Hirošima – kde po bombe rástli oleandre

Hirošima – kde po bombe rástli oleandre

Martin Šimko

Martin Šimko

Hirošimu z neslávne známych dôvodov často prezývajú aj mesto smútku. My si však tomuto prívlastku dovoľujeme oponovať. Poďte sa s nami v štýle BUBO prejsť ťažko skúšanou Hirošimou, a my vám ukážeme, že je to jedno príjemné, harmonické mesto so svojským rytmom, uvoľnenou atmosférou a väčším kľudom, ako má väčšina ostatných japonských veľkomiest.

Názov Hirošima sa stalo stelesnením jednej z najväčších tragédií a čiernych škvŕn novodobých dejín ľudstva. Počas záverečnej fázy Druhej svetovej vojny Spojené štáty odpálili nad Japonskom dve jadrové zbrane. Prvá - 6. augusta 1945 o 8:15, zastavila v Hirošime čas. Výbuch atómovej bomby s prezývkou ´little boy´ tu okamžite zabil okolo 70 000 ľudí, z ktorých väčšina boli civilisti, ďalších zhruba 70 000 zomrelo na následky ožiarenia.  Z celkového počtu obyvateľov Hirošimy v tej dobe, čo bolo 350 000 ľudí, to bolo naozaj fatálna a tragická strata – takmer štyridsať percent! Druhá atómová bomba, ktorú nazvali ´fat man´, bola zhodená takisto z bombardéra B-29 o tri dní neskôr nad mestom Nagasaki. O život prišlo ďalších okolo 80 000 civilistov. Čo vlastne týmto strašným udalostiam predchádzalo?...

Výbuch atómovej bomby ´little boy´. Video: Nikola DECKOUS - BUBO

Výbuch atómovej bomby ´little boy´. Video: Nikola DECKOUS - BUBO

Keď bohovia musia kapitulovať…

Krajine počas svojej najväčšej rozpínavosti vládol cisár Hirohito. Japonsko kolonizovalo ostrovy v Tichom oceáne, obsadilo kórejský polostrov, Taiwan, a postupne si chcelo podmaniť mnoho ďalších ázijských krajín. Až prišiel dátum 7. 12. 1941, kedy japonské lietadlá naložené s výbušninami – kamikadze, začali s náletmi na americké vojenské lode v prístave Pearl Harbour na Havaji. Od tohto momentu sa USA zapojilo do Druhej svetovej vojny. Trvalo takmer štyri roky, kým Japonsko kapitulovalo.

Cisár Hirohito však po porážke Japonska namiesto toho, aby čelil súdu, zotrval na poste cisára. Na tomto rozhodnutí trval aj americký generál Douglas MacArthur, ktorému sa pripisujú veľké vojnové úspechy v tejto časti sveta. Hirohita však teraz čakala neľahká úloha:  musel sa verejne do rádia pred celým japonským národom priznať, že nie je poloboh a že Japonsko kapituluje. Japonci v súlade so svojím národným náboženstvom šintoizmom verili, že ich cisár je potomok najdôležitejšej bohyne slnka Amaterasu, a preto boli pre cisára schopní obetovať aj svoj život. No tentoraz museli aj bohovia kapitulovať... Američania k takémuto ponižujúcemu aktu donútili Hirohita práve zhodením dvoch atómových bômb…

Atómový výbuch vzal Hirošime takmer 40 percent obyvateľstva…

Po atómovom bombardovaní sa rozprávalo o tom, že v Hirošime nebude nič rásť ďalších sedemdesiatpäť rokov. No po tom, ako tu po pár dňoch začala v spálených sutinách rašiť tráva a kvety, dostali domáci nesmierny impulz, zdroj odvahy a nádeje toto mesto neopustiť a začať s jeho výstavbou nanovo. V roku 1951 - päť rokov po páde bomby, bola základná infraštruktúra Hirošimy väčšinou dokončená. Keďže išlo o nadzemnú detonáciu atómovej bomby, väčšina žiarenia sa rozptýlila a len malé dávky zostali v pôde. Mesto sa teda mohlo znovu zazeleňať. Oficiálnym kvetom Hirošimy sa stal oleander – rastlinka, ktorá po výbuchu zakvitla v meste ako prvá.

Dnes je Hirošima prosperujúce veľkomesto s 1,2 miliónom ľudí (čo je trikrát viac ako tesne pred tragédiou). Napriek svojim pôvabom nie je obliehané turistami, aj preto sem s BUBO tak radi chodíme. Vidíme krásu tam, kde ju nevidia iní. A radi sa o ňu podelíme aj s vami…  V meste je pri chabom turizme takmer nemožné nájsť lokálneho sprievodcu a všetky služby s tým spojené. Je to aj pochopiteľné – Japonci skrátka nechcú z jednej z najväčších tragédii 20. storočia robiť kolotočovú atrakciu pre ľudí. Naši sprievodcovia však za ten čas, čo do Hirošimy chodíme – od roku 2004, spoznali v meste dôverne každý kút a dokážu Hirošimu predstaviť tak, ako nikto iný...

Do piatich rokov od výbuchu boli základy infraštruktúry mesta znovu postavené.

Hirošima – mesto navždy smutne preslávené tým, že tu bola  v histórii ľudstva po prvý krát použitá atómová bomba ´naostro´, bola založená v roku 1589 ako sídlo feudála Moriho Terumota, ktorý si tu dal postaviť aj hrad. Názov mesta sa prekladá ako ´široký ostrov´ a ovodzuje sa od polohy Hirošimy, rozprestierajúcej san a niekoľkých ostrovoch delty rieky Ota. V 19. storočí bola hlavným mestom jednej z prefektúr krajiny a vďaka významnému prístavu patrila k najdôležitejším centrám Japonska. Bohužiaľ, práve pre svoj vojenský a strategický potenciál sa dostala medzi kandidátov – mestá pre prvé použite vtedy novej zbrane hromadného ničenia…

V japonskom blesku

Do Hirošimy prichádzame z Tokia japonským rýchlovlakom (šinkansen alebo bullet train). Vlaková sieť v súčasnosti spája väčšinu veľkých miest na ostrovoch Honšú, Kjúšu a Hokkaidó s rozšírením do Sappora, kde sa výstavba plánuje začať v roku 2031. Maximálna prevádzková rýchlosť týchto vlakov je 320 km/h. Šinkansen je poháňaný elektricky, používa 25 kV striedavé elektrické napájanie, ponúka rýchle zrýchlenie, spomalenie a zníženie poškodenia trate z dôvodu použitia ľahších vozidiel v porovnaní s lokomotívami alebo motorovými vozidlami. Aj preto sa budete počas jazdy cítiť, keď budú davy Japoncov nastupovať a vystupovať, cítiť ako na kolotoči. Vozne sú vzduchotesne uzavreté, aby sa zabezpečil stabilný tlak vzduchu pri vstupe do tunelov vysokou rýchlosťou.

Ročne tieto vlaky prepravia viac ako 160 miliónov cestujúcich. V špičke vypravujú až trinásť vlakov za hodinu v každom smere so šestnástimi vozidlami (kapacita 1 323 miest) s minimálnym odstupom troch minút medzi vlakmi. Na stanici sú vždy náveste s konkrétnym označením vlaku, časom odchodu a čísla nástupištia. Na nástupišti sú označené konkrétne miesta s číslami, kde zastavia vagóny, s daným číslom. Na našich zájazdoch máte v cene zájazdu vždy miestenkové lístky s konkrétnym miestom na sedenie vo vagóne s najnovším typom šinkansenu s označením NOZOMI, aj vďaka tomu už dopredu vieme, na ktorom mieste máme čakať na vlak. Pamätajte, že na každé nastúpenie a vystúpenie máme vždy veľmi krátky čas a japonský šinkansen odchádza na sekundu presne, priemerné ročné meškanie je okolo 55 sekúnd!

Čo sa týka batožiny, tú si vykladáte vždy nad hlavy na mieste, kde sedíte. Je tam dostatok miesta aj na tie najväčšie kufre. Prípadne na konci každého vagóna je batožinový priestor za poslednými sedačkami, kam sa zmestí zhruba šesť veľkých kufrov. Pre Európana to bude možno čudné, no vo vnútri šinkansenu by sme mali byť ticho. Japonci si za čistotu a kľud platia veľké peniaze, veď lístok z Tokia do Hirošimy je drahší ako letenka. Šinkansen má, samozrejme, tú výhodu, že nemusíte prechádzať žiadnymi kontrolami a nemusíte byť na stanici minimálne tri hodiny pred odletom. Aj preto vzdialenosť cca 800 kilometrov vieme šinkansenom urobiť za necelé štyri hodiny, bez zbytočného čakania a otravných kontrol. Vo vlaku sú samozrejmosťou toalety, fajčiarska miestnosť, každú chvíľu chodí po vagónoch malý vozík, z ktorého si viete objednať niečo ľahké pod zub a na pitie. Vo vlakoch môžete na svojich miestach bez obáv jesť a piť.

Zaujímavosťou šinkansenu je, že vlaky sa na konci trate neotáčajú. Vždy otočia iba sedačky v smere jazdy, a tak je vlak pripravený pokračovať na cestu naspäť. Vo vnútri šinkansenu neočakávajte žiadnu hypermodernú elektronickú vybavenosť. Pred sebou nemáte žiadnu obrazovku s filmami, dokonca vo väčšina vlakov nie je ani WI-FI pripojenie. Na oplátku miesta na nohy budete mať naozaj dostatok, sedadlá sú dokonale pohodlne dizajnované tak, aby ste do pätnástich minút zaspali.

Šinkansen. Video: Martin ŠIMKO - BUBO

Šinkansen. Video: Martin ŠIMKO - BUBO

Lístok na šinkansen z Tokia do Hirošimy je drahší ako letenka.

Príchod do mesta mieru

Po asi pol hodinke jazdy z Tokia sa nám núka po pravej strane krásny výhľad. Za pekného počasia budeme mať možnosť vidieť ikonu a dominantu Japonska - svätú horu Fuji, ktorá bude od nás vzdialená necelých tridsať kilometrov. Tí, čo nesedia na pravej strane vlaku si vedia tento výhľad vychutnať z chodby na konci a začiatku vagóna, kde je niekoľko okien.

Po cca štvorhodinovej ceste prichádzame na hlavnú stanicu v Hirošime, opäť sa snažíme čo najrýchlejšie vystúpiť v vlaku, šinkansen skrátka nečaká... Eskalátorom schádzame dole a hľadáme východ zo stanice s označením South Exit. Rovno pred stanicou sa nachádza nástupište na električky. My počkáme na električku, označenú oranžovou farbou, ktorá ide na zastávku Chuden mae (Čuden mae). Cesta ňou nám zaberie okolo šestnásť minút. Nastupuje sa všetkými dverami, vystupovať by sme mali iba prednými, kde sa platí šoférovi až pri vystúpení, skôr od vás peniaze nezoberie. Za jednu jazdu sa platí 180 yenov na osobu, nezáleží, koľko zástavou prejdete. Ideálne je mať prichystanú presnú čiastku v yenoch. Vpredu u šoféra je možnosť si rozmeniť bankovky na drobné, nie vždy je však v mašine dostatok peňazí a tak vám vznikne zbytočný problém. V prípade, že je električka plná ľudí, zaplatíme dopredu revízorovi, ktorý sa vždy nachádza vo vnútri, a snažíme sa vystúpiť hociktorými dverami, ktoré budú otvorené.

Do Hirošimy prichádzame okolo obeda, najčastejšie naše BUBO skupiny prespávajú v hoteli Sunroute s najlepšou lokalitou, s krásnym výhľadom na celý Park mieru. Najpôsobivejší výhľad máme pri raňajkách, ktoré sú na 15. poschodí, odkiaľ vidíme celý Park mieru aj s najznámejšou budovou Hirošimy - ikonickým Atómovým dómom.

Ešte pred samotnou prehliadkou Hirošimy si však doprajeme obed. Keďže tu až tak veľa možností na obed nie je, spoločne zažijeme atmosféru lokálnej reštaurácie Nakau.  Tradičné jedlá, ktoré tu ponúkajú, sú znázornené pekne viditeľne už pred vstupom, takže si ich viete popozerať a vybrať ešte predtým, ako vám ich prinesú na stôl. Za BUBO dporúčame ochutnať misku s kuracím mäsom, dvoma druhmi syru a ryže. Objednáva sa vo vnútri cez počítač, na ktorom vidíte tie isté obrázky, ako vo výklade. Cez počítač zaplatíte, vypadne vám lístok, ktorý vám príde zobrať čašník, sadnete si na miesto a čakáte. Na stole pred sebou budete mať zelený ľadový čaj, po pravej ruke nakladaný ružový zázvor a korenie. Dobrú chuť!

Začíname prehliadku…

Po obede si pôjdeme prebrať na hotel izby, okolo štvrtej sa stretneme a spoločne sa presunieme do Múzea mierového memoriálu, ktoré sa nachádza na začiatku Parku mieru. Múzeum je od nášho hotela vzdialené príjemných päť minút pešo.  Priznávame, že pre niekoho to môže byť prisilný zážitok, no každopádne tu uvidíte unikátne svedectvá histórie ľudstva. Pozrieme si tu na fotografiách, ako vyzerala Hirošima pred výbuchom atómovej bomby, v novej časti je vystavená zaujímavá 3D projekcia, kde si môžete pozrieť krátke video o tom, ako prebiehalo zhodenie atómovej bomby, ale aj udalosti, ktoré viedli k rozhodnutiu práve pre Hirošimu. Uvidíme, ako vyzerala Hirošima pred výbuchom atómovej bomby a po nej, fotografie zo samotného tzv. atómového hríbu, čo model bomby v skutočnej veľkosti.

Veľmi silná je časť múzea, kde môžete vojsť do fiktívnych ulíc zasiahnutého mesta, ako to asi vyzeralo tesne po výbuchu… V múzeu je veľké množstvo exponátov, ktoré boli nájdené po výbuchu - rôzne druhy oblečenia, škridle z domov, trojkolka trojročného chlapčeka, ktorý zomrel tesne po výbuchu a mnoho iných, srdce berúcich exponátov a obrazov, ktoré vám vtisnú slzy do očí. Až nebudete chcieť veriť, že niečo také sa mohlo reálne stať... Veľmi zaujímavý je aj pohľad na sklenenú fľašu, ktorá bola ničivým výbuchom doslova dokrčená…

Múzeum mierového memoriálu môže byť pre niektoré povahy prisilný zážitok.

Po návšteve múzea si prejdeme celý park a pri jednotlivých pamätníkoch a pomníkoch si porozprávame zaujímavé hitorické informácie.

Sedlový kryt má chrániť duše mŕtvych, v pozadí horí večný oheň a vidíme taktiež Atómový dom. Video: Martin ŠIMKO - BUBO

Sedlový kryt má chrániť duše mŕtvych, v pozadí horí večný oheň a vidíme taktiež Atómový dom. Video: Martin ŠIMKO - BUBO

Little Boy bol zhodený na Hirošimu z výšky 10 kilometrov, padal 45 sekúnd, keď vybuchol. V rádiuse 1,6 kilometra od epicentre neprežil žiaden človek a nezostala stáť jediná budova. Zo všetkých obetí ani nie dvadsať percent boli vojaci, zvyšok civilisti. Zahynulo veľmi veľa detí, pretože školy sa nachádzali zväčša v centre mesta.

Tisíc origami pre Sadako

Jedna z nich sa spája s dojímavým životným príbehom malej Sadako Sasaki. Dievčatko malo dva roky, keď bola 6. augusta 1945 zhodená na Hirošimu atómová bomba. Výbuch prežila Sadako bez viditeľného zranenia, no ako 11-ročná – deväť rokov po zvrhnutí atómovej bomby, dostala náhle závrate a odpadla. Bola odvezená do nemocnice, kde jej diagnostikovali leukémiu, spôsobenú výbuchom atómovej bomby. Chorá Sadako sa dopočula o starej japonskej legende, v ktorej sa hovorí, že každému, kto zloží tisíc origami papierových žeriavov, sa splní jedno želanie.

Sadako Sasaki. Video: Martin ŠIMKO - BUBO

Sadako Sasaki. Video: Martin ŠIMKO - BUBO

Samozrejme, Sadako mala len jedno želanie - aby sa uzdravila. Posledných štrnásť mesiacov svojho života strávila v nemocnici a za ten čas sa jej podarilo zložiť 644 papierových žeriavov. Ako 12-ročná Sadako umiera. Priatelia pre ňu zložili ostatné, aby ich mala vysnených tisíc. Po smrti sa priatelia a spolužiaci Sadako, ktorí pre ňu zložili zvyšné origami, aby ich bolo tisíc, inšpirovali jej odvahou a vytrvalosťou a vydali knihu, v ktorej publikovali jej listy. Následne odštartovali hnutie, ktoré sa zasadilo za to, aby bol jej a všetkým deťom, ktoré zabila atómová bomba v Hirošime postavený pamätník. Ten pre Sadako postavili z darov, ktorými prispeli ľudia z celého Japonska. 5. mája 1958 bola v Parku mieru v Hirošime odhalená socha Sadako, ktorá drží v rukách zlatého žeriava. Tzv. Detský pamätník je vysoký deväť metrov a nazýva sa tiež Veža tisícich žeriavov. Okolo veže sú v sklených vitrínach zavesené papierové žeriavy, ktoré sem návštevníci denne prinášajú. Dnes sú práve papierové žeriavy v Japonsku neodmysliteľným symbolom mieru.

Sadako Sasaki a jej Veža tisícich žeriavov. Video: Martin ŠIMKO - BUBO

Sadako Sasaki a jej Veža tisícich žeriavov. Video: Martin ŠIMKO - BUBO

Na konci Parku mieru sa nachádza jednoznačne najznámejšia budova Hirošimy - Atómový dóm. Budovu navrhol český architekt Ján Letzel, bola dokončená v apríli 1915. Pôvodne slúžila ako výstavisko.  Atómová bomba, ktorá v meste zničila viac ako 70% budov, vybuchla takmer priamo nad Genbaku Dome - ako domáci dóm volajú. Nachádza sa iba 160 metrov od epicentra výbuchu, a možno práve preto, ale aj vďaka svojej železobetónovej konštrukcii, zostala z väčšej časti stáť. Tlak z výbuchu sa totiž šíril smerom od epicentre nad budovou. Budova je pre Japonsko so svojou kupolou možno troche netypická. Údajne sa český architekt pri jej návrhu nechal inšpirovať budovou československého Ministerstva priemyslu a obchodu v Prahe z roku 1934.  Atómový dóm sa stal cieľom spomienok I kontroverzií. To keď niektorí boli za to, aby bola budova úplne zvrhnutá a nepripomínala strašné udalosti. Napokon zvíťazili oponenti, ktorí naopak tvrdili, že dóm sa stane mementom pre ľudstvo do budúca, nádejou pre elimináciu všetkých jadrových zbraní a mier na zemi. Od roku 1996 je zapísaná na zozname Svetového dedičstva UNESCO.

V parku nájdete viacero ďalších pietnych miest. Pri tunajšom pamätníku nezámemu vojakovi sa každý rok 6. augusta koná mierový ceremoniál, po ktorom ľudia večer na rieke Ota vypúšťajú farebné svietiace lampióny s mierovými odkazmi. Nad vodnou nádržou zasa nájdete Plameň mieru, ktorý tu horí nepretržite od roku 1964 a má údajne horieť dovtedy, kým zo sveta nevymizne posledná atómová zbraň. 

Atómový dóm v Parku mieru. Video: Martin ŠIMKO - BUBO

Atómový dóm v Parku mieru. Video: Martin ŠIMKO - BUBO

Prvá rastlina, ktorá tu zakvitla po výbuchu – oleander, sa stal oficiálnym kvetom mesta.

Z histórie cez most do moderného dneška

Možno trochu smutná, no neodmysliteľná časť prehliadky a histórie mesta je za nami. Teraz zamierime do celkom iných končín za inými zážitkami. Cez most v tvare písmena “T” vychádzame z Parku mieru a popod Atómový dóm sa dostaneme na centrálnu ulicu Hirošimy - Hondori. Je to rušná nákupná ulica, ktorá žije naplno až do večera. Celá ulica má päťsto metrov a nachádza sa tu obrovské množstvo rozličných obchodov. Najskôr ju spoločne  prejdeme až na koniec, kde si pôjdeme dať skoršiu večeru.

Tentoraz ochutnáme tradične hirošimské okonomiyaki. Je to pikantná japonská palacinka s najrôznejšími prísadami. Názov jedla je odvodený od slová okonomi, teda "ako sa vám páči" a yaki , čo znamená "varené". Okonomiyaki sa niekedy prirovnáva k omelete alebo k slanej palacinke. My si typickú dobrotu vychutnáme v našom obľúbenom komplexe so štyrmi poschodiami Okonomi Múra Hiroshima na konci ulice Hondori, ktorý je plný malých autentických reštaurácií, kde vám pripravia to najčerstvejšie okonomiyaki na grile priamo pred vašimi očami. Toto miesto nie je žiadnou turistickou konfekciou, milujú ho hlavne domáci a dobre ho poznáme aj my v BUBO ako praví hľadači autentických zážitkov.

Okonomiyaki sa skladá z tenkého cesta z múky, pod ktorým sa udusí kapusta. Ďalej sa pridávajú do palacinky rezance, dva pásiky bravčového bôčiku, jarná cibuľka, fazuľové výhonky, katsuobushi (bonito vločky), aonori (vločky z morských rias), volské oko a nakoniec sa ešte pridá omáčka okonomiyaki, podobná worčesterskej.

Po večeri si už dávame rozchod na nákupnej ulici Hondori. Kto bude ešte cestou späť na hotel vládať, môže sa vrátiť do Parku mieru, kde uvidí po zotmení krásne vysvietený Atómový dóm.

Atómový dóm. Video: Martin ŠIMKO - BUBO

Atómový dóm. Video: Martin ŠIMKO - BUBO

Ďalším tipom na výlet v Hirošime, ktorý stojí za to, je určite Hirošimský hrad. Ku hradu sa z hotela Sunroute dostanete najlepšie pešo, cesta trvá maximálne dvadsať minút a ráno tak aspoň nasajete atmosféru prebúdzajúceho sa mesta. Hrad bol postavený okolo roku 1590, kedy slúžil ako sídlo miestnym daimjó, avšak po zvrhnutí atómovej bomby, na konci Druhej svetovej vojny, bola pôvodná stavba zničená. Znovu bol postavený roku 1958 ako presná replika pôvodného hradu. Hrad je obkolesený vodným kanálom, nachádza sa blízko rieky Hongawa a patrí do Národného dedičstva Japonského cisárstva. V jeho blízkosti nájdete fotografie, vystavujúce, ako vyzeralo miesto krátko po bombardovaní. Symbolom hradu sú tri stromy, ktoré ako jediné prežili výbuch.

Keď už ste tu, zvážte aj návštevu elegantnej Záhrady Shukkeien, ktoré nájdete medzi hradom a železničnou stanicou. Pochádza z roku 1620 a je ideálnym miestoma na tichý relax uprostred mesta. Najkrajšia je, keď je zakvitnutá slivkami, sakurami a záhonmi krásnych kvetov.

BUBO tipy na reštaurácie v Hirošime:

  1. Určite neobíďte komplex Okonomi Múra Hiroshima, kde pod jednou strechov nájdete celú "okonomiyaki dedinu", plnú malých autentických reštaurácií, kde vám pripravia to najlepšie tradičné okonomiyaki. Komplex síce na prvý pohľad nevyzerá vábivo, no atmosféru, ktorú zažijete vo vnútri, nenájdte na žiadnom inom mieste. Dajte si tu chladené japonské pivo alebo ryžové socú, ktoré geniálne sadne chuťovo k okonomiyaki. Obsluha nevie ani slovo po anglick&, ale rukami-nohami sa dohovoríte. Jednoduché menu je vždy v angličtine.
  2. Moja najobľúbenejšia reštaurácia v meste je jednoznačne Caffe Ponte, neďaleko nášho hotelu Sunroute. Má úžasné pôsobivý exteriér, pôsobí naozaj luxusne. Jedlo tu stojí cca 30 euro, čo je na Japonsko stále dobrá cena. Môžete si dať moju obľúbenú ustricovú pizzu, ktorú nenájdete na žiadnom inom mieste. Tá je hlavne pre fajnšmekrov, čo vyhľadávajú špeciality. Oproti cez rieku vidíte ako na dlani celý park mieru.
  3. No a potom je nutnosťou navštíviť “sušiareň” - lokálnu reštauráciu s názvom Sushi Tei. Najčastejšie tu sedíte priamo pred šéf kuchárom, ktorý pred vašimi očami čaruje a pripravuje vám to najčerstvejšie sashimi.

TOP 10 Hirošimy:

  1. Musíte navštíviť mesto, ktoré bolo zbombardované zbraňou hromadného ničenia, prišlo o viac ako tretinu svojho obyvateľstva a dve tretiny budov, a aj tak prežilo a postavilo sa na nohy! Základy infraštruktúry boli v Hirošime vybudované už o päť rokov po výbuchu a napriek zlým prognózam, krátko po tragédii tu začal kvitnúť oleander. Stal sa symbolom mesta a Hirošima zas symbolom japonskej nezlomnosti a nádeje.
  2. Hirošimské kapre - Možno budete prekvapení, ale najobľúbenejším a najnavštevovanejším športom v Japonsku je baseball. Najšialenejšiu fanúšikovskú základňu majú práve Hirošimské kapre. Ak budete v Hirošime práve v deň zápasu na domácom štadióne Mazda Zoom-Zoom, choďte sa pozrieť! Budete prekvapení, ako si Japonci vedia užívať športové podujatia. Lístky si viete kúpiť priamo na mieste, ich cena začína na sume okolo 2000 yenov. O tom, že Hirošima žije baseballom, sa presvedčíte už v momente, kedy opustite hlavnú stanicu. V uliciach jazdia električky s obrovskými fotkami hráčov, logá na poklopoch kanálov majú symbol miestneho tímu a takmer na každom hoteli majú podpísané fotky hráčov s ich dresmi.
  1. Hirošimský hrad – Kedysi feudálne panstvo, potom slúžil ako vojenská základňa, počas čínsko-japonských vojen ako hlavný vojenský štáb. Hrad sa otvára o 9:00 a vstupné je 370 yenov. Vo vnútri je zaujímavé historické múzeum s výstavou typických japonských exponátov, rôzne meče, katany, bojové brnenia samurajov a mnoho iného.
Hirošimský hrad. Video: Martin ŠIMKO - BUBO

Hirošimský hrad. Video: Martin ŠIMKO - BUBO

  1. Park Mieru – pamätný park v centre Hirošimy. Venuje sa dedičstvu Hirošimy ako prvého mesta na svete, ktoré zažilo jadrový útok a spomienkam na priame a nepriame obete bomby, ktorých bolo až 140 000. Park mieru naplánoval a navrhol japonský architekt Kenzō Tange v Tange Láb. Poloha Pamätného parku mieru v Hirošime bola kedysi najrušnejšou mestskou obchodnou a rezidenčnou štvrtou v meste. Park bol postavený na otvorenom poli, ktoré vzniklo výbuchom.
  2. Nákupná ulica Hondori – Hondori je pasáž pre chodcov, uzavretá pre dopravu, je lemovaná desiatkami obchodov a reštaurácií. Začína sa v blízkosti Parku mieru a rozprestiera sa na východ asi pol kilometra.
  3. Okonomiyaki – Je to japonská pikantná palacinka, obsahujúca rôzne prísady. Typická tunajšia špecialita, bez ochutnania ktorej nemôžete mesto Hirošima opustiť.
  4. Hiroshima Peace Memorial Museum – Je venované dokumentácii atómového bombardovania Hirošimy, vzniklo v auguste 1955 s Pamätnou sieňou mieru v Hirošime.
  5. Atómový dom – Genbaku Dome ako domáci túto budovu volajú, sa nachádza iba 160 metrov od epicentra výbuchu atómovej bomby little boy, a ako zázrakom tragédiu prežila.  Napriek tomu boli mnohí za to, aby bola po vojne zrútená a nepripomínala tak jednu z najhroznejších udalostí ľudstva. Stal sa pravý opak – Atómový dóm je symbolom mieru a mementom, aby sa už nič podobné neopakovalo. Od roku 1996 je zapísaná na zozname Svetového dedičstva UNESCO. 
  6. Jazda hirošimskou električkou – V centre Hirošimy sa nachádza šesť električkových tratí. Jazda električkou je obľúbená turistická atrakcia aj vďaka tomu, že dodnes tu premávajú dve pôvodné starožitné električky, ktoré prežili atómové bombardovanie mesta v roku 1945.
  7. Onsen - sú tradičné japonské kúpele, ktoré sa nachádzajú po celom Japonsku. Slúžia aj ako miesto na vykonávanie šintoistického očistného rituálu. Využívajú termálnu ohrievanú vodu. Jednotlivé časti pre mužov a ženy sú prísne oddelené. Do bazénov ľudia chodia nahí. Vo väčšine onsenov je vstup ľuďom s tetovaním zakázaný z dôvodu, že v Japonsku sú tetovaní ľudia považovaní za členov japonskej mafie jakuza. V Hirošime chodíme s BUBOm do onsenu s názvom Hanbee Hot Spring, ktorý je vzdialený 20 minút taxíkom od hotela Sunroute.


Čo vidieť navyše:

Pagoda mieru v Hirošime - Návštevníci, ktorí prichádzajú do Hirošimy po prvýkrát, si zvyčajne všimnú veľkú, striebornú, kopulovitú stavbu na kopci vedľa stanice. Ide o Pagodu mieru v Hirošime. Obsahuje popol z historického Budhu, darovaného vtedajším indickým premiérom Indirom Gándhím. Pagoda bola postavená v roku 1966 mníchmi, patriacimi do sekty Nipponzan Myohoji z Nichiren budhizmu.

Ostrov Mijadžima - je malý ostrov vzdialený menej ako hodinu od centra Hirošimy. Ostrov Mijadžima je známy hlavne svojou svätyňou Icukušima a obrovskou ´plávajúcou´bránou torii, ktorá sa pri vysokom prílive javí, akoby sa vznášala na vode. Tento pohľad je hodnotený ako jeden z troch najlepších výhľadov Japonska.

Hiroshima Orizuru Tower – nanovo postavená vyhliadka na park mieru, ktorá sa nachádza za známym Atómovým dómom.

Prezlečenie za samuraja a gejšu – V Hirošimskom hrade po zaplatení vstupného 370 yenov si môžu páni na prvom poschodí po pravej ruke na seba obliecť tradičný oblek samuraja s brnením a bojovou helmou a dámy sa vedia zahaliť do krásneho kimona.

Slovo na záver

Hirošima, pochopiteľne, je vďaka svojej histórii a tragickému prvenstvu absolútne unikátnym miestom na zemi aj v turistických itinerároch. Možno nie je šálkou kávy pre každého, určite nie pre party zvery, ktoré cestujú za hlukom a zábavou. No zažiť, naopak, cestu na miesta, kde môžete v tichej piete rozjímať aj o vážnejších otázkach, stojí tiež určite za to, a zážitok z Hirošimy určite patrí medzi neopakovateľné a cenné cestovateľské spomienky. My v BUBO si jednu z najväčších tragédií 20. storočia chodíme uctievať do Hirošimy v epicentre výbuchu pravidelne a radi. Na tomto mieste to vo vás znovu a znovu vyvolá zvláštny pocit možno i smútku, no zároveň akejsi posvätnej úcty…

Posledná úprava článku | Prečítané: 410x

Odporúčame tieto zájazdy

K

Ázia  

Japonsko


náročnosť

12 dní

Trvanie

4330
K

Ázia  

Kórea, Južná Kórea, Japonsko


náročnosť

17 dní

Trvanie

4590
K

Ázia  

Bali, Japonsko, Indonézia


náročnosť

19 dní

Trvanie

5150
K

Ázia   Austrália a Oceánia   Amerika  

Guam, USA, Japonsko


náročnosť

17 dní

Trvanie

5350

BUBO HISTÓRIA

Pozrite si históriu slovenského cestovateľstva