Najväčší ostrov spomedzi Azorských ostrovov, ostrov, kam s veľkou pravdepodobnosťou doletíte ako na prvý. Ostrov, ktorý má najprepracovanejšie turistické atrakcie a o ktorom sa vie teda najviac. Napriek tomu je okrem častej hmly zahalený mnohými tajomstvami, ktoré sa Vám pokúsim odkryť.

São Miguel – najväčší ostrov Azorských ostrovov, na ktorom žije vyše polovica jeho obyvateľstva je preslávený tou najkrajšou prírodou. Áno, São Miguel mi pripomina Havajské ostrovy, ale konkrétne Big Island – sopečný ostrov s čiernymi plážami, prírodný skvost – lebo Havajských ostrovov je viac a každý je iný. No São Miguel mi ešte viac pripomína Réunion položený v južnom Indickom oceáne. Nemyslím tým, že sa na obidva ostrovy dostanete s občianskym preukazom a platíte tu eurom, ale tú ohromnú zeleň, ktorá Vám udrie do očí, akosi viac než kdekoľvek inde. Celoročne sýtozelené hory a more plné delfinov a veľrýb. Réunion vlastní, čo sa týka dažďa mnohé svetové rekordy a aj keď mu v množstve dažďa São Miguel nestíha, stačí to na udržanie toľkej zelene, ktorú nedokáže vyživovať žiaden zavlažovací systém. 

São Miguel je nádherný ostrov a Vy sa často pristihnete ako stojíte v nemom úžase a pozeráte sa na tú krásu. Koncept krásy je však relatívnym pojmom a to je asi aj dôvod, že Azorské ostrovy boli tak dlho pre nás neznáme. Krása totižto vzniká iba v prípade nadviazaného vzťahu medzi účastníkom a objektom, ale musím povedať, že každému koho poznám sa takéto čosi na São Miguel prihodilo. No musíte mať najprv šancu, veď São Miguel je ďaleko, nachádza sa až 1 500 km od Lisabonu. Dnes sa sem dá doletieť v podstate ľahko a dokonca premávajú lety aj z Madeiry, čo umožňuje spojenie dvoch autonómných oblastí Portugalska, ktoré obe boli dlho pre nás veľkou neznámou.

National Geographic v roku 2016 vyhodnotil Azorské ostrovy za „Najkrajšie miesto na Zemi“, a týmto povedal iba to, čo všetci po prílete na Sao Miguel hneď vidia. São Miguel od tej doby už nie je veľkou neznámou, tým nedostihnuteľným, neznámym tajomstvom. Alebo žeby stále ešte áno?  

6 fotografií

Kvety sú na Sao Miguel skutočne neskutočné

São Miguel #

Rozloha: 744, 7 km²  (najväčší ostrov Azorov)

Počet obyvateľov: 140 000 (vyše polovica celej krajiny)

Hlavné mesto: Ponta Delgada

Prehliadka najväčšieho ostrova autonómnej oblasti Portugalska - Azorských ostrovov #

6 fotografií

Takto vyzerá prechádzka do Boca do Inferno - Úst do pekla

Sete Cidades - Ústa do Pekla #

Z letiska vyrazte ihneď na Sete Cidades, reprezentujúcich kráľovstvo 7 mystických miest, či bájnu Atlantídu. Je to ten základný obrázok, ktorý ste určite pri rozprávaní o Azorských ostrovoch už videli. Pustite si Mira Žbirku a z hlavnej cesty z letiska zbehnite po 300 metroch ihneď vpravo do úzkej nepravdepodobnej uličky – idete dobre. Najprv je cesta v prvých kilometroch chaotická, ale riaďte sa návestiami Sete Cidades a čoskoro už idete popri letisku, ktoré máte po ľavej strane a následne mestečkom Relva s gýčovými ružovými a modrými domčekmi. Cesta sa kľukatí, ale stále je slušnej kvality a Vy sa stretávate s prvými hortenziami. Po 12 kilometroch a približne štvrťhodinke pokojným tempom odbočíte vpravo a zamierite do hôr.  Cesta sa trošku zúži a razom sa dostanete medzi záhony hortenzií, ktoré aspoň mne na tomto mieste totálne vyrazili dych. Stovky metrov, spolu ide o kilometre hortenzií, totálna nádhera. Postupne sa príroda mení a pasienky plné kráv vystriedajú ihličnaté stromy, sú vysoké a Vám sa nezdá, že ste na subtropickom ostrove. Zastanete na Kráľovskej vyhliadke (Miradouro da Vista do Rei) na parkovisku oproti zrúcanine hotela Monte Palace (malo ísť o ultraluxusný hotel), alebo o 70 m ďalej vľavo je taktiež parkovisko priamo pred vyhliadkou. Tu sa Vám naskytnú neuveriteľné výhľady do kaldery sopky s dvoma jazerami – najväčšou vodnou plochou ostrova. Všade naokolo zeleň a vo vnútri sopky sú raritne dve jazerá – Modré a Zelené. Zelené jazero je skôr šedé, a to preto, lebo je plytšie a od spodku v čistučkej vode sa odrážajú riasy. Obrázok, ktorý práve vidíte je často hlavným motívom celých Azorských ostrovov. Rátajte, že tu môže byť hmla a pršať, väčšinou tu v horách to totižto takto je. No mraky sa kedykoľvek (!) môžu roztrhať, a tak tu ostaňte zopár minút. Je tu mapa, vkusný plotík a trochu naboku späť k hotelu (30 m) aj vkusné WC. Pod plotíkom sú nasadené hortenzie a keď robíte fotografie skúste ich (hlavne v lete, kedy sú hortenzie v plnom kvete) dostať do širokouhlého objektívu.

Takýto pohľad do vnútra sopky uvidíte z Kráľovskej vyhliadky - Miradouro da Vista do Rei
Foto: Ľuboš Fellner

Hotel Monte Palace je dostupný, môžete sa pozrieť dnu, vstup je zadarmo, a preto je u backpackerov a celkovo mladých ľudí s množstvom času a málo peniazmi populárny. V skelete hotela sa dá poprechádzať - od parkoviska kde máte auto je to 60 metrov - no pozor, je to neudržiavaná ruina, kde sem tam niečo odpadne.

Keď máte ešte hodinku a pol čas a energiu, vydajte sa autom ďalej do vrchov ešte po užšej cestičke smerom na Lagoa do Canario. Po 10 minútach pomalej jazdy zastavíme na prírodnom parkovisku vpravo. Nie je to na rozdiel od Kráľovského výhľadu označené.

Dá sa ísť aj ďalej vľavo cez bránu po hlinenej ceste a ušetríte 2 kilometre prechádzky, ale brána býva od 19.00 zatvorená a ja som ju videl zatvorenú už aj od 18.00. Každopádne sa aj pešo vydajte (okolo brány sa dá pešo prejsť, aj keď je zatvorená) na 15 - 20 minutovú prechádzku (jedným smerom) k ďalšej vyhliadke. Išiel som aj za dažďa a nešmýkalo sa priveľmi. Okolo sú paprade a vysokánske stromiská a aj v daždi je cesta romantická – fotografie však budú určite lepšie pri slniečku :) Pri „túre“ sa držte hore, neschádzajte nikde dole (k jazierku Lago do Canario) a choďte rovno po vrstevnici. Široká pešia cesta po hlinenej ceste sa točí doľava a doprava a Vy ju stále nasledujete až na koniec k schodíkom, po ktorých vyjdete hore. Keď toto píšem vyzerá to nezreteľne, ale na mieste to podľa tohoto textu pochopíte. Nie sú tu totižto žiadne značky, až tesne pred schodíkmi je fotogenická značka „miradouro.“

Keď vyjdete hore schodmi, tak je už naopak všetko jasné, lebo vľavo vidíte známu vyhliadku a pustíte sa k nej úzkou cestičkou zopár sto metrov. No to už fotíte, veď jazerá sú pod Vami – v inom uhle ako z Kráľovskej vyhliadky. Ste v Ustach do pekla a máte nádherný výhľad na obidve jazerá z vtáčej perspektívy. Kaldera sopky vznikla asi pred 22 000 rokmi, má neuveriteľnú šírku 5 kilometrov a výška kaldery je opäť obrovských 500 metrov.

 K dvom jazerám vo vnútri kaldery sa viaže legenda:

Kedysi dávno žila v Sete Cidades krásna princezná, ktorá milovala prírodu a rada chodila po horách. Raz v hmle zablúdila, ale mladý pastier ju vyviedol z lesa a zachránil. Začali sa stretávať a zamilovali sa do seba. Keď sa to dozvedel jej otec, bolo zle nedobre a princezná musela hneď zajtra nasadnúť na loď a odísť do susedného kráľovstva, kde si mala zobrať tamojšieho kráľa. Milenci sa posledný raz stretli vo vnútri sopky a plakali a plakali. Pastier mal modré oči a jazero, ktoré naplnil sa volá Modré, princezná mala šedozelené, a preto je jej jazero Zelené.

Pri západe slnka je to ideálny pohľad a je tu krásne, aj keď prší a je hmla. Celá ta prechádzka trvá asi hodinku. Keď nie je čas, zvládnete to aj za pol hodinku. No nejaký čas si k tomuto času rezervujte na fotografovanie. Od Kráľovskej vyhliadky po parkovisko, následne túra 2x 20 minút plus fotenie = 1,5 h času.

Podobne ako na Havajských ostrovoch či Reúninone, aj na Azorských ostrovoch sa vždy trošku prechádzajte. Každá takáto krátka prechádzka Vás priblíži k prírode ešte viac. Po tom ako ste jazerá Sete Cidades pozreli z dvoch vyhliadok, nazreli ste do prekrásneho Pekla, vyrazte späť do hlavného mesta.

Druhou možnosťou by bolo zbehnúť späť rovnakou cestou na hlavnú cestu a pokračovať až na úplný západný kraj ostrova a okúpať sa v oceáne. No pozor, ak cesta z letiska na Kráľovskú vyhliadku trvá 30 minút, tak cesta z Kráľovskej vyhliadky po Ponta da Ferraria trvá ďalšiu hodinu. Nezdá sa to, ale tu sa cesta točí najviac na celom ostrove a ide to pomaly. Popis a fotografie nájdete nižšie v stati Čo vidieť navyše.

Ponta Delgada #

Hotel budete mať niekde v hlavnom meste či pri hlavnom meste, a tak sa rozlúčte z jedným z najkrajších prírodných výhľadov, aké ste v živote videli a zamierte smer Ponta Delgada. Do samotného mestečka Sete Cidades nemusíte ísť, Vy ste sem prišli kvôli výhľadom na kráter a jazerá, nie kvôli priemernej osade :) Cesta z vyhliadky do Ponta Delgada Vám bude trvať asi 30 minút, max. 45 minút až k samotnému hotelu. Pri letisku sa napojíte na perfektnú diaľnicu, a tak je koniec cesty rýchly.

11 fotografií

Ponta Delgada. Historická aj moderná časť. Vo dne aj v noci.

Na promenáde v Ponta Delgada je jeden veľký hotel vedľa druhého. Takéto niečo nikde inde na Azorských ostrovoch nezažijete. Ich kvalita nie je taká ako na Madeire, aj keď v niečom ju Ponta Delgada kopíruje, ale hotely sú slušnej kvality a tie čo odporúčam sú čisté. Ponta Delgada (v preklad delikátny – unikátny bod) je najväčším mestom Azorských ostrovov a Vy to jednoznačne uvidíte. Pred hotelom budete mať novučičký projekt prístavu – maríny s obchodmi, reštauráciami a prírodným morským bazénom. Kúpe sa tu mnoho domácich a Portugalcov, môžete to, samozrejme, vyskúšať aj Vy. No aj keď je záliv chránený, toto je stále studený Atlantik a Vy márne hľadáte kadiaľ tečie ten spomínaný teplý Golfský prúd.

Koloniálne svedectvo mesta je pol kilometra až kilometer na západ od hotelov peknou pešou prechádzkou popri mori po Avenida Infante Dom Henrique. Keď kráčate do mesta, máte oproti pevnosť Sao Bras, ktorá bola miestnym strážnym psom už od 16. storočia.

Porta de Cidade je vstupom do mesta, rozžiarená trojoblúková vstupná brána postavená v roku 1783. Trojbránie skrášľuje námestie Praça Gonçalo Velho Cabral vykladané bieločiernymi mozaikami. Najkrajšou stavbou centra je farský kostol svätého Sebastiána, typická portugaská architektúra, ale postavená z čiernych bazaltových kameňov a so zaujímavými detailami sôch na priečelí a celkovo s množstvom detailov hodných vysvetlenia. Dovnútra vstupujete pekným vápencovým portálom v typickom portugalskom Manuelinskom štýle a vo vnútri budete obdivovať prekrásne azulejo-bielomodré ručne maľované dlaždice. Väčšina prekrásne vyrezávanej sakristie je z dreva jacaranda dovezeného z Brazílie.

3 fotografie

Historická budova a jedlo v Cafe Central, v absolútnom centre Ponta Delgada

Sadnite si do kaviarne Cafe Central a vychutnajte si pohľady na absolútny stred mesta z toho najcentrálnejšieho miesta a zrejme najstaršej reštaurácie mesta. Slušná kávička, zmrzlina, alebo vínko z Azorských ostrovov z Terceiry alebo Pico. Je zaujímavé, že dovezené portugalské víno (Douro alebo Alentejo) bude na 90% lacnejšie než to miestne. Tak je to aj s jedlom. Nečakajte tu obedné menu za 5 € a vždy si pripravte 13-17 €. No budú to dobre investované peniaze. V tejto reštaurácii si dajte rybaciu polievku a špagety s morskými príšerkami. Na konci ku kávičke ananásovú zmrzlinu. Býval som na viacerých miestach Sao Miguel, ale ak bývate aspoň jednu noc v Ponta Delgada, tak to mesto poľahky za hodinku, dve zmapujete. Odporúčam vybrať sa k meststej bráne k Porta de Cidade aj po západe slnka, kedy je pekne osvetlená a mesto má iný nádych. Keď sa pohybujete v okolí, zrejme Vás zachytia aj zvony vysokej zvonice Svätého Sebastiána. Atmosféra „veľkomesta“ je stále veľmi príjemná.

Pláž surferov- Azory #

Na druhý deň si vybavte v hoteli skoršie raňajky. Časový posun oproti Slovensku je 2 hodinky a aj tak budete hore. Vyrazíte po perfektnej diaľnici krížom z južného brehu ostrova na severný smerom na Ribeira Grande, čo je druhé najväčšie mesto ostrova. Po 15 minútach odbočíte smerom vľavo a kľukatými cestičkami sa dostanete na veľké parkovisko (Estacionamento na Praia) pred pláž v Santa Barbara. Ide o čiernu surfistickú pláž, kde sa čierna farba piesku a okolitých skál dopĺňa s bielou farbou spenených vĺn. Tu sa prejdite 10 minút a nadýchajte drsného severného príboja.

Miradouro de Santa Iria. Musíte odbočiť do protismeru, ale za tento výhľad to stojí.
Foto: Ľuboš Fellner

Jediná čajová plantáž Európy #

Pokračujte späť na hlavnú cestu a teraz smerujete k čajovým plantážam Gorreana. No pokúste sa cestou asi po 10 minútach zastaviť na vyhliadke Santa Iria (Miradouro de Santa Iria). Je to také otočenie do protismeru, ale parkovisko tu je fajn a podľa mňa ide o najkrajšiu vyhliadku ostrova, a pritom ju málo kto spomína a ja som tu nikdy nikoho nestretol.

Následne sa vydajte k 40 hektárovým čajovým plantážam, ktoré produkujú každoročne 40 ton čaju bez toho, aby použili akékoľvek pesticídy. Odbočka je tak zrazu vľavo, priamo vchod do areálu čajovej fabriky, a tak posledný kilometer nechoďte rýchlo. Gorreana bola založená v roku 1883 a pohľad na svahy plné čajových kríkov ma razom preniesol do exotiky. Navštívil som čajové plantáže v Darjelingu (Champagne medzi čajmi), Assame, plantáže najkvalitnejšiho čaju v Číne, na Srí Lanke (Ceylon), v Indonézii, Malajzii, Japonsku, na Taiwane v Pakistane, ale aj v Turecku, Ekvádore, Argentíne, Juhoafrickej republike, Rwande, Keni, Malawi či na Mauríciuse. A zrazu sa cítim podobne, akoby som stál v ďalekej exotike. S tým rozdielom, že nikde som nevidel plantáže smerovať k moru. Zelené kríčky a modrý oceán v pozadí, to je totálne unikátne. Je zaujímavé, že to nikto nespomína.

Čajové plantáže pripomínajúce obrovský stálezelený les zložený z miniatúrnych stromčekov klesajú až k oceánu
Foto: Ľuboš Fellner

No skutočne, ak máte radi čaj či výnimočné veci, toto je jedna z nich. Prejdite sa medzi kríčkami na jednej aj druhej strane cesty a pofoťte si túto exotiku. Nikto Vás nebude vyháňať a zrejme tu budete úplne sami. Od roku 2005 založili plantáž Tregothnan aj v blízkosti Cornwallu v Británii, ale v tom roku bola celoročná úroda 28 gramov. Gorreana takto nie je jedinou čajovou plantážou v Európe, ale určite jedinou tradičnou európskou čajovou fabrikou. Otvárajú ju denne od 8.00 a cez víkend o 9.00. Prejdite sa po výrobni čaju – viď šípky na zemi.

Čaj vždy pochádza z rastliny rodu Camellia (čelaď čajovníkovité) a rozdiel medzi čajmi je iba v tom aké čajové lístky k výrobe použijete a v ich spracovaní. Najkvalitnejšie čajové lístky sú tie dva na vrchu a pupeň. Ak čajové lístky prejdú oxidáciou (väčšinou sa hovorí o fermentácii) vznikne čierny čaj, ak nie, ide o zelený. Čaj z najlepších horných lístkov a pupeňov, ktoré neprešli žiadnym spracovaním a žiadnou oxidáciou sa nazýva bielym. Na konci prehliadky Vás ponúknu čajom (zdarma) a ja odporúčam dať si k tomu portugalský koláčik pasteis de nata – väčšinou ich tu mávajú. Tiež si vo firemnej predajni viete čaje kúpiť a ceny sú viac než priajateľné. Predávajú tu aj pekný suvenír, keramickú bielu nádobu s nápisom „CHÁ“ a Azorské ostrovy. Ak je ornament a nápis modrým, ide o čierny čaj, ak je zeleným, ide o zelený čaj. Ak preferujete čierny čaj, kúpte si Orange Pekoe, ak zelený, tak Hysson.

6 fotografií

Čajová fabrika Gorreana z roku 1883 na mňa urobila dojem

Cesta do vnútrozemia #

Vstávali ste skoro, ale táto zastávka Vás dostala opäť do formy. Ak nájdete energiu, môžete ešte ostať pri pobreží a vyraziť k vodopádom v Ribeira dos Caldeiroes. Nie sme na Islande, ani Faerských ostrovoch, ale ak túžite po vodopádoch, tak si vyhraďte 45 minút až 1 hodinu navyše. Viac o nich píšem nižšie.

Ide vlastne o cestu hore-dole. Takže následne odbočíme stále po veľmi dobrej ceste do hôr smer mesto Furnas. Stúpame do hôr a zrazu sa všetko zmení. Furnas je niečo také ako u nás Štrbské pleso, ale v Azorskom sopečnom ponímaní. Bývajú tu často hmly a zlé počasie, ale zároveň toto je úplným základom pochopenia o čom Sao Miguel je. Zároveň tu nejde iba o samotné mesto, ale o zastávky, vyhliadky a dotknutie sa „pekla“.

Miradouro do Pico do Ferro. Nádhera!
Foto: Ľuboš Fellner -BUBO

Základnou zastávkou musí byť Miradouro do Pico do Ferro, na ktorú odbočíte vpravo a po uzučkej cestičke idete až na koniec na parkovisko. Zastaňte dole a vyjdite peši tých 200 metrov hore. Ak budete mať neuveriteľné šťastie a dobré počasie, uvidíte pod sebou – ako na dlani (!!!) – jazero Lagoa das Furnas. Všade sú hortenzie a dole modré jazero v obkrúžení zelených hôr. Práve takéto „tajné“ zastávky sú to, čo robí prehliadku Sao Miguel unikátnou.

Furnas – horúce srdce ostrova #

Dračie mesto, predpeklie, centrum vulkanických geotermálnych aktivít. Sopka Furnas je najmladšou sopkou ostrova Sao Miguel. Pri vchode do mesta v centre zabočte vľavo a zaparkujte pri Caldeiras das Furnas.

6 fotografií

Furnas - najturistickejšie mesto ostrova

Peklo? Video: Ľuboš Fellner

Peklo? Video: Ľuboš Fellner

Vystúpte a choďte za parou, ktorú vidíte 20 až 30 metrov nad údolím a za sírovodíkovým smradom. Každý z termálnych prameňov má svoje meno napísané na modrých kachličkách (azulejos). Prejdite sa medzi nimi a choďte sa napiť k jedinému prameňu, kde sa to dá – na ľavej strane. Mne tento prameň veľmi chutil. Nie je to gruzínske Borjomi, ale je to skvelá a príjemná chuť.

Následne sa presuňte do reštaurácie Tony‘s priamo na námestí. Pešo je to asi 10 minút, autom podľa toho, kde v úzkych uličkách zaparkujete. Tony‘s otvára okolo dvanástej a v sezóne je lepšie mať rezerváciu. Ak je dobré počasie, môžete sedieť aj na balkóniku s výhľadom na katedrálu Igreja de Nossa Senhora da Alegria. Tu je jasné, čo bude na obed, je to Cozido, jedlo, ktoré Vám dnes uvarila sopka. Hrniec rôzneho mäsa (zmes bravčového, hovädzieho, kuracieho a klobásky) a veľa zeleniny zakopú skoro ráno do vulkanickej pôdy a po 5 až 7 hodinách pomalého varenia servírujú. Nie je to nič pre vegetariánov a toto jedlo budete jesť zrejme raz v živote. Popri toľkých morských špecilaitách na iných miestach Azorov je zmena vítaná. Cena je veľmi prijatelná cca 23€ pre dvojicu. Všetko je mäkučké a aspoň ja som všetko zjedol :) Je to sýte jedlo, ako pre drevorubača, ale kedy si budete môcť opäť povedať, že jedlo pre Vás uvaril vulkán?

Potom sa isto vyberte vytráviť do termálov. Odvezte sa 3 minúty k vstupu do parku Terra Nostra, čo je park, záhrady, hotel, reštaurácie, ale my sem ideme kvôli termálnym bazénom. Ich teplota varíruje od 35 do 40 stupňov. Ste v nádherných záhradách s obrovskými stromami. Použite staršie tmavé plavky. Ak máte čerstvo nafarbené vlasy či nechty, pozor! – môžu zmeniť farbu. Dajte si dole svoje strieborné a zlaté šperky, lebo sa môže stať to isté. V termáloch sa nefajčí, a keď ste vo vnútri v termálnej vode ani nepije. Je zakázané používať mydlo či šampón. Nekloktajte vodu. Otvorené je 7 dní v týždni od 10.00 do 18.00 a vstupné stojí cca 8 Euro. Uteráky a zámky na skrine sú za ďalší drobný príplatok. V cene vstupného máte aj nádherné záhrady, na ktoré sa oplatí „mrknúť“.

5 fotografií

Terra Nostra vo Furnas

Vidiekom po stopách svätých do prvého hlavného mesta #

Najedení a „zreštaurovaní“ vyrážame na miestne pomery, dlhý presun, ktorý má pol hodinku. Ideme krížom prírodou, a tak okolo seba máme bananovníky, ibišteky alebo červenožlté vianočné ruže tu dorastajú do veľkosti stromčekov. Mierime do mesta Vila Franca do Campo na južnom brehu ostrova. Pred 500 rokmi vtedajšie hlavné mesto zachvátilo zemetrasenie a doteraz sa na tú tragédiu spomína.

Množstvo kostolov, provinčný zapadákovček bez turistov, ktorý nám ukáže aj inú stránku ostrova. Mierime do prístavu, odkiaľ vyrážajú lodičky na ostrovček tvaru podkovy, ktorý je považovaný za raj. Na prvý pohľad je evidetné, že ostrovček je podmorským kráterom, ktorý sa vynoril nad hladinu a stuhol. Ten tvar je neuveriteľný. Ostrovček je veľkou turistickou atrakciu a trajekt, ktorý premáva tých 15 minút býva často vypredaný. Ľudia sa sem chodia vyvaliť na celý deň, čomu sa dosť čudujem, mne stačilo 30 minút. Ostrov sa stal známym hlavne po tom, čo sa tu uskutočnili skoky do vody, Red Bull Cliff Diving World Championship. Zaparkujem dole v prístave, kupujem si lístok a vyrážam. Dnes nemáme na delfíny šťastie, ale šanca tu rozhodne je. Na ostrove sú aj plavčíci, čo je taktiež dosť smiešne, lebo väčšina ľudí sa tu čvachtá tak po kolená, voda je studená. No tým, že je ostrovček otvorený smerom k Sao Miguel, je chránený pred vlnami Atlantiku a voda je absolútne čistučká.

12 fotografií

Z prístavu Vila Franca do Campo na ostrovček úžasného tvaru

Odporúčam prejsť úplne na opačnú stranu ostrova, kde sa viete prebrodiť na plytčinu a dá sa tam ľahnúť na piesok. Je to divoká pláž a nečakajte žiadne slnečníky ani uteráky. No všetko na Azoroch je divoké a toto sa aj očakáva. Loď odchádza v pravidelných intervaloch a ľudia čakajú kým ich loďka odvezie a stoja v rade, preto tu buďte o trošku skôr pred určeným časom. Cestou sa zastavte pozrieť aj na druhú – atlantickú, divokú – stranu ostrovčeka, ktorá je búrlivá. Prídite sem na hodinku. Samozrejem, iba ak nie sú vysoké vlny, inak je cesta utrpením.

No vo Vila Franca do Campo to nie je všetko. Nad mestom sa týči najscénickejší kostolík s výhľadom do nekonečna. Väčšina slovenských influencerov ho vynecháva, ale to by bola veľká chyba. Čo sa týka budov, pre mňa je to jednoznačná ostrovná jednička! Ide o starú pustovňu v horách Ermida de Nossa Senhora da Paz. Ťažko ju nájsť, cesta je uzučká a je to vlastne z prístavu smerom priamo hore, ale tie príjazdové cesty sa zdajú málo pravdepodobné, ale je to ono. Koniec je už cik-caková jasná cesta, parkovisko veľké. Po jednej aj druhej strane grandióznych schodov postavených v roku 1967 sú nasadené stovky bielych hortenzií. Keď vyjde počasie, ide o jednu z najkrajších vyhliadok na ostrove.

Ermida de Nossa Senhora da Paz
Foto: Ľuboš Fellner

Európske ananásy #

To naozaj? Podobne ako by nikto v Európe nečakal čajové plantáže, tak ani ananásy. Nenájdete ich na južnejších ostrovoch, ani na Malage, ani na Kanárskych ostrovoch.

Pestujú sa na predmestí Ponta Delgada, kam prídeme z Vila Franca do Campo za pol hodinku po slušnej diaľnici. Je to jediné miesto na Zemi, kde sa pestuje ananás v skleníkoch a práve preto majú jedinečnú a nezameniteľnú chuť. Ochutnajte ananásový džem, alebo ako aperitív pred večerou ananásové pálené. Vedeli ste, že začiatkom 19. storočia to bol Havaj, Južná Afrika a Azory, ktoré sa pokúšali ovládnuť európsky trh s ananásmi? Azory dodnes považujú ananás za svoje národné ovocie a nedajú naň dopustiť. Je neuveriteľné, že v supermarketoch tu predávajú krásny veľký ananás, napríklad, z Kolumbie za 1 euro a malý neduživý ananás odtiaľto za 3 až 5 násobnú cenu. No dôvodom je to, že ananás z Azorských ostrovov rastie až 2 roky. Plantáže Dr. Arruda (Plantação de Ananases, Dr. Augusto Arruda) sú otvorené každý deň do 20.00 (október – marec do 18.00), takže sa prehliadka dá stíhať aj večer. Vstup je zdarma.

Ste opäť v Ponta Delgada, a tak je čas na dobrú večeru. Hugo nám doniesol “lapas”. Servíruje to na platni, a keď nám ju prinesie má 150 stupňov. Podobne ako mnohí iní čašníci hovorí perfektnou americku angličtinou, veď žil dlhé roky v blízkosti Bostonu ako mnohí jeho krajania. Vyberiete sa po večeri na Františkánske námestie? – je to 9 minút peši. Kláštor a kaplnka Nossa Senhora da Esperanca stojí za tú „námahu“, veď od roku 1541 do dnešných dní v ňom žijú rádové sestry rádu Františkánov.

Čo ochutnať? #

Ananásy – sú menšie a na pohľad nič moc. A sú drahšie. No pestujú ich na tomto ostrove. Jednoducho musíte ochutnať.

Cozido vo Furnas – kedy Vám naposledy obed uvarila sopka?

Lapas v Lagoa – mestečko Lagoa sa nachádza pri oceáne na východ od Ponta Delgada a je preslávené morskými príšerkami. Grilované slimáky „lapas“ musíte ochutnať a každý kto má rád mušle bude nadšený. Veľa cesnaku a pokvapkať citrónom. Naozaj skvelé!

Cascata da Ribeira Quente - termálny vodopád
Foto: Ľuboš Fellner

Čo vidieť navyše? #

Ponta da Ferraria je na úplne západnom konci ostrova. Cesta zo Sete Cidades sa točí a ide veľmi pomaly, dlhšie než píše Google :) Po ceste sa viete zastaviť pri veternom mlyne, ale ten je za plotom a majiteľ Vám musí otvoriť, a nie vždy je prítomný. Odporúčam zájsť k majáku Farol da Ponta da Ferraria, aj keď tento je vcelku novopostavený (rok 1901), no ja mám majáky rád. Plus odporúčam sa zastaviť na peknej vyhliadke na daný maják, ktorá je tesne predtým ako budete schádzať k fajã dole strmým kopcom.

5 fotografií

Ponta da Ferraria v daždi

Ak sa teda nezastavíte na výhliadke na maják na ceste tam, tak na ceste späť je to po Vašej (pravej) strane, nulová zachádzka. No ak ste prišli už tak ďaleko, prejdite ďalšiu štvrťhodinku do romantického mestečka Mosteiros s dvoma vysokými skalami viditeľnými z miestnej pláže (alebo Miradouro da Ponta do Escalvado), ku ktorým sa chodí presne na západ slnka. Ak máte malé skúsenosti s jazdením autom s manuálnou prevodovkou, tu sa to spozná. Aj smerom dole na pláž v Ponta da Ferraria majte rýchlosť zaradenú a hore nezničte spojku. Cesta je strmá. Dole je veľké parkovisko a ak prídete v správny čas, nebudete tu sami. Turisti sem chodia preto, aby sa okúpali v prírodnom bazéniku. Do morskej chránenej zátoky tu z hôr priteká termálna voda a otepľuje Atlantik.

Nesprávny čas príchodu je za totálneho odlivu, kedy sa môžete popáliť. Podobne za najvyššieho prílivu, kedy bude voda pre Vás studená. Vopred si pozrite stav prílivu a odlivu priamo pre toto miesto.

Pozor, vstup do „bazénika“ nie je z parkoviska vidieť a ak ste sami nenájdete ho (ak si neprečítate vety nižšie). Za parkoviskom je pekná budova a za ňou je klasický bazén, no kvôli tomuto ste neprišli. Vy sa vyberte cestou za budovou paralelne s úžasnými horami na ľavej strane a za kopčekom (po 300 m) to zrazu uvidíte. Schodíky Vás vedú dolu k čiernym skalám, kde je do prírodného bazénika primontovaných zopár nerezových schodíkov. Pozor, za vysokých vln je vstup náročný, doslova nebezpečný. Toto dobrodružstvo chce jednoducho zdravý rozum. Do prírodného bazéna sa neplatí žiadne vstupné a otvorené je 24 hodín – je to príroda.

Vodopádny v Ribeira dos Caldeiroes. Z čajovne Gorreana vyjdete von a pokračujete po ceste vľavo, najprv je cesta široká, no potom odbočíte do hôr, cesta sa kľukatí a po 15-tich, ale skôr 20-tich minútach zastanete na úzkom (ale dlhom) pakovisku pri ceste, hneď pri vodopádoch. Peši je to minútu a tu záleží koľko pršalo včera a prevčerom, lebo podľa toho majú vodopády vodu. Robia tu aj kaňoning a môžete sa prejsť okolo peknou prírodou. Následne sa vrátite tou istou cestou skoro až späť ku Gorreana a predtým odbočíte po hlavnej ceste z EN 1-1A na EN 4-2 a zamierite vľavo po hlavnej ceste do hôr smer Furnas.

Najlepšie kúpanie na ostrove a termálny vodopád. Najlepšie kúpanie nájdete na "Ohnivej" pláži v Ribeira Quente. Vydáte sa z Furnas na juh, je to cesta, ktorá začína vedľa Caldeiras das Furnas a pozor, lebo po dvoch kilometroch musíte zatočiť vpravo, cesta rovno vedie do mestečka Povoação. Ja som cestou zastavil pred dvoma tunelmi, a potom išiel pešo, lebo v prostriedku sa nachádza podľa mňa najkrajší vodopád ostrova. No treba vedieť, že toto je zakázané. K vodopádu vedie 10 minutový treking, držte sa hore vpravo. Cascata da Ribeira Quente je single drop a unikátnosťou je, že ide o horúci vodopád, ktorého základom je termálna voda. Viete ho zhliadnuť aj z prostriedku medzi tunelmi.

Následne zbehnete dole na pláž a vyberiete sa cestou cez prístav (vľavo) alebo hore nad mestečkom (pokračujete rovno). Parkovisko je veľké a ak prídete v čase odlivu uvidte, že na začiatku pláže z čierneho piesku stúpa horúci dym. Celkovo je pláž vychýrená podvodnými hydrotermálnymi prieduchmi, ktoré otepľujú morskú vodu. Ja som to teda nepocítil... Domáci však práve túto pláž považujú za najlepšiu.

3 fotografie

Pláž Praia do Fogo v Ribeira Quente na ostrove Sao Miguel

Lago do Fogo. Ohnivé jazero je ďalším skvostom Sao Miguel. Vyšiel som z Ribeira da Praia z južného pobrežia a treking bol značne dlhý až 14 km. Mal som zatiahnuté a celkovo, ak porovnám ostatné jazerá, sem odporúčam ísť iba ak máte na Sao Miguel deň navyše. Ak už ste tu, vychutnajte si prírodné jacuzzi Caldeira Velha, no vedzte, že sa oň budete deliť s domácimi.

Lago do Fogo z vtáčej perspektívy
Foto: Martin Lipinsky

Cesta na ďaleký východ. Ak nemôžete spať, čo sa Vám na Azorských ostrovoch zrejme prvé dni Vášho pobytu prihodí, môžete vyraziť na východ slnka na absolútny východ ostrova.  Zoberte to južnou cestou, kde z Furnas prejdete za 20 minút do mestečka Povoação. Zastavte sa tu, ak ste historik, lebo v roku 1427 práve tu začala kolonizácia ostrova Sao Miguel. Cestou vidím mnoho kempovacích stanovísk, stolíky, kde ak som cestou išiel okolo obeda či na večer sedelo mnoho domácich a piknikovali. Toto je pre nich jedna z najvyhľadávanejších lokalít. Následne sa cesta točí po vyhliadku Madrugada, ďalej po Sossego a záverečným bodom je prudký zostup k prvému majáku Farol do Arnel, kde Vám bude smrdieť spojka. Návrat severnou cestou cez Nordeste bude omnoho ľahší.

Pozorovanie delfínov a veľrýb. Azorské ostrovy, kedysi sídlo lovcov veľrýb, sú dnes známe ako najväčší ochranári. Po vstupe Portugalska do EU v roku 1974 s lovom veľrýb skončili a teraz ako zdroj zárobku realizujú vyhliadkové plavby. Určite na jednu vyrazte. Tým, že platíte vyhliadkové plavby, chránite nepriamo veľryby. Ukazujete, že zdroj príjmu nemusí byť v ich zabíjaní. No treba vedieť, že lepšie pozorovanie veľrýb je na centrálnych ostrovoch a úplne najlepšie na ostrove Pico.

Poznámky na záver #

Prehliadka Sao Miguel bude vždy trošku iná. Áno, vždy! S dažďom a hmlou musíte rátať, no ak bude na nejakej vyhliadke hmla, tak sa tu zastavíte na 5 minút, no ak sa vyčasí, tak sa nebudete vedieť odtrhnúť, taká nádhera Vás doslova na Sao Miguel omráči. 

Na prehliadku ostrova si berte staršie plavky, lebo sopečné geotermály plavky ničia. Ideálne sú tmavé plavky, lebo na bielych môže ostať povlak. Zoberte si z hotela uterák. Zabaľte si aj čokoládu, banán, oriešky. Náhradné suché tričko či košelu na prezlečenie sa tiež zídu.

Keď odlietate z letiska v Ponta Delgada, je tu aj pošta Correo a predávajú tu pohľadnice aj známky. Poslať pohľadnicu z Azorských ostrovov namiesto whatsappovej správy je v tomto prípade sranda. Azorské ostrovy sú blízko, ale ešte to nikto nevie a pohľadnica bude pre Vašich blízkych stále značnou exotikou. 

Ľuboš Fellner

Ľuboš Fellner

Ľuboš Fellner

Zakladateľ a srdce cestovnej kancelárie, zodpovedný za kvalitu zájazdov a nové programy, vynikajúci sprievodca s nadhľadom na všetkých kontinentoch-kamkoľvek na mape ukážete. Prešiel všetky krajiny sveta ako prvý Slovák. Do mnohých sa vracia opakovane. V Indii bol 45x, ale aj Pobrežie Slonoviny či Burkina Faso prešiel krížom štyrikrát.

Už 30 rokov pripravuje prvoexpedície. V roku 2012 zorganizoval pri príležitosti 100. výročia dobytia južného pólu plavbu na Antarktídu. O rok dobyl severný pól. Veľakrát precestoval Oceániu-Polynézia, Melanézia a Mikronézia. Od roku 2000 sa venuje Afrike a na Slovensku ani v Čechách nenájdete nikoho, kto by Afriku poznal lepšie. 

Ako vyštudovaný lekár s atestáciou sa venuje cestovateľskej medicíne a zrealizoval cesty s názvom Ebola tour (Západná Afrika 2015) a Zika tour (Brazília 2016). Má na starosti bezpečnosť našich klientov a zdravotné poradenstvo. Pre svojich sprievodcov je k dispozícii 24 hodín denne, aby poradil v prípade problémov.  Ľuboš vždy vybaví nevybaviteľné, interne ho prezývame BOSS.

Obľúbený zájazd z BUBO katalógu
Posledný raj (expedícia)

Zo zájazdu: Najkrajšie pamiatky sveta

Miro

Posledná úprava článku | Prečítané: 885x

Odporúčame tieto zájazdy

K

Európa  

Azorské ostrovy (POR), Madeira (POR), Portugalsko


náročnosť

8 dní

Trvanie

1905
K

Európa  

Azorské ostrovy (POR), Madeira (POR), Portugalsko


náročnosť

9 dní

Trvanie

2750
K

Azorské ostrovy (POR), Madeira (POR), Portugalsko


náročnosť

9 dní

Trvanie

2750
K

Európa  

Madeira (POR), Portugalsko


náročnosť

9 dní

Trvanie

2590

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test