Stredoatlantický chrbát

Stredoatlantický chrbát je podmorské pohorie vytvorené výstupom magmy zo zemského plášťa. Pohorie v centrálnom Atlantiku je súčasťou najdlhšieho pohoria sveta – Stredooceánskeho chrbátu dlhého 65 000 km. To je 5x toľko ako najdlhšie pohorie na Zemi (nad morskou hladinou) – Americké Kordillery 13 400 km. V tomto podmorskom pohorí, ktoré sa ťahá od Arktídy po Antarktídu, cez Indický oceán až do Tichého oceánu, je množstvo údolí a vysokánske vrchy, ktoré poľahky konkurujú tým najvyšším na našej planéte. Na niektorých miestach sú podmorské pohoria tak vysoké, že sa dostávajú nad hladinu oceánu a my ich vidíme v podobe ostrovov. Ostrovov, ktoré sú nestabilné – teraz tu sú, ale o pár rokov už opäť nemusia byť. Vedci v polovici 20. storočia dokázali, že Zem sa nám neustále hýbe pod nohami a jednotlivé litosferické dosky sa stále pohybujú. Pri oddeľovaní sa vytvárajú akési kravasy, cez ktoré sa magma tlačí von a často nám ukazuje ohnivé srdce vnútra našej planéty. 95% vulkanických aktivít Zeme sa deje práve tu na Stredooceánskom chrbáte.

V Atlantiku na severnej pologuli hovoríme o Severoatlantickom chrbáte a ten oddeľuje Európu od Severnej Ameriky. Na južnej pologuli hovoríme o Juhoatlantickom chrbáte, ktorý oddeľuje Afriku od Južnej Ameriky. Ak sa Vám podarí na danom – väčšinou značne exotickom – mieste stáť, má to teda vždy aj iný rozmer. Ste na mieste, ktoré oddeľuje kontinenty. Tento blog Vám môže priniesť zopár cestovateľských tipov o miestach, ktoré sa ešte iba populárnymi stanú.

No pozor, cesty, na ostrovy, ktoré v tomto blogu popisujem sú ťažké a zrejme Vás zmenia.

Jan Mayen island leží medzi Špicbergami a Islandom, a je to riadna cestovateľská pikoška. Jeho história je z ríše legiend, ale vraj ho v 7. storočí navštívili írski mnísi, a potom Vikingovia. Nórski trapperi sem chodili loviť polárne líšky. Existuje jeden slovenský cestovateľ, veterinár, ktorý si vyberá práve takéto miesta. Pán Pavol Fabian získal s filmom o svojej plavbe na ostrov Jána Mayena prvú cenu v roku 2009. Bolo to na najstaršom a najväčšom cestovateľskom festivale Slovenska, na BUBO bále. Vtedy bol ešte predseda poroty BUBO bálu, cestovateľ František Kele, na žive. Pán Fabian ma vždy prehováral nech s ním idem na Mayen, a potom na Tristan da Cunha. No ja som mal malé deti a tieto plavby sú o spúste voľného času. No je to super tip a ak máte guráž, môžeme sem spolu vyraziť. Napíšte nám do BUBO! Súčasťou Palovej expedície bol aj výstup na Beerensberg – Medvedí vrch, sopku, ktorá posledne explodovala v roku 1985. Ide o najsevernejšie položený aktívny stratovulkán planéty.

Stredoatlantický chrbát vedie na Islande cez národný park Þingvellir. Ide o súčasť tzv. Zlatého okruhu a miesto, kde sa nachádzalo miesto najstaršieho parlamentu sveta (930 – 1798). Samozrejme, vždy ho navštevujeme, a to od roku 1998! BUBO tu bolo dlho dlho predtým, než sa Island stal masovo populárnou destináciou. Dnes sem realizujeme najkvalitnejšie zájazdy pod patronátom škandinavistov. Keď chceme robiť TOP kvalitu, nie je to väčšinou masová záležitosť – no TOP zážitok vo Vás ostane dlho a dlho ostanete na neho hrdí. Na mieste v Þingvellire sa nenachádzajú žiadne vysokánske vrchy, ale prechádzate miestom, kde sa od seba vzďaľujú Euroázijská litosferická doska od Severoamerickej rýchlosťou 2,5 cm za rok. Politicky sme jednoznačne v Európe, ale geologicky viete stáť na dvoch kontinentoch.   Mám odtiaľto pre Vás jeden malicherný príbeh. Mám zopár takých tikov a jedným z nich je, že neznášam platiť za WC. Ak musím niekde na pumpe platiť, ide ma poraziť. To isté tu, vyhovoril som sa, že nemám drobných cca 20 centov, už si ani nepamätám. „Pokojne môžete zaplatiť kartou:“ odpovedala mi „bajblháza“, ako tieto dámy s kamáratmi voláme. Bolo to v dobe, kedy sa na Slovensku vo väčšine reštaurácií ešte bankovou kartou neplatilo. Bolo to pre mňa neuveriteľné a zaplatil som. Inak ide o jedny z najkrajších záchodov, na akých som kedy bol a Vy sa cez sklo pozeráte na prekrásnu prírodu z Európy do Ameriky.

V Þingvellire som vždy robil prechádzky, je to tu pekné. Vedel som, že som na mieste medzi Európu a Amerikou, ale nikdy som nevedel, že stojím na významnom pohorí – Stredoatlantickom chrbáte. K znalostiam sa musí človek taktiež dopracovať – docestovať. Najprv TAM chcete iba byť a až neskôr sa chcete do problematiky dostať hlbšie a porozumieť svetu viac a viac. Toto je na cestovaní to najkrajšie a nikdy nekončiaci proces.

Sopku Hekla nazývajú domáci Bránou do pekla. Nachádza sa na južnom okraji riftovej zóny.

Pico je sopka, ktorá dominuje rovnomennému ostrovu. Nenachádza sa na hlavnom azorskom ostrove Sao Miguel, kam chodí väčšina turistov, ale musíte odletieť na Centrálnu skupinu ostrovov. Pico je fascinujúci ostrov a už som o ňom niečo napísal. Tým, že báza sopky Pico začína pod hladinou mora v hĺbke 6 080 m a nad hladinou má 2 351m, je súborne o 306 m vyššia než himalájsky Nanga Parbat. Okolo Pico celoročne lovia vorvane, ktoré sa ponárajú do hĺbky vyše 3 kilometrov a lovia obrovské sépie. Ich pozorovanie je veľkou turistickou atrakciou. Pestovanie vína tradičným spôsobom je tu chránené UNESCO. Strávil som na tomto ostrove 4 dni a nezastavil som sa. Zo všetkých bodov, čo spomínam v tomto blogu (okrem Islandu) je Pico najľahšie dosiahnuteľný. Tým, že na vrchole sopky Pico budete zároveň na najvyššom bode Stredoatlantického chrbátu ide o značne významný ostrov. Keďže na Slovensku táto informácia okrem BUBO nie je známa, budete na vrchole medzi prvými Slovákmi. Ak chcete dobyť vrchol samy, prečítajte si podrobný blog o výstupe na sopku Pico.

15 ostrovčekov a skál sa nachádza ešte na severnej pologuli. Objavil ich totálnou náhodou na svojej ceste do Indie portugalský kapitán Garcia de Noronha, podľa ktorého je nazvaných 21 ekologických ostrovov Fernando de Noronha, o ktorých ste zrejme už počuli.

A dnes administratívne Arquipélago de São Pedro e São Paulo patria pod správu týchto ostrovov vzdialených 990 km, a taktiež sú vyhlásené za ekologickú chránenú zónu. Všetko je to pod brazílskym štátom Pernambuco, ktorý som dôkladne pred pár rokmi prešiel. Od najbližšej brazílskej pevniny sa ostrovy nachádzajú vyše 1 000 km a okrem sídla brazílských mariňákov a vedcov je najväčšou ekonomickou aktivitou lovenie tuniakov. Skaly Petra a Pavla sú jedinými ostrovnými celkami Brazílie na severnej pologuli.

Súostrovie 100 km severne od rovníka navštívil aj Charles Darwin na svoje ceste okolo sveta. V roku 1839 navštívil tieto skaly polárnik James Clark Ross, podľa ktorého je pomenované Rossovo more. Na svojej poslednej ceste do Antarktídy sa tu zastavil aj môj vzor, polárnik Ernest Shackleton. Ostrovy nemajú permanentný vodný zdroj a aj keď sme na rovníku väčšina skál je holých, iba na ostrovčeku Belmonte nájdete machy a trávy.

Oceánska priekopa Romanche je hlboká až 7 761 metrov. Dlhá 300 km, s priemernou šírkou 19 km. Oddeľuje Severný Stredoatlantický chrbát od južného Stredoatlantického chrbátu. Z južnej pologule som preplával na severnú cez túto priekopu kraulom. Začítajte sa do môjho plavebného denníka.

Miesto, kde zomrel Napoleon Bonaparte. No nielen to, ide o fascinujúci ostrov, ktorý máme v BUBO slušne zmapovaný a ťažko na svete nájdete lepší blog s viac konkrétnymi informáciami. To preto, že ho nepísal hocijaký redaktor, ale profesionál v cestovnom ruchu, ktorému cez ruky prešlo viac než 100 000 klientov. Vie, čo preskúmať, vie, na čo sa zamerať. Je to iný pohľad než pohľad bežného turistu, a preto bude pre Vás veľkou pomocou. Tomáš je absolvent Filozofickej fakulty a nie Prírodovedeckej, a tak by som prijal, ak by nejaký slovenský biológ či geológ rozšíril blog. Zapadlú Svätú Helenu môžeme paradoxne charakterizovať ako najkozmopolitnejší ostrov na svete a dá sa povedať, že prvý multi-kulti národ. Pred objavením ostrova na ňom nikto nebýval. Po objavení skvelého prístavu sa z ostrova stala zastávka azda každej lode, ktorá smerovala krížom cez južný Atlantik raz k pobrežiu Argentíny, a potom do Tichého oceánu a inokedy okolo mysu Dobrej nádeje do Ázie. Každý jeden moreplavec, námorník, otrok, sluha, kňaz stál na malom móle v dnešnom Jamestowne a dal si tu tungi (lokálnu pálenku, ktorej chuť je veľmi podobná borovičke). Vraj si to lupli aj moslimi, tak boli všetci radi, že stoja na pevnej zemi.

O ostrove sa vraví, že je doslova posadnutý svetom, ktorý nevidíme. Opustené domy, v ktorých straší, hotel s modrou izbou, kde sa z ničoho nič schladí, dom na predaj, kde po vkročení dovnútra viete, že tu nechcete bývať a kvílenie Vás pošle späť. Je na sto percent isté, že tu stál aj „Bludný Holanďan“. Hazel (dcéra lovcov krokodílov z Botswany) Vám rada mnohé príhody porozpráva. Aj ona je len ďalším z prišelcov na túto skalu, bývalú sopku, ktorá sa zošuchla z centrálneho masívu Stredoatlantického chrbátu a posunula z neho cca 100 km na východ. Púšť, prales, írske pasienky, čierne pláže, kávové plantáže, Napoleonove vlasy, to všetko nájdete na malom kúsku pevniny. Okolitý oceán však skrýva ďalšie tajomstvá. Mamutie medúzy či miesto, kde sa rozmnožujú veľrybie žraloky? Podmorské sopky? Vraky? Viete, čo si Ostrovania najviac chránia? Prečítajte si ako som hral golf na najizolovanejšom ihrisku sveta.

Podobne ako ostatné ostrovy v Atlantiku, aj TDC objavili Portugalci. Tentokrát však náhodou. Nám už známy Albuquerque pri plavbe južnými moriami stratil časť flotily a tá pod vedením da Cunhu náhodou narazila na zopár skál a vznikol TDC. Príbeh ostrova má potom spoločné črty a dátumy so Svätou Helenou a Ascesion. Britská koruna ich zobrala pod seba a dodnes sú súčasťou Británie. Rozhodujúcim dátumom pre túto oblasť bol rok 1815 a bitka pri Waterloo. Uväznenie Napoleona na Sv. Helene popchlo Britov k tomu, aby tento región mali ešte pevnejšie pod kontrolou a v roku 1816 oficiálne pripojili TDC. Veď čo keby Napoleon ušiel! A najbližšou pevninou je práve Ascension alebo TDC! Osídlenie TDC začalo v roku 1816 a vydržalo dodnes. Každopádne je zaujímavé aká je história vratká. Víťaz bitky pri Waterloo, vojvoda z Wellingtonu sa pár rokov predtým takmer utopil na Svätej Helene. Zachránil ho iba lokálny odvážny mladík. A tak mohol Wellington poraziť Napoleona. Napoleon sa dostal na Helenu a Briti sa rozhodli pripojiť TDC. Ech. Dnes na Tristane žije 245 obyvateľov, 16 rezidentov zo zahraničia a 19 expatov. Nový Tristančan Alfie Rogers sa narodil 10. 8. 2020.

Vrch Queen Mary’s Peak, pomenovaný opäť po žene na tomto ostrove, ma vždy lákal a viem, že ho raz zdolám. S Pavlom Fabianom sme sem mali vyraziť niekedy v roku 2011, ale kvôli rodine som to odložil. Potom som dostal odtiaľto pohľadnicu od slovenského cestovateľa Zoroslava Kolára, ktorý ten čas ceste na ostrov obetoval. Bolo to v roku 2015 či 2016 -gratulujem! Ostrov je vzdialený, ale nie je to náročná expedícia, iba si musíte nájsť čas stráviť zopár týždňov na lodi. No aj tak ma fascinuje vrch Queen Mary’s Peak, lebo väčšina cestovateľov skončí tým, že na ostrov príde a už nemajú energiu niečo výnimočné podniknúť. To isté sa mi stalo na Tuvalu, kde všetci ostali vo Funafuti a naozaj iba my sme vyrazili ďalej na južné ostrovy a žili sami s domorodcami. Príklad o návšteve Mekky, ktorú som navštívil ako prvý Slovák je obdobný. Alebo to, že sme ako partia vyvesili slovenskú vlajku na najvyššom bode Nauru. Tristan da Cunha je pre mňa turistným ostrovom, no som rád, že sa mi tu podarilo vylodiť a preskúmať aj druhú, krásne zelenú a prírodne krajšiu stranu ostrova. Dal som si tu tristanského homára a zemiaky, ktoré sú najväčšou atrakciou ostrova =)

Ostrov sa kedysi nazýval po svojom objaviteľovi Gonçalo Álvares, ktorý bol kapitánom flotily Vasco de Gama a ostrov objavil niekedy v roku 1505. 230 rokov bol v rôznych atlasoch takto zaznačovaný, až v roku 1732 na ostrov dorazil kapitán Charles Gough, pripísal ho Britskej korune a ostrov bol premenovaný. Dnes je pridružený k Tristan da Cunha, od ktorého sa nachádza 400 km na juhovýchod. Patrí teda pod Britskú správu, pod Britské zámorské teritórium Svätej Heleny, Ascension a Tristan da Cunha. Je pod patronátom UNESCO a jedno z najvzdialenejších miest na Zemi so stálou prezenciou ľudí. Nežijú tu žiadni domorodci, ale vedci, ktorí obsluhujú meteorologickú stanicu. Práve vďaka permanentnej obsluhe meteo stanice Vám najscestovanejší ľudia na svete povedia, že Tristan da Cunha nie je najizolovanejším miestom na Zemi, lebo len pár stoviek míľ odtiaľ žijú ďalší dvaja ľudia na Gough Island 😊 Ak máme byť perfekcionisti, tak majú pravdu a tým pádom pomyselný titul svetového samotára vyhráva Veľkonočný ostrov. Ak si povieme, že dvaja ľudia uprostred ničoho sa nepočítajú, tak vyhráva Tristan da Cunha. Pomyselným pierkom na váhach je Gough.

Gough Island je počas roka mlátený vlnami a v šírom oceáne nevidno žiadne lode. Jedinou výnimkou je začiatok septembra, keď v okolí ostrova uvidíte rybárske lode z TDC, ktoré lovia v okolí Gough Island. Hľadajú homárov. Tradične majú Ostrovania kvótu okolo 550 ton. Z toho 180 ton chytajú vo vodách okolo TDC a zvyšných 370 ton hľadajú okolo Gough, Nightingdale a Inaccessible islands.

Na Gough island sme my v BUBO boli opäť prvými Slovákmi. Nižšie nájdete video z ostrova. Nikde inde som sa necítil ako v Jurskom parku -iba tu. Gough je pore milovníkov prírody neuveriteľným ostrovom.

Bouvet Island je ďalším hráčom v bitke – najodľahlejší ostrov na svete. Teraz ako ostrov bez akýchkoľvek ľudí, ktorý je naozaj ďaleko od akejkoľvek civilizácie. Nachádza sa 1 600 km severne od Antarktídy, od krajiny Kráľovnej Maud, kam turisti nechodia. No na mojej poslednej expedícii na Antarktídu sme my v BUBO aj toto odľahlé územie značne kvalitne preskúmali. Vyšli sme na vrchy bez mena – a premenovali sme ich na BUBO Peak. S mačkami a naviazaní na lanách sme prechádzali po traverzoch a ľadových stenách, či sme sa plazili v ľadových jaskyniach. Mali sme aj vlastné lietadlo, ktorým sme krajinu Kráľovnej Maud preleteli krížom krážom. Prelistujte si moju fotoknihu Od pólu k pólu. Bouvet je celý pod ľadom. No aj na ľadom pokrytom ostrove Bouvet je teplota len 30 cm pod povrchom až 25 stupňov. Zaujímavý postreh je aj to, že najsevernejšia sopka Stredoatlantického chrbátu a aj najjužnejšia patrí Nórsku. Ak sa niekedy s Nórmi porovnávame ako národ, ktorý má obdobný počet obyvateľov, je zaznávaný ako národ nekultúrnych vidiečanov (áno, takto sa na Nórov pozerajú, napríklad, Švédi a na nás Česi či Maďari), tak práve nórske expedičné výkony a to, že im patria takéto cestovataľské pikošky ma vždy zrazia na zem. Nie som priveľký fanúšik Nórska a ich politiky, naopak myslím si, že to je pre ostatných veľmi zlý príklad ubíjajúci kreativitu a slobodného ducha. No Nóri majú ako národ tak slobodného a odvážneho ducha, že možno to politické ubíjanie vydržia. Naozaj, aj keď nórsku politiku doslova neznášam, ich individuálne výsledky obdivujem.

Sedím na vrchole Montanha Pico, medzi Euópou a Amerikou. Práve som sa rozhodol, že pre Vás napíšem tento blog. Nie preto, že som dobyl najvyšší vrchol Portugalska. Nie preto, že Mount Pico je 2x vyšší než akákoľvek iná hora na všetkých 9 azorských ostrovoch. Nie preto, že ide o unikát, ktorý zdolalo minimum Slovákov.

Viem, že blog napíšem preto, lebo ja viem, že stratovulkán Pico je najvyšším vrchom Stredoatlantického chrbátu! Jedného unikátneho pohoria, o ktorom sa na Slovensku zatiaľ v cestovateľských kruhoch nepíše. Keď som zakladal BUBO, dali sme si ako základnú filozofiu nášho fungovania rozvíjanie slovenského cestovateľstva. A aj to robíme, dôsledne, systematicky, bez akéhokoľvek nároku na formálne ocenenie. Tento blog je napísaný v rovnakom duchu a dáva do pozornosti nové cestovateľské tipy, ktoré sa však dajú zvládnuť. Myslím si, že väčšina čitateľov tohoto blogu na Pico vyjde. Veď to vyšla aj moja dcéra, ktorá vtedy mala 10 rokov a 3 týždne. Tu ide o to, že treba o tomto unikáte vedieť.

Budem veľmi rád, ak začnú Slováci dobýjať vrcholy Stredoatlantického chrbátu a užívať si vzdialenú nádheru tohoto sveta. Blogy ktoré v našom veľkom projekte v BUBO píšeme majú poskytovať okrem originálnych informácii aj originálne inšpirácie.