​Manila - mesto, ktoré vás nakazí chuťou žiť

Možno aj preto tu cítiť toľko tej duše, že Manila si prežila naozaj napínavú a ťažkú históriu. Bola toľkokrát atakovaná, poničená a doráňaná, koľkokrát znovu ´vstala´ z  popola. V tom excentrickom pestrom kotle dnešnej Manily, kde mrakodrapy škriabuce sa k nebesiam, ukrývajú krásne zákutia mesta, vzrušujúce historické križovatky, ale aj veľkú chudobu a jednoduchosť Ázie, skrátka cítite tú húževnatosť a chuť žiť, ktorá Manilou pulzuje... Dovolenka na Filipínach sa môže začať. Napriek všetkým tým dopravným kalamitám, chaosu, špinavými zákutiami a povesťou neporiadneho mesta, Manila má svoje čaro, ktoré rozhodne stojí za to objaviť. My v BUBO sme ho našli...

Trošku z dejepisu Manily. Rušné dejiny mesta siahajú ešte do doby pred príchodom Európanov na Filipíny, keď sa na mieste, kde stojí dnešná Manila, nachádzala najväčšia pevnosť ostrova Luzon a osada domorodého kmeňa Tagalog pod názvom Maynila. História Manily ako metropoly sa datuje od roku 1571, kedy španielsky dobyvateľ a moreplavec Miguel Lopéz de Legazpi porazil sultána Sulejmana II. a pre svojho kráľa Filipa II. vybojoval túto kolóniu. To však bol len začiatok večných bojov o Perlu Orientu.

Manila má poriadne búrlivú históriu, počas storočí bola hlavným mestom takmer pre všetkých vládcov koloniálnych mocností. V rokoch 1762-1764 sa dočasne nachádzala pod kontrolou Británie. V roku 1898 tu vypuklo národné povstanie proti Španielom. Povstalci Manilu dobyli a obsadili, a 12. júna 1898 bola vyhlásená nezávislosť od Španielska. Dlho sa z nej však netešili, Manilu si bleskovo podmanili americké vojská. Ešte v tom roku, 10. decembra, na základe mierovej zmluvy medzi Španielskom a USA došlo k anexii Filipín. Nasledovalo búrlivé obdobie americko-filipínskej vojny. Výsledok?

V roku 1902 sa ostrovný štát stal americkou kolóniou a 24. marca 1934 pridruženým štátom USA. Počas 2. svetovej vojny Manilu bombardovali Japonci a po odchode amerických vojsk sa stala súčasťou Japonska. V roku 1945 bolo mesto oslobodené, no počas bojov bolo prakticky zničené, zahynulo vyše 100 000 civilistov. 4. júla 1946 sa Manila konečne stala hlavným mestom novovzniknutej nezávislej Filipínskej republiky.

História plná kolonizátorov v meste samozrejme zanechala svoj západný dotyk. Napriek mnohým ničivým bojom v minulosti, Manila je domovom niekoľkých  výnimočných historických stavieb a kultúrnych pamiatok. Mnohé boli postavené už v 16. storočí, no veľa z nich bolo počas bombardovania v 2. svetovej vojne sčasti, alebo úplne zničených. No súčasnou realitou historicky významného mesta sú tiež ošarpané štvrte – hotové betónové džungle, divoký nočný život v uliciach, večne preplnené metro, hluk, chaos... Vyberte si čo len chcete, Manila ponúka pre každého čosi.

Z hispánskeho názvu mesta sa odhaduje, že pochádza zo slov „may“, (v preklade „tu je“) a „nilad“ (v preklade „mangrovník“). A skutočne, popri rieke Pasig, ktorá tečie srdcom Manily, mangrovníky kedysi v hojnosti rástli. Rieka rozdeľuje mesto na severnú a južnú časť, ktoré sú spojené piatimi veľkými kamennými mostami: Ayala, Del Pán, Johns, Makartur a Quezon.

Takmer 2-miliónová Manila okolo seba združuje 16 ďalších malých miest, s ktorými vytvára obrovskú aglomeráciu - tzv. Metro Manila s vyše 12 miliónmi ľudí, čo je teda riadne rušné a hlučné mravenisko. Najvyhľadávanejšie miesta tejto metropolitnej oblasti sú napríklad Quezon city, Pasay, či Makati, no City of Manila uprostred nich je rozhodne najnavštevovanejšou časťou celého gigantického metropolis.

Ak chcete človek objaviť historické a kultúrne skvosty Manily, ktoré vojny ušetrili, treba zablúdiť do štvrte Intramuros /doslova „Vnútri múrov“/, ktorú pôsobivo obklopujú staré hradby bývalej pevnosti. Ešte v 19. storočí označil nemecký etnológ a cestovateľ Fedor Jagor Manilu za „úžasné opevnené mesto so širokými dláždenými cestami a veľkolepými budovami“. Vtedy bola Manila elegantným, prekvitajúcim spoločenským a obchodným centrom so skvelými vyhliadkami do budúcnosti. 2. svetová vojna však všetko kruto zmenila a Manila dnes patrí spolu s Varšavou, Hirošimou a Hamburgom medzi najviac zbombardované mestá. Ázijská húževnatosť sa však nezaprela a dnes filipínska metropola opäť patrí medzi najrušnejšie a najambicióznejšie centrá juhovýchodu kontinentu.

Poďte sa teda s nami vybrať na BUBO prehliadku Manily s rušnou históriou, plnou bojov, no príjemným, životaschopným rytmom dneška. Naše potulky Manilou väčšinou začíname pred hotelom The Bayleaf vo štvrti Intramuros, odkiaľ sa autobusom presunieme do severnej časti starého centra - do starej španielskej pevnosti Fort Santiago, ktorá je národnou historickou pamiatkou krajiny a top atrakciou mesta.

Pevnosť bola dokončená v roku 1593 a odvtedy slúžila ako hlavné opevnenie španielskej vlády viac než 300 rokov.  Jej súčasťou sú malebné upravované záhrady ako malé oázy v strede mesta. Ešte pred vstupom si treba po ľavej strane oplotenia do areálu kúpiť lístky /hneď za turniketom na ľavej strane sú toalety/. Cez námestie pevnosti pokračujeme smerom na sever až k jazierku a oblúkovej bráne. Práve táto časť pevnosti bola kedysi miestom drevenej pevnosti moslimského vodcu - rádža Sulejmana, až do jeho porážky v roku 1571. Po nádvorí Plaza de Armas prejdeme okolo sochy národného hrdinu Dr. José Rizala (významný filipínsky doktor a revolucionár), bývalého divadla rádža Suleymana, až k bývalým žalárom. Hore z plošinky pekne vidíme priemyselnú časť Manily - Binondo, ktorá je zároveň domovom čínskej štvrte.

Po hradbách pevnosti sa vrátime k bránam a po ulici General Luna St. smerujeme  k námestiu Plaza de Roma. Cestou sa ešte zastavíme v  obchode so suvenírmi Mananzan Handicrafts, kde sa dajú nakúpiť okrem klasických magnetiek aj zaujímavé, ručne vyrábané suveníry najvyššej kvality. Ideálne miesto na minutie peňazí na darčeky... Na námestí Plaza de Roma, ktoré bolo kedysi krvavou arénou pre býčie zápasy, natrafíme na viacero fascinujúcich budov. Najzaujímavejšou je rozhodne Manilská katedrála - sídlo katolíckej arcidiecézy v Manile, ktorá bola postavená v roku 1581 ako jedna z prvých katedrál v krajine. Aj napriek svojej veľkoleposti bola táto novorománska svätyňa prebudovaná viac než sedemkrát, pričom posledné rekonštrukcie prebehli krátko po 2. svetovej vojne, v roku 1951. 

V katedrále sa nachádza obrovský, 4500–píšťalový organ, ktorý sa považuje za najväčší v krajine. V strede námestia objavíme sochu vtedajšieho španielskeho kráľa Karola IV., spoza ktorej je možno urobiť najlepšiu fotografiu katedrály. Keď vychádzame z chrámu, napravo vidno starú mestskú radnicu Ayuntamiento – úhľadný mramorový palác, dvakrát v histórii zničený a renovovaný v r. 2013. Po ľavej strane zasa máme guvernérsky palác Palacio del Gobernador, ktorý je v súčasnosti centrálnou administratívnou budovou mestskej časti Intramuros.

Od impozantnej katedrály pokračujeme južne po ulici General Luna Street. Tu sa na križovatke s Anda Street na chvíľu zastavíme pri vojnovom pamätníku Manila 1945, ktorý bol odhalený pri príležitosti 50. výročia boja o Manilu - vo februári 1995. Počas krvavých bojov amerických a filipínskych vojsk proti Japoncom, ktorí si na mesto nárokovali, tu zahynulo počas jednej z najväčších tragédií mesta až 100 000 civilistov!

Ideme ďalej, až k najstaršiemu zachovanému kostolu na Filipínach - San Agustin Church - jedinej stavbe v Intramuros, ktorá po deštrukcii Manily počas 2. svetovej vojny zostala akoby zázrakom neporušená. Monumentálny rímsko-katolícky kostol, ako je zrejmé už z jeho názvu, je zasvätený Svätému Augustínovi. Samotná stavba je postavená z Adobe, ktorý bol kedysi hlavným materiálom pri výstavbe Manily. Adobe je vlastne nepálená tehla, ktorú poznáme aj od nás.

Nazrieme dovnútra, kde vidíme 67,15 metrov dlhú „loď“, zakončenú nádherným oltárom s Ježišom. V roku 1993 sa tento kostol stal jedným zo štyroch kostolov, postavených počas španielskeho koloniálneho obdobia, ktoré zaradili do svetového dedičstva UNESCO pod kolektívnym názvom „Barokové kostoly Filipín“. Od roku 1976 patrí San Augustin Church medzi národné historické pamiatky.

Hneď vedľa kostola je ďalšia dôležitá historická budova, ktorá však bola takmer komplet zrekonštruovaná - Casa Manila. Toto atraktívne múzeum je perfektným stelesnením španielskeho koloniálneho štýlu vo Filipínach a stôp, ktoré tu zanechala smotánka vtedajšej doby. Potom, čo si pozrieme expozíciu, si môžeme dať v areáli v Barbara´s Coffee Shop chutné espresso, nazrieme do obchodov so suvenírmi a pokračujeme ďalej.

Autobus nás vyzdvihne priamo pred Casa Manilaa presúvame sa do východnej časti mestského parku Rizal, ktorý je dodnes známy aj ako Park Luneta. 

Tento viac než 60-hektárový pľac je domovom viacerých zaujímavých atrakcií. Hneď na východnom okraji parku vidíme bazén, ktorý zobrazuje reliéf celých Filipín. Po stranách prejdeme okolo dvoch takmer totožných budov. Je to Národné múzeum antropológie, ktoré sa ťahá popri ceste Finance Road a Prírodovedné múzeumpopri ceste Kalaw Avenue. V strede medzi múzeami je obrovská socha náčelníka Lapu Lapu z Mactanu (ostrov pri Cebu), nazývaná aj Statue of the Sentinel Freedom, darovaná mestu od Kórejčanov v roku 2004. 

Pri prechode na opačný koniec parku máme možnosť vidieť pôvabné Orchidárium, Japonské záhrady, tancujúcu fontánu v strede parku, lemovanú bustami hláv rôznych popredných filipínskych hrdinov, domčeky pre holubov, veľmi peknú národnú knižnicu Filipín, trh s potravinami, otvorené koncertné pódium a mnoho iných zaujímavostí. Stráviť sa tu teda dá dlhší, viac než príjemný čas. 

Pokračujeme až k miestu popravy Dr. José Rizala - básnika a jedného z najvýznamnejších členov filipínskeho hnutia za nezávislosť, ktorý 30. decembra 1896 z pevnosti Fort Santiago dokráčal v obkľúčení filipínskymi vojakmi španielskej armády až sem, na miesto, kde bol popravený zastrelením. Na stenách pri pamätníku môžete čítať slová jeho básne „Mi Último Adiós“ (Moje posledné zbohom), ktoré napísal zopár dní pred popravou v cele v pevnosti Santiago.

Smerujeme k ceste Roxas Boulevard, kde vidíme 46-metrovú vlajkovú žrď a pamätník Rizal Monument. Na opačnej strane cesty je aj nultý kilometrovník, odkiaľ sa počítajú vzdialenosti z Manily a do nej. S Rizal Parkom susedí ešte jedna atrakcia mesta – Manila Ocean Park, ideálne strávený čas pre rodinu s deťmi... 

Je čas z  histórie si odskočiť do moderných časov.  Autobusom sa presunieme na obed do obrovského nákupného centra SM Mall of Asia, kde si necháme cca hodinku na obed. Celkovo platí, že v Manile nájdete najlepšie reštaurácie práve v obchodných centrách, takže určite tu na niečo dobré natrafíte... Po obede sa vyberieme cez modernú časť Manily – Makati v srdci mesta, známu nakupovaním, drahými značkami, reštauráciami, bankami, trhoviskami, cez jeho najluxusnejšiu štvrť Forbes Park s vyhlásenými hotelmi. Makati je známe tiež vyhľadávaným Ayala Museums fascinujúco pripravenými exhibíciami, ktoré vás prevedú filipínskou históriou, tradíciami, umením. Konajú sa tu tiež koncerty, workshopy, a ďalšie významné udalosti mesta. V Makati vás tiež možno prekvapí uprostred mrakodrapov skrytá ruina budovy zo 17. storočia – Guadalupe Ruins. Ide o jeden z najstarších objektov v krajine – pozostatky viac ako 400-ročného kostola, ktorý v modernej pulzujúcej štvrti pôsobí naozaj viac ako zaujímavo... Ulicami pestrej, nikdy nespiacej štvrte Makati sa postupne dostaneme až k Americkému vojnovému cintorínu a pamätníku v časti Bonifacio Global City. Cez americkú armádu prechádzame  bránami na cintorín - najväčšiu územnú oblasťou na svete, ktorú Amerika vlastní v inej krajine. Tento cintorín je spomienkou na 17206 padlých vojakov v 2. svetovej vojne, či už z amerických, ale aj z filipínskych jednotiek. Ľudských tiel je tu však pochovaných iba mizivé percento z celkového počtu krížov. Tie obete, ktorých telá sa našli a sú tu reálne pochované, rozoznáte podľa toho, že majú hviezdičku vedľa svojho mena.

V rámci memoriálu sa na stenách nachádzajú aj mapky rôznych lodných a leteckých bitiek z 2. svetovej vojny. Cintorín a memoriál bol založený krátko po vojne, v roku 1948. Pri parkovisku v areáli je aj toaleta.

Po asi pol hodinke sa vraciame naspäť do nákupného centra SM Mall of Asia, kde strávime posledný čas pred odchodom na letisko nákupom na miestach, ktoré vyzerajú tak trochu ako z budúcnosti. Je to najväčšie nákupné centrum na Filipínach s rozlohou 42 hektárov, v rámci ktorých tu nájdete viac než 600 obchodov a reštaurácií. Slávnostne otvorené bolo v roku 2006 a odvtedy sa denne cez toto stredisko premelie viac ako 200 tisíc ľudí.

Pre tých, ktorí shoppingu neholdujú, je tu možnosť radšej sa poprechádzať popri nábreží, ktoré ponúka krásne výhľady na Manilskú zátoku a vychutnať si posledné okamihy v tomto neopakovateľnom meste. Manila je obrovská, vzrušujúca ázijská metropola - skutočná Perla Orientu, ktorá nemusí osloviť každého cestovateľa na prvý pohľad. No my, čo sme si dali tú námahu spoznať a pochopiť ju naozaj, sme sa stali navždy jej vernými obdivovateľmi. Ja osobne sa budem do Manily vždy rád vracať s očakávaním, ktorú zo svojich tvárí mi tentoraz odhalí...

Niet príjemnejšieho zážitku spojeného s luxusom, ako večera na streche hotela The Bayleaf v reštaurácii Sky Deck View Bar, odkiaľ sa núkajú krásne západy slnka, a ak nie doteraz, človek si Manilu zamiluje práve tu, pri dobrom jedle, víne, s výhľadom na okolité mesto. Na výber tu máte bufetové menu za asi 900 PHP (cca 16 €) alebo priamo menu á la carte.

Ďalšou veľmi kvalitnou reštauráciou v Manile, ktorú BUBO odporúča, je Barbara´s Casa Manila, v srdci Intramuros, priamo v budove Casa Manila. Nielenže sa tu skvele najete, ale máte možnosť vidieť pravidelné tradičné španielsko-filipínske tance a spevy. To si však treba pred príchodom telefonicky overiť.