Medina – mesto proroka Mohammeda

My toto mesto na našom zájazde nemôžeme vynechať – je to jedno z najdôležitejších miest pre celé náboženstvo islam, ktoré má vo svete takmer 2 miliardy vyznávačov. Medina má svoje vlastné letisko, ktoré využíva niekoľko miliónov turistov, ale hlavne pútnikov každý rok. Saudská Arábia však zaznamenala obrovský progres v infraštruktúre, preto aj my využívame na našich zájazdoch iný spôsob dopravy, a tým sú vlaky.

Každý z nás pozná rýchlovlaky TGV vo Francúzsku alebo Shinkanzen v Japonsku. Saudská Arábia však nechcela za svetovými lídrami zaostať a vybudovala si vlastnú sieť rýchlovlakov, ktorú nazvala Haramain. Bola dokončená v roku 2018 a spája dve najsvätejšie mestá islamu, a to Mekku a Medinu.

Trať meria približne 450 kilometrov a má 5 zastávok: Mekka, Džidda, Džidda - letisko, KAEC (King Abdullah Economic City) a Medina. Najvyššia rýchlosť, ktorou vlaky operujú, dosahuje na väčšine úseku až 300 kilometrov za hodinu, preto je presun medzi dvomi konečnými zastávkami iba niekoľkohodinovou záležitosťou.

Túto trať využívajú najmä pútnici smerujúci na púť do Mekky alebo Mediny. Tí väčšinou priletia na letisko v Džidde, kde prestúpia na vlak. Za polhodinu sú v Mekke alebo za hodinu a pol v Medine.

Trať prepravila za rok 2023 takmer 7 miliónov cestujúcich. Lístok na vlak si viete kúpiť buď online, alebo priamo na stanici. Cesta, ktorá by trvala autobusom z Džiddy do Mediny viac ako 4 hodiny, nám teda trvala iba niečo do 2 hodín, plus sme sa previezli vlakom rýchlosťou 300 kilometrov za hodinu.

Al-Madinah al-Munawwarah, ako znie oficiálny názov Mediny, je spätá najmä so životom proroka Mohammeda a rozšírením islamu po dnešnej Saudskej Arábii. Mesto však malo svoju historickú dôležitosť aj niekoľko desaťročí po jeho smrti, preto je dobré si priblížiť, prečo práve Medina bola týmto významným miestom.

Píše sa rok 622 a prorok Mohammed prichádza do Mediny, ktorá sa v tom čase označovala ako oáza Yathrib. Táto cesta proroka sa dnes označuje ako Hidžra a jej dátum sa uvádza ako oficiálny začiatok islamu ako náboženstva vo svete.

Taktiež je počiatočným rokom pre lunárny aj solárny kalendár Hijri, ktorý sa využíva dnes v arabských krajinách alebo Iráne. Prečo však musel Mohammed vykonať túto cestu?

Bolo to v roku 610, kedy sa k prorokovi začal prvýkrát prihovárať Boh prostredníctvom archanjela Gabriela. Prvými veriacimi sa stali Mohameddovi najbližší – jeho prvá, o 15 rokov staršia žena Chadídža, jeho 10-ročný bratranec Ali, blízky priateľ Abu Bakr a adoptívny syn Zaid. Prorok získal ďalších nasledovateľov náboženstva vo svojom rodnom meste, Mekke. Tí boli väčšinou z nižších spoločenských vrstiev. Na islam začalo konvertovať viac a viac ľudí, čo vzbudilo nervozitu u kmeňa Kurajšovcov, ktorí v tom čase vládli v Mekke a boli vyznávačmi polyteizmu.

Vyznávači polyteizmu a iných náboženstiev sa snažili zdiskreditovať Mohammedove prehlásenia o jednom Bohu a jeho vieru. Prorok si uvedomoval, že sa stáva väčším „tŕňom v oku“ a vedel, že bude musieť čoskoro svoje rodné mesto opustiť.

V roku 619 hľadal útočisko v horskom meste Taif, tu bol však odmietnutý. V tomto roku umrela aj prorokova prvá žena Chadídža, preto by sa toto obdobie dalo nazvať ako absolútne morálne dno jeho života.

Jediné miesto, ktoré bolo ochotné Mohammeda prijať, bola vtedajšia oáza Yathrib. V nej žili dva arabské kmene, Aws a Khazraj a niekoľko židovských kmeňov. Tí súhlasili s jeho príchodom s tým, že si budú môcť ponechať svoju vieru.

Prorokovi hrozila smrť, a preto mu pomohol jeho bratranec Ali, ktorý sa skrýval v jeho dome a vydával sa za Mohammeda, kým Mohammed ušiel z mesta spoločne s priateľom Abu Bakrom. Ich cesta trvala približne dva týždne a museli sa vydať menej frekventovanou cestou, pretože boli stále prenasledovaní Kurajšovcami.

Proroka však nasledovala do Mediny celá moslimská komunita z Mekky, čo v tom čase činilo približne 70 až 100 ľudí, ktorí sa presťahovali tiež.

Po presťahovaní do Mediny si Kurajšovci uvedomovali rastúcu hrozbu vo forme nielen Mohammeda, ale islamu ako náboženstva. Preto sa v roku 624 vydali potlačiť túto hrozbu s armádou o sile približne 1 000 mužov. Proti nim sa postavil prorok na čele armády, ktorá bola o sile približne 300 mužov.

Napriek značnej presile však zaznamenali vojská Kurajšovcov porážku a Mohammed si upevnil svoje meno nie len ako náboženský líder, ale aj ako strategický a vojenský líder. Tejto bitke hovoríme aj ako bitke o Badr.

O rok neskôr chceli Kurajšovci vrátiť prehru spred roka a oslabiť stále rastúci vplyv proroka. Zhromaždili vojsko o sile približne 3000 mužov, na Mohammedovej strane stálo približne 750 mužov.

Napriek obrovskej presile sa znova priebeh bitky začal vyvíjať v prospech Mohammeda, no fatálna chyba lukostrelcov, ktorí opustili svoje pozície, stála prorokove vojsko výhru a priniesla mnoho obetí.

Bitka sa odohrala neďaleko vtedajšej Mediny, pri hore Uhud (dnes sa vďaka expanzii nachádza hora Uhud na okraji mesta a my sa tam neskôr v tomto blogu spoločne pozrieme). Sám Mohammed bol pri bitke poranený a bol nútený sa skryť v údolí hory, dlho sa dokonca povrávalo, že on sám v boji padol, čo sa nakoniec ukázalo ako lož.

V roku 627 došlo k finálnej, rozhodujúcej bitke, ktorá určila smerovanie islamu. Kurajšovci chceli zasadiť Mohammedovi rozhodujúci úder a rozhodli sa dobyť mesto Medina, ku ktorému napochodovali s vojskom so silou 10 000 mužov. Na obranu mesta sa postavilo 3000 mužov, ktorí však využili zákopovú taktiku, dovtedy nevídanú vo vojenských stratégiách v arabskom svete.

Bitka trvala 2 týždne a dá sa povedať, že ku žiadnej bitke nedošlo. Udialo sa iba niekoľko menších konfliktov, ktoré si dokopy nevyžiadali ani 10 obetí. Táto „remíza“ však upevnila prorokovu pozíciu a oslabila vplyv Kurajšovcov, ktorí začali pomaly upadať.

Po posilnení svojej pozície sa podarilo Mohammedovi dobyť v roku 630 svoje rodné mesto Mekku, a tým sa stal nielen náboženským, ale aj politickým lídrom takmer celej dnešnej Saudskej Arábie.

V Medine ostal žiť až do svojej smrti v roku 632. Po jeho smrti vládli Rašídskemu kalifátu jeho najbližší spoločníci – Abu Bakr, Umar, Utman a Ali. Až posledný menovaný presťahoval hlavné mesto kalifátu z dnešnej Mediny do dnešného Iraku a v tomto období sa stalo z Mediny mesto s čisto náboženskou dôležitosťou. Naše prvé kroky v tomto meste budú smerovať práve na miesto, kde je Mohammed pochovaný.

Po príchode Mohammeda do Mediny bola mešita jedna z prvých mešít, ktoré boli postavené. Pozemok, na ktorom chcel mešitu postaviť, patril dvom sirotám, menami Sahl and Suhayl a využíval sa ako pohrebisko. Prorok by od nich pozemok odkúpil, keď sa však siroty dozvedeli, kto ho chce kúpiť, chceli mu ho darovať. Mohammed však trval na tom, aby dostali zaplatené.

Prvá mešita bola veľmi jednoduchá stavba. Strecha bola vytvorená zo stlačenej hliny a palmových listov, bola podporená kmeňmi z paliem. Stavba mala rozmery asi 30x35 metrov a výšku necelé 4 metre.

Ešte počas života proroka Mohammeda bola mešita rozšírená, no významným zväčšením prešla až počas vlády druhého kalifa Umara. Ten ju expandoval na 57x66 metrov. Ďalší kalif, Utman, celú mešitu zničil a 10 mesiacov mu trvalo, kým ju vystaval nanovo.

Tá nová merala 81x62 metrov. Podobnými rekonštrukciami a expanziami prechádzala mešita počas celej svojej existencie, tou poslednou, ktorá ju však dostala do súčasnej podoby, prešla v roku 1992 počas vlády kráľa Fahda.

Celková rozloha mešity dnes predstavuje približne 165 000 metrov štvorcových. Veľká časť z rozlohy, asi 135 000 metrov štvorcových, predstavuje rozlohu nádvoria. Počas najväčších modlitieb sa podľa oficiálnych údajov zmestí viac ako 1 milión veriacich, lokálni sprievodcovia však hovoria aj o čísle 1,7 milióna, ktoré tu údajne zaznamenali minulý rok.

Mešitu zdobí 10 minaretov, najnižšie majú 70 metrov a najvyššie až 104 metrov. Mešita má aj niekoľko menších otváracích striech, ktoré môžu v prípade priaznivého počasia byť otvorené. Na nádvorí sa nachádza približne 250 veľkých slnečníkov/dáždnikov, ktoré môžu byť v prípade spaľujúceho slnka/dažďov roztvorené.

Do samotnej mešity vedie viac ako 80 rôznych vstupov, do celého areálu vedie niekoľko desiatok brán. Prečo je však táto mešita tak navštevovaná moslimami z celého sveta? Vysvetlenie je jednoduché, sám prorok tu je pochovaný.

Jeho hrob sa nachádza v časti, kde sa minulosti nachádzal jeho dom. Tu je pochovaný spoločne s prvými dvomi kalifmi, Abu Bakrom a Umarom. Nachádza sa tu aj jeden prázdny hrob, o ktorom sa hovorí, že je vyhradený pre Ježiša, ktorý keď zostúpi z nebies na zem, bude pochovaný práve tu. Toto tvrdenie však nie je medzi historikmi všeobecne akceptované.

Prorok Mohammed počas svojho života povedal, že modlitba v tejto mešite je 1000-krát lepšia, ako modlitba hocikde inde na svete, okrem mešity v Mekke. Tá je podľa proroka 100 000-krát lepšia.

Veľa moslimov, ktorí do Saudskej Arábie putujú z iných krajín, si svoju náboženskú púť Hajj alebo Umrah spoja aj s návštevou Mediny, keďže sa návšteva hrobu proroka označuje za úctivý čin.

Titul prvej mešity na svete môže byť sporný, no väčšina historikov a odborníkov sa zhoduje na tom, že práve mešita Quba, ktorá sa dnes nachádza asi 4 kilometre od Prorokovej mešity, bola tou prvou mešitou na svete, ktorá bola postavená.

Jej základný kameň údajne položil sám prorok Mohammed v prvý deň jeho príchodu do Mediny v roku 622. Ďalšie kamene po ňom položili nasledujúci kalifovia, Abu Bakr, Umar a Utman. Quba bola v tom roku len malou dedinou, ktorá ešte nebola priamo prepojená s mestom. Počas expanzie Mediny sa však Quba stala súčasťou väčšieho mesta.

Prvá mešita bola tak, ako Prorokova mešita, veľmi jednoduchá stavba postavená z vysušených tehál z hliny a bahna. Počas nasledujúcich storočí však expandovala pod vládami rôznych kalifov a vládcov, až dosiahla dnešnú podobu počas vlády kráľa Fahda.

Súčasný kráľ Salman však oznámil ďalšiu veľkú expanziu, ktorú však zastrešuje jeho syn, korunný princ Mohammed bin Salman.

Quba dnes býva navštevovaná často jednak kvôli jej prvenstvu, ale aj kvôli tomu, že počas svojho života tu sám prorok prednášal modlitby každú sobotu. Prorok počas svojho života povedal: „Kto vykoná modlitbu v tejto mešite, tak sa to rovná tomu, ako keby vykonal púť Umrah.“

Mešita je dnes typická svojou bielou farbou a štyrmi minaretmi. Na rozdiel od Prorokovej mešity, ktorá nie je prístupná pre nemoslimov, nám je vstup do mešity Quba mimo modlitieb povolený. Nakoľko je to stále veľmi posvätné miesto, vždy si toto treba dopredu overiť s lokálnym sprievodcom.

Náboženská dôležitosť Mediny bola podstatná pre všetkých moslimov na svete. Počas vlády Osmanskej ríše nad územím dnešnej Saudskej Arábie sem každoročne prúdil veľký počet turistov z celého dnešného Turecka.

Cesta, ktorá inokedy trvala niekoľko týždňov, mala vďaka novovystavanej železnici trvať podstatne kratšie, približne 5 dní. Železnica mala smerovať z dnešného Istanbulu až do najposvätnejšieho mesta, Mekky.

Na príkaz vtedajšieho sultána Abdulhamida II. bol postavený úsek z Damašku do Mediny, ktorý meral asi 1320 kilometrov. Výstavba trvala 9 rokov od roku 1900 do roku 1908. Dodatok trate do Istanbulu a Mekky mal byť dostavaný neskôr, prišli však určité komplikácie, ktoré zmarili existenciu celej tejto trate.

Počas svojej existencie však priviezla trať do Mediny obrovské množstvo pútnikov a stala sa symbolom islamskej jednoty a technologického pokroku, keďže trať viedla cez suché púštne oblasti.

Počas prvej svetovej vojny, ktorá vypukla v roku 1914, zohrávala železnica dôležitú úlohu. Spájala odľahlejšie časti Osmanskej ríše a bola schopná tieto regióny zásobovať materiálom, aj tým ľudským a vojenským.

Preto sa stala terčom zjednotených arabských vojsk počas Arabskej revolúcie, ktorá vypukla v roku 1916. Arabská revolúcia bola veľmi podporovaná najmä európskymi mocnosťami, ako Spojeným kráľovstvom a Francúzmi, ktorí si uvedomovali, že Osmani nebudú schopní bojovať vojnu na dvoch frontoch a vnútorný konflikt by im mohol narobiť veľké škody.

Arabi sa chceli spod nátlaku Osmanov vymaniť už dlhšie, tak sa spoločné ciele pretavili do veľkej revolúcie, kde zohral svoju úlohu aj T. E. Lawrence, známy aj ako Lawrence z Arábie.

Lawrenca z Arábie môžete poznať aj z návštevy Jordánska, keďže vo veľkom figuroval na území aj tejto krajiny. Je prepojený najmä s púšťou Wadi Rum, kde nájdeme jeho stopy. Vojská, ktoré trénoval, podnikali prepady a útoky na železnicu ako na dôležitú strategickú a zásobovaciu tepnu.

Železnica ostala po prvej svetovej vojne nepoužiteľná a dnes nám ju môže pripomenúť len múzeum, ktoré sa nachádza v Medine, ktorá bola jej konečnou zastávkou. Budova stanice bola prerobená, aby ukázala návštevníkom históriu trate, ktorá najprv slúžila pre náboženské a neskôr vojenské účely.

Na okraji dnešnej Mediny nájdeme horu Uhud, ktorá bola dejiskom druhej z troch veľkých bitiek islamu. Ako už z predošlej kapitoly vieme, táto bitka sa skončila prehrou moslimov a veľa vojakov pri nej padlo.

Na tomto mieste nájdeme takzvaný cintorín martýrov, kde sú pochovaní všetci vojaci, ktorí v bitke padli. Keďže títo vojaci bojovali na strane proroka a bojovali za zachovanie islamu ako náboženstva, toto miesto je vnímané ako veľmi posvätné a takmer každý veriaci, ktorý navštívi Medinu, navštívi aj toto miesto.

Neskôr tu bola postavená aj mešita, aby sa mali veriaci kde modliť. Nájdeme tu aj malý kopček, ktorý sa nazýva aj kopec lukostrelcov. Práve na tomto kopci stáli lukostrelci, ktorí neskôr kvôli neposlúchnutiu rozkazu v boji padli.

Qibla je názov pre smer, ktorým by sa mali moslimovia 5-krát denne modliť. Ako viacerí vieme, týmto smerom je dnes Kaaba, kvádrovitá štruktúra, ktorá sa nachádza v strede najposvätnejšej mešity v Mekke.

Keď sa však postavili prvé mešity v roku 622, qibla ešte nebola smerom do Mekky. V nej sa síce Kaaba nachádzala, no Mekka v tom čase bola ešte pod nadvládou Kurajšovcov a tí vyznávali polyteizmus.

Moslimovia, ktorí v tom čase žili v Medine, mali qiblu smerom k Jeruzalemu. Mesto bolo vnímané ako rodisko predošlých monoteistických náboženstiev judaizmu a kresťanstva. Keďže v Medine žilo v tom čase aj veľa židovských kmeňov, qibla smerom do Jeruzalemu bola aj gestom tolerancie medzi dvomi náboženstvami.

Asi rok a pol po príchode do Mediny mal Mohammed ďalšie prehovorenie od Alláha, v ktorom mu povedal, že novou qiblou by mala byť Kaaba v Mekke. K tomuto došlo práve v mešite al-Qiblatayn počas modlitby Dhuhr. V priebehu modlitby sa Mohammed a všetci veriaci otočili a namiesto Jeruzalemu začali smerovať k Mekke. Táto zmena sa neskôr ujala aj v ostatných mešitách, ktoré v tom čase už stáli, ako napríklad mešita Quba a Prorokova mešita.

Mešita al-Qiblatayn však dnes ostáva jedinou vo svete, ktorá má dva mihráby – dve niky, ktoré označujú qiblu. Jej kapacita je približne 2000 veriacich, to znamená, že nepatrí k tým najväčším, no každý pútnik, ktorý raz navštívi Medinu tak túto mešitu nevynechá.

Medina je dnes jedným z najväčších miest v Saudskej Arábii a ročne ju navštívi približne 14 miliónov návštevníkov. Väčšina z nich sú pochopiteľne pútnici, ktorí tu v priemere strávia 10 dní, to znamená, že signifikantne prispejú do národného turizmu. Vďaka bohatej histórii a religióznemu významu dnes Medinu nemôžeme vynechať ani my v BUBO na našom zájazde Saudskou Arábiou.