Pico - prehliadka ostrova, kde UNESCO odporúča piť víno

V čom je Pico na Azoroch unikátne?

• 2. najväčší ostrov Azorských ostrovov.

• Týči sa tu najvyšší vrch Azorov.

• Žije tu najviac veľrýb zo všetkých Azorských ostrovov.

• Najviac čiernych tradičných domov zo sopečného bazaltu.

• Najdobrodružnejší ostrov Azorských ostrovov.

• Ručne sa vyrába najlepšie víno Azorov.

Na tento ostrov sa nechodí kvôli plážam, ale pre jeho exotiku a vzdialenosť od masového turizmu. Veľká väčšina turistov po prílete na Azorské ostrovy totižto ostáva na hlavnom ostrove Sao Miguel. Iba zlomok sa dostane na ostrov Pico, ktorý je od Sao Miguel veľmi ďaleko. Pico patrí do Centrálnej skupiny ostrovov a táto je diametrálne odlišná od hlavného ostrova. Akoby ste boli na inej planéte. Nie sú tu tak dobré hotely ani ostatná turistická infraštruktúra ako na Sao Miguel, ale príroda je tu ešte búrlivejšia - nad vodou ale aj pod hladinou oceánu je to tu lepšie.

Hlavný dôvod prečo na ostrov Pico prísť je sopka Pico. Sopka dominuje východnej časti ostrova vidieť ju prakticky odvšadiaľ. Už keď prilietate na letisko, tak sa krídla vášho lietadla „šúchajú“ o sopku. Je 2x vyššia ako ktorýkoľvek iný vrch na Azorských ostrovoch, trčí vysoko nad oblaky a je to naozaj úžasný scénický kopec.

Ide o najvyšší vrch Portugalska (poznámka: Azory sú ako autonómny región stále súčasťou materského Portugalska.).

Pico je zároveň význačnou horou na Stredoatlantickom chrbáte, na dlhočíznom podmorskom pohorí, ktoré je súčasťou najdlhšieho pohoria sveta. Sopka Pico je dokonca najvyšším bodom tohto podmorského pohoria. Tak to je už niečo!

Tí najzdatnejší môžu na vrchol sopky vystúpiť. Prečítajte si blog o výstupe na sopku Pico. 

Pico je ťažká hora, vysoká sopka. Veď začínate na nula metroch - náš hotel je hneď pri mori a aj keď výška 2351 m nie je bohvie aká, prevýšenie za jeden deň je veľké. Problémov s výstupom je viac. Tu na ostrovoch v Atlantiku je každý kopec akýsi ťažší než na kontinente. Keď idete na dovolenku na ostrovy, kde sa pestujú banány a nachádzajú čajové plantáže, tak si väčšinou nepribaľujete k plavkám aj vibramy, čiapku a rukavice. Beriete si kufor a nie ruksak. Beriete si pekne šaty a nie fleecovu bundu, nepremokavú vetrovku a čelovku. Výstupu na Pico musíte toho podriadiť veľa. No tak ako je vaše oblečenie a batožina iná, bude aj celá dovolenka iná. V pozitívnom zmysle slova.

Na Sao Miguel máte zopár miest, ktoré ako mestá vyzerajú. Mestá s množstvom reštaurácii, hotelov, supermarketov. Pico je iné, omnoho viac spiatočnícke, oveľa viac drsnejšie. Obyvatelia ostrova ako keby o turizmus ani nemali záujem. Sú milí, ale hrdí a to až tak, že to bráni rozvoju biznisu. Mohli by postaviť nový hotel, ale načo... Na ostrove Pico som strávil 4 noci, snažil som sa pochopiť a ostrov som spoznal slušne. Tu si nájdete rady, aby ste si vedeli vychutnať esenciu ostrova komplexne a za kratší čas.

Ja som spal na dvoch miestach, ale nie je to treba. Pico je malým ostrovom. Odporúčam spať v meste Madalena, ktorá je hlavným a jednoznačne najväčším mestom ostrova. Áno mesto nevyzerá bohvieako, ale Pico je tak dobrodružný ostrov, že v hoteli strávite minimum času. Madalena bude slúžiť ako Base Camp pre vaše aktivity na ostrove a keď sa sem vrátite máte izbu s fungujúcou klimatizáciou, teplou sprchou a za rohom výber zo zopár reštaurácii. Keď som býval na inom mieste musel som za jedlom jazdiť autom a miesto v malej „reštaurácii“ som si musel vopred zarezervovať. Býval som v domorodom dome a ukázalo sa, že to nie je zážitok pre každého.

V Madalena nájdete najväčší a jediný supermarket, kde si viete potraviny, alebo iné veci, ktoré Vám chýbajú, dokúpiť. Nájdete tu najviac reštaurácii na celom ostrove, barov a dokonca múzeum vína. Chodil som po ostrove Pico koldokola a snažil som sa kúpiť skvelé víno priamo z vinohradov. Vždy som sa dozvedel, že najlepšie ceny sú v Madalena. V Madalena nájdete aj dvoch touroperátorov na pozorovanie veľrýb a najväčší prístav ostrova s trajektami na susedné ostrovy.

Pico neovplýva piesočnými plážami, ale omočiť sa v absolútne čistom oceáne môžete. Piscina Minicipal de Madalena má bazén s morskou vodou a zopár zátok, kde je plávanie bezpečné.

V Madalena som navštívil tri bežné reštaurácie (Picooceano, Mercado, Arruda). Boli jednoduché, ale všade mi navarili doslova geniálne. Na chobotnicu so zemiakmi v Picooceano nikdy nezabudnem. Ak tu chcete večer sedieť na terase zoberte si sveter, pretože po západe slnka ma prekvapila zima, ktorú som inde na Azoroch nepocítil. Zrejme preto, lebo z terasy s výhľadom na oceán silno pofukuje. Všetko je tu veľmi jednoduché, aj servírovanie, nikto sa na nič nehrá...a jedinou dôležitou vecou je, aby jedlo bolo chutné. Nikde inde na svete som nejedol lepšiu chobotnicu! Ak ste ešte nemali lapas, určite si ich dajte grilované ako predjedlo. Okrem Madalena som jedol aj v São Roque na severe a v Lajes na juhu, ale v oboch prípadoch išlo o rovnaké jednoduché reštaurácie aké spomínam vyššie. Ambiente nula, jedlo super.

Tu Vám vyberám dve jednoznačne najlepšie reštaurácie ostrova, jediné, ktoré spĺňajú všetky Top kritéria ultimátneho gastronomického zážitku:

Cella bar v Madalena získal v roku 2016 prestížnu architektonickú cenu „The building of the Year“ (od Arch Daily). Na jednej strane máte tradičný bazaltový domček, na druhej hypermodernú prístavbu, z ktorej budete nadšení. Dajte si morské špeciality a vychutnávajte si výhľady na ostrov Faial krížom cez záliv. Odporúčam: sopa di peixe (rybacia polievka), lapas (morské slimáky na grile), polvo ao formo (chobotnica na grile), mousse aou chocolate (vyslov „musóšokolá“), ktorý si vychutnáte hlavne po výstupe na vrchol sopky. Zapíjajte skvelým vínkom z Pico. Táto reštaurácia položená v prostriedku Atlantiku ma svojou kvalitou veľmi pozitívne prekvapila.

Magma je moderná budova postavená v takej lokalite, že si poviete, že sem nikto nemôže nikdy prísť. Bez rezervácie sa pritom dovnútra nedostanete. Parkovanie pred reštauráciou v Santo Amaro je dobrodružstvo samo o sebe. Na Sicílii mali omnoho širšie a rovnejšie uličky než tu. Dajte si „guláš“ z chobotnice na červenom víne, alebo brazílsku feijoadu zapečenú s medom a Albacora (tuniakom). Ak sa Vám to zdá príliš, tak špagety, linguiny s krevetami a krémovou paradajkovou omáčkou. Z terasy tejto reštaurácie sa budete pre zmenu pozerať na ostrov Sao Jorge.

Vitikultúra na ostrove Pico je pod patronátom UNESCO. Pitie vínka z Pico je teda kultúrnou záležitosťou. Je to preto, lebo starostlivosť o vinohrady je v týchto podmienkach extrémna. Vinice na Pico sú blízko oceánu a sú kropené soľou.

Červené víno mi viac chutí z Portugalska, buď z oblasti Douro (vyslov Dúro) alebo Alentejo (vyslov Alentéžu). Tu na Pico ochutnajte v prvom rade sortu Verdelho, silné suché biele vínko, ktoré na vašom podnebí zanechá chuť ananásu a soli – je to absolútny unikát. Fľašky dostať od 9 EUR, ale kúpte si sedmičku nad 20 EUR (cena priamo vo vinohrade nie v reštaurácii) a uvidíte, že rozdiel je markantný. Následne ochutnajte sorty Arinto do Pico a Terrantez.

Hotel alebo domček? Chcem vždy vyskúšať všetko a preto som v Tokiu spal v kapsulovom hoteli – bolo to strašné. V Mníchove som raz spal v hosteli – to bolo ešte horšie. V Afrike bežne spím v stane - to je perfektné.

Keď som si vyberal dom na Pico, strávil som pri tom dni. Nechcel som len hocijaký dom, ja som chcel dom priamo pri mori s vlastnou plážou. Zajednal som ho dlho vopred, čo je inak dosť veľký problém, lebo tradičných domov je málo. Väčšinou Vám ponúkajú „akože tradičné domy“ a to vidieť akonáhle vstúpite do areálu. Dom je novostavbou a kamene sú dizajnérskym doplnkom.

Najprv som na Pico býval v hoteli, išlo o najlepší hotel ostrova a v deň keď som sa sťahoval do domčeka, aj keď som ho mal zarezervovaný, tak sme museli na to kým nám domček uvoľnia/upracú čakať asi 4 hodiny do neskorého poobedia. Na Pico sa nikto neponáhľa, všetko je 2x drahšie než na Sao Miguel a horšej kvality, všetko je 2x pomalšie.

„Má domček klímu?“ pýtam sa. „Nie nemá, ale to nie je treba, v zime je tu pec, kde sa kúri a v lete hrubé kamenné steny chránia proti teplu“

No nechránili a ja som mal pootvárané všetky okná, aby som spôsobil aspoň aký taký prievan. Nepomohlo ani to že dom bol umiestnený na polostrovčeku nad morom a väčšinou more (aj rieka) funguje ako klimatizácia. Teraz studený Atlantik nestačil na steny zo sopečného kameňa, ktoré za celý deň nasali slnečné lúče a celú noc ich vyžarovali. Bolo tu celú noc neskutočne teplo. Na wifi zabudnite, ale to som ja ani nepotreboval. Najbližší obchod bol autom 30 minút. Reštaurácia bola autom 3 minúty, bol to vychýrený tapas bar, kde sme si museli vopred rezervovať miesto, lebo ďalšia konkurenčná reštaurácia bola pol hodiny jazdy autom.

Tapas by som charakterizoval malými porciami a astronomickými cenami. Nemáte však na výber. Mali sme privátnu pláž, ak sa dá ta halda kameňov tak nazvať. No nekúpali sme sa ani raz napriek tomu, že sme tu boli na prelome júla a augusta. Pico priveľmi o kúpaní nie je. Možno plávanie s delfínmi, ale to musíte mať na sebe neoprén. Lepšie je podľa mňa si domčeky pofotiť ako v nich bývať. V hoteli máte predsa len lepší servis.

Po tom čo ste zdolali vrchol ostrova, plavili sa za veľrybami z Madalena, môžete najväčšie mesto opustiť a spoznať celý ostrov.

0 7.30 po raňajkách vyrazte po južnej strane ostrova do Lajes (vyslov Lážes), čo je najstaršie mesto ostrova. Vstávať takto skoro nebude problém, lebo doma (a v našich hlavách) máme už 9.30. Tí, čo boli včera na sopke Pico, vstávali oveľa skôr. V praxi je teda odchod o pol ôsmej ráno v poriadku. Počasie býva ráno nádherné, slnko je mäkké a fotografi budú nadšení.

Lajes je mesto, kde sa lovili veľryby ešte v roku 1985. Niektorí tvrdia, že ešte desaťročie potom. Dnes z Lajes organizujú „veľrybie safari“ a loď vypláva o 9.00. Cesta z Madalena na východ je prekvapujúco kvalitná, nie je to diaľnica ako na ostrove Sao Miguel, ale cesta je kvalitnejšia a širšia než bočné cesty na Sao Miguel. Jazdí sa po pravej strane, pohodovým tempom, nikto netrúbi a cesta z Madalena do Lajes do Pico trvá 40 minút. Vy sa začnete naloďovať o 8.40 a tak máte pol hodinku navyše, aby ste veci stihli zariadiť v „Azorskej pohode“. Rozdeľte sa na dve skupiny, tých, ktorí chcú vidieť veľryby a tých, ktorí chcú vidieť zastrčené kúty ostrova. V Madalena ste totižto mali možnosť veľryby vidieť a niekto si to možno zopakuje, iný si to vyskúša, lebo to nestihol... „Veľrybári“ sa nalodia na loďku a vrátia sa späť o 2 až 3 hodiny. Dohodnite si stretnutie v kaviarni oproti prístavu vedľa „veľrybárskeho“ suvenír shopu, Bistrot Whale’come ao Pico.

Vy zatiaľ vyrazte ďalej.

Po prekvapujúco kvalitnej asfaltovej ceste vyrážate autom pomalým prehliadkovým tempom na východ do mesta Calheta de Nesquim. Pozor, lebo na konci z tejto cesty ER1 odbočíte doprava na značne nepravdepodobnú cestičku. No je to správne. Ak odbočku netrafíte nevadí, lebo aj na ďalšej odbočke viete odbočiť taktiež. Všetky cesty vedú do Calheta de Nequim. Cestičky sú zrazu uzučké, točia sa a vy ste ako keby v inom svete.

Prvou zastávkou v Calheta de Nesquim bude najkrajší veterný mlyn aký som na Azorských ostrovoch videl. Veterné mlyny som videl na ostrove Sao Miguel, ostrove Sao Jorge, ostrove Faial aj ostrove Terceira, ale tento mlyn je TOP.

Mlyn (Moínho de vento do Morricão) je kvalitne zrekonštruovaný, natrený na červeno a je značne fotogenický. Keď ste v dedinke, tak zastanete vedľa ihriska a k mlynu musíte ísť peši asi 200 metrov. Okolo mlynu je pekný upravený park a tak viete mlyn odfotiť aj odtiaľ. Veterné mlyny sú dôkazom toho, že prvými osadníkmi na Azorských ostrovoch neboli iba Portugalci, ale aj Flámi z dnešného Holandska.

Následne vyrazíte autom ďalej, no po 1 minúte jazdy odbočte prudko vpravo tesne pred kostolom a zaparkujte v prístave pred barakmi. Kostolík svätého Sebastiána je zaujímavo postavený nad prístavom, pod ním more čo dáva možnosť pekných fotografií. Tu v prístave sú bývalé domčeky veľrybárov (Património baleeiro), malé nízke, a vy si viete živo predstaviť ten ťažký život, ktorý sa zdá tak dávno a pritom to bolo iba pred necelými 40 rokmi.

Kostolík je nad morom v úzkej peknej zátoke. Dozvedám sa tu príbeh datovaný niekedy zo 16. storočia, kedy sa portugalská loď vracala plne naložená vzácnym brazílskym drevom a v noci v týchto studených vodách pri ostrove Pico stroskotala. Prežili iba traja členovia posádky, ktorých do bezpečia doviedol pes, ktorý sa volal Nesquim. Mesto dostalo meno „Malá zátoka Nesquima“.

Ďalej smerujete na koniec sveta. Práve tu na romantických miestach sa po celom svete nachádzajú majáky. Možno ste už jeden videli na Sao Miguel, ale tento vyzerá opäť inak. Nie je to klasický samostatne stojaci kužeľ, ale ide o masívnu budovu, položenú na vulkanickej pôde.

Autom zastanete pred bránou do majáka Ponta da Ilha, vľavo sa zmestia dve autá. Väčšinou tu budete samy, je to ďaleko a sem turisti už nezavítajú. Dovnútra Vás nepustia, ale popri múre, ktorý ohradzuje maják, ide cestička smerom vpravo k moru. Po 150 m vstúpite na lávové pole, stuhnutá čierna láva evidentne zatuhla po tom ako sa dotkla studeného Atlantiku. Pozor, nechoďte až úplne k okraju, tento sa môže odtrhnúť a vy sa nachádzate vysoko nad oceánom. Nie sú tu zábradlia, nejde o turistickú atrakciu, ale o nádherné divoké miesto. Nie nie je to nebezpečné, ak dodržíte tieto pokyny.

Maják je moderný, ale na elektrický prúd bol napojený až v roku 1993. Ide o kvadratickú stavbu s 19m vysokou vežou. Možno táto návšteva vzbudí Váš záujem o majáky? Začnete ich systematicky navštevovať po celom svete ako to robím ja?

Od majáku idete tou istou cestou a po tom čo zavítate na väčšie cesty, môžete skúsiť „skratku“, kde sa točíte a vychutnávate si zapadákovček, jednu z najvzdialenejších európskych lokalít. Vašim cieľom je hlavná okružná tepna ostrova ER 1. Na tejto prehliadke ideme kompletný okruh ostrovom a tak zabočíme vpravo a mierime smer Piedade, Ribeirinha a smerujeme do Santo Amaro. Po ľavej strane lesy, po pravej sýtomodrý oceán. Zastavíte sa na vyhliadke, kde ak vyjde počasie, tak si vychutnáte ten kontrast sýtozelenej a sýtomodrej. Tu začínajú prekrásne výhľady na dlhočízny ostrov Sao Jorge. Ste na Azorských ostrovoch už zopár dní a tak ste určite ochutnali skvelé syry z tohto ostrova a teraz si dáte tu chuť dokopy s vizuálnymi dojmami. Toto je oblasť, kde určite ešte niečo pre seba objavíte. Ide o najmenej navštevovanú oblasť ostrova a to sľubuje možnosť prekvapenia.

V oblasti Prainha sa nachádza najviac kamenných domov z čierneho sopečného bazaltu. Tu kvalitná cesta končí a my odbočíme vľavo do hôr, kadiaľ chceme prejsť krížom cez ostrov. Keď zabočíme vľavo opäť ideme uzučkými cestičkami a predstavujeme si, že takto museli vyzerať celé Azory za našich starých rodičov. Ako vôbec mohli takéto krkolomné cesty postaviť? V noci by ste určite zablúdili. Ideme hustým lesom, točíme sa, ide o značne dobrodružnú jazdu do vrchov. Po napojení sa na EN 2 je všetko opäť v poriadku a my rýchlo zbiehame do Lajes. Z Prainha do Lajes trvá rallye 30 minút. Tu sa stretávame s „veľrybármi“, s ktorými sme v kontakte mobilom.

Ak ostanú na mori dlhšie, tak v Praiha viete navštíviť vinný tapas bar s jednohubkami, Adega Açoriana. Nájsť ho je skutočné umenie, je to 20 nepravdepodobných odbočiek. Pred barom je akési námestíčko, kde sa dá dobre zaparkovať. Taktiež je tu prírodné kúpalisko, ktoré je prekvapivo plné. V prírodnom bazéne šantia hlavne miestne deti.

Najstaršie mesto ostrova prejdete veľmi rýchlo. Mesto je známe tým, že leží na migračnej trase veľrýb. Najlepšie sa o spôsobe života dozviete v múzeu, ktoré je jediným veľrybárskym múzeum na území Portugalska. V múzeu mi povedali, že s lovením veľrýb skončili v roku 1986, po tom čo Portugalsko 1. januára formálne vstúpilo do EU.

Po príchode do múzea Vám odporúčam si pozrieť krátky historický film o veľrybároch. Hore nad mestečkom Lajes mali veľrybári domček. Je to v oblasti odkiaľ ste do Lajes zbehli z hlavnej cesty. Jeden z veľrybárov každý deň v čase, kedy veľryby tiahli okolo ostrova vyšiel hore na postriežku a sledoval ďalekohľadom horizont. Pripadalo mi to ako film „Vesničko ma Středisková“. Keď zazrel veľryby, dal povel do mestečka. Všetci chlapi razom nechali všetko tak ako bolo. Mäsiar nechal nôž v prostriedku kravy, holič, nechal polovicu tváre neoholenú...a všetci ihneď vyrazili k prístavu. Naskočili na malé lodičky a veslovali na otvorené more. Lov bol značne nebezpečný a lovilo sa harpúnami, ktoré hádzali do veľrýb.

Všetko toto včítane lodí a harpún nájdete v múzeu. Nájdete tu viac čeľustí z vorvaňa, obrovské kosti, ktoré miestni umelci vyryli a pomaľovali. Múzeum prejdete rýchlo, po filme je to za 20 minút, včítane kováčskej vyhne. Lajes je krásnou ukážkou toho, ako sa veľrybári zmenili na ochrancov veľrýb. V Lajes si viete kúpiť suvenír – čokoľvek na tému veľrýb, hneď vedľa múzea. Tí čo nechcú nakupovať si vedia pozrieť kostol svätej Trojice kam je to peši (jedným smerom) 6 minút.

V Lajes nájdete aj zopár reštaurácii a práve je čas obeda. Reštaurácia Lagoa sa nachádza na východnej strane mesta, parking je priamo pred reštauráciou. Podávajú obedné menu, domáce tradičné špeciality. No možno si dáte iba rozchod v centre a každý sa zariadi podľa svojho.

Vyrazíte do hôr cestou odkiaľ sa skupina čo bola spoznávať ostrov práve vrátila. Cesta EN 2 je široká a kvalitná. Pre tých, čo neboli hore na sopke, je zaujímavé ako sa príroda mení. Okolo pobrežia sú vysoké stromy a tu iba malé kríčky, kvety, pasienky. Ak je dobré počasie a máte čas zamierte k Lagoa do Capitão položenej v nadmorskej výške 826 m. Jazero je hlboké 5 metrov a ak máte skutočne šťastie, tak sa v ňom odráža sopka Pico. Ak nie, tak možno stádo kráv. Treba si vopred zistiť aktuálnu kvalitu ciest, aby ste neodtrhli nápravu.

Prejdite sa po okolí a vyrazte dole cestami lemovanými hortenziami do centra severu do mestečka Sao Roque do Pico.

Kým Lajes osídlili rodiny zo severného Portugalska, Sao Roque osídlili neskôr portugalské rodiny z ostrova Graciosa a flámske rodiny z ostrova Faial. Je fascinujúce, že doteraz cítiť rozdiel v architektúre a jedle a keď ste tu počas náboženského sviatku, tak vidíte rozdiel aj v oblečení.

Zo Sao Roque do Pico vyrazíte smerom na západ, smer letisko. Idete cez Santo Antonio, Santa Lucia a Laje, odkiaľ sú pri peknom počasí najkrajšie výhľady na sopku. Pekné biele kostolíky, lávové polia, vinice a ostrov Pico máte ako na dlani. Vínko si vieme dokúpiť priamo v Adega „A Buraca“ v Santo Antonio. Zaparkujete v protismere hneď pri hlavnej ceste pri malom obchodíku. Zo zadnej strany obchodíka víno vyrábajú.

0.7 l Cacarita Verdelho stojí 21 Euro. Toto vínko získalo zopár zlatých medailí a má podľa portugalských hodnotení 98.55 bodov. Citrusovo žltá farba a vôňa s aromatickými tónmi tropického ovocia s určitou minerálnosťou až slanosťou. Víno je svieže a výrazné a po vložení do úst akoby ste cítili oceán. Je to unikát a kto máte radi víno, tak toto bude váš perfektný ulovený zážitok.

Možno budete mať šťastie a vyspovedáte majiteľa, ktorým je Leonardo Silva. Ten mi tvrdí, že ľudia z Pico sa nezvykli zúčastňovať súťaží a teraz sa zúčastnili po prvý raz a na najdôležitejšej súťaži Iberského polostrova získali najlepšie ceny. Skromne mi vysvetľuje, že vysokú kvalitu dosahujú tým, že ide o malé vinárstvo a na Pico sú zvyknutí všetci tvrdo pracovať.

Od vinárstva Adega A Buraca je krížom cez hlavnú cestu úzka cestička dole do dedinky, autom to trvá 2 minúty. Nachádza sa tu biely kostolík Svätého Antonína s cintorínom.

Pico nie je okrem sopky preslávené žiadnymi „veľkými“ pamiatkami, ale dôvodom je to, že sem stále chodí minimum turistov a hrdí domorodci sa tým zopár turistom nehodlajú prispôsobiť. Preto si atrakcie musíte hľadať samy, mať oči otvorené. Prehliadka severu ostrova je o náhode, o zastávke v dedinke, kde sa prejdete, o krásnych výhľadoch na sopku, o objavovaní neznámeho.

Načasujte si všetko tak, aby ste stihli prísť na letisko minimálne 2 hodiny pred odletom. Už keď ste pri letisku, vpravo vidíte letištnú dráhu, zastaňte vľavo, kde vidíte tradičné vinohrady.

Kamenné múriky tu stoja stovky rokov, vinič sa plazí po zemi, v pozadí sopka Pico. Následne po 150 metroch odbočte vpravo a ste pred hlavnou odletovou halou. Odlietate späť na hlavný ostrov Sao Miguel a najväčší paradox je to, že ho teraz budete vnímať ako rozvinutú civilizáciu.

10. Veterné mlyny

Ukazujú nám holandskú minulosť ostrovov. Na ostrove Pico som ich videl na 4 miestach. Najkrajší veterný mlyn Moinho do Morricão sa nachádza až na úplnom východe ostrova, kam zavíta minimum turistov. Veterné mlyny k Azorským ostrovom vyslovene patria a tento je zreštaurovaný a fotogenický.

9. Lajes – mesto veľrybárov

Najstaršie mestečko, s perfektným veľrybárskym múzeom, má svoje osobité čaro. Prejdite sa mestom, nadýchajte sa slaného vzduchu a kúpte si plyšovú veľrybu- podporíte takto ich ochranu.

8. Maják na konci sveta

Zaujímavé je, že každý maják má svojskú architektúru a tento nie je výnimkou. Ponta da Ilha je exotické vzdialené miesto. Ide hlavne o tú atmosféru a to že tu nebol „nikto“.

7. Biele kostolíky

V každej osade na Pico nájdete minimálne jeden kostolík. Biele úžasné ukážky výdrže. Mnohé majú stovky rokov, sú položené na krásnych miestach, niektoré priamo nad vodou. Azorčania sú katolíci a silná viera tu pretrvala do dnešných čias.

6. Morské špeciality

Pre mňa išlo o silný gurmánsky zážitok. Jedlo bolo podávané jednoducho, ale sépie, chobotnice a treska (bacalhao) by som charakterizoval jedným slovom - fantastické. Morské slimáky chutili lepšie ako cozze v Taliansku.

5. Čierne bazaltové domčeky

Takéto domčeky na iných ostrov neuvidíte. Tu sú ich stovky. Mal som šťastie tu zopár nocí bývať a až také pohodlné to nie je. No sú značne fotogenické. Pico je ako naše Čičmany.

4. Veľryby

Azorské ostrovy sú pozorovaním veľrýb preslávené a vraj ide o najlepšie miesto Európy. No medzi 9 ostrovmi Azorských je jeden, kde je toto pozorovanie najlepšie. Áno Pico. Ešte v roku 1986 tu úspešne pôsobili veľrybári, no dnes ide o najlepšie pozorovanie veľrýb.

3. Víno z Pico

Rozmýšľal som či na tretie miesto dať pozorovanie delfínov, ale vinikultúra na tomto ostrove je pod patronátom UNESCO a tejto inštitúcii treba vzdať náležitý hold. Plus Verdelho priamo z vinohradu mi naozaj chutilo. Cítil som sa ako Ruský cár, aj keď namiesto kaviáru som jedol chobotnice

2. Výhľady na Pico

Z rôznych strán ostrova vyzerá sopka inak. Krásny je pohľad z vody, ak sa plavíte medzi ostrovom Pico a ostrovom Faial. Super výhľad je od jazier v centre ostrova. Najkrajšie výhľady sú od letiska. Ak vyjde počasie, tak je to naozaj tak veľká atrakcia. Sopka Pico vytvára nádhernú scenériu.

1. Výstup na vrchol ostrova Pico

Ide o unikátny aktívny zážitok, ktorý je topom na tomto ostrove a zrejme aj najväčším zážitkom celých Azorských ostrovov. Maľba zo 17. storočia ho vykreslila neuveriteľne strmý. V skutočnosti výstup na vrchol sopky Pico až tak dramatický nie je. Vyskúšajte Pico, budete nadšení!