10 zážitkov alebo prečo navštíviť Tadžikistan?

Pre mnohých možno Tadžikistan nie je zosobnením exotickej krajiny, do ktorej by sa vybrali na dovolenku, ale tí, čo chcú od cestovania viac, veľmi dobre vedia, že Tadžikistan je zmesou obrovských zážitkov. Je to hornatá krajina a jej dušu tvoria práve vrcholky hôr roztrúsené od severných častí až po juh krajiny, kde sa Tadžikistan spája s Hindukúšom.

Ak milujete prírodu, vyberte sa na západ Tadžikistanu do miest, kde majú svoj domov Fanské vrchy. Patria k tomu najkrajšiemu, čo môžete v Strednej Ázii zažiť. Vyberte sa do dedinky Artuč, prespite tu a ráno sa vydajte na dvojdenný trek za rozprávkovými jazerami. Kráčate panenskou prírodou, takmer úplne sami bez turistických davov. Stúpate, klesáte, oddýchnete si na brehu rieky a na sklonku dňa si postavíte stan na brehu jazera Kulikalon v objatí takmer päťtisícoviek.

Na ďalší deň pokračujete cez priesmyk Alauddin vo výške 3 850 metrov nad morom a odtiaľ sa už len cestičkami spustíte k tyrkysovému Alauddínskemu jazeru. Okúpete sa v ňom, dáte si misku zeleného čaju, tadžickú vodku a zohrejete sa pri ohni pod nádhernou hviezdnou oblohou, akú ste možno ešte nikdy v živote nevideli.

To ticho je balzamom na dušu a krajina nasiaknutá tadžickou prírodou je zážitok, ktorý bude ešte dlho víriť v hlave.

Hoci je Tadžikistan najmä o prírode, rozhodne by ste nemali vynechať na svojej ceste mestá. K tým najkrajším a najhistorickejším patrí Chudžand na severe Tadžikistanu, neďaleko uzbeckých hraníc. Je to mesto, ktoré má fascinujúci príbeh, pretože ho založil ešte perzský kráľ Kýros Veľký, poznal ho Alexander Veľký ako Alexandriu Eschaté, neskôr sem prichádzajú Mongoli a počas sovietskej éry ho volali Leninabad. Napokon sa z neho dokonca na krátky čas stalo hlavné mesto celého Tadžikistanu.

Chudžand leží na rieke Syr Darya a v BUBO ho navštevujeme počas nášho zájazdu Centrálna Ázia, pričom si ho vždy poriadne užijeme. Chudžand má v sebe náboj neturistickej exotiky. Nestretnete tu takmer žiadnych turistov a najkrajším zážitkom je obrovský bazár Pandžšanbe. Iba hlavné mesto Dušanbe má v Tadžikistane väčší bazár, no tento je exotickejší.

Leží na námestí a na opačnom konci má svoje miesto krásne historické mauzóleum Šejka Masal-ad-Dína, ktoré patrí k najhistorickejším pamiatkam celého mesta. Vojdite do bazáru a už pred vstupnou bránou vás pohltí stredoázijský chaos. Predávajú tu melóny, sezónne ovocie, na rohu grilujú šašlíky a všade je ten podmanivý ruch. Vojdete dnu a tu na vás čakajú desiatky predajcov. Čerstvé tvarohy, syry, mäso, koreniny, bylinky, ešte viac melónov, granátové jablká a napokon somsy, tadžické chleby či drobnosti do kuchyne.

Vyberte si niečo a pustite sa do zjednávania. Stredná Ázia hrá rada divadlo počas predávania a možno nie je tak okázalé ako v arabskom svete, no predsa len, v tadžických žilách koluje perzská krv a tam je zjednávanie doma. Bazár v Chudžande bude patriť k veľkým zážitkom.

My v BUBO na našich cestách po Strednej Ázii objavujeme všetky hlavné mestá piatich „stanov“ a Dušanbe nemôže byť výnimka. Chudžand či Pendžikent majú väčšiu históriu a hoci v tomto ťahá Dušanbe za kratší koniec, stále má niekoľko ťahákov.

Mesto Dušanbe, ktoré kedysi každý volal Stalinabad, sa od pádu Sovietskeho zväzu zmenilo na nepoznanie. Samozrejme, stále tu nájdete niekoľko sovietskych sídlisk, kde parkujú staré Lady a na prašiakoch visia koberce, ktoré sa sušia po praní, no centrálna časť mesta sa zahalila do moderných šiat. Vydajte sa objavovať moderné monumenty mesta a chvíľku budete mať pocit, akoby ste sa ocitli niekde na pomedzí Ašchabadu.

Moderným monumentom dominuje socha Ismaila Somoniho, ktorého Tadžici milujú a dodnes nostalgicky spomínajú na jeho ríšu, ktorá mala centrum v Buchare. Neďaleko od neho stojí obrovský Prezidentský palác, obrovitánska knižnica a dokonca sa tu dvíha aj nová mešita, ktorú financoval Katar a patrí k najväčším v celom regióne.

Na všetko dozerá zo stožiaru obrovská tadžická vlajka z výšky 165 metrov. Medzi rokmi 2011 a 2014 bola najvyšším vlajkovým stožiarom sveta, kým ho neprekonala saudskoarabská Džidda. Dušanbe možno nie je najkrajším hlavným mestom sveta, ale že by nemalo čo ponúknuť, to určite nie je pravda.

Ak by sme chceli hľadať Pendžikent na mape sveta, museli by sme pohľadom kopírovať západnú hranicu Tadžikistanu. Tu by sme našli miesto, ktoré je takmer nalepené pri susednom Uzbekistane. Pendžikent je tadžický unikát a tu človek pochopí, s akou historickou a vzácnou krajinou má dočinenia.

Ruiny starovekého mesta roztrúsené za starým mestom si pamätajú kráľovstvo Sogdiana. Dnes už stratili tvar i tvár, no stále vedia rozprávať, hoci tichým hlasom. Pendžikent založili už niekedy v 6. storočí pr. Kr. a patril k mestám na Hodvábnej ceste. Miestu vďaka obchodu rastie prestíž a hoci malo korene v staroveku, svoj zlatý vek žije Pendžikent v priebehu 5. až 7. storočia nášho letopočtu.

Márne by sme hľadali dôležitejšieho miesta v krajine. Vznikalo tu krásne umenie a archeológovia objavili mimoriadne fresky zdobiace palác. Dnes ich nájdete v lokálnom múzeu, no aj v Dušanbe. Pendžikent bolo miesto, kde sa miešali predstavy zoroastriánskeho náboženstva s budhizmom a na maľbách nájdete boha rieky Zerafšán aj hinduistického Šivu.

Ak čo i len trochu milujete históriu, tu budete nadšení a ulovíte jeden originálny zážitok, ktoré v BUBO tak veľmi milujeme. Pendžikent objavili arabskí jazdci v 8. storočí a hoci kráľ Devastič ušiel, nad mestom vyriekli ortieľ smrti. Pomaličky sa strácal, až sa takmer stratil. Vy sa však dnes môžete prejsť hlinenými ruinami, ktoré vám našepkajú príbehy, pretože na Pendžikent by sme nemali zabudnúť.

To, že Tadžikistan skrýva množstvo prekvapení, už zrejme nemôže byť ani prekvapenie. Vezmite si takú dedinku Bulunkul. Počuli ste niekedy o nej? A pritom je to unikátne miesto, nielen v Tadžikistane, ale v celej Strednej Ázii! Ak budete prechádzať krajinou po ceste Pamír Highway, zastavte sa pri krásnych jazerách Yašilkul a Bulunkul, ktoré si obľúbili milovníci sledovania vtákov.

Hoci majú svoje čaro, pokračujte ešte ďalej až do malej dedinky menom Bulunkul. Naokolo sú kopce potiahnuté zeleným súknom a chvíľku si myslíte, že by ste sa mohli ocitnúť v Kirgizsku či Mongolsku. Bulunkul je v krajine známa ako „najchladnejšie obývané miesto“ v celom regióne a namerali tu až nepredstaviteľných -63 stupňov!

Počas leta tu bude príjemne chladno, žiadna horúčava, no ani vás nebude bičovať mráz. Prejdite sa pomedzi domy, pozhovárajte sa s domácimi a napokon si sadnite na zelený čaj.

Naši sprievodcovia vyškolení BUBO Cestovateľskou Akadémiou, ktorí zvládli aj tie najťažšie skúšky, nepijú čaj z pohárov, ale z misiek a naučia to aj našich klientov. Každopádne, tak to káže tradícia a tie sú na miestach, akým je aj Bulunkul, silnejšie, než čokoľvek iné.

Tadžikistan preslávila nádherná príroda a ak chcete uloviť ďalší krásny a unikátny zážitok, ktorý si my v BUBO nenecháme ujsť, okúpte sa v jazere Iskanderkul. Jazero má povesť najkrajšieho v celej Strednej Ázii a keď na jeho hladinu dopadnú slnečné lúče, dostane tak neskutočnú tyrkysovú farbu, až si pretriete oči, či naozaj dobre vidíte.

Jazero leží v nadmorskej výške 2 200 metrov na morom a nebyť ľadovcov naokolo, zrejme by tu nikdy nebolo. Ak prichádzate k jazeru, viete si ešte odskočiť k vodopádu, a potom vám už nič nebráni prísť na malú lokálnu pláž a namočiť sa. Nebude to najteplejšie jazero, v akom ste sa v živote kúpali, ale zase zbierate zážitky, no nie?

Zážitkom je aj legenda, ktorá v sebe skrýva Alexandra Veľkého a jeho slávneho koňa Bucefala. Práve tu sa mal totiž jeho milovaný kôň podľa príbehov utopiť a Alexander na to nikdy nezabudol.

Najlegendárnejším zážitkom celého Tadžikistanu je cesta Pamír Highway, ktorá v sebe skrýva neskutočný náboj dobrodružstva. Má viac než 1 200 kilometrov a hoci sa začína v Afganistane a končí v Kirgizsku, práve Tadžikistan z nej má najväčšiu a podstatnú časť. Ak vyrazíte z Dušanbe, prejdete cez Khalai Khumb, kde sa Pamír Highway stretne s riekou Pandž a na jej druhom brehu vidíte Afganistan.

Za mestom sa začína pravé dobrodružstvo. Rozbité cesty, štrk, prach a žiaden náznak asfaltu. Pod vami hlboké koryto rieky Pandž a život ako v stredoveku. Hodiny a hodiny nestretnete žiadne mestečko či dedinku. Napokon sa objavíte v meste Khorog, kde ešte pohľadáte sochu Lenina a na miestnom bazáre si nakúpite sušené marhule či oriešky.

Pokračujete ďalej až do Wachanského koridoru, kde na vás čakajú pamírske tradície a výhľady tak krásne, že nechcete ísť ďalej. Ste tak blízko Afganistanu, že vidíte na opačnej strane snehobiele vlajky islamského emirátu. Objavíte historické pevnosti, stopy zabudnutého budhizmu, zoroastriánske dedičstvo, okúpete sa v horúcich prameňoch a napokon sa vydáte na sever k vysokánskym priesmykom.

Džípom sa štveráte na priesmyk Ak-Baital vo výške 4 655 metrov na morom. Naše BUBO skupiny tu vždy zastavia pri značke a nedá sa odtiaľto odísť bez ikonickej fotografie. Je to najvyšší priesmyk celého Tadžikistanu, a to je už čo povedať. Veď stojíte len o cca 154 metrov nižšie, než je špička Mont Blancu. Cesta pretne kirgizskú hranicu a skončíte v meste Oš, ktoré je známe dokonalým plovom.

Kuchyňa stredoázijského Tadžikistanu je pre našinca veľkou neznámou, no ak ste už boli v Strednej Ázii, veľa jedál budete poznať. K národným pokrmom krajiny patrí vynikajúci plov s kúskami dusenej zeleniny, baranieho či hovädzieho mäsa a nechýba v ňom ani cícer či hrozienka. Trháte si k nemu čerstvý chlieb a zapíjate miskami zeleného čaju.

V Tadžikistane si zamilujete aj šašlíky, ktoré grilujú na drevenom uhlí a tá vôňa vás bude ešte dlho prenasledovať. V Chudžande určite ochutnajte polievku džavarí zo šošovice alebo šorpu, silný vývar s mäsom a zemiakmi. Lagman tu nájdete aj ako hustú polievku alebo ako rezance pripravené vo woku so zeleninou a mäsom.

Aj pamírske regióny dokážu zaujať a určite skúste Širčoi, čo sú typické pamírske raňajky. Dostanete čaj s mliekom do ktorého sa namáčajú kúsky chleba. Tadžikistan pozná vynikajúcu zeleninu a šaláty z nej a ak tu budete počas sezóny, rozhodne sa dopujte melónmi či granátovými jablkami. BUBO vie, že Tadžikistan skvelo chutí a že o tejto krajine ešte budeme veľa počuť.

Tadžikistan je krajina, kde ešte stále tradície prevažujú nad moderným svetom a tým, že ho izolovali hory, sa len veľmi pomaličky menil. Krásne to uvidíte na Wachanskom koridore v malých dedinkách, kde dodnes ľudia žijú tradičných pamírskych domoch. Presne v takom viete prespať aj vy a naše malé BUBO skupiny tento zážitok milujú.

Tradičný pamírsky dom je ozdobený drevorezbou a má svoje zaujímavé nuansy. Dom nemá izby, ako to poznáme my, ale má po stranách priestory, ktoré majú svoje pravidlá. Jeden z nich patrí mladomanželom, v ďalšom sa zdržiavajú počas dňa ženy, tretí patrí hosťom, časť domu v rohu obsadí hlava rodiny a, napokon posledný, priestor patrí mužom.

Takto má dom svoje pravidlá a všetko môže fungovať. Spávalo sa na zemi, na kobercoch, matracoch, celá rodina bola spolu a v dome sa rozprávalo, tancovalo, spievalo, jedlo a žilo. V dedinke Yamg nájdete aj múzeum pamírskeho domu, ale ak tadiaľto budete cestovať, budete v podobnom vedieť aj prespať. Zážitok, ktorý zatieni aj luxusné hotely.

K Strednej Ázii čajovne rozhodne patria a aj v Tadžikistane ich nájdete niekoľko tisícok. Niektoré sú maličké, kde sa zmestí niekoľko mužov, iné majú modernejší nádych a tvária sa ako reštaurácie. A potom je tu čajovňa Rohat v Dušanbe, o ktorej sa hovorí ako o najväčšej čajovni na svete.

Zvykli do nej chodiť vzácne návštevy - prezidenti, štátnici, ale aj bežní ľudia, ba občas sa do nej zatúlal aj turista, ktorých v Dušanbe stále nie je veľa. Čajovňa je obrovská a nejde tu len o priestor, ale aj o jej krásu, pretože pripomína okázalý palác. Pokojne by mohla byť kráľovským palácom, emírovou rezidenciou, dušou chánatu, pretože tá výzdoba vás dostane. Do čajovne sa zmestí až 3 200 hostí!

Okrem čaju tu dostanete aj chuťovky tadžickej kuchyne. Rohat otvoril svoje brány v roku 1958 a dokonca sa v roku 2015 hovorilo o jej zbúraní, aby sa mohli v meste objaviť nové projekty, no, našťastie, prežila. Dajte si tu kanvicu čaju, spoznajte nových tadžických známych a ulovte chutný a unikátny zážitok.