Flores a Corvo – odľahlé poklady Azorských ostrovov

Azorské ostrovy patriace pod pevninské Portugalsko sa nachádzajú približne v strede Atlantického oceánu medzi Európou a Severnou Amerikou. Tvorí ich deväť samostatných ostrovov sopečného pôvodu, ktoré sa rozdeľujú na západnú (Flores, Corvo), centrálnu (Faial, Pico, São Jorge, Graciosa, Terceira) a východnú časť (São Miguel, Santa Maria).

Flores a Corvo, ktorým sa budeme venovať v tomto blogu, sú najodľahlejšími z Azorských ostrovov. Nájdete ich na úplnom západe súostrovia a obklopuje ich len a len oceán. Samozrejme, ako praví dobrodruhovia a najscestovanejší Slováci sme v BUBO nemohli obísť tento nádherný raj. Zmapovali sme, ako vyzerá kút Azorov, v ktorom je dovolenka ekologickejšia. Na overtourizmus tu určite nenarazíte.

Našu cestu v malej skupine začíname na ostrove Flores, ktorý je najzápadnejším miestom Európy s rozlohou 141,4 km². Objavenie ostrova Flores sa datuje do roku 1452, no osídlený bol až o 56 rokov neskôr. Stalo sa tak vzhľadom na jeho odľahlosť, čo nebolo v tých časoch vôbec jednoduché.

Ako už isto tušíte, svoj názov „Flores“ má odvodený od hojnosti divokých kvetov, ktoré celoročne kvitnú naprieč celým ostrovom. Je taktiež označovaný za najzelenší ostrov z Azorov, na čo má hlavný vplyv jeho odľahlosť. Aj preto sem zavíta nie veľa cestovateľov v pomere k iným ostrovom zo súostrovia. Táto skutočnosť však prináša raj pre milovníkov prírody, turistiky a autentického spôsobu života.

Prilietame sem leteckou spoločnosťou SATA Azores, ktorá prevádzkuje pravidelné linky z Lisabonu alebo zvyšných Azorských ostrovov (najmä Sao Miguel). Počas sezóny medzi júnom a septembrom sa sem dá dostať taktiež aj trajektom, no rýchlejší a efektívnejší spôsob je už spomínané lietadlo.

Hlavným mestom ostrova Flores je Santa Cruz das Flores, kde nájdeme aj jediné letisko na ostrove, otvorené v druhej polovici 20. storočia. Zabezpečuje priame a rýchle spojenie s ostatnými azorskými ostrovmi či Lisabonom. Pristátie je samo o sebe zážitkom – dráha leží priamo pri oceáne a pomyselne od seba ako rovná čiara oddeľuje hlavné mesto od zvyšku ostrova.

Po príchode do mesta sa najprv presúvame do jeho historického centra. Jednou z najvýraznejších stavieb, ktorú určite neprehliadnete, je kostol Igreja de Nossa Senhora da Conceição, ktorý tvorí duchovné srdce Santa Cruz. Postavili ho v 18. storočí a na prvý pohľad zaujme typickou portugalskou fasádou kombinujúcou bielu omietku a čierny sopečný kameň, ktorý pochádza priamo z miestnych lávových polí. Interiér kostola je pomerne striedmy, no má veľmi pokojnú a príjemnú atmosféru, takže sa určite zastavte aj vo vnútri.

Len niekoľko minút chôdze od centra sa nachádza múzeum ostrova Flores, ktoré ponúka ucelený pohľad na život v izolovaných podmienkach Atlantiku. Odporúčame vyčleniť si na návštevu múze aspoň hodinku. Dozviete sa všetko o histórii osídlenia Azorov, tradičnom poľnohospodárstve, rybolove a námornej doprave, ktorá bola pre Flores po stáročia jediným spojením s vonkajším svetom.

Pri zostupe k pobrežiu sa dostanete k malému prístavu Santa Cruz das Flores, ktorý prekypuje životom. Okrem rybárskych lodí odtiaľto v letnej sezóne premávajú aj spojenia na susedný ostrov Corvo, ku ktorému sa ešte dostaneme.

Prístav zohrával dlhé roky kľúčovú úlohu v zásobovaní ostrova a v časoch pred leteckou dopravou bol jeho hlavným oknom do sveta. Nad prístavom sa týči malý, no pekný bielo-zelený maják Farolim do Porto das Poças, pri ktorom si určite spravte fotozastávku.

Santa Cruz das Flores nie je veľké mesto a obídete ho rýchlo, no nepochybujeme, že vás chytí za srdce. Ak máte v pláne vyšperkovať jeho návštevu na maximum, odporúčame zamieriť k Piscinas naturais de Santa Cruz das Flores. Sú to prírodné bazény, ktoré sú oddelené od oceánu lávovými sklami.

Majú priemernú hĺbku asi 2 metre a dá sa tu pokojne plávať a šnorchlovať. Poznať ich môžete napríklad aj zo zájazdov na Madeiru. Sú tu aj vybudované miesta na oddych, prepojené mostíkmi a skalami. Avšak napriek tomu sem občas zablúdi aj nejaká tá vlna z oceánu a príjemne vás schladí.

Pri pokračovaní cesty na juh ostrova sa dostanete do druhého najvýznamnejšieho sídla Flores, ktorým je Lajes das Flores. Mesto má dlhú námornú históriu a v minulosti zohrávalo dôležitú úlohu v rybolove a pri plavbách cez Atlantik. Dominantou mesta je Igreja de Nossa Senhora do Rosário, kostol postavený v 18. storočí, ktorý je krásnym príkladom tradičnej azorskej sakrálnej architektúry.

Aj tu vás upúta typická čierno-biela fasáda, vytvorená kombináciou bielej omietky a tmavého sopečného kameňa. Mimoriadne cenný je interiér kostola, kde sa zachovali maľované drevorezby, ktoré boli súčasťou pôvodnej kaplnky a dnes sú vzácnym príkladom miestneho remeselného umenia.

Z námestia pred kostolom sa vám otvorí široký výhľad na prístav Lajes, ktorý je dodnes aktívny, a na Praia da Calheta, jednu z mála piesočných pláží na ostrove. Jemný tmavý piesok, kontrastujúci s modrou hladinou oceánu, vytvára veľmi fotogenickú scenériu. Pokiaľ ste otužilcami, určite tu zhodíte svoje oblečenie a možno sa aj okúpete.

Len niekoľko minút jazdy autom, západne od Lajes das Flores, sa nachádza jedna z najkrajších prírodných lokalít ostrova – Fajã de Lopo Vaz. Táto pobrežná terasa vznikla zosuvmi sopečných svahov a dnes je chránenou prírodnou oblasťou. Na tomto mieste je vyhliadka a menší prírodný park, kde si môžete oddýchnuť, urobiť piknik alebo využiť vyhradené miesta na grilovanie. Lokalita pôsobí veľmi pokojne a je ideálna na krátku zastávku pri blúdení juhom Floresu.

Z vyhliadky vedie pešia turistická trasa dolu k pobrežiu, na ďalšiu sopečnú pláž s čiernym pieskom, ktorá patrí k vizuálne najpôsobivejším na ostrove. Chodník prechádza popri malej banánovej plantáž. Áno, toto vás zrejme prekvapí, no aj na takomto mieste sa pestujú banány a chutia výborne.

Samotná pláž je divoká a neregulovaná. Kúpanie sa tu nie je bezpečné kvôli silným morským prúdom, no miesto ponúka jedny z najkrajších výhľadov na ostrove. Strmé zelené svahy, tmavý piesok a nekonečný oceán vytvárajú scenériu, ktorú nebudete dlho vedieť dostať z hlavy.

Naša cesta pokračuje smerom na sever. Ak sa rozhodnete spoznať ostrov komplexne – tak ako je to zvykom u nás v BUBO – narazíte na jeden z najikonickejších prírodných úkazov Flores. Nazýva sa Rocha dos Bordões. Tento monumentálny skalný útvar je tvorený pravidelnými čadičovými stĺpmi, ktoré vznikli pomalým chladnutím lávy a následnou eróziou.

Stĺpy dosahujú výšku až 150 metrov a vytvárajú dojem obrovskej kamennej steny vystupujúcej zo svahu. V takejto mohutnej a zachovanej podobe sa bazaltové stĺpce na Azoroch nachádzajú výlučne na ostrove Flores, čo z Rocha dos Bordões robí absolútny unikát. Možno ste niečo podobné videli v rámci zájazdu Island na čiernej pláži Reynisfjara. Rocha dos Bordões vás však ako pomyselný „horský prírodný klobúk“ dostane ešte viac.

Ďalšou z mnohých prírodných dominánt ostrova Flores je sústava siedmich vulkanických kráterov, v ktorých sa dnes nachádza sedem jazier. Tie sa dajú považovať za srdce vnútrozemia ostrova. Tieto jazerá vznikli v prepadnutých sopečných kalderách a ich názvy – Lagoa Funda, Rasa, Lomba, Seca, Branca, Comprida a Negra – priamo odkazujú na ich hĺbku, tvar, farbu vody alebo charakter okolia.

Oblasť sa nachádza v centrálnej a severnej časti Flores a je prístupná po dobre udržiavaných cestách, pričom ku každému z jazier vedú krátke turistické trasy a vyhliadky. Je len na vás, ktorú si vyberiete, ak sa tu rozhodnete stráviť viac času.

Zvláštnu pozornosť si zaslúži Lagoa Negra, teda Čierne jazero. S hĺbkou približne 100 metrov je najhlbším jazerom celého Azorského súostrovia. Jeho tmavá farba je spôsobená hĺbkou, sopečným podložím a odrazom okolitej vegetácie. Ak sem prídete počas hmlistého počasia, budete mať pocit, že ste sa ocitli vo fantasy svete. Jazero je zároveň dôležitým hydrologickým prvkom ostrova a zásobárňou sladkej vody.

Práve dostatok zrážok a bohaté pramene stoja za tým, že Flores je často označovaný ako „ostrov vodopádov“. Ich najznámejšia koncentrácia sa nachádza medzi dedinami Fajã Grande a Fajãzinha, kde sa po strmých útesoch spúšťa takmer dvadsať vodopádov rôznej výšky a intenzity. Tento úsek pobrežia patrí medzi najfotogenickejšie miesta ostrova, a to najmä po dažďoch. Vtedy vytvárajú priam nepretržitý „svadobný závoj“ vody padajúcej do oceánu.

Predposlednou významnou zastávkou na severozápade Flores je Fajã Grande, malebná dedinka rozprestierajúca sa medzi strmými horami a otvoreným oceánom. Ide dokonca o najzápadnejšie trvalo obývané miesto Európy, a tak je BUBO opäť na výnimočnom mieste.

V obci sa nachádzajú druhé prírodné bazény ostrova, vytvorené sopečnou horninou, vďaka ktorým sa bezpečne môžete okúpať v oceáne. Neďaleko sa rozprestiera aj piesočnatá pláž, z ktorej je nádherný výhľad na približne 90 metrov vysoký vodopád Poço do Bacalhau. Ten ústi do malého sladkovodného jazierka, kde sa môžete osviežiť v chladnej a čistej jazernej vode.

Z Fajã Grande vedie tiež turistická trasa k vyhliadke na Ilhéu de Monchique – drobný a neobývaný skalnatý ostrovček nachádzajúci sa len kúsok od pobrežia. Tento ostrovček je považovaný za posledný geografický bod Európy, za ktorým sa už rozprestiera len nekonečný Atlantik. Keby ste sa odtiaľto vybrali smerom na západ, prídete už do Ameriky.

Okruh ostrovom Flores končíme na úplnom severe, ktorý si zachoval takmer nedotknutý charakter. Je ideálnym miestom pre tých, ktorí chcú vidieť jeho najautentickejšiu tvár. O prírodnú stránku sa postará Parque Florestal da Fazenda – chránená lesná oblasť, ktorá predstavuje kontrast k otvorenému pobrežiu.

Park slúži ako oddychová zóna, no zároveň je dôležitý z ekologického aspektu, keďže zachytáva zrážky, stabilizuje pôdu a je útočiskom pre miestnu flóru a faunu.

Mestskú tvár severu Flores reprezentuje menovec hlavného mesta celých Azorov – Ponta Delgada. Osada pôsobí nenápadne, no práve jej jednoduchosť jej dodáva osobité čaro. Ponta Delgada bola v minulosti miestom spojeným s poľnohospodárstvom a rybolovom. Možno by ste to nepovedali, ale je tu s nami od 16. storočia. Ľudia tu skutočne bývajú už vyše 500 rokov.

Neďaleko dediny ešte určite neobíďte slávny maják Farol de Albarnaz. Je to jeden z najdôležitejších navigačných bodov severozápadného Atlantiku. Maják postavili v roku 1925 a jeho hlavným účelom bolo pomáhať lodiam bezpečne sa orientovať pri prechode okolo Flores. Ak by ste išli z Ameriky do Európy loďou, toto by bol prvý európsky maják, ktorý by ste videli.

Fauna ostrova Flores je síce nenápadná, no veľmi charakteristická. Pastvinám dominujú kravy a dobytok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou azorskej krajiny a významným prvkom miestneho hospodárstva. Divoká príroda sa však naplno prejavuje najmä v okolí ostrova a pod hladinou oceánu. Vody okolo Flores sú bohaté na rôzne druhy rýb, čo ocenia najmä milovníci šnorchlovania.

Mimoriadnym lákadlom sú veľryby a delfíny, ktoré migrujú okolo Azor počas roka. V BUBO vieme, že Azorské ostrova či Madeira patria k najlepším miestam sveta na pozorovanie veľrýb. A to najmä počas jarných a letných mesiacov. Historicky sa na ostrove veľryby lovili, dnes však táto tradícia zmizla. Dnes sú Azorčania pravými ochrancami veľrýb a bývalí veľrybári dnes poskytujú veľrybie safari. Čo sa ukázalo ako správna cesta a my ich v BUBO na nej podporujeme.

Na pevnine možno okrem hospodárskych zvierat stretnúť zajace, kačice a viaceré druhy vtáctva, z ktorých najikonickejší je Cagarro (výchrovník žltozobý). Tento morský vták trávi väčšinu života nad otvoreným oceánom a na pevninu sa vracia len počas hniezdneho obdobia.

Po západe slnka, často až v úplnej tme, sa cagarros vracajú do svojich kolónií v skalných útesoch, kde sa ozývajú prenikavé zvuky pripomínajúce smiech alebo nárek. Tento zvukový prejav je pre Flores typický a v nočných hodinách dokáže nejedného cestovateľa zaskočiť, no zároveň patrí k autentickým zážitkom ostrova.

Je čas opustiť Flores a vydať sa na susedný, rozlohou najmenší ostrov spomedzi Azorov. Ostrov Corvo (portugalsky Ilha do Corvo) sa nachádza necelých 28 km od ostrova Flores. Lieta sem pravidelná linka len z ostrova Flores. Pokiaľ teda nezvolíte dobrodružnejšiu plavbu a vydáte sa radšej lietadlom, trvať to bude približne len 20 minút. V BUBO sme si však vybrali lodnú dopravu.

Rýchloloďou trvá plavba len necelých 50 minút. Je to v podstate väčší nafukovací čln pre 12 osôb, kde sedíte obkročmo na lávke a nechávate sa doslova natriasať vlnami a bičovať slanou morskou vodou do tváre. Naši sprievodcovia vyškolení v BUBO Cestovateľskej Akadémii vám s čímkoľvek pred plavbou radi poradia.

Postupne vidíte, ako sa pred vami zväčšuje Ilha do Corvo, najizolovanejší ostrov Európy, a neviete sa dočkať prebádať tento malý ostrov o rozlohe 17,5 km². Celkovo má iba do 450 obyvateľov a hlavným (zároveň jediným) mestom Corvo je Vila do Corvo. V pozadí mu dominuje kaldera s nadmorskou výškou 718 metrov nad morom.

Mesto sa nachádza na hlavnej a najväčšej rovnej ploche na južnej strane ostrova. Po celej dĺžke sa rozkladá príletová dráha s budovou letiska, pripomínajúca rodinný dom, a hneď vedľa sú tri prekrásne mlyny – dva biele a jeden čierny. To sú, ako sme uviedli vyššie pri kostoloch, typické farby pre pamiatky na Azorských ostrovoch (a celom Portugalsku). Obývané domy odzrkadľujú jednoduchosť tradícií ostrova, pamiatky tu nenájdete, a tak sa vydávame ďalej.

Cesta (ktorej súčasťou nie je jediný semafor), ktorá vás z jediného mesta ostrova Corvo vedie do jeho vnútrozemia, je krátka, no urobíte si rýchlu predstavu o miestnom spôsobe života. Okolie tvorí takmer výlučne otvorená krajina pastvín, kde sa voľne pasie dobytok, ktorý je hlavným zdrojom obživy obyvateľov ostrova.

Corvo je najmenším a zároveň najmenej obývaným ostrovom Azor, a práve vďaka tomu si zachoval mimoriadne pokojný, až asketický charakter. Cesta postupne stúpa smerom do stredu ostrova, až vás privedie k najvýznamnejšej a prakticky jedinej veľkej prírodnej atrakcii Corva – Caldeirão.

Na vyhliadke Miradouro do Caldeirão sa nachádzate na okraji obrovského vyhasnutého sopečného krátera, ktorý má priemer približne 2 kilometre. Je výsledkom kolapsu sopečného kužeľa pred tisíckami rokov.

Za priaznivých poveternostných podmienok sa pred vami otvorí pohľad na dve jazerá ležiace na dne krátera, oddelené zelenými plochami a malými ostrovčekmi, ktoré miestni symbolicky spájajú s tvarom Azorského súostrovia. Tento pohľad patrí medzi najikonickejšie na celých Azoroch (súperí so slávnejším bratom Sete Cidades na Sao Miguel, ktorý už tri desaťročia pravidelne navštevujeme na našich zájazdoch).

Veľmi typickým javom je však hustá oblačnosť a inverzia, ktorá Caldeirão často úplne zahalí. V takých chvíľach nemáte ani tušenie, čo sa pod vami nachádza, a kráter pôsobí ako biela, nekonečná prázdnota. Keď sa vydáte zostupovou trasou do vnútra krátera, oblaky sa postupne rozplývajú a jazerá sa pred vami zrazu objavia v plnej kráse, obklopené strmými zelenými stenami kaldery.

Prechádzka po dne Caldeirão je nenáročná turistická trasa, vhodná pre väčšinu návštevníkov. Pokiaľ tak máte šancu ju absolvovať, neváhajte. Okruh okolo jazier vedie cez rozsiahlu pastvinu, kde sa voľne pasú kravy a kone, čo je pre Azory príznačné a dotvára autentický ráz krajiny.

Celá prechádzka trvá približne 1 až 1,5 hodiny – možno však aj viac, záleží to od toho, ako často tu budete fotiť. Tipujeme, že prakticky non-stop. Rovnako však odporúčame trochu spomaliť a užívať si moment. Vďaka izolácii ostrova tu panuje výnimočný pokoj, ktorý treba precítiť na maximum.

Pri spiatočnej plavbe na Flores si ešte robíme krátku zástavku na pobreží severnej časti ostrova. Konkrétne pri vysokých útesoch s nespočetným množstvom tajuplných jaskýň, skál a vodopádov, ktoré voľne dopadajú na hladinu oceánu. Alebo sa nechajú len tak unášať vetrom.

Flores a Corvo zrejme nikdy nebudú najväčšími atrakciami Azorov a neprilákajú milióny návštevníkov ročne. A presne v tom spočíva ich čaro. Tiché, izolované, no o to výnimočnejšie a prírodne senzačnejšie. Dajte im šancu a určite vás odmenia.