané, Zeus zosadil svojho otca a uväznil Titánov do temnôt Tartarosu, bezodnej priepasti plnej nepriehľadnej tmy.

Od týchto čias nastáva vek olympských bohov na čele s Diom. Najčastejšie sa hovorí o dvanástich z nich. Predstavme si ich postupne.

Kráľ a najmocnejší z bohov, potomok Krona a Rheie, ktorý vládol nebesám, hromom a bleskom, ale i ľudským osudom. Ochraňoval a vytváral zákon a dozeral na poriadok. Jeho symbolom sú blesky, ktoré mu ukuli kyklopovia.

Zeus bol okrem spomínaných kvalít vladára aj veľkým milovníkom a žil veľmi promiskuitným životom. Svojej žene, Hére, často zahýbal a výsledkom jeho románikov boli mnohokrát nemanželské deti s inými bohyňami či smrteľníčkami. Jeho záletnícku povahu objavujeme v mnohých príbehoch, kedy sa k svojim vyvoleným priblížil v personifikovanej podobe.

Zeus bol najviac uctievaným zo všetkých Olympských bohov a pozostatky jeho chrámov dodnes stoja naprieč Gréckom ako prísľub a dôkaz vernosti jeho úsudku a strachu z neho.

Ak by ste chceli spoznať jeden z najznámejších Diových chrámov, vyberte sa s BUBO na zájazd Totálne Grécko, kde ho objavíme v kultovej Olympii. Kedysi v ňom stála chryselefantínová socha Dia Olympského, ktorú zhotovil geniálny Feidias, vďaka čomu sa toto miesto katapultovalo medzi sedem starovekých divov sveta.

Chrámové ruiny z roku 472 pr. Kr. vás dostanú aj dnes. Ani Atény nie sú výnimkou a kúsok od Hadriánovej brány na vás čaká monumentálny Diov chrám, ktorý patril k najväčším chrámom staroveku!

Sestra a zároveň družka Dia. Je bohyňou materstva, svadobného zväzku a rodiny. Héra sa v mytológii vykresľuje mnohokrát ako dôstojná ochrankyňa žien. No nájdeme ju aj ako žiarlivú a pomstychtivú manželku či život strpčujúcu ženu prenasledujúcu svoje sokyne i nemanželské ratolesti.

Niet sa čomu čudovať, ako ikona manželstva sa práve vo svojom vlastnom zväzku stretáva s ustavičnými podvodmi a úskokmi nepoučiteľného Dia.

Jeden z najfascinujúcejších chrámov pre bohyňu Héru nájdete v gréckej Olympii. Stojí tu už roku 600 pr. Kr, čím je dokonca starší, než slávnejší Diov chrám. Vďaka svojmu veku patrí k najstarším gréckym chrámom. Vyberte sa do Olympie a objavte ho!

Brat Héry a Dia je obávaným bohom morí i zemetrasení. Svojím presláveným trojzubcom ovláda rozbúrené vlny a ničivé tsunami, je zároveň ochrancom moreplavcov a vládcom koní. Ak sa námorníci pripravovali na výpravu či lov, uctievali práve jeho.

Poseidon má v gréckej mytológii mimoriadne miesto. Bol to koniec koncov on, kto bojoval s bohyňou Aténou o to, kto bude ochrancom mesta, nad ktorým sa týči Akropola. Aténa to síce vyhrala, no Poseidon dostal mimoriadny chrám na krásnom výbežku Mys Sunion.

Dramatická poloha na výbežku obklopenom morom patrí k najfotogenickejším starovekým pamiatkam Grécka. V BUBO tento chrám milujeme a na našom zájazde do Grécka si ho vychutnáme.

Ďalší z bratov, ktorému prináležala dôležitá úloha. Hádes bol bohom podsvetia a jeho bránu do ríše mŕtvych chránil trojhlavý pes Cerberus. Mnohokrát sa jeho meno pri počítaní 12 pôvodných bohov Olympu opomína, pretože mu prisluhovalo vládnuť nad neviditeľnou ríšou mŕtvych duší, ktorá nie je na Zemi.

Ďalšou z dcér Krona a Rheie bola bohyňa úrody, plodnosti zeme a poľnohospodárstva. Demeter naučila ľudí obhospodarovať pôdu a vďaka nej sa vraj naučili usadlému spôsobu života.

S Demeter sa spája ešte jedna dôležitá postava, a to jej krásna dcéra Persefona, ktorú splodila s Diom. Persefona svojím pekným zjavom učarila samotnému Hádesovi, ktorý sa o jej ruku uchádzal u svojho brata Dia, no a, samozrejme, bratovi sa nedá povedať nie.

Hádes s vedomím Dia uniesol mladú Persefonu do svojho kráľovstva duší, no jej matka, Demeter, išla od smútku zošalieť. Chodila po svete a namiesto úrody a života, zostávala za ňou spúšť.

Zeus rýchlo zbadal, akej chyby sa dopustil, múdro sa však s bratom dohodol na rozumnom riešení. Persefonu chcel najprv oslobodiť úplne, no tá v podsvetí zjedla granátové jablko, ktoré ju navždy zaviazalo s týmto svetom. Naveľa jej však bolo dovolené vrátiť sa do ríše živých počas dvoch tretín roku, kedy môže robiť svojej matke spoločnosť.

Práve preto na svete poznáme štyri ročné obdobia. Neskorá jeseň a zima sú časom, kedy sa dcéra vracia k manželovi do podsvetia. Vtedy Demeter narieka a jej smútok postihne vegetáciu, ktorá sa uloží na spánok, alebo zomrie. S jej návratom však na jar všetko razom ožije a príroda dostáva novú šancu na život.

Ochrankyňa domáceho krbu rodiny, štátu a večného ohňa na Olympe. Oddala sa životu večnej panny a miesta pre jej uctievanie boli prítomné takmer všade, najmä však ako súčasť domáceho kultu.

Povinnosť o starostlivosť o tieto rituály a obety mala najmä vedúca žena v domácnosti. Pri hodovaní Gréci bežne obetovali časť pokrmu ako Hestiu, aby si naklonili priazeň vládkyne.

Hestia patrí k bohyniam, ktorých chrámy sa nám takmer nezachovali, no zo starovekých opisov vieme, že jej dôležitý chrám stál kedysi aj v legendárnej Sparte. Vyberte sa do Sparty spoločne s nami na zájazd do Grécka a jej príbeh si v nej spomenieme.

Odvážna a bystrá bohyňa múdrosti, spravodlivosti i vojnovej stratégie, ochrankyňa a radkyňa gréckych hrdinov. Obľúbená dcéra Dia, ktorá prišla na svet naozaj nekonvenčným spôsobom - vypadla priamo z hlavy svojho otca. Ale poďme po poriadku.

Keď Zeus laškoval s bohyňou prefíkanej mysle, Metis, spomenul si na veštbu, ktorá predpovedala, že sa mu narodí potomok mocnejší, než je on sám. Po vášnivých pletkách, mysliac si, že prefíkane, premenil Metis na muchu a prehltol ju. V tom čase už však bolo neskoro, bohyňa už bola tehotná.

Zradená milenka neváhala a pre svoju nenarodenú dcéru začala v útrobách Dia kuť brnenie a helmu. Tieto ozveny a silné rany spôsobovali Diovi takú bolesť, že požiadal Hefaista, majstra remesiel, aby mu hlavu otvoril a uľavil od bolesti. Ten s pomocou dvojhlavej minojskej sekery labrys rozjaril hlavu mocného Dia a z nej vypadla Aténa v plnej zbroji. Tá sa stala ochrankyňou mnohých miest a najznámejším z nich sú práve Atény.

Pri návšteve Atén na zájazde Totálne Grécko prebádame aj bájnu Akropolu, ktorá na svojich kamenných pleciach nesie hneď niekoľko chrámov zasvätených práve tejto bohyni. Rozprávame si príbeh, ako mesto dostalo svoj názov, aj ako prebiehal boj o jeho patronát medzi múdrou Aténou a hrozivým Poseidonom.

Aténa je vďačnou bohyňou, pretože dnes máme po starovekom svete roztrúsených viacero zaujímavých chrámov, ktoré nesú jej meno. Okrem najslávnejšieho chrámu v Aténach môžete objaviť jej stopy aj v Turecku na miestach, akými sú Pergamon či Trója, ktoré v BUBO navštevujeme aj na našom zájazde do Turecka.

Príbeh súrodencov sa, ako inak, začína pletkami Dia s bohyňou plodnosti Léto. O nej samotnej vieme veľmi málo, keďže sa jej osoba spomína takmer výhradne v období, keď bola tehotná. Jedno je však jasné, Léto bez oddychu unikala hnevu rozzúrenej Héry, ktorá robila, čo mohla, aby zabránila narodeniu ďalších nemanželských potomkov. Poštvala proti nej dokonca obludného hada Pythóna, ktorý jej mal ublížiť.

Naveľa však okolnosti dopriali Léto porodiť obe deti. Artemis sa narodila ako prvá a stala sa bohyňou lovu, divých zvierat a divočiny, zároveň aj veľmi silnou lunárnou postavou vo forme bohyne Mesiaca.

Artemis vidíme znázornenú najčastejšie na love alebo pri prechádzkach prírodou. Chrámy venované jej kultu sa nachádzali po celom antickom svete, vrátane Turecka. Práve tam bol postavený Artemidin chrám, ktorý kedysi patril medzi staroveké divy sveta a jeho ruiny si ukazujeme pri zájazde Turecko – all inclusive pri návšteve nádherne zachovaného Efezu.

Apolón sa narodil v poradí ako druhý z dvojičiek. Je uctievaný ako boh proroctiev, pravdy, ale aj liečiteľstva, lukostreľby a v neposlednom rade v protiklade ku svojej sestre – ako boh slnka.

Jeho postava, ako aj postava jeho syna Asklépia, sa spája s liečiteľstvom a odvracaním chorôb a zla. Taktiež ochraňuje pastierov a ich stáda, pričom rád trávi čas v spoločnosti múz či za zvukov príjemnej hudby či poézie.

Primárne centrum kultu Apolóna bolo v starovekých Delfách. Sem chodili slávni bojovníci, panovníci či bežný ľud po veštbu. A práve tu bolo zhromažďované obrovské bohatstvo miest, aby tešilo božstvá a prikláňali si ich priazeň vo svoj prospech.

Ak vás táto téma zaujala, podrobný príbeh o narodení dvojičiek, boji Apolóna s hadom Pythónom či legendu o založení tajomných Delf nájdete v našom BUBO blogu Delfy - tipy a príbehy.

Voľnomyšlienkarsky boh vína, radovánok, zábavy a divadla. Syn Dia a kňažky Semelé, ktorú navštevoval v podobe orla, bol jedným z najobľúbenejších vôbec. Prinášal radosť, tanec a často nespútané radovánky.

Na počesť Dionýza boli mnohokrát postavené chrámy na jeho uctievanie priamo vedľa divadla. Tak mohlo byť božstvo zúčastnené na ľudských predstaveniach a užívať si ich vďaku a pozornosť priamo z miesta diania.

Jeden z najkrajších chrámov pre tohto boha leží v dnešnom Libanone na starovekom mieste zvanom Baalbek. Nesie síce rímske meno, ale byť v tomto chráme a cítiť jeho atmosféru, to je niečo krásne. Na BUBO zájazde do Libanonu si ho výdatne vychutnáme. 

Syn Dia a plejády Maie bol zvestovateľom a poslom, ktorý ochraňuje pútnikov a obchodníkov. Sprevádzal duše do podsvetia a rýchly presun medzi ríšou smrteľníkov a bohov mu zabezpečovala okrídlená prilba a sandále.

Bol šikovným a vynaliezavým, pripisuje sa mu dokonca vynález lýry. Často ho vidíme zobrazeného ako mladého muža bez brady v podobe pastiera alebo cestovateľa s pokrývkou hlavy a palicou s dvoma obtočenými hadmi.

Bohyňa lásky, krásy, rozkoše, ale aj prostitútok, sa narodila naozaj nezvyčajným spôsobom. Keď Kronos pri súboji o trón svojho otca zvrhol a vykastroval, hodil jeho privátne časti do mora. Zo semena a morskej peny sa následne zrodila prekrásna Afrodita.

Bola nádherná, mladá a žiadostivá, a predsa ju donútili k sobášu s najškaredším z bohov, s Hefaistom. Ako to však už býva, s manželskými sľubmi a povinnosťami si božstvá veľkú hlavu nerobia. Aj Afrodita mala mnoho milencov a užívala si spoločnosť kadekoho, len nie svojho muža. S bohom vojny, Áresom, dokonca splodila Erosa, boha lásky a túžby, ktorý bol známy svojím čarovným lukom a tulcom so šípmi.

Okúzľujúca bohyňa však nebola nijaké neviniatko. Bola často závistlivá a pomstychtivá. Nejedna smrteľná či nesmrteľná žena okúsila jej nenávisť, žiarlivosť či trest. Hovorí sa, že mala dokonca prsty v Trójskej vojne, no to je už iný príbeh. 

Afrodita, alebo ak chceme, tak aj jej rímsky ekvivalent - Venuša - má dodnes viacero chrámov po starovekom svete. Najviac ich nájdete v Ríme, pretože Venuša v ňom mala mimoriadne postavenie a prepletala sa aj postavou G.J. Cézara, ktorý dokonca cez Aenea odvodzoval svoj pôvod práve od Venuše. Vydajte sa do Ríma a spoznajte nielen jej chrámy na našom zájazde do Talianska.

Héra zúrila pri každej Diovej pletke s inými ženami. Z trucu, že Zeus plodí deti s kadekým, len nie s ňou, splodila sama Hefaista. Ten sa na sklamanie bohyne narodil s vrodenou vadou a trpel postihnutím nôh. Héra v zlosti malého syna zhodila z Olympu v snahe zbaviť sa zodpovednosti. Malého bôžika však zachránili vodné víly - nereidky, ktoré ho vychovali a naučili kováčskemu remeslu.

Šikovný Hefaistos sa stal skutočným majstrom svojho remesla, no v srdci si stále držal zášť voči svojej matke. Ukul jej zlatý trón a so zámienkou zmierenia jej ho priniesol na Olymp. Keď si doň Héra sadla, čary jej nedovolili opäť sa postaviť. Napriek prosbám a nariekaniu nechcel matku za nič oslobodiť. Naveľa mu Zeus sľúbil ruku najkrajšej z bohýň - Afrodity a Hefaistos matku oslobodil, no odpustenia sa aj tak nedočkala.

Hefaistos sa stal bohom remesiel, kováčstva, ohňa a dáva zručnosť smrteľným umelcom. Jeho najzachovalejší chrám nachádzame v gréckej agore pri prehliadke Atén počas našich zájazdov v slnečnom Grécku.

Toto bol len krátky zoznam a predstavenie najznámejších postáv starogréckej mytológie. Každá z nich si nesie mnoho ďalších jedinečných charakteristík, príbehov a symbolov. Niekomu sa môže zdať, že na podobné povedačky a legendy by sa veriť nemalo, a predsa sú dodnes inšpiráciou a symbolom pre mnohé spoločnosti.

Keď si nabudúce budete v obchode obzerať produkty značky Nike, možno si spomeniete na bohyňu víťazstva Niké, ktorej krídlo sa stalo symbolom a logom značky. A čo tak kabelky značky Hermes, nesúce názov po bohovi obchodníkov a poslov?

Milovníci filmov či kníh o Harry Potterovi možno ani netušili, koľko inšpirácie J.K. Rowling načerpala práve od Grékov. Profesorka Minerva McGonagallová bola známa ako fenomenálna čarodejnica s vedomosťami prekonávajúcimi ostatných. Nie je preto náhoda, že jej krstné meno Minerva je len rímskym ekvivalentom mena Aténa.

A čo tak trojhlavý pes strážiaci kameň mudrcov? Zabudnite na Chlpáčika, veď je to Cerberus! Náš zoznam by mohol pokračovať kentaurmi, fénixom, alebo baziliskom, avšak veríme, že aj bez toho je všetkým jasné, akú silu mytológia mala a dones má.

Miesta presiaknuté históriou a jej niekedy viac, niekedy menej uveriteľnými príbehmi gréckej antiky navštevujeme počas našich dobrodružstiev v Grécku. Ak ste milovníkmi histórie a túžite kráčať v stopách hrdinov bitiek či legiend, naše zájazdy po stopách gréckej mytológie sú pre vás ako stvorené.