Ostrov Faial - ostrov hortenzií a ikonických výhľadov na Pico

Náš zájazd Azorské ostrovy – najkrajšie miesto na Zemi, počas ktorého prejdeme tri z deviatich obývaných ostrovov Azorského súostrovia, začíname vo Viedni, s prestupom v Lisabone alebo letíme priamo z Prahy na najväčší ostrov São Miguel. Z ostrova São Miguel, ktorý je jedným z najbližších ku kontinentálnej Európe, sa potom vyberieme ďalej – na ostrovy patriace do centrálnej skupiny súostrovia, Faial a Pico.

Okrem toho letecká spoločnosť SATA spája Azorské ostrovy aj s kontinentálnou Európou a Severnou Amerikou. Priamymi letmi z Ponta Delgady sa s nimi okrem Lisabonu, Porta či Fara dá dostať aj do Barcelony, Milána, Londýna, Paríža alebo Frankfurtu.
Do Ameriky sa s nimi priamo dostanete do Bostonu, Toronta či New Yorku.

Prvé letisko na ostrove São Miguel sa nachádzalo na severnom pobreží, v oblasti dnešného druhého najväčšieho mesta ostrova – Ribeira Grande. Bolo to malé, takmer poľné letisko – viac-menej provizórna dráha, ktorú v 30. a 40. rokoch 20. storočia využívali najmä vojenské lety. Neskôr sa letisko presunulo na južné pobrežie predovšetkým z geografických dôvodov: severné pobrežie ostrova São Miguel je veternejšie a hornatejšie, čo obmedzovalo možnosti rozšírenia dráhy. Južná strana je naopak rovinatejšia, s miernejším a stabilnejším počasím, a keďže dnešné hlavné mesto, Ponta Delgada, leží tiež na juhu, nová poloha umožnila lepšie napojenie na cestnú sieť a miestne služby.

Pristávame na ostrove Faial, na letisku, ktoré sa nachádza približne 9 kilometrov od mesta Horta. Dnešné letisko bolo vybudované počas modernizačnej vlny v roku 1971, keď Portugalsko rozširovalo civilné letectvo na Azoroch. Predtým bol ostrov Faial zásobovaný najmä loďami, hoci už v 30. a 40. rokoch 20. storočia mal menšie hydroplánové spojenia. Letisko sa nachádza v oblasti s pomerne náročnými poveternostnými podmienkami – silné atlantické vetry a turbulencie môžu pristátie sťažiť. Ak sa pristáť nedá, let býva najčastejšie presmerovaný na vedľajší ostrov Pico, odkiaľ cestujúcich trajektom prevezú do cieľovej destinácie.

Z Faialu je nádherný výhľad na vulkán na ostrove Pico, ktorý je zároveň najvyšším vrchom Portugalska. Už samotný pohľad z lietadla pri pristávaní patrí medzi najikonickejšie výhľady v celom Portugalsku. Zo východnej skupiny ostrovov Azorského súostrovia, kam patria São Miguel a Santa Maria, sme pristáli v centrálnej skupine ostrovov. Do tejto skupiny patria Faial, Pico, São Jorge, Graciosa a Terceira.

Tu, v centrálnej skupine, sú ostrovy oveľa bližšie pri sebe – počas dobrého počasia okrem Pico vidno aj São Jorge a Graciosu. Po pristátí na „modrom ostrove“ Faial nakladáme batožinu do autobusu a vyrážame na okružný výlet po ostrove. Zastavíme sa na tých najkrajších a najikonickejších miestach, ktoré Faial ponúka.

Nachádzame sa približne 1 600 kilometrov od portugalskej pevniny a 2 300 kilometrov od východného pobrežia Ameriky. Aj počas leta pôsobí ostrov pokojne. Celoročne sú tu zelené kopce, útesy a výhľady na Atlantik. V lete cesty, lúky a pastviny lemujú nádherné hortenzie. Celý ostrov je štruktúrovaný okolo veľkej centrálnej sopky a má približne tvar nepravidelného päťuholníka s dĺžkou 21 kilometrov v smere východ–západ. Maximálna šírka je 14 kilometrov, čo zodpovedá rozlohe približne 173 km².

Ostrov je tvorený výlučne sopečným materiálom a žije tu približne 15 000 obyvateľov. Život je tu pomerne pomalý, ešte pomalší než na ostrove São Miguel. To je často dôvod, prečo sem prichádzajú turisti, umelci alebo tí, ktorí hľadajú pokoj od rýchleho sveta. Domáci žijú v súlade s prírodou – pestujú si zeleninu, chovajú sliepky a vyrábajú vlastné syry či víno.

Je nedeľa a pred tým, ako vyrazíme na výlet okolo ostrova, sa zastavíme na rannú kávu v miestnej pekárni. Vôňa čerstvej kávy sa mieša so zvukom kostolných zvonov. Nedeľa je čas pre rodinu, záhradu alebo len pre pokojné pozorovanie oceánu. Ľudia sa rozprávajú na ulici, zastavia sa u suseda, aby prehodili pár slov. Faialčania hovoria, že tu „život plynie v rytme mora, počasia a prírody“ a že „oceán určuje ich náladu aj rytmus dňa“. Oceán je tu neustále prítomný – počuť ho, cítiť ho a vidieť z každého kopca.

Na našu prvú zastávku na ostrove Faial sa dostávame po poľnej ceste, ktorá sa kľukatí cez polia a pasienky. Na jej konci je malé parkovisko a vyhliadková plošina, odkiaľ sa otvára úžasný výhľad na Atlantik a na „biely hrad Faialu“ – Morro de Castelo Branco. V portugalčine znamená „morro“ kopec alebo útes a „castelo branco“ doslova „biely hrad“. Názov dostal podľa svetlej farby vulkanických hornín – pumice a tufu, ktoré ho tvoria. Podľa miestnych legiend mal ,,Morro" kedysi vyzerať ako hrad, ktorý strážil ostrov.

Je to výbežok na juhozápadnom pobreží, ktorý vznikol pri pobrežnej erupcii približne pred 30 – 40 000 rokmi. Útes je viditeľný už z diaľky a pôsobí ako skalný poloostrov. Oblasť Morro de Castelo Branco je od roku 1984 chránenou prírodnou rezerváciou. Sme tu úplne sami. Ticho prebíjajú iba divoko bijúce vlny a zvuky morských vtákov, ktoré tu hniezdia hlavne od marca do októbra. Sú to najmä búčky atlantické, búvky kapverdské a rybáriky. Otvára sa nám aj nádherný výhľad na sopku Pico na susednom ostrove.

Po krátkej zastávke znova nastupujeme do nášho súkromného vozidla a pokračujeme ďalej po južnom pobreží smerom na západ. Čakajú nás prírodné bazény Varadouro, ktoré sú jedinečným príkladom toho, ako sa sopečný pôvod ostrovov premenil na miesta pokoja a oddychu. Prírodné bazény vznikli tam, kde láva po sopečných erupciách natiekla až k oceánu. Keď sa horúca láva stretla s chladnou morskou vodou, rýchlo stuhla a vytvorila zátoky, priehlbiny a pukliny. Neskôr ich morské vlny obrúsili a vytvorili prírodné bazény naplnené priezračnou vodou Atlantiku. Dnes sú tieto miesta bezpečné na kúpanie, pretože bazény chránia pred silnými vlnami Atlantiku, a zároveň sa voda neustále obnovuje pri prílive a odlive.

Bazény Varadouro miestni upravili len minimálne – je tu niekoľko betónových chodníkov, rebríky a plošiny na opaľovanie. Voda je krištáľovo čistá, s nádherným kontrastom tmavej skaly a modrej oceánskej farby. V lete je to obľúbené miesto na kúpanie alebo šnorchlovanie. Práve takéto prírodné bazény, ako Varadouro, Azorčania preferujú. Otvorené piesočnaté pláže často čelia prudkým prúdom.

Piesočnaté pláže na Azoroch síce nájdeme, ale sú zriedkavejšie, pretože ostrovy majú sopečný pôvod. Pre miestnych je typickejšie tráviť leto práve v prírodných bazénoch. Počas hlavnej letnej sezóny, ktorá trvá od polovice júna do polovice septembra, sa pri viacerých prírodných bazénoch otvoria mobilné bary a rozmiestnia lehátka. Okúpať sa v takýchto bazénoch budeme mať možnosť aj na ostrove Pico, kde budeme ubytovaní.

A aká je teplota Atlantiku pri Azoroch? Od júna do septembra sa priemerná teplota vody pohybuje okolo 20 – 22 °C, pričom najteplejší mesiac je spravidla august. V zime je priemerná teplota vody 16 – 18 °C, pričom najchladnejšie mesiace sú január a február, kedy voda môže klesnúť až na 15 °C. Teplota oceánu v okolí Azorov je vyššia než pri pevninskom Portugalsku, pretože Atlantický oceán pri Azoroch ovplyvňuje Golfský prúd. Okolo nás sa týčia strmé zelené útesy.

Človek by očakával množstvo vodopádov, no na ostrove Faial nájdeme skôr iba malé vodopádiky vo vnútrozemí. Väčšie vodopády sa tvoria hlavne počas zimy, keď prší a dažďová voda mohutne steká po sopečných svahoch.

Po rannom osviežení v Atlantiku nás čaká snáď najzaujímavejšie a najunikátnejšie prírodné miesto ostrova – sopečný komplex Capelinhos na západnom cípe ostrova. Tu sa zároveň nachádzame najďalej od domova. V roku 1957 tu nastala sopečná erupcia, ktorá trvala 13 mesiacov, od septembra 1957 do októbra 1958. Nová plocha, ktorá vznikla touto erupciou, predĺžila pobrežie Faialu, na čo sú Faialčania veľmi hrdí.

Na západnom cípe ostrova sa ešte pred erupciou nachádzala dedina, ktorá však bola úplne zničená. Domy a farmy zostali pochované pod sopečným materiálom a mnoho obyvateľov emigrovalo do USA. Približne polovica obyvateľov pred a počas erupcie opustila ostrov. V minulosti žilo na ostrove Faial okolo 30 000 obyvateľov, dnes je to približne 15 000.

Pod majákom, ktorý pred erupciou stál takmer na najzápadnejšom cípe ostrova, sa dnes nachádza múzeum a interpretačné centrum. Nenápadným vchodom vstúpime do podzemného priestoru centra, kde nájdeme informácie o geológii a sopečnej činnosti, dokumentáciu o erupcii, historické fotografie aj osobné príbehy obyvateľov. Prvý videozáznam erupcie sopky Capelinhos zachytil miestny fotograf a filmár Mario Leal z Faialu. Jeho videá sa dodnes využívajú v múzeu ako historický dokument.

Múzeum a interpretačné centrum je ideálne miesto na to, aby sme si vysvetlili, ako sa erupcia odohrala. Potom pokračujeme k majáku, vedľa ktorého sa nachádza vyhliadková plošina, odkiaľ sa otvára nádherný výhľad na sopečný terén. Cítime sa ako na inej planéte – oblasť je charakteristická sopečnými skalami, tufom a lávovými prúdmi.

Presúvame sa na ďalšiu atrakciu Faialu – na centrálnu kalderu, okolo ktorej je štruktúrovaný celý ostrov. Opúšťame okolie, ktoré nám pripomína mesačnú krajinu. Táto trasa, ktorú absolvujeme, spája najmladšiu časť ostrova – Capelinhos a najstaršiu časť ostrova – Caldeira. Je to ako putovanie časom cez geologickú históriu Faialu. Terén sa postupne mení a vstupujeme do zelených pasienkov a dedinských oblastí.

Míňame kamenné múriky a poľné domčeky typické pre Azory. Postupne stúpame do vyšších nadmorských výšok, kde pribúdajú vavrínové a cédrové lesy. Vzduch je chladnejší a vlhší, často sa tu drží hmla. Okolie je charakteristické typickou azorskou zeleňou s papraďami, machmi a vresmi.

Kamenné múriky na Azoroch sú stavané najčastejšie z bazaltu. Kameň sa zbieral priamo z polí, ako sa čistili na poľnohospodárske účely, takže múriky vznikali prirodzene, z miestnych zdrojov. Stavby sú bez malty a kamene sa ukladajú tak, aby do seba presne zapadli. Múriky plnia viacero praktických funkcií: ohraničujú pozemky a pasienky, chránia pred atlantickým vetrom – aby sa nezničila úroda, a zároveň vytvárajú mikroklímu.

Najikonickejší príklad takýchto múrikov nájdeme na ostrove Pico, kde chránia vinice pred vetrom a slaným vzduchom. Azorčania považujú stavanie múrikov za ručné umenie, ktoré sa odovzdáva z generácie na generáciu. Počas našich zájazdov po Azorských ostrovoch často vidíme, ako miestni múriky upravia po zime, keď ich naruší dážď alebo vietor. Azorčania ich vnímajú ako symbol odolnosti – tak ako múriky odolávajú vetrom, aj ľudia musia vydržať drsné podmienky Atlantiku.

Kamenné poľné domčeky na Azoroch, ktoré počas cesty míňame, sú stavané prevažne z bazaltu, rovnako ako múriky. Strechy bývali kamenné, bridlicové, alebo v niektorých oblastiach využívali aj slamu. Vďaka hrubým múrom sú odolné voči vetru, dažďu a soli z oceánu.

Domčeky mali veľmi praktický význam – chránili ľudí aj zvieratá pred prudkým vetrom a dažďom počas práce na poli, slúžili na uskladnenie sena, zemiakov, vína alebo poľnohospodárskeho náradia. Väčšina týchto stavieb je malá, jednoduchá, bez okien. Niektoré boli neskôr zrekonštruované ako chatky alebo vinárne, no mnohé zostali opustené a zarastené machom a papraďami.

Po asi 40-minútovej ceste prichádzame k obrovskému kráteru, na okraj centrálnej kaldery – Caldeira. Má priemer približne 2 kilometre a hĺbku 400 metrov. Vnútro kaldery je pokryté zeleňou a machmi. Po okraji kaldery vedie okružný chodník dlhý asi 7 km. Vrchol kaldery leží vo výške 1043 metrov nad morom.

V priebehu storočí prešla kaldera niekoľkými fázami erupcií, z ktorých posledná, pravdepodobne v 17. storočí, zanechala vnútorný kráter a súčasnú podobu. Vďaka erózii, dažďom a vegetácii sa dnes vnútro kaldery premenilo na zelenú priehlbinu života, pokrytú machom, papraďami a vavrínovými stromami. Často tu vidíme rôzne druhy vtáctva, napríklad kanárika azorského alebo búrliváka Coryovho.

Pomaly našou súkromnou BUBO dopravou zostupujeme z Caldeiry do hlavného mesta ostrova – Horta. Absolvujeme cestu, ktorá spája divokú prírodu v srdci ostrova s malebným prístavným mestom, centrom života Faialu. Najprv prechádzame pasienky a postupne sa dostávame aj do okolia dedín Flamengos a Pedro Miguel, kde sa objavujú prvé domy. Divoká príroda sa postupne mení na pokojnú vidiecku krajinu.

Pred obedom sa zastavíme na vyhliadke nad mestom Horta – Miradouro da Nossa Senhora da Conceição. Nachádzame sa približne 150 metrov nad morom a máme panoramatický výhľad na celé hlavné mesto. Vidíme Hortu, záliv Porto Pim, susedný ostrov Pico s jeho ikonickým kuželom, všetko ako na dlani. Za jasných dní je v diaľke vidieť aj ostrovy São Jorge a Graciosa. Na vyhliadke Nossa Senhora da Conceição sa nachádza socha Panny Márie, ktorá údajne chráni obyvateľov Horty a moreplavcov.

Odvezieme sa do centra mesta, kde nás čaká obed, prístavný ruch Horty, najznámejší bar ostrova a nádherné výhľady na susedný ostrov Pico. Jedna z našich najobľúbenejších reštaurácií v Horte je Restaurante Genuíno. Vlastníkom je Genuíno Madrugada, azorský námorník, ktorý dvakrát oboplával svet na malej plachetnici. Jeho dobrodružná história sa odráža vo výzdobe reštaurácie: steny sú pokryté suvenírmi z ciest, mapami a fotografiami. Je to ideálne miesto, ak máte chuť na čerstvé ryby a morské plody. Odporúčame ochutnať chobotnicu na olivovom oleji. Reštaurácia ponúka príjemnú atmosféru a krásny výhľad na záliv Porto Pim.

Naše ďalšie tipy na overené reštaurácie v meste Horta:

• Restaurante Atlético – výborné grilované mäso aj ryby.

• Canto da Doca – pre netypický kulinársky zážitok: reštaurácia má zaujímavý koncept, vyberiete si surovinu (rybu, mäso, morské plody) a následne ju pripravíte na horúcich lávových kameňoch, na ktorých sa jedlo dogriluje.

TIP: Cez letnú sezónu odporúčame rezervovať miesto dopredu a overiť otváracie hodiny. Väčšina reštaurácií v Horte je počas hlavnej letnej sezóny otvorená na obed od 12:00 do 15:00 a na večeru od 19:00 do 22:30.

Po obede si vychutnáme Hortu,  hlavné mesto ostrova Faial, kde žije približne 7 000 obyvateľov. Mesto je známe ako medzinárodný prístav pre jachty, ktoré sem priplávajú z oboch strán Atlantiku. Prístav v Horte je legendárnyaj medzi námorníkmi – je to jedno z najdôležitejších miest na tzv. Atlantickej jachtárskej trase.

Každá jachta, ktorá sa tu zastaví, necháva na stene prístavu maľbu alebo nápis – podľa tradície to prináša šťastie na ďalšej ceste. Povera hovorí, že posádku lodí, ktoré nezanechali záznam o svojej prítomnosti, čaká nešťastie. Takmer každý námorník si štetcom a farbami niečo nakreslí alebo napíše – slová a kresby odkazujú na dobrodružné plavby okolo sveta. V prístave sa vytvorila obrovská mozaika nástenných malieb, kde staré maľby prekrývajú nové, čo pripomína množstvo jácht, ktoré v Horte kotvili.

Horta bola založená ešte v 16. storočí portugalskými osadníkmi. Neskôr sem začali prichádzať aj Flámi, Angličania či Američania. Je to síce malý ostrov uprostred Atlantiku, no jeho história sa často prelína s významnými udalosťami medzinárodných dejín. Vďaka jednému z najbezpečnejších a najdôležitejších prístavov na Azoroch bol Faial spájaný s objavmi a námorným obchodom. V minulosti sa v okolí ostrova lovili aj veľryby.

Faial začal získavať spojenie so svetom v dobe, keď sa osídloval. Osídlovanie prebiehalo pod vedením kapitána Josého Van Huertereho, pôvodom z Flámska. Postupne vzniklo mesto Horta – dokonca názov mesta Horta je odvodený od mena kapitána Josého Van Huertereho. Dnes má na ostrove Faial mnoho ľudí flámsky pôvod, o čom svedčia rôzne priezviská odvodené od rodinných mien flámskeho pôvodu.

Architektonický rozvoj mesta nastal najmä v 17. a 18. storočí. Silný vplyv na jeho rozvoj mal aj nárast pirátstva a súkromných lodí, najmä anglických. Až v 18. storočí však došlo k novej obchodnej dynamike, keď prístav Horta získal ešte väčší význam vďaka vývozu vína, ktoré sa vyrábalo na susednom ostrove Pico.

Čo nevynechať v Horte:

Igreja do Santíssimo Salvador da Horta – Hlavný kostol mesta s typickou azorskou architektúrou, ktorý sa nachádza priamo v centre Horty. Kostol bol pôvodne postavený ešte v 16. storočí a počas storočí prešiel viacerými prestavbami, hlavne po zemetraseniach a erupciách. V kostole sú použité typické modro-biele keramické obklady, tzv. azulejos, ktoré sú charakteristické pre portugalskú a azorskú architektúru. Často sa na Azoroch používajú aj kamenné alebo lávové prvky.

Peter’s Café Sport – V 19. storočí nieslo toto miesto názov „Azorean House“ a slúžilo ako obchod s miestnymi remeselnými výrobkami. Dnes je Peter’s Café Sport medzinárodným centrom pre jachtárov. Interiér je vyzdobený vlajkami jachtárskych lodí z celého sveta. Podnik je známy najmä svojím gin & tonic — stálicou medzi nápojmi námorníkov, ktorá sa stala symbolom miesta. Na prvom poschodí sa nachádza múzeum Scrimshaw Museum, kde sú vo výklade vystavené vyrezávané predmety z veľrybích zubov a kostí, pripomínajúce históriu veľrybárstva v regióne.

Pevnosť Fortaleza de Santa Cruz da Horta – pevnosť bola postavená v 17. storočí, strategicky, pri vchode do prístavu proti pirátom a nepriateľským flotilám. Slúžila na ochranu prístavu mesta. Dnes slúži ako historická pamiatka a turistická atrakcia. Od začiatku osídlovania Azorské súostrovie priťahovalo pirátov. Lode prechádzajúce okolo ostrovov boli často naložené korením, zlatom či cukrom. Prvý pirátsky útok na Azoroch sa odohral na ostrove São Miguel v roku 1475, v meste Vila Franca do Campo, pretože išlo o najbohatšiu a najrozvinutejšiu osadu ostrova. Časté útoky viedli v 17. storočí k výstavbe pevností okolo ostrovov. Ani tie najmenšie ostrovy, ktoré neboli až tak bohaté, neunikli pravidelným útokom korzárov.

Museu da Horta – Múzeum sa nachádza v historickej budove, ktorá pôvodne slúžila ako škola/kolégium jezuitov. Jezuiti mali na Azoroch výrazný vplyv v oblasti vzdelávania a náboženstva. Dnes múzeum využíva historickú architektúru a priestory bývalého kolégia a dokumentuje históriu mesta, prírodné prostredie a sopečnú aktivitu ostrova. Nájdeme tu aj roľnícke a remeselné nástroje, technológie súvisiace s prístavom a námornou históriou, ako aj sakrálne umenie zo 16. – 17. storočia. Je to ideálne miesto na pochopenie histórie, prírody, kultúry, námorníctva, domáceho remeselníctva či migrácie obyvateľov ostrova Faial.

Parlament – V meste Horta sa nachádza aj sídlo parlamentu autonómnej oblasti Azorov. Horta má významné politické postavenie. Súčasná budova parlamentu bola dokončená v roku 1990; predtým parlament sídlil v inom objekte. Prečo sa parlament nachádza práve na Faiale? Čiastočne zohrala úlohu snaha o stabilitu – v 70. rokoch a v období po revolúcii 25. apríla bol Faial vnímaný ako „pokojnejšie“ miesto v porovnaní s ostatnými väčšími mestami na Azoroch.

Pláž Porto Pim – Počas leta a priaznivého počasia je pláž Porto Pim obľúbeným miestom na popoludňajší oddych, nielen pre návštevníkov, ale aj pre domácich. Ide o piesočnatú pláž s dĺžkou približne 350 metrov. Je to pokojná zátoka vhodná na kúpanie a plávanie. Práve tu, na tejto pláži, údajne v 15. storočí pristáli prví kolonizátori ostrova.

Vyhliadka Monte da Guia – Z tejto vyhliadky sa naskytá panoramatický výhľad na záliv Baía da Horta, pláž Porto Pim, celé mesto Horta a za dobrého počasia aj na ostrovy Pico a São Jorge. Na vyhliadku sa dá pohodlne dostať autom. Nachádza sa približne 145 metrov nad morom a hore na vyhliadke stojí malá kaplnka, Capela de Nossa Senhora da Guia. Kaplnka má osobitné miesto u domácich, predovšetkým v súvislosti s morom a námorníkmi. Každoročne sa tu koná procesia na počesť Panny Márie. Stavba je pomerne jednoduchá, no jej výnimočnosť spočíva najmä vo výhľade a jedinečnej polohe nad zálivom Horta.

Máme za sebou krásny a pohodový deň. Prešli sme všetky tváre Faialu – od búrlivého Atlantiku, cez zelené lesy až po tiché sopečné oblasti. Po dni plnom zážitkov nás v centre mesta vyzdvihne náš miestny vodič a odvezie nás do prístavu. Čaká nás posledných pár minút jazdy cez celé centrum Horty až na druhú stranu mesta – k prístavu. Lúčime sa s naším vodičom, berieme všetku batožinu a pomaly sa rozlúčime s Faialom. Nasleduje pohodová, približne 30-minútová plavba cez Faialský kanál z ostrova Faial na ostrov Pico. Vrcholy sopky Pico a pobrežie Faialu sú mimoriadne fotogenické a poskytujú skvelé príležitosti na zábery.

Trajektové spojenie medzi jednotlivými ostrovmi zabezpečuje spoločnosť Atlânticoline. Jedna z hlavných trás je práve medzi Hortou (Faial) a Maddalenou (Pico). Harmonogram sa môže meniť sezónne – v lete sú spojenia častejšie; na niektorých trajektoch je možné prevážať vozidlá. Lístky na trajekt sa kupujú na meno cestujúceho a je potrebné mať pri sebe osobný doklad. Počas letných mesiacov alebo sviatkov sa odporúča zakúpiť lístky vopred, ideálne online. Lístky je možné kúpiť aj priamo v termináli trajektov.

Odporúčame prísť aspoň 30 minút pred odchodom. Batožinu odovzdáte pri check-ine a každý cestujúci sa musí preukázať vlastným cestovným lístkom, pričom meno na lístku musí zodpovedať osobnému dokladu. Nástup na trajekt začína 25 minút pred odchodom, pri nástupe sa ešte raz kontrolujú lístky a doklady. Posledný čas nástupu je 10 minút pred odchodom plavidla. Miestenky nie sú určené a my odporúčame sadnúť si hore, von, odkiaľ budete mať najlepší výhľad a možnosť si nafotiť krásne fotky na mesto Horta.

Faial je ostrov plný kontrastov – od divokých vĺn Atlantiku po tiché miestne lesy, od historických ulíc mesta Horta až po pokojné zátoky a panoramatické vyhliadky. Každý kúsok ostrova rozpráva svoj vlastný príbeh – o pirátoch, námorníkoch, kolonizátoroch či remeslách, ktoré formovali život tu po stáročia. Tento ,,modrý ostrov" Azorov si odnášame nielen vo fotografiách, ale najmä vo vlastných spomienkach.