Mykonos – srdce gréckych párty

Na Mykonos sa nechodí za nádhernou prírodou, riekami či zeleňou, ktorú by ste tu hľadali len ťažko. Nemá rieky, je vyprahnutý, vietor tu bičuje krajinu po celý rok a zeleň treba skôr hľadať než obdivovať. Život na tomto kúsku skaly uprostred Egejského mora musel byť celé stáročia tvrdý. 

Dnes je však všetko inak. Na Mykonose musíte byť predovšetkým videní. V dobe sociálnych sietí je Mykonos povinnou zastávkou každej influencerky.

Na letisku stretnete partie mladých ľudí, influencerov aj dievčatá zo Slovenska v kovbojských čižmách a klobúkoch. Za letenku zaplatili možno len štyridsať eur, no prilietajú s predstavou, že práve tu sa môže zmeniť ich život. Možno stretnú úspešného Američana, bohatého Araba alebo jednoducho zažijú víkend, na ktorý sa nezabúda.

Pravdou však je, že na Mykonos sa nechodí kvôli ikonickým bielym domčekom, romantickým veterným mlynom, vetru vo vlasoch ani priezračne čistému moru. Skutočným magnetom je povesť ostrova ako jednej z najlepších párty destinácií na svete. Ľudia sú ochotní platiť stovky až tisíce eur za stôl v plážovom klube, za fľašu šampanského či vstup do beach baru, len aby boli súčasťou atmosféry, ktorú Mykonos dokáže vytvoriť. Tu sa zábava nekončí západom slnka – práve vtedy sa iba začína.

Aj Dionýz, boh nespútanej zábavy, vína a plodnosti, musí závidieť, ak sa pozerá na bežný večer na Mykonose. 

Najlepšie beach kluby sú vypredané dlho vopred. Keď som si chcel rezervovať stôl v jednom z nich, na webstránke sa objavila podmienka: minimálna útrata 5 000 eur za stôl. Áno, čítate správne. Päťtisíc eur.

Pred pár týždňami som bol na Malorke aj na Ibize, no ceny na Mykonose sú násobne vyššie. Myslím si, že môžem pokojne vyhlásiť, že Mykonos je dnes najdrahším ostrovom Európy. Ceny v tých najprestížnejších reštauráciách pokojne konkurujú Grónsku.

Ako sa Mykonos dostal na vrchol svetového luxusu? Ktorý hotel si vybrať? Kde sú najlepšie pláže? Ktorý beach club stojí za tie peniaze, kde zažiť najkrajší západ slnka a ktorý bar je naozaj tým najlepším?

Priznám sa, beach kluby nie sú úplne môj svet. Na to mám však svoje zdroje. Poznám mladých ľudí, ktorí chodia na Mykonos častejšie než do kostola. Informácie v tomto blogu sú teda dôkladne overené. Teda... aspoň dovtedy, kým si môj hlavný zdroj ráno ešte pamätá, kde všade vlastne večer bol.

Mykonos kedysi nielen nebol navštevovaným ostrovom. Po stáročia tu vlastne nikto nechcel žiť. Doteraz má iba okolo 10 000 stálych obyvateľov, no niekoľkonásobne viac ako obyvateľov je tu turistov. Teraz sem prilietam počas leta a na maličkom ostrove sa bude tlačiť vyše stotisíc ľudí. Väčšina z nich sú turisti a aj tí, čo ich obsluhujú, často nie sú domáci. Ako si Mykonos získal takú popularitu?

Keď hovoríme o známom Mykonose, musím spomenúť aj menej známy Delos. Verím, že vás tým neunudím. Na Delose dnes nežije nikto, pretože to je zakázané.  No pred približne 4 000 rokmi bol práve Delos tým miestom, kde sa patrilo byť. Svet sa mení.  Možno o ďalších 4 000 rokov skončí New York, Londýn aj Paríž a žezlo prevezmú Bratislava a Košice. Kto vie?

Isté je, že Delos bol kedysi jedným z najvýznamnejších miest celého Egejského mora. Bohatol z obchodu, z pútnikov a neskôr sa stal symbolom Delského spolku, ktorý pod vedením Atén určoval smer celému Grécku. A Mykonos? Ten bol iba dva kilometre vedľa. Slúžil ako prístav, zásobáreň, kuchyňa a, povedzme si úprimne, aj toaleta posvätného Delosu. 

Neskôr sa Mykonos, podobne ako ostatné Kyklady, dostal pod nadvládu Atén, Rimanov, Byzancie, Benátčanov, Osmanských Turkov a napokon moderného Grécka. Dnes je však pod kontrolou niekoho úplne iného. Peňazí. Tých, ktoré sem každé leto prúdia z celého sveta a je päťkrát drahší. 

Keď archeológovia v 19. storočí znovuobjavili Delos, začali na Mykonos prichádzať prví cudzinci. Najskôr vedci, maliari a umelci. Potom bohéma. V 60. a 70. rokoch minulého storočia objavili ostrov Američania, nudisti a LGBTQ+ komunita, ktorá tu našla dovtedy nevídanú slobodu a toleranciu. A práve táto otvorenosť pritiahla ďalších – celebrity, módnych návrhárov, filmové hviezdy, miliardárov aj zlatú mládež. Mykonos sa stal značkou. Miestom, kde sa patrí byť. 

Aj dnes ak chcete poriadny žúr tak sa patrí objednať si Onassisovú jachtu a pozvať kamošov práve sem na Mykonos. 

Podľa gréckej mytológie sa na Mykonose odohrala Gigantomachia – veľká bitka bohov s obrami. Zeus v nej bojoval s gigantmi a Herakles ich dorazil, keď ich vylákal spod ochrany Olympu. Hovorí sa, že obrovské balvany roztrúsené po ostrove sú skamenené telá porazených obrov.

Kedysi tu teda bojoval Herakles. Dnes budete bojovať vy. Nie s gigantmi, ale s rezerváciami do beach klubov a s účtom, pri ktorom bude vaša kreditná karta zavýjať rovnako hlasno ako tí mýtickí obri.

Raňajky sú začiatkom vášho dňa. Na Mykonose sa na ne nemusíte ponáhľať, často bývajú raňajky v hoteloch až do 11.00, lebo sa ráta s tým, že ste deň predtým tvrdo pracovali v jednom z beach barov.

Čo sú to Kyklady a aké sú raňajky na tento štýl?

Kyklady sú súostrovím v Egejskom mori juhovýchodne od pevninského Grécka. Ostrovy sú zoskupené okolo posvätného ostrova Delos (suseda Mykonosu) a Kyklady môžeme preložiť ako ostrovy tvoriace kruh. Spomína sa terminus technicus Kykladská civilizácia. Každopádne vykopávky ukazujú veľký vplyv Minojskej kultúry z Kréty a dokonca aj Anatólie (dnešné Turecko). Kykladských ostrovov je 220, najväčším je Naxos a najviac barov je… Už asi tušíte kde. 

Ráno na Mykonose je v úplnom kontraste s večerom. Na raňajky zbehnem z izby k hotelovému bazéniku, kde panuje nerušená ranná pohoda. Slnko už osvetľuje kopček nad zátokou a biele domčeky naokolo. Všetko je vyprahnuté, no ešte je príjemne, slnko je ráno ešte mierne. Dostávam kávu, džús z čerstvo vytlačených pomarančov, naberám si grécky šalát, čierne olivy, syr a raňajky zalejem olivovým olejom. 

Dnes som vyskúšal syrový koláčik, Tiropita me feta. V Bulharsku to volajú banica, v Turecku Peynirli börek a v Bosne sirnica. Fotografiu sirnice nájdete v mojom blogu Tuzla, Banja Luka, Brčko a Republika srbská z mesta Orašje. Vo všetkých krajinách ide o vynikajúce jedlo a odporúčam vyskúšať na raňajky aj na Mykonose. Každý deň taktiež zakusujem namiesto chleba sezamový kruh pôvodom zo Solúna, Koulouri Thessalonikis. Čosi také ste videli predávať predavačov v Istanbule, kde toto pečivo ideálne na raňajky volajú simit. Fotografie predavača nájdete v mojom špecializovanom blogu reštaurácie a germánstvo Istanbulu.

Na Mykonos sa viete dostať jednoducho. Od roka 2026 sem premáva priame letecké spojenie z Bratislavy. Let zo Slovenska trvá 2,5 hodiny a vy pristanete v strede ostrova.

Čo potrebujete na návštevu párty ostrova? Nič, ak vám niečo chýba, určite to nájdete v nejakom butiku na Mykonose. Jedine, čo vám odporúčam zobrať si so sebou je hotovosť, lebo mnohé bary neberú kreditné karty a nedávajú žiadne účty.

Druhá možnosť, ako sem prísť, je neletieť z Bratislavy, ale doletieť sem z Atén potom, čo si pozriete najdôležitejšie pamiatky pevninského Grécka. Z Atén je to iba 150 kilometrov.

Ďalšou možnosťou je prejsť pomedzi Kyklady trajektom. 

Samozrejme, na Mykonose môžete zakotviť aj s vlastnou jachtou. Jednu slovenskú som videl zakotvenú pred Buddha-barom a musím povedať, že sa nemáme za čo hanbiť. 

O doprave sa nechcem priveľmi rozpisovať. Lety sú neuveriteľne lacné a preto sa dá čas na Mykonose skrátiť. Viete sem doletieť len na jednu noc... V takom prípade si nemusíte ani platiť hotel a celý čas môžete stráviť na párty. 

Ešte jednu radu vám predsalen dám. Na letisku na Mykonose som videl desiatky ľudí, ktorí sa evidentne prebrali zo strašnej opice a ich lietadlo už dávno odletelo. Mykonos je zdá sa pre niektorých ako pasca na myši. Vojdete dnu, ochutnáte dobroty možno prvýkrát v živote, ale pri odchode sa to celé akosi pokazí. Bacha na to!

Ak nemienite stráviť celý pobyt na Mykonose len v bare, tak hotel potrebovať budete. Keď som si vyberal hotel ja, prechádzal som rôzne portály a jeden sa mi zapáčil. Išlo o klasický hotel v typickej gréckej ostrovnej architektúre – biele múry, prírodné materiály, dokonca bol kúsok od mora... Musím uznať, že bol dosť drahý, stál 1500 eur na tri noci, čo vôbec nie je málo. Skoro som to zaplatil, až v poslednej chvíli som si všimol, že je to 15 000. A áno, opäť čítate správne. Pätnásťtisíc eur. Táto „príhoda“ vám hovorí, že hotel je téma, ktorej sa na Mykonose musíte venovať.

Prečo sú ceny také vysoké? Odpoveď je jednoduchá. Na Mykonose sa pol roka robí a zarába a pol roka sa nerobí nič. Hlavná sezóna trvá od júna do septembra a práve počas týchto mesiacov musí ostrov zarobiť najviac. Preto sú ceny ubytovania počas leta také vysoké. Najviac zaplatíte v júli a auguste, keď dopyt výrazne prevyšuje ponuku. 

Prešiel som viacero hotelov v rôznych častiach ostrova a zistil som, že na Mykonose až tak nezáleží na vzdialenosti. Ostrov je malý. Aj do najvzdialenejšieho hotela ostrova je to z letiska taxíkom maximálne polhodina.

Ak sem prichádzate najmä za beach klubmi, odporúčam vám ubytovať sa v okolí Ornos na juhozápade ostrova. Budete bližšie k Scorpios, SantAnne či Nammosu a zároveň je tu pokojnejšie než v hlavnom meste. Chora je síce plná života a nájdete tu aj lacnejšie Airbnb, no kvalita ubytovania veľmi kolíše, a preto sa tejto ubytovaniu cez Airbnb nejdem bližšie venovať. Prinášam vám ale môj rebríček najlepších hotelov. Tento rebríček by mal zopár rokov zostať rovnaký, lebo kvalita toho TOP si dlhšie drží úroveň.

Hotel Santa Marina

Santa Marina je prvý a dodnes stále najluxusnejší hotel Mykonosu. Každý rok mu vyrastajú mladší konkurenti a je len na vás, čomu dáte prednosť. 

Je pre vás hodnotou tradícia v štýle Royce Rollce alebo vás lákajú skôr novinky a dáte prednosť čínskym modernejším elektroautám? 

Hotel leží na konci zátoky Ornos. Pôjdete po jej ľavej strane a na konci nájdete bránu. Nepustia vás cez ňu len tak, môžete sa akokoľvek snažiť, bez dohodnutého stretnutia s riaditeľom hotela alebo rezervácie nemáte šancu. Santa Marina je exkluzívny klub, kde ochrana súkromia hostí je absolútnou prioritou. 

Ak prejdete azda najstráženejšou bránou na Mykonose, čaká vás približne 300-metrová cesta do kopca s nádhernými výhľadmi na záliv Ornos. Po ľavej strane je recepcia, cestou míňate elegantné butikové obchody s luxusnými plavkami, šperkami či hodinkami značiek Hublot a Rolex. Ak pokračujete ďalej, prídete na terasu, kde sa podávajú raňajky s panoramatickým výhľadom na Egejské more. 

Naopak, keď sa od recepcie vyberiete po schodoch dole k moru, vstúpite do legendárneho Buddha baru. Práve tu chcete sedieť pri západe slnka – s pohárom vína, výborným jedlom a výhľadom na luxusné jachty kotviace v zátoke. 

Izby a vily sú roztrúsené po svahu nad morom. Všetko je postavené v typickom kykladskom štýle – biele steny, modré more, kameň, drevo a jednoduchosť, ktorá nikdy nevyjde z módy.

Má tento hotel vôbec nejakú slabinu? Ak by som mal byť úprimný, tak jedinú. Santa Marina je ikonou Mykonosu, a preto sem prichádza množstvo veľmi bohatých hostí z USA, Ruska, Saudskej Arábie či ďalších kútov sveta.

Hotel Santa Marina má niečo, čo na Mykonose nie je samozrejmosťou – vlastnú súkromnú piesočnatú pláž. Na ostrove, kde sú takmer všetky pláže verejné a počas leta zaplnené, je to obrovský luxus. Zátoka je navyše chránená pred vetrom, more je pokojné a pozvoľný vstup do vody ocenia nielen páry, ale aj rodiny s deťmi. Aj preto patrí Santa Marina medzi najlepšie rodinné luxusné hotely v celom Grécku.

Hotel Deliades

Za týmto hotelom nestojí medzinárodný reťazec ani miliardový fond. Stojí za ním jeden ambiciózny inžinier, ktorý si plní svoj životný sen. Dnes má 49 izieb, o rok ich chce mať 79. Každé euro, ktoré zarobí, investuje späť do hotela. A je to vidieť. 

Jeho najväčšou výhodou sú podľa mňa najkrajšie výhľady na záliv Ornos. Nie, nie je to legendárna Santa Marina. Je to projekt šikovného človeka, ktorý sa snaží konkurovať tým najlepším. 

Ak ste zvyknutí na dokonalý servis Ritz Carlton servis, tento hotel vás nenadchne. Hneď si všimnete chybičky, ktoré sa napriek snahe majiteľa nájdu. Každá izba je iná a sem-tam je tu čosi nedotiahnuté, čo by sa vám v luxusnom reťazci hotelov nestalo. No môžem povedať, že ak sem prídete na tri-štyri dni, budete spokojní. 

Čím vyššie je vaša izba, tým je luxusnejšia. Ja som bol ubytovaný v izbe honeymoon s king-size posteľou, z ktorej mi trčali nohy a súkromným bazénom.

Izba bola zariadená v štýle Mykonosu – biele múry a prírodný kameň. Hneď vedľa – dohodíte figou – je biely kostolík. Romantickejšiu kulisu si na Mykonose len ťažko predstaviť. 

Keď som rezervoval izbu, nechápal som, načo ponúkajú na Mykonose izby junior suites, v ktorých je teplé jacuzzi. Potom som však vliezol do môjho privátneho bazénika a pochopil som. Poviem vám, že ten bol riadne studený. Ak ste z Oravy alebo sa celý rok otužujete podľa Wim Hofa, budete nadšení. Ostatní sa pri prvom ponorení zrejme na chvíľu zaprú a stisnú zuby. 

K moru to máte sotva dve minúty pešo. Na prvej križovatke odbočíte doľava a po 30 metroch zídete schodíkmi na pláž. 

Hotel je kompletne zrekonštruovaný a všetko pôsobí novým dojmom. Zároveň však platí, že každá izba je originál. Prešiel som ich väčšinu a rozdiely sú veľké – niektoré sú podstatne priestrannejšie ako iné, hoci ich cena môže byť rovnaká. Je to zároveň čaro takýchto nezávislých hotelov. Keď nepatríte do veľkého reťazca ako Hilton či Marriott, nemusí byť všetko korporátne zjednotené.

A ešte jedna praktická rada – lepšie izby (s krajším výhľadom) sú na vyšších poschodiach. Len rátajte s tým, že výťah tu nenájdete. Na Mykonose si za tie najlepšie panorámy treba pár schodov jednoducho zaslúžiť. 

Krásny výhľad na Ornos budete mať aj pri raňajkách, ktoré sa podávajú pri hotelovom bazéne.

Ako to funguje na pláži Ornos?

More na pláži Ornos presne také, aké si na dovolenke želáte – čistučké, pokojné, bez vĺn. Jemný piesok a pozvoľný vstup do mora robia z pláže Ornos jednu z najpríjemnehších pláží ostrova, kde si prídu na svoje aj páry, aj rodiny s deťmi. 

Približne 90 percent pláže zaberajú ležadlá na prenájom. Dve ležadlá v prvej rade stoja 120 eur a dostanete k nim aj slnečník a uterák. Prvá rada je super, ale musíte počítať s tým, že po pláži chodia predajcovia a vás budú oslovovať ako prvých. Ak si chcete užiť viac pokoja, rady vzadu sú v tomto ohľade lepšie. Cena za ležadlá tu je 110 eur. Samozrejme, ceny sa môžu meniť. 

Na začiatku a na konci pláže zostáva približne desať percent priestoru bez ležadiel. Ak máte vlastný uterák, môžete si tu bezplatne nájsť miesto a užívať si rovnaké more.

Ja osobne však odporúčam prenájom ležadiel. Servis je naozaj na vysokej úrovni. Personál vám po návrate z mora opráši piesok z nôh, pravidelne sa pýta, či niečo nepotrebujete, a koktejly či jedlo vám donesie priamo k ležadlu. Koktejl stojí približne 20 eur, no za pohodlie a atmosféru si tu väčšina návštevníkov rada priplatí. Na pláži Ornos určite nebudete ani hladní, ani smädní.

Poznámka: aj úvodná fotografia tohoto blogu bola nafotená na tejto pláži.

Hotel Mykonos Blanc

Ak je pre vás najdôležitejšie prebúdzať sa pár krokov od mora, Mykonos Blanc patrí medzi najlepšie voľby na celom ostrove. Hotel stojí priamo na piesočnatej pláži Ornos, takže z izby prejdete len niekoľko metrov a už máte nohy v Egejskom mori.

Najväčšou výhodou hotela sú bezplatné ležadlá a slnečníky na pláži, ktoré sú zahrnuté v cene pobytu. Na Mykonose, kde dve ležadlá v prvej rade stoja približne 120 eur denne, ide o benefit, ktorý pri dlhšej dovolenke predstavuje veľmi príjemnú úsporu.

Mykonos Blanc patrí medzi novšie päťhviezdičkové hotely a dnes je považovaný za súčasť modernej mykonskej luxusnej scény. Prešiel som si viaceré izby a všetky pôsobili elegantne, vzdušne a zariadené v typickom kykladskom štýle – biele steny, prírodné materiály a minimum zbytočností. Luxus tu nepôsobí okázalo, ale prirodzene.

Ak by som mal niečo vytknúť, tak bazén. Je pomerne malý a ani výhľady z hotela nepatria medzi tie, ktoré si budete pamätať celý život. Lenže úprimne – keď bývate priamo na jednej z najlepších pláží Mykonosu, bazén vám pravdepodobne ani nebude chýbať.

Hotel Bohème Mykonos

Hotel Bohème Mykonos sa nachádza len pár minút chôdze od Mykonos Town (Chora) – od legendárnych bielych uličiek, butikov, barov a reštaurácií. A práve poloha je jeho najväčšou zbraňou. Nemusíte riešiť taxíky ani presuny. Večer si dáte drink v meste, prejdete sa uličkami, pozriete západ slnka a o pár minút ste späť v hoteli.

Už príchod do Bohème naznačuje, že nejde o klasický veľký päťhviezdičkový rezort. Privítajú vás domácou limonádou z ovocia a byliniek z vlastnej záhrady. Táto malá zelená oáza s vôňou rozmarínu, sviečkami v zaváraninových pohároch, miestom na masáže a jogou medzi olivovníkmi pôsobí ako malý tajný svet uprostred Mykonosu.

Nad záhradou sa však začína druhá tvár hotela. Pri bazéne na kopci pulzuje život. Je to skutočné centrum Bohème – veľké ležadlá, pohodlné kreslá, výhľad na more a bar, kde barmani miešajú perfektné Negroni. Práve tu pochopíte, prečo sem chodia ľudia, ktorí nechcú len prespať v luxusnej izbe, ale chcú zažiť atmosféru Mykonosu.

Izby sú modernejšie než v tradičných hoteloch typu Santa Marina, sú snehobiele a pôsobia jemne, no luxusne. Betónové podlahy dávajú priestor industriálny nádych, ale drevené detaily, tkané svietidlá udržiavajú teplo a mykonskú ľahkosť. Raňajky sa podávajú na súkromných balkónoch – takto vyzerá ideálne ráno aj po nočnom živote na Mykonose.

Čo tu však nenájdete? Vlastnú pláž. A to je hlavný rozdiel oproti Mykonos Blanc. Ak chcete ráno ísť rovno na piesok a mať v cene ležadlá, vyberte si hotel pri Ornos. Bohème je pre iný typ cestovateľa – pre toho, kto chce byť blízko života, reštaurácií a nočnej energie ostrova.

Ktoré beach kluby stoja za hriech? Myslím si, že táto časť blogu bude čítanejšia než tá o hoteloch. Veď presne o tom Mykonos je – o beach kluboch, párty a celkovo o nočnom živote. 

Aj keď zvyčajne do beach klubov nechodievam, kvôli tomuto blogu som si dal tú námahu a zopár z nich pre vás prešiel. Mal som tipy od profesionálov a vyspovedal som naozaj mnohých, a preto je táto časť blogu naozaj neoceniteľná.

Do klubov na Mykonose musíte mať rezerváciu a často poriadne dlho vopred. Odporúčam prísť cez víkend, pričom najlepší deň nie je piatoček, ako u nás, ale paradoxne nedeľa.

Paradoxom je to, že Mykonose sú kostoly na každom rohu mesta, ale najsilnejšie „modlitby” sú tu pri západe slnka vo vychýrených kluboch.

 „Západy slnka sú tu lepšie než na Santorini,“ tvrdí mi chlapík, ktorý sa na Santorini narodil. 

Neviem, či mu mám veriť. Mykonos je suchý ostrov, kde, pol roka tu prakticky neprší, a tak majú západy slnka naozaj svoju atmosféru. Možno to má niečo spoločné aj s tým, že na susednom ostrove sa podľa gréckej mytológie narodil Apolón, boh Slnka a jeho dvojča, bohyňa Mesiaca? 

Každopádne, západy slnka sú niečím, čím Mykonos dnes žije.

Na svojich cestách svetom som sa naučil mať rád kvitnúce lupene čerešní, tečúcu rieku, pohľad na hory či púšť. A áno aj východy a západy slnka. Mnoho kmene uctievajú Slnko a Mesiac dodnes – napríklad onio polio v Nagalande, a áno slnko bolo logicky našim prvým božstvom – myslím nás ľudí. Slnku a bohu Ra sa ľudia klaňali v starom Egypte, Inkovia v Cuzco a na Machu Picchu, bohovi Suria (Slnko) sa klaňali veriaci v chráme Konark v indickom štáte Odiša. 

Dnes sa tento rudimentárny trend na Mykonos vrátil.

Neviem, ako to robí, ale DJ pustí Andrea Boceliho a ten keď vo svojej pesničke Time to say goodbye posledný raz vydýchne, ale naozaj v tej sekunde, slnko zmizne za obzorom. Zaznie silný potlesk a influencerky sa okamžite rozbehnú za svojimi fotografiami. Podľa mňa slnko zapadá aj u nich doma, no aj tak investujú majland, aby si mohli zatlieskať práve tu, v beach klube Scorpios. A potom zverejniť fotografiu, ktorá doslova kričí: BOLI SME TU!

Nie všetci si zaplatili stôl ani exkluzívne miesto. Mám pocit, že väčšina dovtedy čakala za vstupnou zónou. Až do západu slnka sem nemali prístup – ten patril iba tým, ktorí súhlasili s povinnou konzumáciou alebo zaplatili vstup. Len čo slnko zmizne za obzorom, priestor sa otvorí všetkým. A zrazu sa celé Scorpios zmení na jedno veľké fotografické štúdio.

Dievčatá sa vykrúcajú v dokonale nacvičených pózach, chalani si upravujú košele a slnečné okuliare, každý hľadá ten správny uhol. Na pár minút akoby hudba prestala byť dôležitá. Hlavné je uloviť záber, ktorý bude vyzerať spontánne. A pritom na ňom pracuje polovica beach klubu. Taká je dnešná doba.

Scorpios sa nachádza na vyprahnutom útese na polostrove Paraga, vysoko nad morom. Nejde len o večerný beach klub, môžete sem prísť už cez deň, ľahnúť si na ležadlo a večer si iba prehodiť košeľu a zostať na párty.

Pozor, deväťdesiat percent účastníkov je skvele nahodených. Niečo medzi divadlom a Instagramom, ale tým správnym „cool“ spôsobom. Černosi z USA v bielych sakách, dámy vo večerných šatách s flitrami, mnohé sa lesknú ako vianočné gule. Približne tretina z nich je potetovaná od hlavy po päty a vyzerajú umelo. Mnohé sú na love. Veď kto si môže dovoliť Scorpios, ten je predsa dobrým úlovkom. Ale chalani sú na tom podobne. V požičanom saku, s vreckom plným bitcoinov a svetovým „kukučom”. Týmto ľuďom patrí dnešný svet. A hlavne sa TU všetci tak tvária. 

Keď prichádzam po drevených schodíkoch z prašného parkoviska, kde ma vyhodil taxík, vstupujem na obrovskú plochu šedého mikrocementu a vítajú ma mladé dievčatá v gréckych róbach.

 „Pán Fellner, máte rezerváciu na večeru, je nám cťou, odprevadíme vás k stolu.“

A tak niekoľko stoviek metrov prechádzame perifériou Scorpios. Áno, čo sa týka dizajnu, je to najkrajší klub na Mykonose. Vraj má pripomínať starogrécku agoru. Dizajn realizovalo aténske štúdio Michaela Schickingera a interiér navrhla Annabell Kutucu. Scorpios je dnes najštýlovejší beach klub na Mykonose a ani Buddha beach bar sa naň nechytá.

Prídeme k rade, kde stojí plno ľudí, ktorí taktiež čakajú na večeru. Po švrťhodinke nás pustia dnu, ale dostaneme sa len do druhého radu. Je voľnejší, ale stále je to rad. Čakáme tu asi polhodinky. 

Zaviažete sa, že zaplatíte sumu, ktorú nemáte v pláne dať za večeru a oni vás postavia do rady. Dvakrát sa čašníkom pripomínam. Odpoveď je vždy tá istá: „Vieme o vás, prosím, ešte chvíľku počkajte.“ 

A tak sledujem okolie. Všetci čašníci sú perfektne oblečení. Pekní mladí ľudia. Tvrdo pracujú, v uchu majú slúchadlá a pôsobí to tu ako v Hollywoodskom filme. Ak by ste chceli natáčať Jamesa Bonda, kulisy máte pripravené. Bohovská atmosféra. 

Naše čakanie sa onedlho skončí a príde za nami čašník s otázkou „Chcete mať najkrajší výhľad? Nech sa páči.“ Nasledujeme ich a zoberú nás naozaj na najkrajšie miesto. Problémom je len to, že slnko je ešte stále silné a sedieť dve hodiny na priamom slnku nebolo najlepšie.

Aj tu, v exkluzívnom Scorpios majú VIP zónu a my tam máme prístup. Objednávame si grécku klasiku ako tzatziki, pita chlieb, ale aj hummus a ďalšie grécke dobroty. Nesmie chýbať ani vongole a cestoviny s morskými príšerkami. Všetko to bolo výborné, ale ja som nedokázal zjesť takmer nič. Je mi strašne zle, asi z toho slnka. Dal som si iba výborné vínko. Chceli nám naliať vínko za 400 eur, ale mne stačilo aj to za 100. Na to, že som nedokázal nič zjesť a väčšinu sme vrátili som zaplatil 350 eur a zdalo sa mi to lacné. Veď po tom podpise s piatimi tisíckami som mal pocit, že som vlastne ušetril. 

Potom zapadlo slnko. Prišli traja starší, veľmi elegantní ľudia. Prišli presne na západ, lenže ho nestihli. Pred Scorpios je kopec a slnko zmizne za horizontom asi o polhodiny skôr. Také drobné sklamanie, ktoré si človek uvedomí, až keď sedí na tom správnom mieste. 

Keď sme prišli, agora – ten veľký centrálny priestor – bola úplne prázdna. Kým sme dojedli, bola doslova nabitá ľuďmi. Zopár dievčat, ktoré sem prišli pre pozornosť a úlovok na noc sa okázalo predvádza. Veľa pózovania, veľa vystatovania, miestami mi to pripadalo ako veľké divadlo ega. Sokrates ani Aristoteles by sem nechodili. No toto je tiež demokracia. Hlas ľudu. Scorpios priťahuje určitý typ ľudí ako sviečka hmyz. Prídu, vložia do toho všetko a mám pocit, že mnohých napokon táto hra aj spáli. 

Západy slnka v Scorpios sú dôvodom, prečo sem toľko ľudí chodí. A áno, ak neviete ísť na Saharu či do napríklad Pamíru, je to dobrá náhrada.navyše v lodičkách či kovbojských čižmách je to predsa len jednoduchšie. V Scorpiose nemôžete byť triezvi. Čím viac alkoholu vám prúdi v žilách, tým lepšie. Dídžeji sú výborní a hrajú presne tú hudbu, aká sa sem hodí.  

Džun, džun džun. Tento longe style zvládnete, aj keď máte vypité. Nikto nečaká, že budete držať akýkoľvek rytmus. Tu je rutmus taký primitívny, že napokon bude on držať vás.

Tak ako má India Tádž Mahal, Kambodža Angkor Wat a Peru Machu Picchu, tak má Mykonos Scorpios. Niet o čom. Sem jednoducho musíte ísť.

Odchádzame domov. Taxík – pardón, transfer – už nestojí 40, ale 50 eur. Chceš? Nechceš? Každému to je jedno. Scorpios priťahuje grázlov na oboch stranách. 

Koľko ste zaplatili naposledy za drahú večeru vo dvojici? Ako podnikateľ sa však musím podeliť o jeden obrovský trik. Tu som zaplatil 350 eur a cítil som sa, že som ušetril, veď pri rezervácii som podpísal, že tu uhradím 5000 eur. Super trik! Teda verím že to bol trik, a keďže som musel dať svoju kreditku, verím, že mi to nedoúčtujú...

Buddha-Bar sa ukrýva v areáli luxusného hotela Santa Marina, ktorý som vám popísal bližšie v časti o hoteloch. Ak sa tu ubytujete, tento bar budete mať priam na skok. 

Ak sem prídete z hlučných ulíc ostrova, zrazu budete mať pocit, že ste prekročili neviditeľnú hranicu. Vonku je chaos Mykonosu, trúbiace štvorkolky a davy turistov. Tu zrazu zavládne pokoj. Palmy, drevo, kameň, dokonale upravené záhrady a súkromná pláž.

Na rozdiel od beach klubu Scorpios tu nikto nesúťaží, kto je krajší. Samozrejme, aj tu stretnete krásnych ľudí, modelky, influencerov či majiteľov jácht kotviacich v zálive. Lenže atmosféra je pokojnejšia. Menej divadla, viac pohody. Aspoň tak som to cítil ja. 

Aj v tomto beach bare musíte rátať s tým, že to nebude lacné. Už len za predjedlo zaplatíte 30 až 40 eur, pričom cena hlavného jedla sa môže vyšplhať až na 100 eur za porciu. Cena fľaše dobrého vína sa začína tam, kde účet v bežnej gréckej taverne koční. 

Tu si môžete objednať sushi. Nie preto, že by ste prišli do Grécka na japonskú kuchyňu, ale preto, že Buddha-Bar je jednoducho Buddha-Bar. A musím uznať, že to funguje. Ázijská kuchyňa s jemným stredomorským dotykom sem akosi patrí. K tomu pohár šampanského, more, jachty a DJ, ktorý začína veľmi nenápadne. 

A potom sa to začne. Slnko sa približuje k horizontu a hlasitosť hudby sa pomaly dvíha. Nie skokom. Tak prirodzene, že si to ani neuvedomíte. A keď slnko zmizne za morom, reštaurácia sa takmer nebadane zmení na klub. Presne to je čaro Buddha-Baru. Nepovie vám: „Teraz začína párty.“ Vy si zrazu uvedomíte, že ste uprostred nej.

Ak je Scorpios chrámom západu slnka, tak Nammos je chrámom obeda a šampanského. Áno, obeda. Sem sa totiž nechodí večer. Sem sa chodí okolo druhej popoludní a od štvrtej sa už obed celkom prirodzene mení na párty. Alebo by sme ju mohli nazvať aj champagne párty. 

Nammos leží na pláži Psarou, ktorá patrí medzi najluxusnejšie pláže celého Grécka. More je neuveriteľne pokojné, piesok jemný a priamo pred vami kotvia jachty, ktoré stoja viac než hotely na celom ostrove. Niektoré majú vlastný vrtuľník, iné vlastný personál. A vy sedíte pár metrov od nich a máte pocit, že na Mykonose neexistuje ekonomická kríza. Tá sem jednoducho nikdy nedorazila.

Na prvý pohľad je Nammos obyčajná plážová reštaurácia. Lenže po pár minútach pochopíte, že ste vstúpili do jednej z najznámejších adries Stredomoria. Sem nechodia iba turisti. Sem prichádzajú futbalisti, filmové hviezdy, šejkovia či majitelia firiem.

Keď sem prídete, odjednajte si rybu. Čerstvé, vystavené na ľade ich uvidíte hneď pri vstupe. K tomu šalát, víno a zopár gréckych predjedál. Koľko tu za čerstvú rybu doplnenú ďalšími gréckymi klasikami zaplatíte? Ryby sa predávajú podľa váhy a účet sa môže veľmi ľahko vyšplhať na niekoľko stoviek eur. Ak si doprajete kvalitné víno alebo šampanské, pokojne to môže byť ešte viac. A napriek tomu sú stoly plné. V sezóne je rezervácia takmer povinnosťou.

Hudba je spočiatku nenápadná. Lenže DJ veľmi dobre vie, čo robí. Každou hodinou pridáva hlasitosť, tempo aj energiu. O štvrtej popoludní už prvé skupinky tancujú. O piatej tancuje polovica reštaurácie.

A potom príde champagne party. Nie je to žiadny presne stanovený program. Jednoducho sa to stane. Najprv prinesú jednu fľašu, potom druhú, zrazu ich je desať. Obsluha pochoduje medzi stolmi s prskavkami, hudba graduje a celý podnik sa postaví na nohy. Tu sa šampanské nenalieva potichu do pohárov. Tu je to predstavenie. Jedna fľaša strieda druhú, niektoré stoja stovky eur, tie najprestížnejšie aj tisíce. A nikto sa nad tým nepozastaví.

V Nammose totiž nejde o to, koľko stojí fľaša. Ide o to, aby ju všetci videli. Na pár minút sa z luxusnej reštaurácie stane javisko, kde hlavnú úlohu nehrá jedlo, ale okázalá radosť zo života. Presne preto sa o Nammose hovorí po celom svete. Tu sa nechodí iba jesť. Tu sa chodí zažiť Mykonos v jeho najhlasnejšej a najokázalejšej podobe.

Ak by som mal vybrať beach club, kde sa dá stráviť celý deň – od desiatej ráno až do západu slnka, bol by to SantAnna. Nie je taký ikonický ako Scorpios, ani tak okázalý ako Nammos. Je to niečo medzi. Akoby si z oboch zobral to najlepšie a trochu sa upokojil.

SantAnna leží na pláži Paraga, len pár stoviek metrov od Scorpios. Keby ste ich spojili do jedného podniku, vzniklo by malé mesto. Kým Scorpios patrí západu slnka, SantAnna patrí celému dňu. Prídete dopoludnia, dáte si raňajky, potom sa presuniete na ležadlo, zaplávate si v mori, neskôr vo veľkom bazéne so slanou vodou, objednáte si obed, popoludní sa pridá DJ a zrazu zistíte, že je večer a vy ste sa ani raz nepozreli na hodinky. Presne takto bol tento areál navrhnutý – aby ste nemali dôvod odísť.

Najväčším lákadlom je obrovský bazén. Vraj najväčší prímorský bazén v Európe. Nie je to len bazén. Je to javisko. Okolo neho sú ostrovčeky s VIP ležadlami, barmi a reštauráciami. Každý si tu nájde svoj svet. Ak chcete pokoj, ľahnete si na pláž. Ak chcete hudbu a život, presuniete sa k bazénu. Je zvláštne, ako na jednom mieste dokážu fungovať dva úplne rozdielne svety.

Ceny? Ste na Mykonose. Koktaily stoja okolo 20 až 30 eur, hlavné jedlá 40 až 80 eur, za kvalitné ležadlo alebo cabanu zaplatíte stovky eur. Keď si doprajete celý deň, účet pokojne prekročí 500 eur. Áno, je to veľa. Na druhej strane, málokde dostanete za svoje peniaze toľko priestoru, služieb a možností.

Ak by som to mal zjednodušiť, povedal by som to takto. Scorpios je miesto, kam idete za rituálom západu slnka. Nammos je javisko bohatých. SantAnna je luxusný plážový rezort bez izieb. Miesto, kde sa deň začína pokojne a končí párty. A práve preto si myslím, že ak máte na Mykonose iba jeden celý deň pri mori, SantAnna je možno tá najlepšia voľba.

Aj keď 180 nie je beach club, musím ho spomenúť. Nachádza sa vysoko nad hlavným mestom Mykonosu a ak je západ slnka v Scorpios krásny, tak v 180 je ešte o niečo krajší. Vo výhľade vám tu nebránia žiadne vrchy, je tu len pohľad na šíre more a slnko pred vašimi očami odchádza priamo do náručia Posidona. Ak ste navyše zvládli návštevu ostrova Delos, lúčite sa s Apolónom a vítate jeho sestru Artemis. 

Do 180 sa viete dostať pešo z mesta Mykonos (Chora), ale odporúčam prísť na miestne parkovisko, idealne taxíkom. Ak prídete vlastným autom, aj ked je parkovisko obrovské, ešte vás skasírujú, 180 je totižto vysoko nad mestom a keďže sem idete najmä kvôli západu slnka, čaká vás výstup do kopca. V tejto horúčave to naozaj nerobte! 

Na vstup do 180 tiež potrebujete rezerváciu a zaviažete sa na povinné konzumné. V Scorpios to nekontrolovali,,ale tu na ňom bazírujú. Rátajte, že zaplatíte tak 100 eur na osobu. Cena závisí od toho, kde sedíte. 

Najdrahšie miesta sú hneď pri DJ-ovi, no tam sa vôbec nebudete počuť. Odporúčam sadnúť si vyššie nad DJ-om a po západe slnka, keď dojete, zísť po kamenných schodíkoch dole a pridať sa k tancujúcim. Všetci sú pekne oblečení, podobne ako v Scorpios, a aj tu je veľa influenceriek. Atmosféra je však omnoho menej nablýskaná a menej afektovaná. 

Ak sem prídete, dajte mi vedieť či moje porovnanie sedí.

Scorpios je omnoho exkluzívnejší, ale aj tak vám 180 odporúčam. Jediným negatívom bolo, že presne tam, kde zapadalo slnko, kotvila veľká zaoceánska loď. Počas hlavnej sezóny tu denne pristane až šesť výletných lodí v novom prístave, ktorý je presne vo výhľade. Všetko ostatné však bolo super. Ceny vína sú podobné ako v Scorpios, rovnako aj jedla, hoci nemajú tie najdrahšie položky. Neviem, ako to DJ načasoval, ale pustil Bocelliho a s poslednými tónmi sa slnko stratilo za obzorom. Nasledoval veľký a úplne zaslúžený potlesk.

Sem odporúčam prísť taxíkom, ale späť do mesta pokojne choďte pešo. Scorpios zatvárajú okolo polnoci, no 180 už o 23.00, čo je na Mykonos pomerne skoro. Mesto je pritom ešte dlhé hodiny živé a dá sa povedať, že práve vtedy prídete do toho najlepšieho. V noci a dole kopcom – jediný problém je, že sa môžete trochu šmýkať – je cesta úplne bez problémov a za pätnásť minút ste v starom meste, v Chore.

Máme toho istého taxikára už tretí deň. Naposledy odo mňa zobrat 35 eur. „Tak málo?“ Začudoval som sa a on mi na to odpovedal, že pokojne môžem dať viac. Je to vtipný 22-ročný chalan z dedinky pri Tesalonikách. Jeho otec je rybár a on skúša šťastie tu na Mykonose, kde sa peniaze prúdom. Pýtam sa ho na najlepšie kluby a spomína samozrejme Scorpios či Zumu. „Minule som viezol dve baby, ktoré boli tak v mojom veku. Išli do butiku, tam si požičali šaty a tvrdili, že si ich chcú vyskúšať. Potom som ich zaviezol do klubu, kde si urobili fotografie. Keď sa odfotili, šli späť do butiku, kde šaty vrátili. Vieš, tu na Mykonose nemusí byť draho, ale ak chceš ísť do tých klubov, ukázať sa tam a urobiť si selfiečka, tak za to zaplať. Na tom je to založené.” Vysvetľuje mi.

Po zozname beach klubov pridávam aj krátky zoznam nočných klubov, ktoré sa oplatí navštíviť, ak ste sem prišli za nočným životom.

Ak sa niekde na Mykonose rodia legendy, tak je to v Cavo Paradiso. Klub stojí vysoko na útese nad Paradise Beach a už viac než tridsať rokov patrí medzi najslávnejšie open-air kluby sveta. Hrávali tu Carl Cox, David Guetta, Tiësto, Armin van Buuren či Steve Aoki. Sem sa nejde na drink. Sem sa ide za hudbou. Párty sa začína pred polnocou, no to najlepšie prichádza až nad ránom, keď sa spoza Egejského mora objaví prvé slnko. Tancovať pri bazéne na hrane útesu a sledovať východ slnka patrí medzi zážitky, na ktoré sa nezabúda. Ak je Scorpios chrámom západu slnka, tak Cavo Paradiso je chrámom jeho východu.

Skandinavian Bar je presným opakom luxusných beach klubov. Žiadne VIP lóže, žiadne šampanské za tisíce eur, žiadne pózovanie. Tento bar funguje už od sedemdesiatych rokov a prežil všetky módne vlny Mykonosu. Práve preto je legendou. Začínajú tu večery mladých Európanov, ktorí sa prišli zabaviť a neriešia, kto sedí pri vedľajšom stole. Terasa sa postupne zapĺňa, drinky sú podstatne dostupnejšie než na pláži a okolo polnoci sa otvorí tanečný parket. Ak chcete zažiť Mykonos tak, ako ho poznali ešte vaši rodičia, začnite večer práve tu.

Scarpa Bar leží v časti Malé Benátky a podľa mňa má jednu z najkrajších polôh na celom ostrove. Sedíte doslova nad morom. Vlny narážajú do skál pod nohami, oproti sa točia veterné mlyny a slnko pomaly mizne za horizontom. Cez deň je to romantické miesto na koktail. Večer sa však atmosféra zmení. DJ pridá hlasitosť, ľudia sa postavia od stolov a z elegantného baru sa stane tanečný podnik pod holým nebom.

Queen je malý bar ukrytý v spleti úzkych uličiek Chory. Keby ste okolo neho prešli cez deň, možno si ho ani nevšimnete. Večer sa však premení na jedno z najživších miest v centre mesta. Ľudia stoja s koktailmi priamo na ulici, hrá hlasná hudba, všetci sa rozprávajú, smejú a život sa z baru postupne vylieva do okolitých uličiek. Queen nie je o výhľadoch ani o luxusných interiéroch. Je o tom, že si dáte jeden koktail a zrazu zistíte, že prešli dve hodiny. Je to ideálne miesto na rozbeh večera predtým, než sa vyberiete ďalej do nočného Mykonosu.

Jedlo je súčasťou zážitku a na Mykonose je to topka. Ak zavítate do obchodu, všetko je vraj o 30 % drahšie než na pevnine. To však neviem posúdiť. Mal som pocit, že tu boli normálne ceny, klasika. Je pravda, že keď som pred necelým rokom putoval do ortodoxného kláštora na polostrove Athos, tak som spal v meste Ierissos a tam boli ceny tretinové. No toto je Mykonos a podľa mňa jedlo nie je problém. Každý si tu nájde svoje podľa toho, koľko je ochotný minúť.

Ak chcete vyhnúť jedlu v kluboch, môžete, mňa to ale nevyšlo príliš draho. Väčšinou som platil 80 eur na osobu a to som si vždy doprial perfektné vínko, morské príšerky, kávičku atď. Viac sa minúť nedalo... Pil som kvalitné grecke vína a reštaurácie boli pri mori so super polohou. Problém Mykonosu je ten, že som pribral a po návrate budem musieť držať diétu.

Ak by som mal odporučiť jednu klasickú grécku tavernu, kam by som bez váhania poslal svojich priateľov, bola by to práve táto. Nie je najluxusnejšia. Nie je najfotografovanejšia. Ale je chutná. Aj preto sa na viacerých portáloch označuje za jednu z najlepších reštaurácií Mykonosu. 

Po niekoľkých večeroch v beach kluboch, kde účet rastie rýchlejšie než hladina šampanského, dostanete chuť na niečo normálne. A práve vtedy objavíte To Apomero v Ornose. Nenájdete ho priamo na pláži ani pred ním neparkujú Lamborghini. Je schovaný o pár ulíc ďalej, akoby ani nechcel, aby o ňom vedeli všetci. 

Sedíte pod stromami na príjemnom dvore, okolo vás blikajú drobné svetlá, z reproduktorov hrá nenápadná grécka hudba a obsluha vás víta tak, akoby ste boli starí známi. Žiadne pózovanie, žiadne influencerky hľadajúce správny uhol. Len ľudia, ktorí prišli dobre sa najesť. Presne túto rodinnú atmosféru vyzdvihujú aj návštevníci – mnohí sa sem počas jednej dovolenky vrátia dvakrát či trikrát.

V jedálnom lístku nájdete musaku, grilované mäso, grécky šalát a čerstvé ryby. Nič sa tu nesnaží byť moderné za každú cenu. Kuchyňa je poctivá, grécka a porcie sú také veľké, že konečne nemáte pocit, že vám na tanieri nechali miesto na fotografovanie. A potom príde účet. Lenže tu zrazu zistím, že večera vo dvojici stojí menej než koktail v Nammose. Na tomto ostrove je to skoro zázrak. Aj preto má To Apomero povesť jedného z najlepších pomerov ceny a kvality na celom Mykonose.

Ak sa ma spýtate, kde som na Mykonose cítil to pravé Grécko, odpoviem bez rozmýšľania – v Kostantis.

Taverna stojí priamo na piesku v zálive Ornos. Doslova. Sedíte pri stole, vyzujete si topánky a nohy máte v piesku. Pred sebou pokojné more, v diaľke sa vidíte jachty a čašník vám prinesie čerstvú rybu, ktorá ešte ráno plávala v Egejskom mori. Takto si predstavujem dovolenku v Grécku.

Po návšteve beach klubov, kde sa často viac fotografuje než je, je Kostantis príjemným návratom na zem. Nikto sa tu nepredvádza. Ľudia prišli jesť. A prišli sa naozaj dobre najesť. Práve čerstvé ryby, morské plody, grilované kalamáre, musaka či jahňacie patria medzi jedlá, ktoré sa oplatí si tu objednať. Hladní ani sklamaní neodídete.

Ceny? Na Mykonos až prekvapivo rozumné. Večera vo dvojici s vínom vás síce nebude stáť toľko ako v dedinskej taverne na Kréte, no stále je to výrazne menej než v Nammose alebo Scorpios. A hlavne máte pocit, že platíte za jedlo, nie za to, kto sedí pri vedľajšom stole.

Večer je tu nádherný. Slnko pomaly zapadá nad zálivom Ornos, more sa upokojí a v piesku zostávajú iba stopy bosých nôh. Žiadne veľké predstavenie, žiadne prskavky, žiadna champagne party. Len vôňa grilovaných rýb, pohár bieleho vína a šum mora.

Kuzina je presne ten typ reštaurácie, kam si večer oblečiete ľanovú košeľu alebo letné šaty a vôbec vám to nepripadá prehnané. Nie preto, že by to niekto vyžadoval, ale preto, že atmosféra si o to jednoducho povie sama.

Leží priamo na pláži Ornos, no nemá ambíciu byť ďalším hlučným beach klubom. Je elegantná, kultivovaná a sebavedomá. Nepotrebuje DJ-a, ktorý vám roztrasie pohár na stole, ani tanečníkov s prskavkami. Práve pokojná, sofistikovaná atmosféra patrí medzi dôvody, prečo sa sem hostia pravidelne vracajú. 

Kuchyňa spája Grécko s Áziou a robí to veľmi prirodzene. Čerstvé ryby, morské plody, sushi či grilovaná chobotnica sa podávajú bez zbytočného divadla. Všetko pôsobí premyslene, no nie prekombinovane. Aj preto sem chodia páry na romantickú večeru, rodiny oslavovať výnimočné chvíle a ľudia, ktorí už nepotrebujú dokazovať, že sú na najhlasnejšej adrese ostrova.

Ceny zodpovedajú kvalite. Nie ste v taverne, ale ani v podniku, kde účet rastie iba preto, že sedíte vedľa miliardára. Platíte za kuchyňu, servis a atmosféru. A to je podľa mňa férovejší obchod.

Veranda patrí medzi reštaurácie, ktoré si nevyberiete kvôli menu, ale kvôli polohe. Nachádza sa priamo v Little Venice (Malé Benátky), priamo v srdci Chory, a záliv máte ako na dlani. Nad vami sú biele domčeky, veterné mlyny, more a večer stovky svetiel, ktoré robia z Mykonosu jedno z najfotogenickejších miest Grécka.

Sem nechoďte na rýchly obed. Príďte večer, ideálne hodinu pred západom slnka, objednajte si fľašu vína a nechajte si čas. Je to reštaurácia pre páry, pre ľudí, ktorí oslavujú výnimočný večer, ale aj pre tých, ktorí chcú zažiť Mykonos bez hlasnej hudby a beach klubov.

Na Mykonose veľa podnikov súťaží o to, kto bude hlasnejší. Veranda ide opačným smerom. Keď sa zotmie a pred vašimi očami sa rozsvieti romantická štvrť Malé Benátky, pochopíte, prečo sem ľudia chodia už celé roky. Nie je to najluxusnejšia reštaurácia na ostrove, ale budete sa tu cítiť naozaj príjemne.

Tak ako na mnohých gréckych ostrovoch, aj tu sa hlavné mesto volá rovnako ako samotný ostrov – Mykonos Town. Miestni mu však hovoria Chora, čo v preklade znamená mesto. A áno, do hlavného mesta sa určite oplatí ísť. Vlastne by som povedal, že bez Chory ste Mykonos úplne nezažili. 

Je to prekrásne mestečko s labyrintom uličiek. Naozaj, čosi nádherné. Mesto som prešiel asi päťkrát hore-dole, cez deň aj v noci a stále som objavoval nové zákutia.  Teraz tu však poznám každý roh, každú zákrutu, ale pri prvej návšteve môžete ľahko v tomto labyrinte uličiek zablúdiť. 

Všetko sa sústredí okolo starého prístavu. Je to malá zátoka so zopár kostolíkmi, loďkami a mólami, odkiaľ odchádzajú turistické lode na okolité ostrovy. 

Potom zamierte do obchodíkov na ulici Matogianni. Nájdete tu grécke výrobky, šperky, suveníry, ale aj dizajnové kúsky.

Keď už budete mať nakúpené, určite zamierte do štvrti z názvom Malé Benátky. Prvýkrát sa mi podarilo ich minúť. Nie preto, žeby nestáli za to, ale pretože sa nachádzajú vo vedľajšej zátoke, trošku vedľa. Keď sem prídete, pochopíte, prečo patria medzi najfotografovanejšie miesta Mykonosu.

Malé Benátky sú najstaršou časťou Chory.  Keď prejdete cez Malé Benátky stúpate do malého kopca, kde nájdete súbor veterných mlynov, ďalšej veľkej atrakcie Mykonosu. Tie mlyny som videl na Mykonose na rôznych miestach ale tu v Kato Myloi, čo v preklade znamená „dolné mlyny“  je ich asi najviac na jednom mieste. Stoja otočené na sever, odkiaľ celé stáročia prichádzal najsilnejší vietor Meltemi.

Ak budete hladní, dajte si grécky šalát. Nemusíte si ho dosolovať, lebo vietor vám vždy zopár kvapiek slanej vody dohodí. Pri potulkách mestom si dajte pozor aj na chodníky, ktoré sú tu neustále mokré.

A potom tu je kostol, ktorý pozná každý, kto niekedy videl fotografiu Mykonosu. Kostol Panagia Paraportiani patrí medzi najfotografovanejšie sakrálne stavby ostrova a je jedným zo symbolov ostrova. Jeho oslnivo biele steny nádherne kontrastujú s modrou oblohou a azúrovým Egejským morom, čím vytvárajú ikonický obraz gréckych Kyklád. Názov Paraportiani znamená „Panna Mária pri vedľajšej bráne“ a pripomína, že kostol kedysi stál vedľa bočnej vstupnej brány stredovekého hradu.

V skutočnosti nejde o jediný kostol, ale o unikátny komplex piatich kaplniek, ktoré vznikali postupne od 15. do 17. storočia. Štyri kaplnky tvoria spodnú časť stavby a piata bola postavená nad nimi, čím vznikla nezameniteľná organická silueta bez pravých uhlov. Práve táto jedinečná architektúra robí z Paraportiani jednu z najvýznamnejších pamiatok gréckych Kyklád a jedno z najikonickejších diel tradičnej egejskej architektúry.

V centre Chory budete opakovane prechádzať nádhernými uzučkými uličkami. Natrafíte na kostolík s červenou strechou, červené oleandre a obrusy na stoloch reštaurácií sú tiež červeno-biele. Aj loďka je červená, rovnako ako aj šaty dievčaťa, ktoré láka turistov dovnútra reštaurácií. Červené drevené dvere do domu vystriedajú svetlomodré, tmavomodré, tyrkysové, akvamarínové, šedé. Domy sú biele, ale drevené schodiská a okenice sú rôznych farieb a naozaj nádherné. Celé mesto je naozaj fotogenické a musí sa vám páčiť!

Mykonos nie je zrovna o klasickom poznaní. Priveľa vedomostí tu nezískate, skôr viete o veľa prísť a vaša peňaženka rozhodne pobyt na Mykonose pocíti. 

Jednou z možností prepravy po ostrove je požičanie si štvorkoliek. Je to veľká klasika a viete sa nimi preháňať po celom ostrove. Ďalšou z možností je siahnuť po skútri, ktorý vás na celý deň vyjde okolo 100 eur. 

Problém Mykonosu je otrasná doprava v oblastiach, kde je najviac hotelov. V zápchach môžete stráviť dlhé minúty a na uzučkých cestičkách, ktoré častokrát vedú pomedzi múry môžete prenajaté druhé auto oškrieť. 

Ak však máte svoju dopravu, vyrazte na výlet k majáku Armenistis na severozápade ostrova. Nachádza sa na vyvýšenom mieste a je to pekné romantické miesto. 

Tým akčnejším dovolenkárom radím ísť k zálivu Korfos Bay pri Ornose. Ide o perfektné miesto na kitesurfing či windsurfing. Vietor tu fúka nepretržite a ak ste nadšenec vetra, Mykonos a zátoka  Korfos sa stane vašim domovom.

Základom návštevy Mykonosu je navštíviť zopár beach klubov. Druhým zážitkom je navštíviť zopár pláží. Ak ich chcete vidieť čo najviac a nechcete si to zbytočne predražiť, mám pre vás jeden tip. Kúpte si celodenný lístok na lodičku (Mykonos Water Taxi) za približne 20 eur a ona vás bude voziť z pláže na pláž. Loďka má svoj rozvrh a premáva od desiatej do šiestej večer. Vysadí vás na jednej zo siedmich pláží a ďalšia, ktorá príde povedzme o hodinku, vás zoberie ďalej. Môžete tak navštíviť aj najdlhšiu pláž Mykonosu, ktorou je pláž Elia. 

Ak budete mať pocit, že už ste na Mykonose videli naozaj všetko, vyrazte na okolité ostrovčeky. Práve to je jedna z veľkých výhod tohto malého ostrova. Nemusíte robiť veľké plány. Z pláže Ornos odchádzajú malé lodičky, dinghy a rôzne výletné člny, ktoré vás zoberú na miesta, kde je more ešte krajšie než pri samotnom Mykonose. 

Najlepším tipom na kúpanie a šnorchlovanie je susedný neobývaný ostrov Rinia (Rineia). Práve tu nájdete azúrovú vodu, pokojné zátoky a pocit, že ste na chvíľu unikli z preplneného Mykonosu. Ak bývate v Ornos Bay, nemusíte ani chodiť do Chory. More máte doslova na dosah a tie najkrajšie miesta sú hneď za rohom.

Ak však chcete navštíviť pamiatky, do Chory musíte. A ešte lepšie – vyrazte na Delos.

Delos je podľa mňa jeden z najlepších výletov, ktoré môžete z Mykonosu absolvovať. Na samotnom Mykonose veľa histórie nenájdete. Ostrov dnes žije hlavne súčasnosťou – plážami, klubmi a luxusom. Delos je úplný opak. Je to miesto, ktoré vám pripomenie, že Egejské more nebolo iba kulisou pre dnešné dovolenky, ale kolískou civilizácie. Z hotela vyrazíte približne o deviatej ráno a okolo štvrtej popoludní ste späť. Ideálny jednodňový výlet. 

Delos bolo posvätným srdcom starovekého Grécka. Podľa gréckej mytológie sa tu narodili dvojičky Apolón, boh slnka, a Artemis, bohyňa mesiaca. Ostrov bol náboženským centrom, miestom chrámov, obchodu a obrovského bohatstva. Dnes tu už nikto nežije – je to zakázané – ale kamene stále rozprávajú príbeh jednej z najvýznamnejších civilizácií sveta.

Delos je zapísaný na zozname UNESCO a patrí medzi najvýznamnejšie archeologické lokality Grécka. Je to výborný kontrast k dnešnému Mykonosu. Ostrovu, ktorý je dnes symbolom povrchného luxusu, dá Delos hĺbku. A práve preto by som tento výlet odporučil každému.

Na Mykonose si človek rýchlo zvykne, že čas je relatívny. Na taxík čakáte, v prístave čakáte na trajekt a v lete sú presuny medzi ostrovmi niekedy malým dobrodružstvom. Existuje však spôsob, pri ktorom čakanie prakticky zmizne. Vrtuľník.

Nie je to už iba hračka miliardárov. V Grécku vznikla služba hoper, ktorá predáva miesta v helikoptére podobne ako letenky. Nemusíte si prenajímať celý vrtuľník. Rezervujete si iba svoje sedadlo a letíte spolu s ďalšími cestujúcimi. Hoper funguje ako prvá pravidelná helikoptérová sieť medzi gréckymi ostrovmi a spája napríklad Mykonos so Santorini či ďalšími ostrovmi.

Predstavte si to. Ráno sa naraňajkujete vo svojom hoteli pri bazéne na Mykonose a obed si už dáte na Santorini. Namiesto niekoľkohodinového trajektu sedíte za pár minút nad Egejským morom. Trasa Mykonos – Santorini trvá približne 35–40 minút a cena začína približne od 300 eur za osobu podľa termínu a dostupnosti. Samozrejme, dá sa prenajať aj vrtuľník na súkromnú jazdu, tam ale už cena začína pri sume 2000 eur.

Samotný zážitok je možno ešte väčší než praktická stránka. Priletíte na heliport, nie na klasické letisko. Žiadne rady, žiadne veľké terminály. Stačí prísť približne 20 minút pred odletom a môžete nastúpiť. Pilot pred vami naštartuje stroj a o chvíľu sa Mykonos začne pod vami zmenšovať.

Preletíte nad Delosom, ostrovom, ktorý kedysi bol náboženským centrom celého Grécka. Ostrov, kde sa podľa mytológie narodili Apolón a Artemis, dnes leží ticho uprostred mora. Z vrtuľníka ešte viac vynikne kontrast medzi starovekou históriou a dnešným luxusným Mykonosom.

Ako si kúpiť lístok na prepravu vrtuľníkom? Jednoducho cez web alebo aplikáciu hoper. Vyberiete trasu, dátum, počet cestujúcich a zakúpite si konkrétne miesto. Funguje to podobne ako letecká spoločnosť, iba namiesto Airbusu čaká na vás malý vrtuľník.

Samozrejme, stále to nie je lacná doprava. Za cenu jedného letu máte na Mykonose niekoľko večerí alebo fľašu dobrého šampanského v beach klube. Ale práve na tomto ostrove, kde ľudia bežne platia tisíce eur za stôl na pár hodín, dáva vrtuľník možno väčší zmysel. Nekupujete si ďalšiu vec. Kupujete si čas a pohľad, ktorý z trajektu nikdy neuvidíte.

A ešte jedna vec. Ak máte na Mykonose iba pár dní a chcete spojiť viac ostrovov, toto je úplne iná liga cestovania. Kyklady sú nádherné zo zeme, ale ešte krajšie zhora.

• Nechoďte sem. Lacná letenka na Mykonos je pascou na myši. Priletíte a čo teraz? Všetko je na Mykonose niekoľkonásobne drahšie než inde. Už okolité ostrovy ako Naxos či Paxos, Tmos, kam sa viete poľahky prepraviť trajektom sú výrazne lacnejšie. 
• Prepravujte sa verejnou dopravou. Miestna verejná doprava funguje spoľahlivo a je lacná. Nemusíte platiť spomínaných 40 eur za taxík či transfer, ale môžete ísť MHD. Lístok stojí 2,5 eur. Musíte si to zakúpiť vopred v malom stánku. Rátajte však s tým, že istý čas strávite v rade. Tá je tu takmer neustále a turisti sú extrémne spomalení. Lístky predávajú slušné panie, ktoré berú hotovosť. Takisto si dajte pozor na to, že z hlavného mesta autobusy nejdú z prístavu, ale musíte ísť z autobusovej „stanice“. Ide o fabriku, ktorá sa nachádza asi 5 minút pešo od zoskupenia veterných mlynov nad Little Venice. 
• Ušetrite na prenájme ležadiel. Neplaťte za ne 60 eur na deň, ale lahnite si na pláži na svoj uterák zadarmo. 
• Nestravujte sa v najdrahších podnikoch. Aj na Mykonose som našiel reštaurácie, kde som za jedlo zaplatil 10 eur a pol litra domáceho vínka v karafe je omnoho lacnejšie než sedmička. Mykonos ako taký však nie je miestom, kam sa chodí šetriť. Vyberte sa v Grécku inam alebo odleťte do Tuzly v Bosne.

Keď umelci objavili Mykonos v 70. rokoch 20. storočia, ostrov bol úplne iný svet. Letisko ešte neexistovalo, luxusné hotely ani beach kluby tiež nie. Domáci na nových návštevníkov neboli vždy nadšení a mnohých z nich nechceli nechať dlhodobo prespávať vo svojich domoch. A tak sa spávalo na plážach. Na divoko.

Na ostrov začali prichádzať hipisáci, umelci, dobrodruhovia, ale aj deti z bohatých rodín, ktoré sem privádzali svojich priateľov – prvých „jet setterov“. Všetci tu našli niečo, čo v ich domovských krajinách často chýbalo: slobodu. Na Mykonose ste sa jednoducho uvoľnili a roztiahli krídla.

Dnes je ostrov úplne iný. Slobodu vystriedal luxus, bohémsku jednoduchosť nahradili značky, šperky, jachty a dokonalé fotografie na sociálnych sieťach. A grécke víno z karafy v kluboch nahradili hektolitre exkluzívneho šampanského. Prichádzajú ľudia v trblietavých šatách sledovať západ slnka, s pohárom a telefónom v ruke, pripravení zachytiť ten správny moment. 

Keď slnko zapadne, pozlátko zmizne a úder tvrdej reality je o to silnejší. 

Mykonos nie je miestom, ktoré vás obohatí. Rátajte skôr s tým, že odídete chudobnejší s vetrom vo svojej peňaženke a možno s otázkou „prečo som tu vlastne bol“? A predsa sa veľká časť ľudí vracia. Znovu a znovu. 

Prečo? Pretože Mykonos má zvláštnu energiu. Je tu bohémska hriešna a trochu povrchná atmosféra, ktorá funguje a my, ľudia, sem-tam zrejme potrebujeme zhrešiť. Mykonos bol zdá sa na tento účel vytvorený. 

Veď ani grécki bohovia neboli bezúhonní. Preto pamätajte, čo sa stane na Mykonose, ostane na Mykonose. Vidíme sa!