Lisabon - európska exotika

Ľudia si pod pojmom exotika vybavia skôr destinácie mimo Európy, ktoré sú pre nich veľkou neznámou, no ak by som mala hľadať exotiku v Európe, Lisabon bude na prvom mieste. Ocítnete sa akoby na inom kontinente. Pri prechádzke mestom doslova narážate na pamiatky odkazujúce na námornícke výpravy.

Pri pohľade na gigantickú rieku Tajo rozmýšľame, ako sa s jej prúdom musela kedysi niesť loď Vasca da Gamu na šíri Atlantik. Za jemných tónov melancholickej hudby fado dávali manželky a milenky možno svoje posledné zbohom svojim láskam mávajúcim na palube a pomaly miznúcím za obzor. A práve cez fado nám Portugalci dnes otvárajú dvere do svojej duše.

Portugalsko leží na západe Európy a patrí mu ostrov Madeira a Azorské ostrovy. Z východnej strany je jeho jediným susedným štátom Španielsko. Pobrežie je dlhé 848 km a pozostáva ako z útesov, tak aj z pekných pláži. Do mora sa však vrhajte opatrne, nakoľko tu je stále silný vietor a vlny sú skutočne vysoké. O to radšej sem prichádzajú návštevníci pozorovať surfistov.

Keďže sme hneď pri kúpaní, tak ak by ste hľadali plážovú dovolenku v Portugalsku, odporúčame vám južnú časť v pokojnejšej oblasti Algarve. Na úvod priletíte do Lisabonu a strávite tu 2-3 dni a potom sa pohodlným priamym letom lokálnej aerolinky prepravíte do Fara a následne do svojho hotela. Alternatívou môžu byť aj priame linky z Lisabonu na Kapverdy, ktoré tiež nie sú slovenským cestovateľom žiadnou neznámou.

Prítomnosť Atlantiku mala pre Portugalcov odjakživa veľký význam. Oceán im ponúkal mnoho zdrojov obživy, námorníctvo, obchodovanie, rybolov a, samozrejme, klimatické podmienky s tým spojené pôsobili aj na prosperitu poľnohospodárstva v krajine. Bolo to aj práve vďaka moreplavcom, že sa Lisabon rýchlo stal jedným z najbohatších miest Európy. Ako to už býva, dobre časy vystriedali zlé časy a akoby šmahom ruky (silné zemetrasenie v 18. storočí) Lisabon absolútne zdemolovalo. 

Keď sem prídete dnes, zistíte, že tu nestoja ultramoderné mrakodrapy tiahnuce sa do výšin, zato vás však prekvapí fotogenickými vyhliadkami, historickými uličkami, romantickými domčekmi s červenými strechami. Všetko neuveriteľne ladí a je takmer nemožné cítiť sa tu zle. Na Instagrame nájdete fotografie mesta, ktoré sú neuveriteľné podobné fotografiám z Prahy. A je to skutočne tak! Lisabon vyzerá nádherne. Lisabon má všetko čo si pod pojmom Portugalsko dokážete predstaviť. Farebné azulejos, portské víno, skvelé jedlo a tradičná hudba...  

Povrch Portugalska je rozmanitý, tvoria ho hory aj nížiny. Najvyššia hora Torre meria 1 991 m a nachádza sa v pohorí Serra da Estrela. K najvýznamnejším riekam, ktoré využívali oddávna aj pre vínohradnícku činnosť, sú Douro a Tejo, ktoré pritekajú zo Španielska a vlievajú sa do Atlantiku. Portugalčina je v TOP 10 najpoužívanejších jazykov na svete. No ale teraz už dosť o skromnom prehľade, poďte uloviť svoje prvé zážitky a spoznajte mesto skôr, než sem priletíte.

Napriek tomu, že dýcha históriou a je neuveriteľne pokojné, je taktiež moderné. My v BUBO si radi spojíme návštevu Lisabonu aj s návštevou mesta Sintra a majáku na najzápadnejšom bode Európy - Cabo da Roca. Doprava medzi mestami funguje bez problémov. Ak ste prišli na 3 alebo 4 noci, rozhodne choďte pozrieť aj tam.

Už iba prechádzka cez tieto mestá počas príjemného slnečného počasia je nádherná a poviem vám prečo. Všade na vás dýcha jedinečná atmosféra. Belasé budovy, kde sa z okien ťahajú dlhé muškáty a z balkónov ponad ulicu visí vypraná bielizeň.

Takmer na každom kroku natrafíte na ručné maľované dlaždičky azulejos alebo chodníky s mozaikami. Všetko sa vám páči. Všetko chcete fotiť. Všetko hrá farbami. Nemám rada suvenírové obchody, ale tu sa na všetky tie skvostné umelecké diela neviem vynadívať.

Kto má rad fitness, bude Lisabon milovať. Lisabon totižto leží v strmých kopcoch, a preto budete neraz vybiehať tieto ulice hore a dole. Pre tých, ktorí chôdzu do kopca nemusia, je výborná alternatíva odviezť sa historickými električkami, ktorých trate vedú všade tam, kam chcete ísť. Kto berie na výlet malé deti, vykerovať kočík s dieťaťom po úzkych krivoľakých uličkách, vyhýbajúc sa električkám, mopedom a iným chodcom bude pre neho určite výzva, no pri troche obratnosti sa dostane tam kam chce. 

Hlavné námestie v Lisabone je obklopené honosnými budovami z 3 strán. Štvrtá strana je otvorená smerom k moru a budí to v človeku tak trochu prímorskú atmosféru, alebo pocit, že je možno niekde v Benátkach. Pred zemetrasením tu bol kráľovský zámok a námestie sa vtedy volalo Terreiro do Paço. Dnes je to hlavný bod mesta, kde majú zastávky takmer všetky autobusy a električky. 

Počas návštevy, ak budete mať šťastie, uvidíte aj výstavu pod holým nebom. Uprostred námestia sa nachádza socha Josého I., za vlády ktorého sa po zemetrasení toto námestie prestavalo. Neprehliadnuteľný je víťazný oblúk so sochami Vasca da Gamu a markíza Pombala (zrealizoval obnovu mesta po zemetrasení), ktorý dodnes symbolicky sleduje dianie na námestí. Prejdite popod oblúk na pešiu zónu Rua Agusta.

Rua Augusta je hlavná mestská tepna plná obchodov. Zavítajte do Rua de Prata a Rua do Ouro, čo v preklade znamená Zlatá a Strieborna ulička - kvôli šperkom, ktoré sa tu predávajú. Zaujímavé je MUDE, čo je múzeum dizajnu a módy, v ktorom nájdete zaujímavé návrhy mnohých známych mien a luxusných značiek.

Keď ste už tu, navštívte aj Time Out Market Lisboa, kde nájdete dobrý streetfood. Nachádza sa pod strechou Mercado da Ribeira a je to teda neďaleko hlavného námestia. Je tu takmer 40 reštaurácií a kioskov, nepotrebujete rezerváciu stola. Miest na sedenie je tu okolo 1000. Ak by som mala vybrať niečo špeciálne, tak niekoľko TOP portugalských šéfkuchárov tu má svoje reštaurácie.

Napr. populárny je Alexandre Silva, ktorý vyhral súťaž TOP Chef a získal aj Michelinsku hviezdu za reštauráciu Loco. Jeho ďalšia reštaurácia v meste sa volá Fogo. Tam rezervácie potrebujete. V tržnici musíte ochutnať u neho minimálne portugalsky dezert papas de anjo s jablkovým pyré.

Alternatívou je Mercado Campo de Ourique, ktorý sa nachádza mimo centra mesta a nachádza sa v štvrti Campo de Ourique, kde slúži obyvateľom už od roku 1934. V roku 1991 a 2013 ho opravovali, no stále si zachoval aj to svoje pôvodné. Sú tu taktiež možnosti reštaurácie a barov podobne ako v markete Time out.

Viete sa tam zastaviť na ceste do mauzólea/cintorína Cemitério dos Prazeres, ktoré odporúča aj National Geographic. Turisti tu väčšinou nechodia, to iba ak im toto miesto odporúči niekto kto sa vyzná.... Každopádne na trhu odporúčame vyskúšať lokálne petiscos (Španieli by to nazvali tapas). 

Ako sme už spomenuli v úvode, námorníctvo je s Lisabonom úzko späté a v jeho uliciach sa neraz túlali aj osamelí kapitáni a členovia posádok hľadajúci zábavu. V Lisabone bežne existovali nevestince. Práve neďaleko Time out marketu hľadajte ulicu Rua Nova do Carvalho, ktorú každý pozná aj ako Calle Rosa (Ružová ulička). Jej začiatky boli ťažké. Bola to akási obdoba red light districtu.

Neskôr sa nevestince zatvorili a otvorili tu bary a reštaurácie. Mnohé z nich nesú pôvodné mená. V roku 2013 dokončili ružovú maľbu na ceste a toto miesto si okamžite zamilovali ako aj domáci tak aj turisti. Odporúčam vrátiť sa sem v noci aj so svojou partiou. Bývajú tu skvelé párty, podniky sú otvorené približne do 3:00 ráno.

Ak však chcete vidieť ako to tu vyzeralo v minulosti, tak nakuknite do baru Pensão Amor. Kalendár programu nájdete na ich webovej stránke.

Zaujímavý je burlesque, kabaret alebo pole dance. Ak tu však zvedavci nič zaujímavé nenájdu, môžu si aspoň objednať z rady zaujímavých koktailov ako napr. Bing Qing zo ženšenu a Beefeater ginu a posedieť si v starých gaučoch a nasať atmosféru. Ak chcete z Ružovej uličky instagramovú fotku, tak príďte sem skoro ráno, kedy tu nebýva živej duše.

Najlepšie je postaviť sa pred Pensão Amor, tak aby ste mali v pozadí žltý mostík s modrou budovou za nim a ružovou uličkou v jednom zábere. Ak máte šťastie na prázdnu ulicu otočte svoj telefón s fotoaparátom k ružovej zemi a od zeme sa pokúste zachytiť ulicu aj s mostom v pozadí. Ak hľadáte lepšiu fotogenickú uličku, musíte zájsť trošku ďalej do ulice Rua da Bica a zachytiť staré farebné budovy s riekou Tejo v pozadí. Calle Rosa a aj LX Factory (spomínam nižšie) sa objavili v klipe k songu Breaking Me od A7S, DJ Topic. 

V roku 1755 tu bolo silné zemetrasenie a štvrť Alfama vydržala jeho silu vďaka tomu, že stojí na skalnom podloží. Tvoria ju malebné ulice, ktoré pôsobia dojmom mraveniska a podstate sa ich štruktúra od stredoveku nezmenila. Uličky sú na sebe v niektorých miestach tak natlačené, že by si susedia mohli na balkónoch ponad vaše hlavy šepkať do ucha.

Prejdite k rohu ulíc Rua de São Mamede a Rua da Saudade, kde uvidíte zvyšok rímskeho divadla (je tam Teatro Romano, Museum de Lisboa), ktoré bolo súčasťou rímskeho mesta Felicitas Julia, ktoré tu kedysi bolo založené. Je to príliš drobný detail, ale chceme, aby ste vedeli, na čo sa pozeráte.

Dominantou Alfamy je, každopádne, Pevnosť sv. Juraja a Katedrála Sé a, samozrejme, obľúbená električka číslo 28, ktorá vás vyvezie do kopcov nad mestom. Okrem toho sú tu veľmi pekné vyhliadky. Poďme postupne.

Pevnosť sv. Juraja znášala ničivé zemetrasenie z roku 1755 zle a museli ju prerobiť. Kedysi dávno tu bolo hradisko, účelom ktorého bolo chrániť ústie rieky Tejo. Potom ju obsadili Mauri, ktorí Portugalsko ovládali medzi 8. a 12. storočím. Neskôr sa prestavalo na královskú rezidenciu. V rokoch 1938-1940 bola prestavaná a pribudli krásne záhrady s drevinami, ktoré pochádzajú z Brazílie, ktorú Portugalci kolonizovali.

Tých z vás, ktorí sa vyznajú v histórii, určite prekvapuje fakt, prečo je venovaný práve svätému Jurajovi, patrónovi Anglicka? Stalo sa tak na žiadosť kráľa Alfonsa Henriquesa, ktorý ho daroval ako svadobný dar svojej manželke - bola Angličanka. Pri Arco do Castelo si môžete všimnúť potom sochu tohto svätého.

Interiér hradu nemusí byť pre vás až taký zaujímavý ako jeho exteriér, hradby, záhrady s vyhliadkami na Lisabon a rieku Tejo. Najkrajšie fotky ulovíte ráno alebo večer počas zlatej hodinky. Ak sa dá, príďte radšej cez pracovný deň než cez víkend, nakoľko sa to tu hemží turistami. Lístky si zabezpečte online vopred, aby ste si nemuseli vystáť radu pri vstupe.

Väčšina katedrál v hlavných mestách Európy stojí na centrálnom námestí, no nie je tak v prípade našej Bratislavy a neplatí to ani pre Lisabon. Najstaršiu katedrálu mesta nájdete na kopci za námestím, nenápadne v zatáčke pri električkovej trati (zastávka Sé). Začala sa stavať v 12. storočí a zachovala si svoje románske priečelie aj napriek silnému zemetraseniu, ktoré sme neraz spomínali.

Katedrála je chránená hrubými múrmi, ktoré doplnili dve zvonice, čo vám bude skôr pripomínať stredovekú pevnosť než katedrálu. Uprostred môžete obdivovať rozetové okno. Odporúčame vám pre peknú fotku počkať, kým prejde okolo historická električka výraznej žltej farby, ktorá bude kontrastovať s farbami katedrály

Potom za drobný poplatok vstúpte dnu a vyjdite do zvonice, z ktorej máte ďalšie výhľady na mesto len z iného uhla. Ktorý bude ten váš najobľúbenejší?

Kúsok za katedrálou smeruje doľava ulica Saudade a na začiatku uvidíte budovu obloženú zeleným azulejos. Na jej prízemí sa nachádza malá kaviareň Break Sé, ktorú Vám odporúčame na Brunch. Ak by ste nenašli voľný stôl, v blízkom okolí je ešte podobná kaviareň Nicolau, ktorú tiež odporúčame vyskúšať.

Múzeum melancholického Fada predstavuje návštevníkom atmosféru Lisabonu. Je to prierez histórie hudby so zaujímavou dokumentárnou prednáškou, ktorá je aj v anglickom jazyku. Fado doprevádzala gitara a spev žien námorníkov, ktorých čakali z výprav. Veľakrát márne. Je to jedno z mála múzeí, z ktorého aj najunudenejší turista vyjde von s husou kožou, lebo fado a emócie, ktoré prináša, pohnú každým.

Bolo otvorené v roku 1998 a od tých čias stále zhromažďuje svoju zbierku. Názov fado pochádza z latinského slova pre "vieru". Spieva sa v ňom o láske, vášni a boji... O všetkom, čo cítime. Fado je oknom do duší Portugalcov.

Železná konštrukcia výťahu akoby ani nezapadala do celkového štýlu mesta. Bola navrhnutá v roku 1902. Výťah bol vtedy poháňaný parou a dopravoval ľudí z námestia do hornej časti mesta. Bol známy pod názvom Elevador do Carmo (Carmo sa volal neďaleký kláštor, kde ostali fotogenické ruiny).

Obyvatelia mesta sa tomuto vynálezu potešili, lebo bolo pre nich náročné prechádzať z dolnej časti mesta, napr. s ťažkými nákupmi do hornej časti mesta. Dodnes je funkčný a je na ňom vyhliadka na mesto. V blízkosti vyhliadkovej plošiny si môžete dať napr. pohár portského či tradičný lisabonský streetfood pastel de bacalhau. Ak nechcete vystáť radu na výťah, choďte pešo okolo ruín kláštora Largo di Carmo. V hornej časti budete za pár minút a dostanete sa aj k vyhliadke. 

Milovníci kávičky a koláčikov si určite radi zájdu na špeciálne miesto, do najstaršej kaviarne v Lisabone. A Brasileira otvoril v roku 1905 Adriano Telles, aby v tom čase napomohol importovanej brazílskej káve získať väčšiu popularitu u obyvateľov Lisabonu.

A Brasileira sa nachádza v bohémskej štvrti Chiado a vďaka svojej lokalite sa od svojho otvorenia tešila záujmu spisovateľov, intelektuálov aj miestnych umelcov.

Oficiálny názov námestia je Praça de Dom Pedro IV. a v minulosti sa práve na tomto mieste konali býčie zápasy a inkvizičné popravy. Dnes je doba iná a ľudia tu chodievajú radi tráviť voľný čas. Pozrite si napr. secesnú kaviareň Nicole a zastavte sa na šálku dobrej kávy. Na námestí je socha prvého cisára nezávislej Brazílie Pedra IV., ktorý bol aj portugalským kráľom.

Rovnako nájdete na námestí aj divadlo Teatro Nacional Dona Maria II. a za ním bývajú stánky, kde si môžete kúpiť tradičný višňový likér, ktorý sa vola ginjinha. Má to však 20 % alkoholu, tak opatrne. Z námestia vedie ulica Rua das Portas de Santo Antão, kde je mnoho reštaurácií. Odporúčame napr. Casa de Alentejo, č. 58, ktorá má nádherné nádvorie v maurskom štýle a tradičnú reštauráciu.

Na západnej strane námestia sa nachádza vlaková stanica Estação do Rossio, z ktorej odchádza vlak do Sintry, kde sa možno vyberte na ďalší celodenný výlet.

Tip na večer Bairro Alto - je plný barov a reštaurácií. Alfama je večer skôr pokojnejšia, možno práve preto, lebo tunajšie podniky, bary, krčmy sú tu oveľa menšie a spravidla majú len zopár stolov. Čiže nič pre rušný nočný život. Alfama je pomerne bezpečná, ale treba si dávať pozor (ako všade inde vo svete) na vreckárov.

Miradouro de Santa Luzia má peknú terasu obloženú z azulejos a sú tam mozaiky, ktoré znázorňujú Lisabon pred zemetrasením a útek Maurov z hradu. Ak sa k nej vyberiete z múzea fada, tak sa budete motať krásnymi uličkami Alfamy.

O niečo krajšia vyhliadka je z Miradouro das Portas do Sol. Prejdete len kúsok ďalej od Santa Luzia popod palác Azurara zo 17. storočia a ste tam. Ak máte čas vkročte a do múzea Azurara, kde sa nachádza osobná kolekcia bankára a mecenáša umenia Ricarda do Epírito Santo Silva, ktorého brat sa pričinil o vznik banky Espirito Santo a vďaka škandálom v konzervatívnom Lisabone prvej polovici minulého storočia prešli niektoré funkcie a práva práve na Ricarda...

Ak máte v Lisabone viac času, zájdite aj na vyhliadky Miradouro de São Pedro de Alcântara a aj Miradouro da Graça. Skvelý výhľad na Most 25. apríla budete mať zo strechy múzea MAAT, na ktorú sa viete dostať cez most, ktorý vedie ponad ulicu Avenida Brasília. Od MAAT je pekné pozorovať aj západ slnka. Rovnako je západ slnka pekný od Ribeira das Naus v pešej dostupnosti od námestia Terreiro do Paço, kde často pri stmievaní hrá aj živá hudba.

Absolútne unikátny pohľad je, keď prichádzate na lodi. Vidíte mesto nielen ako námorníci, ale aj ako králi, ktorí prichádzali do Lisabonu na návštevu a Terreiro do Paço bolo miesto, kde sa vylodili. 

Múzeum navrhla britská architektka Amanda Levete, ktorá sa podpísala aj pod projekty ako renovácia Exhibition Road v Londýne (ulica, ktorá vedie k najznámejším múzeám: Vedecké, Historické či Goethe Institute...). Jej manželom bol Jan Kaplický, ktorý navrhol stavby, ktoré možno v rámci cestovania poznáte: Národná knižnica v Prahe, metro v Neapole, Selfridges v Birminghame, štadión Lord´s Cricket Ground v Londýne...

V MAAT sa môžete zastaviť na ceste do Belému. Z promenády múzea alebo aj jeho strechy je pekný výhľad na Most 25. augusta. Kto sledoval Eurovíziu bude vedieť, že v roku 2018 sa tu konal event Eurovision Blue Carpet. Spomedzi najväčších zaujímavosti múzea vyberáme do pozornosti prezentáciu elektrifikácie Portugalska. O aktuálnych výstavách sa dopredu môžete informovať na webe múzea.

Ak sem idete z centra mesta a ste s nejakou nákupnou maniačkou, zastavte sa s ňou ešte aj v LX FACTORY. Je to starý priemyselný komplex na textil prerobený na akoby takú dedinku plnú umeleckých obchodov a reštaurácii. Fotogenické bohémske obchody, trendy kaviarne, umelecký vibe robí z tohto naozaj cool miesto na návštevu.

Lisabon má neďaleko MAAT ďalšie zaujímavé múzeum Quake. Je to miesto, ktoré Vás za 1,5 hodinu prevedie rokom 1755 a na simulácii zažijete aké to bolo počas zemetrasenia. Lístok si kúpte vopred na stránke múzea a niečo málo ušetríte.

Historická štvrť Belém je ozdobou Lisabonu. Jej meno nesie odkaz po biblickom Bethleheme. Belémska veža v minulosti slúžila ako pevnosť a maják pre lode plávajúce po rieke Tejo a vítala moreplavcov vracajúcich sa zo oceánskych výprav.

Dominantou Belému je, okrem Belémskej veže, aj Hieronymovo opátstvo - Monastério dos Jeronimos, ktoré je miestom posledného odpočinku Vasca da Gamu. Obe miesta sú zaradené v zozname UNESCO. Kedysi tu bol kostol, no v roku 1502 nariadil kráľ Manuel I. postaviť na jeho mieste kláštor na počesť úspešnej plavby práve tohto slávneho portugalského bádateľa Vasca Da Gamu do Indie.

Jeho hrobka sa nachádza v hlavnej lodi na ľavej strane, len pár metrov od hlavného vchodu. Jeho socha na vysokom piedestáli symbolizujúcom loď zdobí Pamätník objavov spolu s moreplavcom Henrich Moreplavec a ďalšími významnými objaviteľmi. Do detailov vytesané tváre majú upriamené na Atlantik a srší z nich neskrotná odvaha preskúmať ďaleké kúty sveta.

Najlepším spôsobom na spoznanie každého navštíveného miesta je ochutnávka lokálnych dobrôt. Tradičné koláčiky Pasteis de Belém každodenne čakajú na dlhý rad návštevníkov, ktorý sa tiahne ulicou Rua de Belém. Predajňa napravo od kláštora Mosteiro dos Jerónimos s jasným názvom PASTÉIS DE BELÉM DESDE 1837 si uchováva tajomný recept na originál tohto koláčika.

Dlhú radu sa oplatí si vystáť. Predaj ide rýchlo. Prakticky nikto nič nekupuje, iba zopár kusov koláčikov a odchádza preč. Oplatí sa počkať. V pekárni dodnes na výrobu používajú tradičné metódy a každý z koláčikov je vyrobený ručne.

Most 25. de Abril a socha Cristo Rei

Ikonou mesta a častou súčasťou pamiatkových pohľadníc či magnetiek je most Ponte 25. de Abril nad riekou Tejo. Bol postavený v roku 1966 a svojou farbou a konštrukciou pripomína symbol San Francisca, most Golden Bridge. Prepája hlavné mesto so štvrťou Almada.

Na 82 metrov vysokom podstavci sa týči 28 metrov vysoká socha Ježiša Krista, Cristo Rei. S rozprestrenými pažami pripomína brazílsku sochu Cristo Redentor v Rio de Janiero a symbolizuje ochrancu najväčšieho mesta Portugalska, jeho obyvateľov a návštevníkov.

Lisabonské oceanárium

V modernej štvrti Parque des Nacoes nájdete podmorský svet, najväčšie akvárium v Európe. Táto štvrť veľmi rýchlo rastie a je tam možnosť využiť kabínovú lanovku Telecabine a oceniť výhľady z veže Vasca da Gamu (145 m).

Neodmysliteľnou súčasťou dopravy v meste sú historické električky. Jazdy stále zachovalými električkami Gloria, Laura a Bica vám ušetria energiu pri chôdzi v strmých uličkách. Tieto električky nie sú len ozdobou mesta, ale krášlia aj suvenírové predmety v podobe magnetiek, pohľadníc či vejárov.

Najpopulárnejšou je električka č. 28, s ktorou budete putovať z námestia Martim Moniz všetkými najnavštevovanejšími ulicami a pamiatkami hlavného mesta Portugalska. BUBO vám odporúča naskočiť na ňu pri katedrále Sé a odviezť sa kúsok k Pevnosti sv. Juraja, aby ste sa ani vy neukrátili o zážitok.

Ešte na konci 19. storočia patril Lisabon stále medzi najmenšie mestá v Európe. V roku 1873 založila spoločnosť Carris prvú linku konských vozov. Tento zaujímavý nápad prišiel až z Ameriky, preto boli tieto linky známe ako Carros Americanos. Prvú električkovú trať v Lisabone, nazývanú Carros Americanos, ťahali kone.

V tých časoch sa však ozajstné električky používali už v iných európskych a amerických mestách a Lisabon sa čoskoro k ním zaradil. Po vybudovaní metra, ako rýchlejšej formy dopravy, sa električky stali už len spomienkou na začiatky verejnej dopravy v meste. Nostalgia na každom kroku...

Odbočme nachvíľu do histórie a poďme si povedať o tom, ako to tu celé začalo a čo sa tu stalo. Lisabon môže vďačiť na svoju existenciu prítomnosti rieky Tejo, ktorá v jeho srdci ústí do Atlantického oceána. Od nepamäti bolo toto miesto lákadlo na usadenie sa. Mesto si pamätá na Féničanov, Rimanov a Gaiusa Juliusa Caesara.

V roku 715 ovládli oblasť Arabi, ktorí mesto premenovali na Lišbuna a patrilo im ďalších takmer 400 rokov. V roku 1147 dobyl mesto portugalský kráľ Alfons I. Dobyvateľ a tento úspech navždy pripomína samotná vlajka štátu.

Vtedajšia Lišbuna sa stala jednou zo 7 pevností, ktoré Alfons obsadil. Ak by vás zaujímalo, čo na vlajke znamená 5 štítov, tak tie sú symbolom 5 maurských kráľov, ktorých Alfons porazil. Sto rokov na to sa Lisabon stal hlavným mestom Portugalského kráľovstva. Význam Lisabonu dramaticky narástol, keď sa Portugalsko vďaka zámorským plavbám stalo obrovskou koloniálnou ríšou.

Prestavte si, ako každý deň do Lisabonu priplávalo niekoľko lodí naložených cennosťami, zlatom zo západného sveta. Lisabon sa zaradil medzi najbohatšie mestá Európy. Všetka sláva sa skončila, keď mesto zničilo v roku 1755 na deň Všetkých svätých silné zemetrasenie.

V tejto dobe sa kráľovskej rodine zišiel markýz Pombal, ktorý sa pustil do obnovy mesta a poriadku. Královská rodina mu dala mnoho právomocí, ako aj moc trestať ľudí, ktorí drancovali mesto a jeho trýznili tí, čo prežili. Mesto, ako ho vidíte teraz, je prevažne obnovené od 19. storočia.

Ak chcete zájsť na pláž (nedá sa však pohodlne kúpať, ale je dobrá na opaľovanie) a pozorovať surfistov, tak odporúčam od Španielskeho námestia (Praça de Espanha) nastúpiť na autobus 3710 smerom na Costa de Caparica, cesta trvá 50 min. Keď vystúpite na Costa de Caparica, tak od tejto zastávky je to k pláži asi 10 minút peši.

Mesto je plné hotelov najrôznejšej kategórie. K TOP hotelom BUBO zaraďuje hotely Sofitel a Valverde pri zastávke metra Avenida na ulici Av. Da Liberdade, ktorá vychádza z námestia Praca dos Restauradores, kde je aj vlaková stanica Rossio. Približne o kilometer ďalej je ďalší exkluzívny hotel značky Four Seasons hneď vedľa metra Marques de Pombal.

Kto hľadá strednú triedu a chce dobrú cenu, odporúčame bývať v hoteli Roma alebo Lutecia Smart Design, ktoré sa nachádzajú vedľa seba a najbližšia metro zastávka je Roma. Kvalitný hotel je aj hotel Czar, ktorý má dobrú polohu neďaleko centra mesta.

Lisabonu patrí cena za Európske hlavné zelené mesto v roku 2020. Lisabon je silný hlavne v oblasti udržateľného využívania pôdy, udržateľnej mestskej mobility (doprava), zeleného rastu a ekologických inovácií, prispôsobenia sa zmene klímy a odpadu. Lisabon podpísal Nový dohovor primátorov a starostov o zmene klímy a energetike po dosiahnutí 50 % zníženia emisií C02 (2002-14); zníženie spotreby energie o 23 % a spotreby vody o 17 % od roku 2007 do roku 2013.

Má jednu z najväčších sietí nabíjacích staníc pre elektromobily, 39 % komunálneho vozového parku je elektrických. Má jasnú víziu udržateľnej mestskej mobility s opatreniami na obmedzenie používania áut. Lisabon spustil systém zdieľania bicyklov, pričom dve tretiny vozového parku tvoria elektrické bicykle. Až 93,3 % ľudí v Lisabone býva do 300 m od zastávky verejnej dopravy a 76 % obyvateľov mesta má v okruhu 300 m oblasť zelene.