Šeki – orientálna rozprávka pod kaukazskými horami

Genialitou a bonusom tohto miesta ako turistickej destinácie je už len to, že, ukryté v doline pod veľkými kopcami, je mimo hlavného mesta Baku, a tak sem nezavíta každý, kto sa v Azerbajdžane ocitne. Do Šeki sa dostanete najlepšie po zemi - autobusom, mikrobusom alebo autom. Od metropoly je vzdialené „iba“ cca 330 kilometrov, no cesta sem z Baku trvá aj viac ako šesť hodín (počas ktorej môžete zastaviť pri bahenných sopkách, či v historickom Šamachi). Práve odľahlosť, vzdialenosť od hlavného mesta a nezaľudnenosť Šeki zvyšuje jeho atraktivitu, ktorú ako cestovateľ určite oceníte... Ak sa sem vyberiete z Gruzínska, tak počítajte s tým, že z hranice sa do Šeki dostanete za cca hodinu a pol. Aj tu si môžete spríjemniť cestu a zastaviť sa v Zaqatale či v Balakane.

Po príchode do mesta už ide všetko ako po masle, nikde sa nestratíte, všade sa dostanete. Šeki nie je žiadnym obrovským mestom, žije tu necelých cca 70 000 obyvateľov. Na jeho prehliadku ani nebudete potrebovať dopravu, všetko zvládnete pekne po vlastných. My s BUBO skupinami sa zvykneme ubytovať v našom obľúbenom, jednom z najlepších hotelov mesta - Isaan, ktorý má dokonca pre svojich hostí aj vlastné spa, čo v Azerbajdžane vôbec nie je bežná záležitosť. Isaan leží v bočnej uličke, len pár minút chôdze od hlavného námestia, takže mesto so všetkými jeho krásami máme na dosah...

Na Šeki vám bude skutočne stačiť aj niekoľko hodín. Nie ako v metropole Baku, kde vám samotné presuny zhltnú celé desiatky minút. Všetko podstatné a zaujímavé, čo tu potrebujete vidieť, je prakticky v centre starého mesta a pozdĺž hlavnej ulice, ktorú sprevádza malá riečka. Medzi hlavným námestím a starou pevnosťou, ukrytou za hradbami, prejdete peši cca dva kilometre.

Ešte predtým si však v hoteli vychutnáme skvelé raňajky. Tie v týchto končinách väčšinou predstavujú čerstvú zeleninu, uhorky, rajčiny, biely slaný syr, olivy, med, vajcia, biely jogurt a čerstvý chlieb, alebo ešte teplé chlebové placky. K tomu niekoľko malých pohárikov čaju, a takto posilnení môžeme vyraziť spoznávať čarovné Šeki...

Čo si v Šeki pozrieť tak, aby ste si mesto naozaj naplno vychutnali? Nech sa páči, takto objavujeme Šeki my s  BUBO, aby sme z kaukazskej perly vyťažili maximum.  Odporúčame - hneď ráno je tým najlepším miestom trhovisko a neskôr sa vrhnite na pamiatky.

Ráno, keď Šeki ešte len ožíva po raňajkách, je trhovisko tým najlepším miestom, kde začať prehliadku tohto pôvabného kaukazského mesta. Pamiatky počkajú, tie nehybne a hrdo stoja na svojom mieste, ale práve na trhovisku je ráno najviac ľudí, najviac tovaru,  a teda aj najviac tej čarovnej orientálnej príchute, ktorú Šeki v sebe ukrýva. Najlákavejším bazárom mesta je Teze Bazar, teda Čerstvý bazár. Ako už názov napovedá, nájdete tu veľké množstvo chutných čerstvých surovín, najrôznejších plodov, potravín, zeleniny či ovocia.

Trhovisko v sebe má silnú dušu Orientu, zistíte to hneď, ako sa tu ocitnete. Len prejdete bránou a na ulici si všimnete domácich obyvateľov predávať všetko možné. Niektorí predávajú z plachty, iní z vedra, a tých pár ďalších pokojne aj z rúk. My však kráčame ďalej, a po prvotnom chaose objavíme trhovisko, ktoré má aj svoje pravidlá. Na pravej strane sú malé mäsiarstva, oproti nim predavači sušeného ovocia, orieškov, cukroviniek, sladkých aj slaných drobností. Ponoríme sa hlbšie a natrafíme aj na chalvu, koreniny, bylinky, čaje alebo nahrubo nasekaný cukor.

Na trhovisku si doprajeme pokojne aj pol hodinu alebo hodinu času, tu je jednoducho stále čo robiť. Túlať sa medzi obchodíkmi, ochutnávať, ale aj len tak sa zastaviť, nachvíľu vypnúť a sledovať ten podmanivý chaos okolo seba...

Hlavnou ulicou mesta stúpame k najväčšiemu ťaháku mesta - Chánovmu palácu. Na konci ulice stoja kamenné hradby a za nimi komplex viacerých budov. Z hlavného námestia sem príjemná prechádzka mestom trvá cca 25–35 minút, podľa tempa a podľa toho, koľko krás budete chcieť zvečniť do svojho fotoaparátu. Chánov palác je najdôležitejšia a najznámejšia pamiatka celého Šeki, a už len kvôli nemu samotnému sa sem oplatí merať cestu. V roku 1797 ho nechal pre seba postaviť panovník, chán Muhammed Hasan, a odvtedy bol domovom tunajších vládcov.

Na prvý pohľad mi pripomína teheránsky Golestánsky palác, ale žiadny div - od Iránu zase nie sme tak veľmi ďaleko. Nádvorie zdobí fontána s vodnou nádržou, v priečelí sa trblieta niekoľko malých zrkadiel. Na palác vrhajú tieň vysoké stromy, ktoré vysadili pred mnohými rokmi okolo celej stavby. Každá miestnosť za stenami paláca sa líši od tej predošlej. Ponárame sa do prítmia miestností a hľadáme maličké detaily, ktorými je palác presýtený. Farebné maľované obrázky, dobový nábytok, ukážková keramika, zrkadielka, staré perzské koberce, či prepracované maľby... Vonku sa dá príjemne posedieť a nechať sa unášať vlastnou fantáziou.

Celý Areál pevnosti, ktorého súčasťou je aj Chánov palác, je fascinujúca spleť viacerých zaujímavostí. Vyjdeme z paláca smerom doprava, kráčame chodníkom a o pár minút stojíme zoči-voči krásnemu zrekonštruovanému Albánskemu kostolu. Počujete dobre, Albánsko nie je v tomto prípade preklepom, hoci sa nachádza na Balkáne.

Kedysi dávno tu v Azerbajdžane totiž existovala albánska kultúra, ktorá s tou európskou nemala vôbec nič spoločné. Keď vojdete dnu, nájdete v ňom múzeum s tradičnými drobnosťami a predmetmi, od látok, kobercov cez nádoby, kuchynské náčinie až po staré fotky. Ide o pomerne malé miesto a tak za desať minút vychádzame von.

Naproti cez ulicu stojí ďalšie múzeum, tentokrát v typicky socialistickej budove, akú poznáme aj z dávnych ulíc Československa, Ukrajiny, bieloruského Minsku, či uzbeckého Taškentu. Múzeum skrýva históriu Šeki, ale nepatrí k tým najzaujímavejším v Azerbajdžane, tak sa ním pokojne len prejdite. Vonku, len o pár krokov ďalej nás čaká ďalšie zaujímavé miesto.

Len pár metrov od múzea, už takmer pri východe z pevnosti po ľavej strane, sa nachádza dielňa, kde sa vyrába tradičná šebaka – krásne zdobené drevené okná, prešpikované farebnými sklíčkami. Videli sme ich pred chvíľkou v paláci a našli by sme ich na mnohých historických stavbách starého Azerbajdžanu. Predávajú tu aj suveníry a pár  zaujímavých chvíľ sa tu rozhodne dá stráviť.

Z pevnosti sa vyberieme opäť hlavnou cestou nazad k námestiu. Pôjdeme svižne dole briežkom, a o necelých pätnásť minút už stojíme pred kamenným karavanserajom. Kedysi cez Šeki viedla legendami opradená Hodvábna cesta. Po obchodníkoch, križujúcich tieto končiny tu dodnes ostal starý palác karavanseraj. Aj vtedy im slúžil na prenocovanie, či obchodovanie.

Celú Hodvábnu cestu lemovali kedysi stovky podobných zariadení. Niektoré boli luxusnejšie, ako tento v Šeki, iné fungovali len ako prístrešok pre pútnikov, ktorí za úsvitu opäť vzali svoj tovar a pokračovali ďalej. Okrem izieb je tu aj príjemná čajovňa. Boxy sú vystlaté vankúšmi, ľudia na nich odpočívajú pri pohároch lahodného čaju. Aj keby ste čaj nechceli, neodoláte...

Ak ste však sami, veľmi tu nepochodíte, pretože väčšinou predávaj čaj len na veľké kanvice. No ak ste skupina, loviaca autentické zážitky, je to ideálne miesto...

Len pár minút chôdze od karavanseraju nás privedie k tej najlepšej chalve v celom Azerbajdžane! Cestou ešte míňame viaceré obchodíky s lákavými suvenírmi, no my už hľadáme adresu „M. F. Axundov, Prospekt Ev 122“. Tu totiž stojí obchod „Aliahmed Širniyyat Evi“ - presne to miesto, kde sa chcete ocitnúť, ak máte radi sladkosti!

V obchodíku, ktorý vôbec nie je veľký, stretnete hneď viacerých členov rodiny, ktorí sa výrobou chalvy živia už niekoľko generácií. V Šeki je to takpovediac povinná zastávka, no dav turistov tu rozhodne nečakajte. Tradičná chalva zo Šeki nie je taká, ako ju poznáte z Turecka, ale skôr pripomína baklavu, plnú orieškov, medu, geniálnej chute presladených dobrôt ako z Arábie. Môžete ju ochutnať priamo na mieste, alebo si nechať čerstvú chalvu zabaliť aj domov. Škatuľka stojí len zopár manátov a verte, že vám vydrží pokojne aj dva či tri týždne na ceste.

Šeki možno nie je práve vychýrenou gastronomickou destináciou, no to rozhodne nie je prekážkou na to, aby ste sa tu perfektne najedli. Na obed sa vyberte do podniku Chalabi Khan na ulici Pr.Akhundov. Leží v centre mesta a ponúka skvelú lokálnu kuchyňu - vynikajúce grilované kebaby, šašlíky či jahňacie kotlety. K nim si dokonca môžete dať aj miestne pivo Xidarlan, ktoré nemajú v každom azerbajdžanskom podniku. Príjemne si tu posedíme, pozhovárame, vstrebáme zážitky, ktoré ste ulovili za celý čas, odkedy ste tu a po skvelom obede sa vraciame do ulíc.

Po tom, ako sme si v Šeki vychutnali všetky zaujímavé miesta, odvezieme sa do cca päť kilometrov vzdialenej dedinky menom Kish (Kiš). Cesta sem kvôli horším cestám môže trvať dvadsať, možno aj tridsať minút. Na jej konci sa ocitneme na mieste, kde sa akoby zastavil čas. Kish je malebný zhluk domov, rodinných domčekov, záhrad, kde to vonia ako na dedine. Dominantou celej dedinky je však vzácny kostolík Kish.

Už z diaľky ho prezradí veža, a tak presne viete, kam treba ísť. Jeho dnešný vzhľad pochádza ešte z 12-13. storočia, kedy ho mala pod svojimi krídlami gruzínska ortodoxná cirkev. V skutočnosti je však omnoho starší, než si aj to najpozornejšie oko návštevníka môže všimnúť. Podľa legendy sem už v 1. storočí mal doraziť sv. Elisej (jeden z učencov sv. Tadeáša) a mal tu postaviť prvý kostol, odkiaľ sa začalo šíriť kresťanstvo a slová Krista. Podľa niektorých zdrojov však nešlo o toto miesto, no dokázať sa to dnes už nedá. Prehliadka kostola nám nezaberie veľa času. Potúlame sa v jeho okolí, posadíme sa na lavičku, aby sme sa nadýchli jeho ticha a napokon vojdeme dnu, kde strávime pár minút. Vraciame sa nazad do Šeki...

Deň v Šeki sa blíži pomaličky, ale isto k záveru, a tak je ten správny čas prísť na hlavné námestie a sadnúť si tu pod obrovský, košatý platan do lokálnej čajovne. Azerbajdžan miluje orientálne poňatie času, a teda čas sa v ňom rozplynie ako cukor v poháriku čaju. Sadnite si, objednajte si kanvičku čierneho čaju (s príchuťou bergamotu), nalievajte si ho do malých, sklenených pohárikov a vychutnávajte si túto neopakovateľnú chvíľku. Sledujte okolitý život, zapíjajte ho čajom a seďte tu pokojne aj hodinku-dve. Pretože – aj keď to ešte možno neviete, ale toto budú presne tie momenty, na ktoré si po návrate domov zo Šeki spomeniete...

(Ak ste ešte večer hladní, naproti čajovni nájdete podnik s grilovanými kebabmi, a tak viete spojiť príjemne posedenie na čaji s chuťou skvelého kebabu).

1. Chánov palác

Ikonická stavba starého Šeki je symbolom celého kaukazského mesta. Ide o palác z 18. storočia, ktorý svojou výzdobou pripomína Perziu. Vo vnútri sú krásne maľby, vzácne detaily a je to miesto, ktoré má rozhodne svoju atmosféru.

2. Karavanseraj

Medzi najdôležitejšie pamiatky celého Šeki patrí karavanseraj. Ide o spomienku na to, že aj Azerbajdžan ležal na vedľajšej trase Hodvábnej cesty, kadiaľ prúdil kaukazský obchod smerom do Perzie či Anatólie. Dnes je prerobený na hotel a nájdete v ňom aj reštauráciu a čajovňu.

3. Kostolík Kish

Nielen Šeki, ale aj jeho blízke okolie ponúka zaujímavosti, pretože stačí prejsť cca päť kilometrov za mesto a objavíte vzácny kostolík v dedinke Kish, ktorý skrýva zaujímavý príbeh, legendu aj súčasnosť. Hoci je Azerbajdžan moslimskou krajinou, nájdete tu aj pozoruhodné kresťanské pamiatky.

4. Taze Bazár

Bazár, alebo ak chceme - trhovisko s čerstvými produktmi je skutočnou pýchou Šeki. Nájdete v ňom chaos, orientálny nádych, stretnete tu kopec domácich a môžete sa tu zásobiť sušeným ovocím, orieškami, sladkosťami, ovocím, zeleninou. No ak chcete, kúpite tu aj živé sliepky, kohútov, pneumatiky od áut, či kuchynské náradie.

5. Albánsky kostol

Albánsky kostol, ktorý prešiel rekonštrukciou, sa nachádza v starej pevnosti, ukrytý za hradbami. Kedysi slúžil ako svätostánok, ale tie časy sa stratili a dnes plní funkciu malého múzea, kde sa dozviete čo-to z tradícií Šeki, alebo tejto časti Azerbajdžanu.

6. Chalva v Aliahmed Širniyyat Evi

Šeki preslávila široko-ďaleko za hranicami mesta slávna a dokonalá chalva. Ak chcete mať istotu, že ochutnávate kvalitu, vyberte sa sem, k Aliahmedovi a nechajte si kus poriadnej, poctivej chalvy, plnej orieškov a medu zabaliť aj domov.

7. Hlavné námestie

Hlavné námestie v Šeki zdobí fontána, z jednej strany ho lemuje staručká mešita s minaretom, parkuje tu niekoľko starých áut značky Lada. Spája v sebe závan nostalgických časov, kedy bol Azerbajdžan súčasťou Sovietskeho zväzu, ale aj tradícií v podobe čajovne a miest, kde sa stretávajú ľudia. Na hlavnom námestí nejde ani tak o pamiatky, ako o jeho genius loci.

8. Dielnička s ukážkou šebaky

Keď sa už ocitnete za hradbami v areáli s Chánovým palácom alebo Albánskym kostolom, neobíďte dielňu, kde vám radi ukážu, ako vzniká umenie tradičnej šebaky. Predstavuje typické azerbajdžanské umenie, ako sa tvoria drevené trámy, okenice, či dvere za pomoci nielen dreva, ale predovšetkým farebných sklíčok, ktoré sa poskladajú do mozaiky.

9. Múzeum histórie

Priamo naproti Albánskemu kostolu nájdete v starej budove aj historické múzeum, plné artefaktov, ktoré rozprávajú históriu Azerbajdžanu aj Šeki. Pre niekoho je to zaujímavé miesto, iní ho len preletia.

10. Čajovne

Na Šeki je krásna jeho pokojná a tichá atmosféra a práve v čajovniach, ktoré sú typické pre tieto končiny, si viete vychutnať hodiny a hodiny. Pekná čajovňa sídli na hlavnom námestí. Sadnite si, objednajte kanvicu čaju, vychutnávajte si ho a sledujte život okolo seba. Niekedy vám to dá viac ako chcieť stoj čo stoj obehnúť všetky pamiatky.

1. Pevnosť Galarsan-Gorarsan

Špecialitkou pre milovníkov histórie je perlička v podobe historickej pevnosti Galarsan-Gorarsan, ktorú postavili ešte v 8.storočí. Leží na kopci za dedinkou Kish, kde uvidíte vzácny kostolík. Ak sa sem vyberiete, počítajte s tým, že cesta vám zaberie cca polhodinu jedným smerom. Nájdete tu impozantné ruiny, kde budete úplne sami.

2. Piatková mešita

Ak by ste chceli viac preniknúť do sveta islamu a pochopiť, ako ho v Azerbajdžane vnímajú, pozrite sa do starej Piatkovej mešity (volajú ju tu Cuma Maescidi), ktorú postavili medzi rokmi 1745-1750.

3. Veža v Aidanbulagu

Azerbajdžan v sebe ukrýva mnohé tajomné miesta. Stačí prejsť len dvadsať kilometrov zo Šeki a ocitnete sa v dedinke Aidanbulag, kde objavíte takmer nepoznanú vežu, ktorú počas chanátu používali ako východnú hranicu, ale aj ako pozorovateľňu.