Samarkand - legenda z Hodvábnej cesty

Do Samarkandu vedie viacero ciest, my z BUBO sa sem luxusne dopravíme našou cestou z Taškentu. Ak chcete doraziť do Samarkandu podvečer, aby ste stihli západ slnka nad kupolami Registanu, dajte si v Taškente ešte obed a okolo 13:30 sa vyberte na cestu. Cestou prejdete cez rieku Syr Darya, cez prázdnu step Jizzaku a napokon sa pred vami objavia hory. To už viete, že práve k nim musíte ísť, pretože tie tvoria kulisu Samarkandu. Vedeli to aj slávni dobyvatelia, aj mocné armády, ktoré križovali Hodvábnu cestu. Kráčame predsa v ich stopách. 

My v BUBO, hneď po príchode do Samarkandu, tradične začíname zážitkom. Tie sme sem predsa prišli loviť, a tak sa krátko po našom príchode poberieme k námestiu Registan. Samarkand už zahalila tma. Námestie Registan, ktoré ešte len dokonale spoznáme sa rozsvieti a takýto luxusný pohľad sa vpáli do pamäte. Kráčame k nemu a zostaneme na vyhliadkovej plošinke, odkiaľ spravíme najkrajší záber. S týmto obrázkom dnes budeme zaspávať. Treba si oddýchnuť, pretože zajtra si nás Samarkand privinie do svojho náručia!
Ak túžite po luxuse aj na takomto mieste, tak strávte svoje noci v hoteli DiliMah Premium. Lepší hotel v Samarkande momentálne nenájdete, a tak si môžete povedať, že spíte v najlepšom! My v BUBO vám s tým radi pomôžeme. 

Keď sa v Samarkande prebudíte, nemusíte sa nikam ponáhľať, pretože prehliadku je najlepšie začať medzi 8:30 a 9:00. Len okolo ôsmej sa otvárajú prvé pamiatky, a tak ešte počkáte, kým im deň vdýchne nový život. Zatiaľ si užijete BUBO raňajky, a teda misku či dve zeleného čaju, sladké palacinky s lokálnym džemom z marhúľ alebo dule, čerstvú smotanu a sušené hrozienka. Aj marhule, aj hrozienka sem prichádzali nakupovať už pred stáročiami, a preto si aj my namiešame typické, samarkandské chute. Pripravení? Vyrážame! 

Mnohí začínajú svoju prehliadku Samarkandom na námestí Registan, ale my nie. Nasledujeme príbehy, a preto máme vlastnú logiku. Prvým miestom, ktoré si v Samarkande pozrieme bude mauzóleum Gur Emir. Samarkand sa preplietlo s osudom Timura Veľkého, a preto v BUBO začíname vždy pri jeho hrobke. Tu sa totiž môžeme dozvedieť jeho príbeh, vzostupy a pády, a tak lepšie pochopíme aj samotný Samarkand. Nie nadarmo sa o Samarkande hovorí ako o Timurovej výkladnej skrini. 

Mauzóleum Gur Emir patrí s námestím Registan k nesmrteľným symbolom Hodvábnej cesty, rovnako ako karavána zostavená z obchodníkov a tiav. Telo mauzólea je potiahnuté modrými kachličkami, ktorých číslo si nik neodváži ani len tipovať. Za vstupným portálom vyrastie Gur Emir do krásy. Tu, pod obrovskou kupolou, našiel miesto svojho posledného odpočinku slávny Timur Veľký, známy aj ako Tamerlán. Jeho vojska sa bál nejeden národ a svojimi výbojmi si dokázal podmaniť veľkú časť sveta. Tam, kde nezavítal, prišli strašidelné príbehy a vždy, keď ľudia začuli zúrivý dupot koní, modlili sa, aby im nevelil Timur. 

Ak chcete na tomto mieste fotiť (čo BUBO rozhodne odporúča!), tak si treba kúpiť v malej búdke pred vstupom špeciálny lístok, ktorý sa vo vnútri bude kontrólovať. Vojdeme cez hlavnú bránu na nádvorie a hneď na pravej strane je skvelé miesto, kde je ráno vždy tieň a práve odtiaľ máme krásnu panorámu na fotenie. Už len pár krokov a malými dverami vojdeme dnu do hrobky. Vnútrom sa rozlieva ticho a jemný šepot návštevníkov, ktorý sa odráža od sarkofágov a stien vykladaných miniatúrnymi detailmi, často ozdobenými zlatými fóliami. Timurov hrob nesie nápis v arabskej kaligrafii s prorockými slovami. „Ak vstanem, svet sa zatrasie“, a keď v roku 1941 Gerasimov otvoril jeho hrobku, objavil slávne posolstvo: „Ktokoľvek otvorí moju hrobku, vypustí dobyvateľa strašnejšieho než som bol ja“. Krátko na to začalo nacistické Nemecko operáciu Barbarossa a vstúpilo do Sovietskeho zväzu. Nie vždy je rozumné zahrávať sa s históriou. Na to, aby ste si Gur Emir užili, vám bude stačiť 30-45 minút a môžete vykročiť spoznávať ďalej. 

Na námestie Registan kráčame peši, pretože od Gur Emir je veľmi príjemná prechádzka. Prejdeme park naprieč až k hlavnej ceste a odtiaľ sa len vyberieme hore briežkom tak, aby sme po pravej ruke mali park. O chvíľku sa objaví prvý pohľad na námestie Registan. Poznáme ho z včerajšieho večera, no cez deň je iné, lákavé, krásne, zaliate slnkom a naproste unikátne. Kráčame až k plošine s panoramatickým výhľadom - krajší pohľad na Registan jednoducho nenájdete. 

Registan je rozprávkovým miestom, kde sa sypal piesok a rástli nádherné stavby. S tým pieskom to nie je len výmysel na dotvorenie atmosféry, ale kedysi dávno, keď ešte myšlienka na námestie nedýchala, bolo miesto pokryté pieskom. Vrcholky minaretov, či kupol sa prebíjajú ponad ostatné budovy. Prvý pohľad na námestie Registan sa nedá opísať. Zrkadlovo oproti sebe stoja medresa Šer Dor (vpravo) a Ulugbegova medresa (vľavo) a celý priestor uzatvára medresa Tilla-Kari. Námestie vznikalo v priebehu niekoľkých storočí a Timur Veľký ho nikdy nevidel tak, ako ho vidíme my teraz. Dnešné stavby sú z 15. až 17.storočia a spájajú v sebe dynastie vládnuce Samarkandu od Timurovcov až po Šajbanidov. 

Za priečelím medresy Ulugbega z 15. storočia sa rozlieva kamenné nádvorie a niekdajšie triedy, kde sa žiaci učili náboženstvo a niektoré vedy sa premenili na miniatúrne obchodíky. Predávajú v nich ručne vyrezávané drevené výrobky, pestrofarebné šatky, zdobené ťavie kosti, spracovanú kožu, ale aj čajové kanvice, misky či dekorované nože.
Chcete vyliezť na minaret? BUBO praktizovalo výstupy ešte pred rokmi, no potom minaret zatvorili na dlhé roky a dnes sa opäť môžeme pohrať s týmto zážitkom. V rohu medresy stojí schodisko - útle, klaustrofobické, tmavé a bez vzduchu, ale ak sa ním vyberieme nahor, uvidíme námestie z vrchu - najlepší uhol pre skvelú fotku medresy Šer Dor. 

Potom, ako si ju vychutnáme, sa vyberieme k oproti stojacej medrese Šer Dor. Je unikátna, pretože na jej priečelí sa nachádzajú obrázky levov. Islam tu v strednej Ázii nikdy nebol príliš dogmatický, a preto krášlia priečelie medresy obrázky živých bytostí. Samarkandské levy sú natoľko obľúbené, že sa prebojovali až na 200 sumovú bankovku a po novom aj mincu.
Kým Ulugbegovu medresu postavili v 15. storočí, tak medrese Šer Dor vdýchli život o 200 rokov neskôr. Všimli ste si, že každá leží v inej výške? Presne to poukazuje na dve rozdielne storočia. Vojdite dnu do medresy a otvorí sa pred vami nádvorie. Aj sem sa dnes nasťahovalo niekoľko obchodíkov, no nie v takom počte ako v Ulugbegovej medrese. Najzaujímavejším je obchodík po vašej ľavej strane, pretože chlapík hovoriaci po nemecky, ktorého poznáme roky, predáva zaujímavé knihy o Samarkande, poštové známky aj pohľadnice. Pripravte doma niekomu zážitok a pošlite mu BUBO pozdrav s luxusnou pohľadnicou priamo z legendárneho Samarkandu. Čo na to poviete? 

Poslednou stavbou námestie Registan je Tilla Kari - mešita, ktorá sa spájala s medresou, no ešte predtým tu stál karavanseraj pre pocestných na Hodvábnej ceste. Všimli ste si, že zvonku vyzerá stavba inak než klasická medresa? To je presne ten rozdiel. BUBO sprievodca pozná Hodvábnu cestu ako vlastnú dlaň a presne o týchto detailoch sa budeme rozprávať - všetko Vám vysvetlíme.
Vojdite dnu a okrem nádvoria tu nájdete krásnu mešitu s unikátnou tyrkysovou kupolou. Tyrkysová je tu obľúbenou farbou, pretože odjakživa chránila pred zlom - napríklad aj dnes v Iráne nosí množstvo ľudí prsteň s kúskom maličkého tyrkysu.
Spoločne nahliadneme do mešity, je zdobená zlatou kaligrafiou, aj mnohými inými detailmi. Pred očami stojí mihráb so smerom k Mekke, minbar a sem-tam tu bývajú aj vystavené drobnosti a priestor sa kompletne premení na malé múzeum. 

Registan sme si prešli celý, a tak pokračujeme ďalej. Strávime tu aspoň hodinu a pol, nemáme sa kam ponáhľať - prišli sme si to sem užiť a objavovať! 

Z námestia Registan dnes vedie k obrovskej mešite Bibi Chanum vydláždená, ukážková cesta, akoby vystrihnutá z Uzbekistanu 21. storočia. Sochy, vysadené stromčeky, nové obchody, nablýskané budovy, nič z toho tu ešte pred pár rokmi nebolo. „Do Samarkandu prichádza z roka na rok viac ľudí a vláda sa rozhodla investovať do mesta“: vysvetľuje Gulšara predávajúca zmrzlinu v okienku na rohu ulice. Tu, v týchto častiach mesta trávia ľudia čas podvečer, keď sa vrátia z práce a škôl. Z Registanu kráčame modernou ulicou necelých 10 minút a sme na mieste obrovskej mešity. Ak dostaneme chuť na kávu, vrátime sa sem, pretože práve tu na ľavej strane ulice sú dve veľmi príjemné kaviarničky (všimnite si reklamu Lavazza). 

Meno dostala mešita Bibi Chanum po manželke Timura Veľkého a dnes je najväčším svätostánkom v Samarkande. Aj keby to človek vopred netušil, jej ohromná veľkosť ho presvedčí. Ručne vyrezávané drevené dvere vedú na rozľahlé nádvorie, kde takmer vždy posedáva niekoľko ľudí v tieni stromov. Svoje miesto tu majú aj predavači suvenírov. Buď majú stánok, alebo sa len prechádzajú a priamo z rúk ponúkajú drobnosti, ako hodvábne šatky, náhrdelníky či výrobky z dreva. V strede nádvoria stojí pod stromami mramorový Korán. Ak ho podľa legendy podlezie žena, Alláh sa jej odvďačí mnohými deťmi. Ukryjeme sa do tieňa pod tyrkysovú kupolu zo 14. storočia a vychutnáme si ešte na moment pohľad na krásne miesto. Po 20tich minútach sme ti pozreli všetko, čo tento priestor ponúka, a tak je čas zase sa pohnúť ďalej. 

Len cez ulicu, hneď naproti, sa dvíha neveľká hrobka, kde našla Bibi Chanum miesto svojho odpočinku. Pri hrobkách sedí niekoľko žien, ticho ponorené len v modlitbách. K Bibi Chanum prichádzajú najmä ženy, pretože veria, že je manželkou Timura Veľkého, a teda ich patrónkou, ktorá ich ochráni pred zlom. 

Čas obedu klope na dvere, a tak je na čase nechať na chvíľku pamiatky tam, kde stoja (neskôr sa k nim zase vrátime). Približne 15 minút cesty od mešity Bibi Chanum sa nachádza Ulugbegove observatórium a neďaleko od neho podnik, ktorý nemá svoje meno, ale všetci ho poznajú ako „Oš centr“. Slovíčkom Oš domáci opisujú plov, jedno z najtypickejších jedál Strednej Ázie a Uzbekistanu. Treba si dať pozor, aby sme tu boli okolo 12:00, nie po 13:00, pretože po jednej už žiaden plov nebudú mať. Pripravia ho každé ráno a desiatky kilogramov plovu sa rozoberie ešte doobeda a na obed. Ak prídeme neskôr, budeme hladní - nič nám neostane.
Plov si predstavte ako perfektné rizoto. Na jeho prípravu sa dokonca používa aj bavlníkový olej, neskutočné množstvo ryže, dusená mrkva, cícer a neskôr sa k nemu pridá aj často baranie mäso, prepeličie vajcia či hrozienka. Vojdeme do podniku a objednáme si plov, nič iné tu vlastne ani nemajú. Vyskúšame aj šalát z čerstvej zeleniny. Paradajky tu majú také, aké už u nás nedostať. K tomu čajník zeleného čaju a pustíme sa do hostiny. 

Len kilometer od miesta s plovom sa dvíha pahorok, kde ležia ruiny Ulugbegovho observatória. Vnuk Timura Veľkého, ktorý sa stal panovníkom, bol úplne iný ako jeho starý otec. Nezaujímali ho výboje, dobývanie krajín, ale dobývanie a spoznávanie nočnej oblohy či matematika - veril totižto, že ľudstvo sa posunie vpred vďaka vede a nie cez vojny.
Observatórium postavili začiatkom 15. storočia a stalo sa miestom vzdelanosti. Ulug Beg dokonca pozorovaním opísal dĺžku roka na 365 dní, 5 hodín, 49 minút a 15 sekúnd, pričom sa „sekol“ o 25 sekúnd, ktoré k svojmu roku pridal. Mikuláš Kopernik sa „sekol“ o 30 sekúnd. O Kopernikovi sa doma učíme, Ulugbeg však ostáva v anonymite. Vzory z islamského prostredia sa k nám nedostávajú ľahko. Hoci to nemá žiadny logický základ, máme radšej Marca Pola než Ibn Battútu, Hippokrata než Avicennu. 

K ruinám observatória vyjdeme po schodoch, pred ktorými stojí socha Ulugbega - je ojedinelá a žiadnu inú v Uzbekistane už nenájdeme. Na konci schodov na ľavej strane stojí maličké múzeum a na pravej ruiny sextantu. Nahliadneme najprv k nim, pretože oni tvoria dnes dušu celého miesta. Nie je to najkrajšia pamiatka, akú dnes uvidíme, ale jej význam je dôležitý. Keď v roku 1908 ruský archeológ Vyatkin objavil tieto ruiny, bola to senzácia. Maličké múzeum má len niekoľko miestností. Uvidíme tu rekonštrukcie observatória, ale aj makety niektorých stavieb, ktoré Samarkand preslávili. Tiež sa tu dozvieme, že Ulugbegova stavba ovplyvnila, napríklad, aj známy Jantar Mantar v indickom Jaipure. Krásne je ten svet poprepájaný, však? 

O dva, tri kilometre ďalej po hlavnej ceste sa pristavíme pri soche tiav a karavány. Presne na tieto pohľady boli kedysi ľudia v Samarkande zvyknutí - dnes nám ich pripomínajú len historické spomienky. Pár desiatok metrov od sochy stojí múzeum Afrosiyabu, teda múzeum naplnené históriou starovekého mesta, ktoré tu stálo pred dnešným Samarkandom. Múzeum nie je veľké, spolu tu pobudneme 20 minút - za ten čas si stihneme pozrieť unikátne fresky s budhistickým nádychom, ale aj siene plné keramiky či iných drobností. Ďalší fascinujúci zážitok. 

Je čas vrátiť sa nazad do centra. Prejdeme k unikátnemu miestu, ktoré nesie meno Šáh-i-Zinda. Tyrkysové kupole tohto miesta sa lesknú už z diaľky! Šáh–i-Zinda znamená v preklade „žijúci kráľ“ a podľa tradície tu pochovali Kusáma ibn-Abbása, bratranca proroka Mohammeda. Prišiel sem v 7. storočí s Arabmi šíriť nové náboženstvo a prišiel o hlavu. Tú si vzápätí vzal a odišiel s ňou do rajskej záhrady, kde žije dodnes. „Žijúci kráľ“ je trochu paradoxný názov pre komplex plný hrobiek. Na konci schodov začína dlhá, široká cesta, kompletne ponorená v tieni, ktorý vrhajú vysoké, prezdobené hrobky. Jedna hrobka stojí vedľa druhej, tretej, štvrtej - všetky pekne vedľa seba ako stĺpy antického chrámu. Ich fasády, akoby súťažili o titul najprezdobenejšej hrobky celého komplexu. Nielen ich zovňajšok, ale aj steny vo vnútri striedajú jeden ornament za druhým. Nenašli by sme tu dve rovnaké hrobky. Kráčame na koniec areálu za najkrajšími dverami, ktoré nosia prezývku „dvere do raja“ a následne sa ocitneme v úzkej chodbe, ktorá vedie k hrobke Kusáma. Tá je najposvätnejšia, a tak tu zaručene uvidíme domácich pri modlitbe. Pokúsime sa dodržiavať ticho - len nasávať atmosféru a sledovať, čo sa okolo nás deje. 

Poslednou zastávkou na prehliadke Samarkandu je krásny, orientálny bazár Siob. Zo Šáh-i-Zinde sa k nemu prejdeme. Rozhodne sa nemusíme obávať, že by sme sem netrafili, pretože vedľa neho sa dvíhajú monumentálne múry mešity Bibi Chanum, ktoré už poznáme. Nedá sa tu stratiť. Kamenné stoly bazáru zaplnili predavači a predavačky svojim tovarom. Každý, kto sa niekedy ocitol na tržnici v Strednej Ázii, bude hovoriť o očarení z tohto miesta. Obrovské množstvo zeleniny, ovocia sa strieda s desiatkami, či stovkami melónov, nadrozmerných granátových jabĺk a byliniek. Najzaujímavejší pohľad je na predavačky miestneho chleba, zvaného „non“. Je zlatý a má tvar kolesa, pričom každý z nich má v strede vytlačený emblém pekára či pekárne. Ak je čerstvý, ľudia na ňho neváhajú stáť aj v rade, pretože kúsky zlatistého chleba majú skutočne vynikajúcu chuť. Nájdeme tu dokonca aj obchodík s alkoholom, kde sa dá kúpiť uzbecká vodka alebo uzbecký koňak. BUBO odporúča skúsiť koňak - môžete ho následne porovnať s kirgizským či kazašským! Ochutnáme aj sladkosti, sušené oriešky, či sušené marhule, ktoré spoločne s tureckými patria k najlepším na svete.
Vezmite si balíček marhúľ na domov, a keď budete doma premietať BUBO fotky z vašej cesty, ponúknite ľudí naokolo a dostanú luxusný, marhuľový zážitok! Tak čo, koľko kilogramov pribrala vaša batožina? 

Vonku je už skoro päť hodín, a tak máme ešte čas, kým sa začne slnko skláňať k obzoru. Spoločne sa usadíme na hlavnej ulici, dáme kávu alebo čaj, posedíme si, oddýchnite a vyberieme sa k Registanu. Počkáme si na západ slnka a užívame magické chvíle - spočítate vôbec koľko zážitkov sme dnes zažili? 

1. Gur Emir
   Ikonická stavba starého Samarkandu s krásnou kupolou skrýva telo Timura Veľkého a stala sa symbolom tohto mesta. Samarkand ich má, samozrejme, viac, ale Gur Emir bude vždy patriť k najunikátnejším pamiatkam.
2. Námestie Registan
   Najkrajšie námestie strednej Ázie alebo dokonca celého sveta? Pozrite sa a rozhodnite sa sami! Registan je ikonou Samarkandu. Pred sebou máte krásne medresy, závan orientu a dušu Hodvábnej cesty.
3. Medresa Šer Dor
   Najznámejšia medresa námestia Registan, vďaka svojej výzdobe so samarkandskými levmi, ktoré sa stali akousi pečaťou mesta. Medresa zo 17. storočia je unikátnym architektonickým počinom svojej doby, a tak ukáže na význam Samarkandu aj v dobe, kedy už pomaličky Hodvábna cesta upadá.
4. Ulugbegova medresa
   Medresa na námestí Registan je fascinujúca preto, že ju nechal postaviť Ulugbeg, vnuk Timura Veľkého a panovník ríše, ktorú zdedil po svojom otcovi. Je z 15. storočia, zdobená nádhernými detailmi. Súčasťou medresy sú aj miestnosti, kde vyučoval samotný Ulugbeg svoju milovanú astronómiu. Dá sa vyliezť aj na maličký minaret! 
5. Mešita Tilla Kari
   Námestie Registan uzatvára tretia stavba a tou je práve Tilla Kari. Kým ostatné dve stavby sú len medresami, tu stojí aj krásna mešita s unikátnym zlatým zdobením a ikonickou tyrkysovou kupolou. 
6. Mešita Bibi Chanum
   Najväčšou mešitou Samarkandu je legendárna Bibi Chanum, ktorá nesie meno Timurovej manželky. Bola tak obrovská, že samotná stavba nevydržala ťarchu vlastných snov a pomaličky sa rozpadla - dnes sú z nej monumentálne a pôsobivé ruiny. 
7. Samarkandský Plov
   Stredná Ázia ponúka množstvo chutného jedla, a ak chcete ochutnať niečo štýlové na legendárnom mieste, vyberte sa na samarkandský plov a jedzte, čo vám hrdlo ráči. Dokonalý plov, misky čaju, čerstvý šalát - to je zážitok! 
8. Ulugbegove observatórium
   Nenápadná, no nesmierne dôležitá stavba, ktorá ukazuje, že nie celý Samarkand sa točí okolo Timura Veľkého, ale že tu mal svoje čo povedať aj Ulugbeg. V 15. storočí nechal postaviť observatórium a jeho ruiny sa zachovali dodnes - unikátne miesto. 
9. Šáh-i-Zinda
   Najkrajšia nekropola celej strednej Ázie leží v Samarkande. Okázalé hrobky Timurovej rodiny, ale aj jeho vojenského generála nesú memento umeleckej doby 15. storočia. Leží tu aj hrobka Kusáma ibn Abássa, ktorý bol bratrancom proroka Mohammeda, a tým pádom je Šáh-i-Zinda najposvätnejším miestom Samarkandu
10. Bazár Siob
    Samarkand bez bazára? Nie, nie, takto to nefunguje. Vychutnajte si orientálny chaos na bazáre v tieni mešity Bibi Chanum. Nakúpte granátové jablká, hrozienka a sušené marhule a zážitok z Hodvábnej cesty si preneste až domov, rozhodne neoľutujete.