Najscestovanejší muž s turbanom zaradil bryndzové halušky medzi najlepšie jedlá sveta

Arvinder Bahal Lod Sikh, ktorého najčastejšie prezývajú Arvi, sa narodil v indickej Agre, avšak dnes je naturalizovaným občanom Spojených štátov.

Študoval v Pandžábe na Národnej akadémii obrany a následne sa stal dôstojníckym kadetom. Počas štúdia na akadémii taktiež hrával pólo. Neskôr pracoval pre istú britskú spoločnosť, pre ktorú spravoval jej čajové plantáže v severovýchodnej Indii - v Darjeelingu a oblasti štátu Assam. Dohliadal pritom na viac ako 7 000 ľudí a postupne naberal manažérske skúsenosti.

V tejto pozícii pracoval až do roku 1974, kedy emigroval do USA. Spočiatku pracoval v oblasti hotelierstva a v reštauráciách. Po tom, čo sa presťahoval z New Yorku do Massachusetts, využil svoje podnikateľské schopnosti na rozvoj import-exportu v odevnom priemysle.

Arvi je muž mnohých talentov a zručností. Výborný podnikateľ dnes vlastní multištátny obchod s nehnuteľnosťami. Keď začal v tejto pozícii cestovať po svete, vliezol mu do hlavy “cestovateľský chrobák”. Postupne sa dostal do všetkých členských krajín OSN (193), troch nečlenských krajín, bol na mnohých územiach či súostroviach a tiež na Severnom aj Južnom póle.

Rodák z Agry skutočne pochodil celý svet a stále v tom pokračuje. Vždy cestuje s turbanom na hlave, spoznáva kultúry a verí v prirodzené dobro ľudí. V rozhovore pre BUBO prezradil, aké sú jeho najobľúbenejšie krajiny, jedlá či čo miluje na Slovensku. Splniť si musí ešte jeden netradičný cestovateľský sen.

Hlavný dôvod, prečo cestujem, je, aby som videl a spoznával rôzne kultúry a tradície. Narodil som sa v Indii, ale aj teraz, keď tam cestujem, sa zakaždým naučím niečo iné a nové.

Korene indickej kultúry siahajú mnoho storočí dozadu, až do obdobia pred naším letopočtom. Za ten čas sa indické tradície rozšírili do iných kútov sveta nielen v Ázii, ale aj na iné kontinenty. Vidieť to je niečo, čo ma dokáže neustále fascinovať.

Nikdy som nemal problém s tým, že nosím turban. Raz za čas sa ma ľudia opýtajú, prečo ho nosím. Akonáhle im vysvetlím, že je to náboženský symbol, keďže som prívržencom sikhizmu, pochopia to a ďalej neriešia.

Áno, India je veľká krajina a je tu mnoho miest, ktoré treba navštíviť. Pokiaľ sa vydáte na dovolenku do Indie, čaká vás nespočetné množstvo nádherných UNESCO pamiatok.

Tým, ktorí chcú vidieť krásy Indie, navrhujem, aby zamierili do mesta Amritsar v štáte Pandžáb, kde sa nachádza úžasný Zlatý chrám. Jeho žiarivá zlatá fasáda sa odráža v pokojných okolitých vodách a ide o neuveriteľný pohľad.

Povinnou zastávkou je určite Taj Mahal ako div sveta a jedna z najkrajších pamiatok, aké kedy uvidíte. Viem, o čom hovorím, veď som sa narodil v Agre, kde sa tento palác lásky aj nachádza.

Ak ale chcete vidieť iný kút, zamierte na juh Indie do štátu Kérala, o ktorom sa hovorí ako o najkrajšom spomedzi všetkých. Nikdy nezabudnete na plavbu v tzv. Kerala Backwaters (Stojaté vody Kerala). Ide o združenie kanálov a brakických lagún ležiacich v blízkosti Arabského mora. Prírodná krása a kultúry obklopujúce toto miesto, to je niečo priam nevídané.

Ak by som mal vybrať päť, začnem Čínou. Fascinuje ma jej tisícročia kontinuálne pretrvávajúca kultúra, ktorá je úplne iná ako všetky ďalšie vo svete.

Musím opäť spomenúť Indiu, a to vďaka rozmanitosti, ktorú ponúka. Indiu tvorí celkovo 28 štátov a každý má inú kultúru, rozdielne tradície, rozpráva sa tu nekonečným množstvom jazykov a ochutnáte tu všetky rôzne druhy jedál.

Krajiny východnej Európy – ide tu o súbor prirodzene nádherných krajín so skvelými pohostinnými ľuďmi a najkrajšími ženami na svete.

Milujem tiež Bhután. Drsná príroda malej krajiny nie je to jediné, prečo je v mojom ponímaní Bhután výnimočný. To, že filozofiou krajiny je hrubé domáce šťastie, ktoré sa meria namiesto HDP, to je niečo úžasné a unikátne.

Čítajte: Bhután - v kráľovstve draka

A v neposlednom rade aj moja nová domovina v USA. A to vďaka národným parkom, ktoré patria medzi najkrajšie na svete. Či už Arches, Yosemite, Grand Canyon, Yellowstone a mnohé ďalšie. Rozmanitosť prírody je tu neuveriteľná a USA by mal navštíviť naozaj každý cestovateľ.

Pri tomto mi ako prvá napadá plavba na Pitcairn Islands. Ide o zámorské územie Británie, kde žije len zopár desiatok ľudí, pretože je to jedno z najizolovanejších miest planéty. Dostať sa sem trvá z najbližšej pevniny (tam sa musíte značne náročne dopraviť) aj týždeň a stopercentnú istotu nemáte. Bolo tu minimum turistov. Pre mňa ide o totálnu cestovateľskú jednotku!

Cesta po Južnom ostrove Nového Zélandu mi ukázala jednu z najkrajších prírodných scenérií, aké som kedy videl. Dostal som sa až do mesta Bluff, ktoré je najjužnejším mestom štátu, od neho sú južnejšie už iba neznáme malé ostrovy Nového Zélandu a Antarktída.

Na samotnú Antarktídu som sa dostal cez rozbúrené Rossovo more na stanicu McMurdo a putoval som Suchým údolím k Južnému pólu, ktorý sa mi podarilo dobyť.

Zaujímavý je pri návšteve Antarktídy ľadovec Union. To je miesto, kde sa stretávajú milovníci extrémnych športov či psích záprahov. Naokolo vás nie je nič iné len suchá ľadová púšť a vysoké antarktické hory. Navyše tu pristávajú aj lietadlá a budete v úžase, na akej dráhe.

Čítajte: Najnebezpečnejšie pristátia lietadiel, kde zvíťazili prílety v rámci zájazdov na Antarktídu.

Dobrodružstvo však nemusí ležať ďaleko od vás. Vyberte sa na ostrov Sokotra, ktorý patrí Jemenu. Malého ostrova sa nebudete vedieť nabažiť pre úžasné stromy dračej krvi, biele piesočné duny, unikátne jaskyne či kaňon. Na malom kúsku leží takmer celý svet.

Neuveriteľným dobrodružstvom je vždy stretnutie s africkými kmeňmi. Nezabudnem na kmeň Mundari v Južnom Sudáne. Pomaľovaní muži tu samopalmi chránia to najcennejšie, čo majú – dobytok. Tunajšie kravy dorastajú až do výšky 2,5 m a pre kmeň majú nevyčísliteľnú hodnotu.

V Stredoafrickej republike som sa zase stretol s Pygmejmi. Maličkí obyvatelia džungle až dodnes žijú pôvodným životným štýlom lovcov a zberačov. Ich svet je rovnaký, ako v období paleolitu.

V Etiópii sa zase za pôvodnými kmeňmi treba vydať na juh, do povodia rieky Omo. Tu stretnete najviac autentických afrických kmeňov, každý je iní. Jedni chodia na chodúľoch, iní majú zase tie povestné „disky“ v ústach, v ďalších zase chalpci preskakujú dobytok, a tak sa z nich stávajú muži.

Prístupnejšou, hoci nemenej dobrodružnou, je cesta k nádhernej priehrade Tri rokliny v Číne. Fantastická príroda, ktorú formuje rieka Jang-c’-ťiang, je skrátka iná.

Veľké dobrodružstvo, na ktoré sa nedá zabudnúť, je aj Veľkonočný ostrov patriaci Chile. Taktiež jedno z najizolovanejších miest sveta, kde nájdete nielen sochy Moai a jedinečnú sopečnú prírodu.

To najväčšie dobrodružstvo som si nechal na záver. Pre mňa ním doteraz bol skydiving nad Mount Everestom. Keď letíte ako vták nad himalájskymi osemtisícovkami, nadobudnete pocit, že ste sa nikdy necítili živšie ako práve v tom momente.

Pri pohľade na kmene v afrických krajinách na mňa najviac zapôsobilo, že od dojčiat až po dospievajúce deti, ktoré sa starajú jedno o druhé, som nikdy nevidel dieťa plakať. Napriek tomu, že majú málo, sú tunajšie deti šťastné a spokojné s tým, čo vlastnia.

Hrajú sa nahé a žiadne starosti sveta ich netrápia. Naopak, neustále majú úsmev na tvári. To je skúsenosť, ktorá sa dostane pod kožu každému.

To, že všetci ľudia majú svoje sympatie a nesympatie a to, ako vyjadrujú svoje pocity, závisí od toho, v akých tradíciách a kultúrach vyrastali. Cestovanie ma naučilo empatii. Musíme pochopiť to, ako sa ostatní cítia a nedeliť veci len na dobré alebo zlé. Neexistuje len to alebo iba to druhé, iba vaše myslenie je tak nastavené.

Predtým, ako som začal cestovať, vždy som si myslel, že som veľmi šikovný a všetko viem, veď sa mi v živote a podnikaní vždy darilo. Cestovanie ma prinieslo späť na zem a zistil som, že takmer nič neviem a cestovaním sa učím všetkým aspektom života, tradíciám, odlišovaniu správneho od nesprávneho, no, predovšetkým trpezlivosti a schopnosti zvládať ťažkosti.

Celkovo mám pocit, že väčšina ľudí na tomto svete sú slušní ľudia. Kým (alebo pokiaľ) nikoho neurazíte, netreba sa ničoho obávať.

Určite musím spomenúť Nigériu, predovšetkým tamojšia kriminalita vie mnoho situácií skomplikovať.

Rovnako tak bolo náročné dostať sa do Nauru či Turkmenistanu. Ide o dve z najmenej navštevovaných krajín sveta, s ktorými sa spájajú aj mnohé problémy s vízami. Tie vám prakticky nechcú udeliť a turistov tu odmietajú. Preto je dobrodružstvo vôbec sa sem dostať.

Severná Kórea je tiež ťažko prístupná a nesmierne izolovaná.

Samozrejme, cestovanie skomplikovala aj pandémia covidu, počas ktorej som mohol ísť len do Indie, avšak spoznal som mnoho amerických národných parkov, a tak ma úplne nezlomila.

Milujem krásu vašich hôr, kultúru Slovákov, jedlo, a to najlepšie zo všetkého - priateľských ľudí tejto krajiny.

Keď mám spomenúť špecifické miesta, veľmi sa mi páčili Košice a rovnako tak aj mestá v okolí krásnych Nízkych Tatier.

Inklinujem k tým európskym chutiam. Mojou najobľúbenejšou je stredomorská kuchyňa, predovšetkým grécka. Ale chutí mi aj tá východoeurópska. Naozaj milujem halušky, vrátane bryndzových. Ide o jedno z najlepších jedál, aké existujú.

Rovnako tak zbožňujem kapustnicu a guľáš. Srdcovkou je určite aj talianska kuchyňa. Z „domácich“ jedál zase preferujem indický chlieb naplnený cottage cheesom.

Počas mojich ciest som býval v mnohých hoteloch. Vybrať si jeden obľúbený je veľmi ťažké, ale uprednostňujem malé butikové hotely. Sú pre mňa autentickejšie a umožňujú mi spoznať kultúru, tradície a miestnu kuchyňu krajiny.

Áno, s pánom Fellnerom som sa stretol na ceste na ostrov Sv. Helena. Pri rozhovore s ním som si uvedomil, aké bohaté sú jeho znalosti zo všetkých krajín sveta. Koniec koncov, je to najscestovanejší Slovák.

S podnikaním v rámci cestovania má výborné skúsenosti. Sprievodcovia, ktorí preňho pracujú a ktorých školí, sú a budú veľmi nápomocní pre svetobežníkov, ako som ja a ďalších.

Je pravda, že som využil služby sprievodcu vo väčšine krajín. Ide o veľkú pridanú hodnotu, lebo títo ľudia môžu vysvetliť históriu krajiny a poznať skryté časti, ktoré dokonca ani tamojší obyvatelia nepoznajú.

Zvyknem hovoriť, že jeden život nestačí na to, aby som videl, čo všetko naša planéta Zem ponúka. Takže chcem vidieť toľko, koľko sa mi podarí.

To, čo mi chýba odškrtnúť si z môjho bucket listu, je cestovanie do vesmíru. Ale možno sa sen čoskoro stane realitou. Mám rezervovanú cestu na Virgin Galactic s poradovým číslom 326, čo vôbec nie je zlé číslo.

V októbri pôjdem do Iraku, následne plánujem skydiving nad egyptskými pyramídami v Gíze a potom sa vyberiem aj do exotického a neznámeho Nigeru.

Že cestovanie na plný úväzok je super, ale vždy by ste sa mali tešiť najmä na návrat domov za rodinou a blízkymi. Nie je to vždy lacná záležitosť, avšak na internete máte mnoho dobrých rád, ako svet spoznať čo najlepšie a vždy si teda urobte poctivý rešerš.