Drogy na Bali - o ľuďoch, ktorí doniesli sneh

Bali ma naozaj mnoho superlatívov - krásne pláže, služby a hotely. A práve dnes si priblížime jeden neslávne známy hotel. Lokálnymi nazývaný Hotel Kerobokan. Bali je vskutku opradené legendami, príbehmi a môžeme povedať, že karma tu funguje neobvykle rýchlo. No tento ostrov ukrýva aj temné tajomstvá a má svoju temnú stránku.

Miesto, kde sa radosť mení na smútok. Miesto, kde sa usmievaví lokálni obyvatelia menia na prísnych bacharov. Miesto, kde mnoho „bule“ (cudzinci) našli nedobrovoľne svoj domov, niekedy aj naveky. Hotel, v ktorom sú tie najhoršie služby. Hotel, kde sa jeho obyvatelia tešia z ďalšieho rána, že prežili. Hotel neslávne známy ako - to všetko je Hotel Kerobokan.

Určite mnoho z vás rado doma zo svojej obývačky sleduje dokumenty o väzniciach v zahraničí. Aké nehorázne praktiky sa uplatňujú na väzňov. Ako odsúdení doslova trpia v celách určených pre troch a ako sa v nich tlačia niekedy aj šestnásti. Hotel Kerobokan je rovnaký. Príbehy väzňov odtiaľto si môžete prečítať aj v knižnej produkcii austrálskej spisovateľky. Možno vás to prekvapí, ale na Bali bol väznený aj brat slávneho Gordona Ramseyho.

Rozpovieme si zopár príbehov, ktoré sú, žiaľ, skutočné a nie sú legendami. Priblížime si príbeh dievčatá, ktoré dostalo na osemnáste narodeniny surf a aj letenku na tento ostrov, no domov sa vrátilo o 20 rokov neskôr. Povieme si o atentátnikovi, ktorý má na svedomí 188 životov, ktoré na Bali vyhasli počas diskotéky v časti Kuta. Rozpovieme si príbeh najznámejšieho prípadu: „Bali Nine“. A nakoniec si povieme o nebezpečnom spoluväzňovi, ktorý si vyslúžil prezývku „Ular Raja“ ( Kobra kráľovská ). Pýtate sa, prečo práve Kobra? Pretože vlastnil 3 kobry kráľovské v zaváraninových fľašiach, no a keď ste mu nedali 10 000 indonézskych rupií denne, tak Vám ich pustil priamo do cely, a to všetko za podpory bacharov.

Pýtate sa ako je to možné? V Indonézii bola snáď najväčšia korupcia na svete a kto platil, ten mal pokoj. A takto to bolo aj v base. Ak ste mali peniaze, mali ste všetko. Takzvanú slobodu v neslobode. Nie nadarmo sa hovorí, že peniaze vládnu svetu. Ale nepredbiehajme a poďme si povedať viac o tomto krutom väzení na jednom z najkrajších ostrovov sveta.

Lapas Kerobokan sa nachádza na východnej strane ostrova Bali v oblasti Seminyak. V blízkosti nič netušiacich dovolenkárov, vyšportovaných surfistov, zabávajúcich sa cudzincov a ľudí popíjajúcich šťavu z kokosov. Za múrmi tohto väzenia sa nachádzajú násilníci, cudzinci aj lokálni obyvatelia. Väzenie postavili v roku 1979 pre 300 väzňov. Podľa knihy Hotel Kerobokan od autorky Kathryn Bonella, ktorá toto väzenie navštevovala jeden rok, a to deň čo deň, ho obývalo cca 1 015 väzňov, z toho 60 cudzincov.

Bývalý väzeň, ktorý si odsedel štyri roky v Kerobokane za heroín a chcel zostať v anonymite, povedal, že „izbová služba“ sa neobmedzovala len na jedlo. Izbová služba, samozrejme, neznamená, že máte komorníka. Myslí sa tým, že policajní dôstojníci vám, samozrejme, ak ste mali peniaze, vedeli zabezpečiť všetko. Lepšie matrace na spanie, pohodlné oblečenie či prostitútky. Dnes si mnoho policajných dôstojníkov odpykáva trest za predaj drog väzňom.

Nie je to irónia? Chytia vás na letisku za kilogram drog a vy si ich potom môžete odkúpiť priamo vo väzení naspäť od bacharov. Toto všetko sa odohrávalo v hororovo krutom Hoteli K. Knihu od Kathryn odporúčam. Kathryn tam rozpísala príbehy niekoľkých väzňov, ktorí boli ochotní podeliť sa o svoj príbeh. 

Najzávažnejšia forma

Ak vás zatknú na Bali a ak máte peniaze, môžete si najať právnika, ktorý zaplatí prokurátorom alebo sudcom, aby vám znížili trest. Môžete zaplatiť, aby polícia privrela oči nad vašimi aktivitami v oblasti pašovania drog. A, ak vás zatknú, môžete zaplatiť, aby sa množstvo zabavených drog v oficiálnom zázname magicky znížilo. Dokonca tu raz bol väznený aj princ provincie. No a potom sú tu tí, ktorých vina je spochybniteľná.

Rozpoviem Vám príbeh mladého dievčaťa, ktoré si išlo na Bali užiť preslávené vysoké vlny. No zo svojej dovolenky sa vrátilo až o 20 rokov neskôr. Toto je príbeh Austrálčanky Schapelle Corby. V Indonézii sa drogy veru nenosia. Podľa tejto krajiny neexistuje rozdiel medzi marihuanou, heroínom a kokaínom. Všetky tieto drogy patria do prvej kategórie, a to do kategórie najzávažnejších foriem drog. V Indonézii je trest smrti možný za mnoho trestných činov, ale zvyčajne sa uplatňuje iba na tri – obzvlášť závažné. Premyslené vraždy, terorizmus a drogy. Rovnako ako v iných krajinách juhovýchodnej Ázie, aj v Indonézii sa obchodovanie s drogami považuje za formu masovej vraždy - pre úmrtia spôsobené drogami.

Písal sa 8. Október 2004 a Schapelle, s bratom a jeho priateľmi, odleteli z Brisbane na Bali tranzitom v Sydney. Bola to jej prvá návšteva Bali po štyroch rokoch, čo sa jej sestra Mercedes vydala za lokálneho priateľa. Schapelle normálne prešla cez colnú kontrolu, keď pristála na medzinárodnom letisku v Denpasare. Keď si išla prevziať batožinu, zastavili ju colníci a zistili, že má 4,2 kg marihuany v dvojitom plastovom vákuovo zatavenom vrecku v púzdre na surf.

Colník Gusti Nyoman Winata uviedol, že sa mu snažila zabrániť v otvorení priehradky vrecka obsahujúceho marihuanu. Schapelle to počas procesu poprela a povedala, že pôvodne tašku otvorila po tom, čo sa ju Winata vyzval. Bolo to slovo proti slovu. Toto by mohlo platiť vo vyspelej krajine ale nie v Indonézii. Horor sa začal. Netrvalo dlho a Schapelle si vypočula rozsudok - 20 rokov! Schapelle sa zmenil svet.

Vo svojej knižke, ktorú vydala po návrate z väzenia opisuje priam neuveriteľne situácie. Opisuje, ako bola v cele so šestnástimi ženami. V cele, ktorá bola určená pre štyri. Jej psychické zdravie neunieslo to, čo sa v jej živote zrazu odohrávalo. Nie raz bola deportovaná do miestnej nemocnice po psychickom zrútení. Shapelle sa nevzdávala a jej prípad neustále presúvali zo súdu na súd. Počítala s veľkým esom, a to bolo, že nikto nevzal odtlačky prstov z vrecka s marihuanou a jej právnička tlačila na vyšetrovateľov, aby tak urobili. Bohužiaľ, neuspela.

Tým, že Schapelle bola zatknutá na pôde Indonézie, tak si krajina mohla ustanoviť právo neurobiť tak. Svetlo na konci tunela, po neúspešných pokusoch odvolať sa, nastalo až v roku 2014 - vo februári, kedy Schapelle dostala podmienečný trest. Z väzenia ju síce prepustili, no musela zostať žiť na Bali. Shapelle našla útočisko u sestry Mercedes a musela dodržiavať pravidlá. V podmienkach bolo časté hlásenie sa na polícii,  žiadna distribúcia drog či ich užívanie a akceptovanie kontrol z úradov - či už počas dňa alebo noci. Schapelle nadobro odletela z Bali 27. mája 2017 so svojou sestrou Mercedes, pričom nasledujúce ráno priletela do Brisbane.

Po tejto hororovej etape, počas ktorej si Schapelle získala srdcia celej Austrálie, ktorá ju podporovala, či už mentálne alebo finančne, sa po celom procese objavila policajná správa o fotke Schapelle s drogovým dílerom, ktorého v Austrálii obžalovali za distribúciu drog. Táto fotka rozdelila spoločnosť na dve skupiny. Dokonca jej matka vycestovala na Bali, lebo chcela dokázať, že tá fotka vznikla až po odsúdení, ale neúspešne. Nikdy sa k nej nedostala. Takto dodnes ostáva otázka v hlavách mnohých ľudí. Bola mladá Schapelle naozaj pašeráčka drog alebo bola len obeť? A skutočne tá fotka existovala alebo si to len indonézske úrady vymysleli, aby nepriznali, že držali niekoho pod zámkom dlhé roky len preto, že odflákli vyšetrovanie?

Ďalším obyvateľom, dokonca môžeme povedať prominentným, bol brat známeho a kontroverzného kuchára Gordona Ramseyho. Ronnie bol od svojich tínedžerských rokov závislý od heroínu a cracku. Na Bali ho chytili s malým vreckom heroínu v kabínke verejných záchodov pred supermarketom.

Bachari v Kerobokane považovali Ronnieho za potenciálnu zlatú baňu, kým nezistili, že jeho slávny brat sa ho pred rokmi zriekol a odmietal zaplatiť za lepšiu celu alebo väzenské privilégiá. Ronnieho indonézsky právnik okamžite uzavrel dohodu s britským bulvárnym denníkom a zverejnil pravidelne množstvo srdcervúcich príbehov, ktorých cieľom bolo zahanbiť Gordona, aby poslal peniaze.

Šéfkuchár odmietol byť vydieraný z dôvodu, že Ronnie bol psychický chorý a niekoľkokrát sa vyhrážal samovraždou, ale aj vraždou svojich detí. Keď Ronnie nezískal peniaze od svojho brata, siahol na dno svojich vreciek a dal dokopy dostatočne veľkú sumu, aby sa z väzenia vykúpil. Mohli by sme povedať, že jeho rodine vyhovovalo to, kde je. Tak Ronniemu nebolo najhoršie, nakoľko niekoľko policajných dozorcov prichytili, ako mu predávajú drogy.

Takto to, bohužiaľ, na prelome tisícročí chodilo v tomto neslávnom hoteli. Keď sa prišlo na to, že z Ronnieho nevyťaží nikto veľké peniaze, prepustili ho, nakoľko obnos drog nebol veľký a zodpovedal jednej dávke. Po prepustení odišiel do Spojeného kráľovstva. Podľa všetkého ostal žiť svoj neúspešný a nešťastný život a živil sa predajom novín.

Bali bolo vždy ostrovom turistov. Austrálčania sem chodia tak ako my do Chorvátska. Trávia svoj čas na vlnách počas horúcich dní a večer si vychutnajú pivko či dve v lokálnych baroch. Tak sa dialo aj 12. októbra 2002 v časti Kuta. Kuta je obľúbená pre surfistov. Po poslednej dobre vlne sa presunu len zopár metrov na svojich motorkách do centra kúty a zábava sa môže začať. Nie však v daný deň. 12. október sa navždy zapísal do temnej histórie ostrova.

Večer počas párty v bare Paddy's o 23.05 h sa dopísal životný príbeh pre 202 ľudí. Z toho 88 Austrálčanov, 38 Indonézanov, 23 Angličanov a mnohých iných. Týmto si predstavíme ďalšieho obyvateľa hotelu K, a to bol Imam Samudra. V pamäti mnohých ľudí sa zapísal ako netvor a jeho smrť sa stala niečím ako oslavou života. To, čoho sa dopustil a akú nenávisť voči cudzincom mal, môžeme porovnať s tou, ktorá ovládala Adolfa Hitlera. Imam dokonca vydal knihu Aku Melawan Teroris (Bojujem s teroristami), kde „teroristami“ sú Američania. Začala sa predávať za tri doláre a v prvej publikácií sa predalo viac než 5 000 kópií. Tu môžeme vidieť, ako veľmi peniaze ovládajú túto krajinu, keď dovolili vydať „umelecké“ dielo teroristu.

Predpokladá sa, že tento výbuch, ktorý zasiahol klub, mal byť určený na to, aby presunul ľudí v panike na ulicu smerom k druhému - väčšiemu bombovému zariadeniu v dodávke pred klubom Sari, ktoré tiež odpálil samovražedný atentátnik do necelej minúty po prvom výbuchu. O ďalšiu minútu vybuchlo ďalšie zariadenie bez obetí neďaleko amerického konzulátu v neďalekom Denpasare.

O niekoľko mesiacov neskôr od výbuchov polícia zatkla páchateľov bombových útokov. Boli nimi Amrozi, Imám Samudra, Muklas a Ali Imron. Najvyšší súd ich odsúdil na trest smrti. Bohužial sa nepodarilo chytiť všetkých páchateľov. Niektorí z nich, ako napríklad Noordin Mohammad Thop a Azhari, ktorí sa zúčastnili na tomto incidente, sú stále na slobode.

Séria výbuchov bômb paralyzovala aj turistický priemysel na Ostrove bohov. Navyše, nejaký čas po výbuchu vláda USA a Austrálie okamžite vydala varovanie pred cestovaním, aby ich občania nenavštevovali Indonéziu. Doteraz táto tragédia ostáva v pamätiach ľudí. Na mieste, kde sa odpálila prvá nálož, stojí pamätník za všetky obete.

Samudra nikdy neoľutoval svoju úlohu pri bombových útokoch na Bali. Podozrivý Abd al-Aziz alias Imám Samudra, 33-ročný počítačový expert, bol obvinený zo „zosnovania, organizovania a vykonávania zločinu terorizmu“. 

Dňa 10. septembra 2003 ho uznali vinným. Verdikt doslova znel – popraviť zastrelením. Pôvodne bol uväznený v Hoteli K a bol premiestnený na prísne strážený väzenský ostrov Nusa Kambangan. No a tento ostrov, milí lovci zážitkov, nechcete na svojom zozname cestovateľských destinácií.

Bali 9 je názov pre deviatich austrálskych mladých ludí zatknutých 17. apríla 2005 v Denpasarem, ktorí mali v pláne prepašovať 8,3 kg heroínu v hodnote približne 4 milióny AUD z Indonézie do Austrálie.

Si Yi Chen

Chen sa narodil 19. marca 1985. Je označovaný za čínsko-austrálskeho zločinca, ktorý bol v Indonézii odsúdený za obchodovanie s drogami ako člen Bali Nine. V roku 2005 Chena zatkli v izbe hotela Melasti na Kute spolu s tromi ďalšími. Polícia v kufri v izbe odhalila 334 g heroínu. Po trestnom procese Chena 15. februára 2006 odsúdili na doživotie. Prišlo odvolanie, no, bohužiaľ, to bol najhorší krok jeho právnika. Šiesteho septembra 2006 totiž najvyšší súd jeho žiadosť zamietol a jeho rozsudok navýšil na trest smrti!

Andrew Chan

Andrew sa narodil 12. januára 1984  a jeho život vyhasol v spomínanom väzení zastrelením popravnou čatou 29. apríla 2015. V roku 2005 bol Chan zatknutý na medzinárodnom letisku Ngurah Rai v Denpasare. Podľa súdnych svedectiev odsúdených boli Chan a Sakumaran hlavami operácie pašovania heroínu z Indonézie do Austrálie. Odsúdili ho 14. februára 2006.

Renae Lawrence

Takisto ako jej kolegovia, bola jediná žena partie zatknutá na svojej tretej ceste na Bali. Na tele mala pripevnených 2 689 kg heroínu. Po trestnom procese, v ktorom spolupracovala s vyšetrovateľmi a informovala vyšetrovateľov o vodcoch, ju 13. februára 2006 odsúdili na doživotie. Samozrejme, odvolala sa a, na prekvapenie, jej odvolanie bolo úspešné.

Lawrence premiestnili z väzenia Kerobokan koncom roka 2013 do väzenia v Negare na Bali. No Lawrence to nestačilo. Následne po rozsudku na 20 rokov zosnovala sprisahanie s cieľom zavraždiť strážnika – neúspešne.

Michael William Czugaj 

Michael sa narodil v roku 1986 a živil sa ako sklenár. Aj on bol v roku 2005 zatknutý na medzinárodnom letisku Ngurah Rai v Denpasare s 1,75 heroínu, ktorý mal pripevnený na tele. Po trestnom procese 14. februára 2006 ho odsúdili na doživotie. Jeho doživotný trest znížili na 20 rokov po odvolaní sa v apríli 2006.

Tan Duc Thanh Nguyen

Nguzen sa narodil 30. októbra. V roku 1983, 9. mája, zomrel na rakovinu žalúdka za mrežami Hotelu K. Bol vietnamsko-austrálsky občan. Nguyena zatkli v izbe v hoteli Melasti na Kute spolu s tromi ďalšími. Polícia pri prehliadke domu našla kufor s 334 g heroínu. Po trestnom procese bol 15. februára 2006 Nguyen odsúdený na doživotie. Samozrejme, aj on sa odvolal, no prišiel šok. Najvyšší súd mu naozaj zrušil doživotný trest, no nahradil ho trestom smrti! Stalo sa tak 6. septembra 2006. Počas čakania na popravu Nguyen zomrel na rakovinu žalúdka vo svojej cele v Hoteli K.

Matthew James Norman

Matthew sa narodil 17. septembra 1986 v Austrálii. V Indonézii ho odsúdili za obchodovanie s drogami ako člena Bali Nine. V roku 2005 bol Norman v spomínanej izbe v hoteli Melasti. Po súdnom procese bol Norman 15. februára 2006 odsúdený na doživotie. Jeho odvolanie na indonézsky najvyšší súd, bolo neúspešné a trest mu navýšili na trest smrti. No Norman sa rozhodol priznať a uzavrel dohodu o vine a treste. Priznal sa, že bol dovozcom heroínu z Bali, a tým dosiahol obnovenie doživotného trestu.

Scott Anthony Rush 

Rush sa narodil 3. októbra 1985. Živil sa ako robotník, ktorého odsúdili v Indonézii za obchodovanie s drogami ako člena Bali 9. V roku 2005 bol tiež chytený na denpasárskom letisku s heroínom pripevnenom na tele. V trestnom konaní bol 13. februára 2006 Rush odsúdený na doživotie. Svoj trest si naďalej odpykáva v Hoteli K.

Martin Eric Stephens 

Martin sa narodil v roku 1976. Živil sa ako barman, ktorý bol v Indonézii odsúdený za obchodovanie s drogami ako člen Bali Nine. Po trestnom procese bol Stephens 14. februára 2006 odsúdený na doživotie . Jeho žiadosť o zníženie trestu na 10 rokov indonézskemu najvyššiemu súdu bola zamietnutá v januári 2011.

Myuran Sukumaran 

Myuran sa narodil 17. apríla 1981. Podľa súdnych svedectiev odsúdených boli Sukumaran a Andrew Chan spoluvedúcimi operácie pašovania heroínu z Indonézie do Austrálie. Po trestnom procese bol Sukumaran 14. februára 2006 odsúdený okresným súdom v Denpasare na popravu zastrelením. Po podaní odvolania proti jeho rozsudku jeho odvolanie zamietol najvyšší súd na Bali. Súdne preskúmanie indonézskym najvyšším súdom 6. júla 2011 potvrdilo rozsudok smrti.

Sukumaranovu žiadosť o milosť zamietol aj prezident Indonézie Joko Widodo 30. decembra 2014. Prezident sa vyjadril, že mu nemôže udeliť milosť, aj keď videl jeho osobnostný progres. Oprel sa o skutočnosti, že denne v Indonézii zomrie na následok predávkovania drogami 50 ľudí a bolo by to voči ním nefér. On a Chan boli popravení 29. apríla 2015.

Príbeh tohto muža je naozaj veľmi smutný. Sukumaran, vodca syndikátu Bali Nine, sa narodil v Londýne v roku 1981 a keď bol dieťa, presťahoval sa so svojou srílanskou rodinou do Austrálie. Odišiel z univerzity a zlákala ho partia mužov, ktorí podnikali s drogami. Zlákaný vidinou ľahko zarobených peňazí pomáhal v roku 2005 zorganizovať zásielku heroínu určenú do Austrálie. Sukumaran a šok zo zatknutia a toho, ako sa jeho život otočil, ho podnietil zmeniť svoj život a stal sa vzorným väzňom, ktorý učil ostatných väzňov angličtinu a umenie.

Sám sa tiež stal uznávaným umelcom, keď v posledných dňoch života namaľoval niekoľko obrazov na Nusakambangan. Jeden z jeho právnikov sa raz vrátil z návštevy ostrova s ​​obrazom podpísaným všetkými deviatimi odsúdenými na smrť. Mal názov „Jedno srdce, jeden cit, jedna láska“ a zobrazoval srdce vo výrazných farbách.

Vo väzení ho navštívil aj nórsky veľvyslanec a mal záujem o kúpu jedného z obrazov, ale dostal ho ako darček. Sakurman bol vymenovaný za vedúceho skupiny zhruba dvadsiatich väzňov, vrátane tých, ktorí čelili popravám a čakali na svoj posledný deň v špeciálnom krídle väznice. Spolu s Andrewom Chanom konvertoval na kresťanstvo.

Pred svojou smrťou pracoval na bakalárskom štúdiu výtvarných umení na Curtin University. Austrálsky umelec Matthew Sleeth, ktorý viedol umelecké dielne vo väznici Kerobokan, ho nazval „najlepším študentom“, akého kedy mal. Sukumaran mal aj svoju prvú veľkú výstavu v Austrálii v Campbell town Arts Center v januári 2017, kurátorom bol známy austrálsky umelec Ben Quilty. 

Mňa osobne jeho príbeh zasiahol. Verím, že ľudia sa môžu zmeniť. Vidina veľkých peňazí môže v hlave 24-ročného chlapca spôsobiť to, že urobí hlúpe rozhodnutie. Počas väzenia konvertoval na kresťanskú vieru a stal sa pastorom. Stal sa hnacou silou väzenia, dával nádej aj tým, ktorí ju strácali. Je neospravedlniteľné, čo sa pokúšal urobiť a pravdepodobne by osobnostne nikdy nedozrel, ak by neprišlo k zatknutiu.

Trest smrti je ešte stále v mnohých krajinách bežným prostriedkom jurisdikcie. Keď prišiel jeho súdny deň, mal želanie, aby si mohol dať kurča Kentucky. Počas popravy nemal tvár prekrytú šatkou, ale pozeral sa popravcom do očí a spieval pri tom pieseň Amazing grace. Neskôr na jeho spomienku Ross McHenry zložil skladbu s pozoruhodným názvom: I can be better (môžem byť lepší).

Milé dámy, vážení páni, milí lovci zážitkov, tento blog som nenapísal preto, aby ste prestali navštevovať túto krajinu. Pre mňa je táto krajina druhým domovom. Žil som tu a aj študoval. Mám tu veľa priateľov, milujem zvyky ľudí, západy slnka či úsmevy lokálcov od ucha k uchu. Bali je často zobrazované ako raj bez pravidiel, čo nie je pravda. Tma je len nedostatok svetla a zlo je len nedostatkom dobra. Preto naše zájazdy do Indonézie a dovolenku na Bali odporúčam všetkými desiatimi.

Bali má jednoznačne čo ponúknuť. Ak sa budete niekedy prechádzať Kutou, budete vedieť, aký pomník sa nachádza pred Paddy barom, alebo keď budete prechádzať na svojej motorke Kerobokanom, spomeňte si na chlapca, ktorý spravil najväčšiu chybu svojho mladého života a zaplatil za ňu najvyššiu cenu, aj keď sa snažil byť lepší.