Longmenské jaskyne – história vytesaná do kameňa

Aby sme pochopili Longmenské jaskyne a ich bohatú históriu, musíme najprv pochopiť čo za mesto je Luoyang. Bežný Európan o ňom nikdy nepočul. Pozná ho však každý Číňan, keďže to je jedno z tradičných hlavných miest Číny. Práva tu sídlili cisári už v prvom storočí nášho letopočtu a práve odtiaľto vládlo ríši stredu až deväť dynastií. Zároveň bolo mesto jedným z hlavných svetových centier budhizmu v 5. storočí nášho letopočtu a jeden z počiatočných bodov Hodvábnej cesty. V skratke bol Luoyang neskutočne významným mestom čínskej histórie. Dnes by ste márne hľadali tisícročné budovy a obrie paláce, ktoré tu kedysi stáli. Drvivá väčšina mesta zanikla rokmi vojen a striedania dynastií na čínskom tróne. Jedna spomienka na túto pompéznu históriu nám ale ostala, a to práve Longmenské jaskyne.

Tieto slávne budhistické jaskyne nájdeme južne od mesta. Pôvodne strážili príjazdovú cestu do čínskej metropoly. Nie sú to jaskyne v pravom slova zmysle – nesiahajú desiatky metrov pod zem a neoplývajú vápencovou výzdobou. Sú to umelé plytké jaskyne, dekorované tisíckami sôch vysekanými priamo do horského masívu. Predstavte si údolie, ktoré predeľuje rieka na východný a západný breh. Najužší úsek údolia má šírku asi 300 metrov a dĺžku jeden kilometer. Pozdĺž celého tohto kilometra na západnom pahorku nájdeme stovky jaskýň a výklenkov, ktoré miestni umelci stáročia dekorovali do dnešnej podoby. Najmenšie majú niekoľko desiatok centimetrov, najväčšia jaskyňa má 36x39 metrov. Je to impozantný pohľad. A kedysi pozdĺž týchto jaskýň viedla hlavná cesta k mestským bránam. Niet preto divu, že sa o tomto mieste vravelo ako o prvej bráne do Luoyangu, takzvanej dračej bráne, doslovne v dnešnej čínštine Longmen.

Longmenské jaskyne sú kus histórie mesta a Číny ako celku. Je to národná kultúrna pamiatka a zároveň pamiatka UNESCO. To, že nie sú u nás v Európe tak slávne, ako by sa patrilo, môžeme pripísať hlavne tomu, že v Číne je jednoducho veľa úžasných pamiatok. A niektoré, ktoré sú ďalej od hlavných centier nedostávajú toľko pozornosti, ako by si zaslúžili. Vizuálne sú úžasné, ale história, ktorá sa za nimi skrýva je nemenej fascinujúca. Veď uznajte, ani jedna z jaskýň nie je mladšia ako 1 000 rokov a reprezentujú 500 rokov genézy sochárstva v starej Číne. Keď sa na Longmen dívate je to ako by ste sa pozerali na historický atlas od piateho až do desiateho storočia nášho letopočtu. Je to historický prierez a zároveň aj prameň, ktorý nám približuje najslávnejšie obdobie čínskej histórie. Toto odrážajú aj sochy, ktoré tu nájdeme – od najmenších, ktoré majú len 2,5 centimetra, až po kolosálneho 17 metrového Budhu zo 7. storočia nášho letopočtu.  Keď sa bavíme o Dračej bráne, tak sa bavíme o veľkolepej čínskej dynastickej histórii, o histórii doslova vysekanej do kameňa.

Keď prichádzate k Longmenským jaskyniam hneď vidíte, že sa jedná o veľkú pamiatku. Dá sa to spozorovať veľmi jednoducho – podľa veľkosti obchodného centra so suvenírmi, ktoré sa rozkladá pred vstupom. A tu je to centrum ozaj rozľahlé, pokojne môže konkurovať terakotovej armáde. A tiež veľmi nové, postavené nanovo v roku 2018-2019. Je vidieť, že miestni sa pripravujú na budúcnosť plnú turizmu. Dnes tu, ale zatiaľ, nie sú také davy ako na známejších turistických pamiatkach Číny a hlavne európski turisti tu nie sú prakticky žiadni. Jedine my a miestni sa z nás aj patrične tešia,  nepokryte na nás zízajú a niektorí nás zdravia a lákajú nás do svojich obchodov. My ale prechádzame cez suvenírové obchody bez zastavenia a prichádzame k hlavnej bráne. Čakajú nás asi 4 kilometre na pešo pozdĺž rieky a výstup na pahorok oproti, aby sme prešli celý tento obrovský areál. Miestna sprievodkyňa Lisa nám rozdá lístky a upozorní nás, aby sme ich nestratili a môžeme vyraziť! Hor sa na krásy stredovekej Číny!

Po pár minútach chôdze vŕbovou alejou sa nám po ľavej ruke objaví rieka Yi. U nás v Európe by to bol veľtok, ale v Číne je to len jedna z bežných riek, akých sú v krajine stovky. Pri jej brehoch sa nám otvára bývalý vstup do komplexu s pečaťou UNESCO a kamennou mapkou. Tu sa zorientujeme,  prichádzame na mapke zospodu a po pravej ruke máme západný pahorok. Rovno pred nami sú najkrajšie jaskyne a hlavný ťahák celého komplexu, veľká jaskyňa Fegxiansi so 17 metrovým Budhom je asi 10 minút cesty. Na druhej strane rieky je len pár menej významných jaskýň, ale vidíme na svahu škridlovú strechu a nejaký dom. To je vila bývalého prezidenta Číny Čankajška a po prehliadke jaskýň sa pôjdeme pozrieť aj tam. Urobíme si prvé snímky, poobdivujeme romanticky vyzerajúci chrám na opačnej strane rieky a pokračujeme po nábreží k skalnej stene. Pred nami sa po dvoch minútach zjavujú prvé schody a čakajú nás prvé jaskyne.

Naša cesta jaskyňami bude zároveň cesta hore dolu schodmi. Všetky sú hore na svahu, niektoré pár metrov, niektoré pár desiatok metrov nad riekou. Prvé schodisko nás dovedie k jednej z najslávnejších a najstarších jaskýň – Binyang. Sochy v tejto jaskyni datujeme do 6. storočia nášho letopočtu a vyznačujú sa mierne naivným štýlom. Sochy sú možno menej prepracované, ale doslova z nich cítiť starobylosť. Vidíme tu aj zvyšky farby. Celé jaskyne boli pôvodne aj maľované, ale pôvodná živá dekorácia sa nezachovala. Viacero sôch je poškodených, môžu za to vandali a kultúrna revolúcia, ktorá chcela podobné „prežitky“ odstrániť. Aj preto, napríklad, vidíme navŕtané diery v soche po ľavej strane strednej jaskyne. Do nich vkladali dynamit, keď sa komplex pokúšali celkom zničiť. Našťastie sa to nepodarilo a aj keď je mnoho Budhov zjazvených, tak veľká časť sa nám pekne zachovala.

Prejdeme okolo jaskyne Binyang a pokračujeme ďalej hore schodmi k výklenku Moya, hneď vidíme, že štýl je úplne iný. Tento výklenok je o niekoľko storočí mladší a zobrazuje nám troch Budhov v obľúbenom čínskom zobrazení. Nielenže nikdy nebola táto jaskyňa dokončená, ale bola aj poškodená, a preto Budhovia nemajú ruky. Od Jaskyne Moya nás vedú schody dole k rieke a kúsok prechádzame opäť pri vode. Našou ďalšou zastávkou je jaskyňa Wanfo alebo 10 000 Budhov. Kým tam prídeme, ideme okolo Pivonkového kameňa. Je to kameň asi meter vysoký, ktorý vyzerá akoby mal kvetinový vzor. Podľa miestnej interpretácie sú to skamenené pivonky (národný kvet Číny) a zároveň kvet mesta Luoyang. Za kameňom pokračujeme niekoľko desiatok metrov a vyjdeme hore schodmi k malej jaskyni. Vždy tu býva tlačenica, lebo jaskyňa Wanfo je jedna z troch najznámejších v areáli. Má nádherné dekorácie a nájdeme v nej okrem veľkého Budhu a rôznych svätých aj niečo čo vyzerá ako pásová výzdoba. V skutočnosti sú to malí Budhovia, najmenší v celom Longmene – majú len 2,5 centimetra na výšku. Vďaka nim sa jaskyňa volá Wanfo, 10 000 Budhov. Je tu v skutočnosti až 10 000 Budhov? Nie, je ich 15 000!

Z jaskyne Wanfo pokračujeme pozdĺž rieky a po pravej ruke sa nám otvorí pár plytkých jaskýň. Jedna z nich je jaskyňa lotosu s nádherným lotosovým kvetom na strope. Keď sa do nej pozrieme, všimneme si, že po pravej ruke chýba pás steny, kde zjavne bolo niečo vytesané. Toto už ale nie je vandalizmus revolučných gárd čínskej histórie, ale dôsledok archeológie. Na stene bola kráľovská procesia a odniesli ju odtiaľto americkí archeológovia. Stenu dnes nájdete v múzeu v Kansas City.

Za lotosovou jaskyňou sa zrazu po našej pravej ruke otvoria vysoké schody priamo do svahu. To je cesta do najväčšej a najslávnejšej jaskyne Longmenských jaskýň – Fengxiansi. Vydáme sa na strmý výšľap a po asi stovke schodov nás odmení pohľad, aký nenájdete nikde inde na svete. Pred nami sa otvorí 39 metrov široká jaskyňa s obrovskými sochami Budhov a rôznych svätcov. Celej scenérii dominuje 17 metrov vysoká socha Budhu Vairocanu – Budhu prázdnoty. Je výborne zachovalá a hľadí na nás so zvláštnym výrazom, ktorý jej vyniesol prezývku Mona Lisa východu. Keď sa na sochu detailnejšie pozrieme, tak ani nevyzerá ako muž, ale skôr ako žena. Podľa tradície, Budha nemá pohlavie a zvykne sa zobrazovať zoženštilo, ale tu je až príliš ženský. Hovorí sa, že je modelovaný podľa zadávateľky projektu, jedinej cisárovnej čínskej histórie, Wu Zetian. Táto ambiciózna a schopná dáma v druhej polovici 7. storočia zvrhla svojho manžela a na niekoľko desiatok rokov ovládla Čínu. Práve ona, ako horlivá budhistka, dala postaviť túto jaskyňu a zariadila, že tento gigantický projekt stavali len 5 rokov. Podľa tradície, hlavnému Budhovi dali preto jej tvár a dodnes hľadí zo svojho miesta na celý svet, špeciálne na Čínu. Vďaka tomu túto sochu volajú miestni aj Matka Číny. Je považovaná za jednu najkrajších v ríši stredu a slúžila dokonca aj ako predloha veľkému Budhovi v Hong Kongu a iným sochám po celej Číne. V Číne je niekoľko podobných budhistických komplexov, ale ani jeden sa veľkoleposťou nevyrovná Fengxiansi.

Pokocháme sa a pomaly zostúpime po schodoch späť dolu k rieke. Tu si chvíľu vydýchneme. V Longmenských jaskyniach zvykne byť horúco a niekedy dosť dusno, môžeme si dať zmrzlinu. Mali ste niekedy fazuľový alebo kukuričný nanuk? Znie to pre našinca šialene, ale v Číne sú práve toto bežné príchute a tu v malom obchodíku pod najväčším Budhom ich môžeme ochutnať.

Posilnení zmrzlinou opúšťame Fengxiansi a blížime sa ku koncu Longmenského údolia. Jaskyne okolo nás sú už len tieňom toho, čo sme videli a obrovské množstvo sôch je ťažko poškodených. Práve v tejto časti komplexu sa kultúrna revolúcia vyzúrila najviac a miestni niekedy ani nechcú, aby sme sem šli. Tak zničené sú tu mnohé sochy. Pred nami sa otvorí východ a smerujeme k nemu. Opustíme síce západný pahorok, ale s jaskyňami ešte nekončíme. Čaká nás prechádzka mostom cez rieku Yi na druhú stranu a asi 10 minút chôdze na vyhliadku oproti centrálnym jaskyniam.

Po krátkej a príjemnej prechádzke sa zastavíme na vyhliadke presne oproti hlavnej jaskyni Fengxiansi. Odtiaľto si vieme urobiť panorámu komplexu a západný pahorok sa javí ako dierkovaný plod lotosu. Odtiaľto tiež premávajú elektrické autíčka, ktoré nás vedia odviesť späť k autobusu. My ale ešte nekončíme. Čaká nás posledná zastávka našej cesty po Longmenských jaskyniach. A tou je chrám Xiangshansi s vilou bývalého prezidenta Čankajška. Z vyhliadky ideme asi 5 minút pešo rovnakým smerom ako elektromobily, kým zrazu po pravej strane uvidíme strmé schody do svahu. Toto je cesta hore, k chrámu a vile. Je to len cesta hore, dole sa vychádza asi o 150 metrov ďalej, tak ak niekto hore nechce ísť môže pokojne pokračovať. My ale hore chceme a púšťame sa do schodov. Je ich asi 200 a po pár minútach sme hore. Tu nám opäť skontrolujú lístky do komplexu a ideme sa pozrieť na vilu jedného z najznámejších čínskych politikov. Čankajšek bol zástupcom čínskych nacionalistov a najväčším nepriateľom Mao C Tunga. Vládol krajine od roku 1925 a celé 30te roky prenasledoval maových komunistov po celej krajine. Tento malý dom v svahu dostal na narodeniny a strávil tu leto roku 1936. Tomu zodpovedá aj moderné vybavenie, podobné ako v európskych vilách z tohto obdobia. Čínska je hlavne lokalita, keď je vila spojená s chrámom Xiangshansi z 5. storočia. Tu sa Čankajšek, podľa tradície, modlieval za porážku komunizmu a nenávideného Maa. Nakoniec mu to nevyšlo a roku 1948 musel z Číny ujsť na Taiwan. Jeho vila ostala ako pripomienka republikánskych časov Číny.

Okrem skromných komnát jedného z najmocnejších mužov čínskej histórie pozrieme ešte chrám Xiangshansi s hlavnou sieňou červených stužiek. Nájdeme ich všade - na stojanoch, ale aj stromoch popriväzované a popísané – malé červené stužky. Nielen Čankajšek si tu niečo prial, ale dodnes sem chodia miestni s rôznymi prianiami a zapisujú ich práve na tieto stužtičky, ktoré tu nechávajú. Pokocháme sa pekným chrámom a vyhliadkou z jeho terasy. Venujeme posledný pohľad Longmenským jaskyniam a zídeme dole po schodoch späť ku rieke Yi.

Od chrámu Xiangshan sme za 7-8 minút vonku, definitívne mimo areálu jaskýň. Tu nasadneme na elektrické autíčko a dáme sa odviezť späť k autobusu. Dostaneme sa tam ale rovno? Samozrejme, že nie! Veď sme cestou sem obišli predavačov s ich nekonečnými suvenírmi. A tak nás elektromobily vysadia rovno pred ich obchodmi, aby sme náhodou nepremeškali šancu nechať korunku čínskej ekonomike. Majú tu všetko, hrebene, kamene s pivonkovým vzorom, repliky Budhov, vejáre, všetko čo len chcete alebo nechcete. Nedá sa ujsť, musíme prejsť. A tak si pozrieme suveníry a užijeme si posledné momenty pri Longmenských jaskyniach – možno neznámej, ale zato nádhernej pamiatke Číny, ktorá pokojne môže súťažiť s Čínskym múrom alebo Zakázaným mestom.

Fengxiansi – najväčšia a najznámejšia jaskyňa so 17,2 m vysokým Budhom, modelovaným podľa jedinej čínskej cisárovnej. Postavená v 7. storočí. Najkvalitnejšia ukážka sochárskeho remesla a najfotografovanejšie miesto.

Binyang – jedny z najstarších jaskýň zo 6. storočia sa vyznačujú ľudovým, sochárskym štýlom a usmiatymi Budhami. Poškodené počas kultúrnej revolúcie, ale dodnes sa tu miestami zachovala červená farba, ktorou boli jaskyne natreté.

Wangfo – jaskyňa 10 000 Budhov, ale je v nej 15 000 sôch. Sú tu aj najmenší Budhovia, ktorí majú len 2,5 centimetra.

Mayo – nedokončená jaskyňa zo 7. storočia, Budhovia sú poškodení.

Lianhua - Lotosová jaskyňa – na strope je obrovský lotosový kvet a na stenách bohatá výzdoba. Časť steny je odvezená do múzea v Kansas City.

Guyangdong – najstaršia jaskyňa komplexu z roku 478 n. l., stále tu vidno pozostatky červenej farby.

Luoyang je menšie mesto, so 6 miliónmi obyvateľov, a nepatrí medzi tie najvýznamnejšie v rámci Číny. Aj napriek bohatej histórii je mesto celkom moderné a v súčasnosti je známe ako centrum čínskeho raketového programu. Z jeho pamiatok sa zachovalo okrem Longmenských jaskyní len minimum.

Chrám bieleho koňa – najstarší budhistický chrám v Číne z 1. storočia nášho letopočtu. Práve tu vznikal čínsky budhizmus. Bol tiež prekladateľským a kaligrafickým centrom krajiny a odtiaľto sa viera rozšírila do celej ríše stredu. Je ale nespočetne veľakrát rekonštruovaný a z pôvodného chrámu prakticky nič neostalo.

Staré mesto – situované pri pôvodnej mestskej bráne Lijing - obchodné centrum starého Luoyangu. Nájdeme tu trhy s pochutinami a kaligrafickými potrebami. Žije to tu hlavne navečer. Brána je dosť moderne zrekonštruovaná. Trh má atmosféru a ak je čas, tak sa sem oplatí ísť pozrieť. Neočakávajte pešiu zónu a výstavné centrum ako v Európe, skôr historické centrum, ktoré je pocitovo v 80. alebo 90. rokoch

Shaolin –asi 2,5 hodiny cesty od Luoyangu je slávny chrám Shaolin. Mesto je preto základňou na cesty do najznámejšieho budhistického chrámu. Ideálne na jednodenný výlet.