Chudžand - na jeden deň v Tadžikistane

Chcete vidieť Tadžikistan, aspoň na deň sa ho nadýchnuť a porovnať si ho s Uzbekistanom? Ak ste v Taškente, tak to nie je vôbec zlý nápad. Vyberte sa z Taškentu po uzbeckých raňajkách už okolo pol ôsmej a vydajte sa k hraniciam oboch krajín. 

Hranice medzi Uzbekistanom a Tadžikistanom dnes už nie sú náročné. Už tu odpadla sovietska, byrokratická mašinéria, ktorá trápila cestovateľov ešte pred pár rokmi. Kedysi ste tu museli vypísať dve tlačivá, deklarovať koľko valút so sebou máte, čo si veziete a podobne, ale dnes len prídete, prejdete kontrolou a idete si pre výstupnú pečiatku. Strávite tu pár minút a kráčate na tadžickú stranu. Aj tá je dnes rovnako jednoduchá. Pozdravy s tadžickými pohraničníkmi, papierové e-vízum v ruke a o pár minút sa pas teší z novej pečiatky, pár metrov nato ste vonku z hraničného pásma. Ešte hodinu času v mikrobuse a ocitnete sa na periférii zaujímavého mesta menom Chudžand! 

Po tom ako ráno opustíte Taškent, prejdete hranicou a prídete do Chudžandu. Mesto sa akurát prebúdza a vy si ho môžete vychutnať. 

Prehliadku Chudžandu začnite neďaleko najhistorickejšieho miesta, ktoré toto tadžické mesto v sebe ukrýva. Leží na okraji mohutnej rieky Syr Darya. Pamätáte si na ňu zo zemepisu? Amu Darya a Syr Darya ako dve obrovské rieky celej strednej Ázie. Teraz stojíte na jej brehu a hľadíte na neveľké mongolské hory, druhý breh Chudžandu, kde sú sovietske sídliská, ale aj staré lietadlo odstavené na dosah rieky. 

Koryto Syr Darye je obrovské a človeka prekvapí, aká je na prvý pohľad voda v rieke čistá. Svoju vyše 2000 kilometrovú púť začína rieka v úrodnej Ferganskej kotline, kde sa zrodí z dvoch prítokov a pokračuje až k Aralskému jazeru, ktoré však posledné desaťročia mizne pred očami. Uzbecké bavlníkové plantáže a ich „geniálne“ sovietske zavodňovanie si vyžiadalo krutú daň, a tak dnes Syr Darya jednoducho vysychá. Na nábreží rieky, ktorú Alexander Veľký a starovekí Gréci volali Jaxartes, za posledné roky vybudovali príjemný park ozdobený bustami velikánov tadžickej či perzskej histórie, ktorá je na týchto miestach veľmi úzko prepletená. Spomedzi všetkých tvárí hľadiacich na mesto, púta najväčšiu pozornosť Bú Ali Siná, ktorého západný svet pozná ako slávneho lekára Avicennu. Za parkom si každý všimne mohutné múry niekdajšej pevnosti či citadely. Bolo to tu, kde mal Alexander Veľký založiť pevnosť s menom Alexandria Eschaté, teda „Najvzdialenejšia Alexandria“ celého Alexandrovho sveta. Pevnosť prešla modernou rekonštrukciou a dnes sa za jej bránou nachádza historické múzeum s niekoľkými vzácnymi artefaktmi z tadžickej histórie, ale aj moderné mozaiky z dobyvateľovho života, ktoré hovoria o Alexandrovom živote. 

Múzeum vám zaberie polhodinu, možno o čosi viac, ak si poviete, že sa do tadžickej histórie chcete ponoriť hlbšie. Ak máte zálusk na malý suvenír s tadžickou tematikou, toto miesto bude jediné, ktoré v Chudžande nájdete, a tak si ho nenechajte ujsť. Peniaze meniť ani nemusíte, pretože sa tu dá platiť dolármi a ak budete platiť viac, vezmú od vás aj eurá. 

Po prehliadke múzea aj ruín pevnosti, či výhľadoch na Syr Daryu, volá o pozornosť obed. Bola by škoda byť v Tadžikistane a nič neochutnať, no nie? Zhruba 15 minút od múzea leží reštaurácia Zaytun. Nie je obyčajná - je luxusná, zážitková, ulovíte tu nielen jedlo, ale aj zážitok, je to naša BUBO dlhoročná reštaurácia. Vojdeme dnu a usadíme sa do vlastného salónika v imitácii starého mesta alebo v hlavnej časti, kde do očí udrú krásne, tadžické detaily? Výber je na vás. Objednajte si tadžický plov, tadžické kebaby z mletého mäsa, jahňacie kotletky, typickú polievku džavarí, okrúhle, čerstvé pecne chlebov zvaných non a kanvice čierneho aj zeleného čaju. Alkohol sa v tejto krásnej reštaurácii nepodáva a je to vítaným bonusom, pretože si užijete tradičnú atmosféru. 

Neďaleko týchto miest, kde leží reštaurácia Zaytun objavíme sídlisko plné socialistických panelákov. Po krátkom presune sa odrazu z ničoho nič pred vami objaví v neveľkom parku obrovská socha večne živého Lenina. Chudžand sa niekoľko desaťročí na sovietskych mapách označoval ako Leninabad, teda Leninovo mesto. Až po páde režimu sa v roku 1991 opäť ľudia mohli vrátiť k starému názvu, aký používajú dodnes. Až do roku 2011 stál tento 13-metrový Lenin na jednom z hlavným námestí na nábreží rieky, no potom si povedali, že je čas vyhodiť tento bizarný symbol zabudnutej doby z očí a ukryli ho sem do parku, kde takmer nikto nechodí. Ani mnohí turisti netušia, že Khujand stále skrýva svoju sochu Lenina. Vedľa sochy preniesli z mesta aj červený kosák s kladivom a socialistická idylka je na svete. Dodnes tu viacero ľudí verí na ideály spojené s Leninovou osobou, ale už sú našťastie v menšine. Park dotvára ešte jeden zabudnutý pomník, ktorý spomína obete v ničivej afganskej vojne v ktorej si Sovieti naivne mysleli, že dokážu poraziť nebojácnych Afgancov. Pri pomníku je ticho, nikto sa tu nezastaví, akoby chceli ľudia zabudnúť. 

Je čas pohnúť sa odtiaľto naspäť do centra mesta. Prekročíme rieku Syr Daryu a za pár minút už môžeme zaparkovať na okraji veľkolepého námestia s dominantami Chudžandu. Práve toto je najkrajšie miesto regiónu a jeho prehliadku si viete rozdeliť na dve časti. Ak sa na námestie pozeráte priamo, tak po vašej ľavej strane si pozornosť pýtajú islamské stavby a na pravej strane zase pulzuje svet orientálneho bazáru Pandžšanbe. 

Vykročte najprv k histórii a k starej mešite a hrobke. Ústrednou budovou celého komplexu je staré mauzóleum postavené pre básnika a zároveň panovníka, šejka Masal ad-Dína Chudžandího. Podľa legiend vedel privolávať zázraky, a hoci ho po smrti pochovali na perifériu vtedajšieho Chudžandu, neskôr preniesli jeho telo sem a postavili mu mauzóleum, ktoré tu stojí dodnes. Pôvodnú stavbu zničili Mongoli, a hoci ju postavili nanovo o dvesto rokov neskôr, ani tá nevydržala nápor storočí a zmizla. Preto dnes domáci hovoria, že súčasné mauzóleum pochádza zo 16. storočia. Súčasťou komplexu je aj moderná Piatková mešita s piatimi kupolami a vysokým minaretom. Sem sa v pravidelných intervaloch schádzajú domáci k svojim modlitbám, pretože je najdôležitejšou mešitou celého mesta. 

Teraz sa vyberieme vychutnať si bazárový svet Pandžšanbe ukrytý v obrovskej budove. Kráčajte smerom k fontáne a napokon vás bazárový bzukot pohltí. Chudžandský bazár Pandžšanbe patrí k najväčším trhoviskám celej strednej Ázie a sám o sebe je tak príťažlivým miestom, že dokáže pritiahnuť návštevníkov. Naokolo stojí niekoľko výstavných budov, ktoré sme už spomínali, no najväčšou je samotný bazár, ktorý je postavený v stalinistickej, monumentálnej architektúre. Vojdite dnu a nechajte sa unášať atmosférou. Práve o nej totiž tento svet je. Strávte tu pokojne aj hodinu času a vedzte, že čas tu bude bežať skutočne rýchlo. Hneď za vstupom čakajú malé mäsiarstva, za nimi prví predavači zeleniny, ovocia, babičky predávajúce okrúhle chleby, ktoré sem stále čerstvé nosia pomocníci. Všimnete si čerstvý tvaroh, syry, smotanu, mlieko aj churuty, sušené mlieko vo forme guľôčok, aké majú radi v Kirgizsku. Obchodníci vychvaľujú svoje melóny, marhule, oriešky, pistácie, mandle, ťahajú vám pod nos koreniny, bylinky, čaje. Okrem tovaru tu na vás čakajú milí ľudia - exotickí, príjemní, milí, krásni a radi sa s vami dajú do reči. Tadžikistan nezažíva turistický valec, pre nich budete exotickí práve vy. Užite si potulky bazárom dosýta! 

Po tom, ako ste nakúpili drobnosti, či ochutnali niekoľko lokálnych chuťoviek, je čas pobrať sa zase ďalej. Čas neúprosne beží, a tak sa aj prehliadka Chudžandu blíži ku koncu. Pred nami je opäť prechod na hranicu a napokon cesta do uzbeckého Taškentu. Samozrejme, že jeden deň na Tadžikistan je veľmi málo, ale na strane druhej, kedy zažijete takýto unikátny a intenzívny deň? Užite si to. 

1. Palác Arbob
   Pár kilometrov za mestom sa ukrýva historický palác Arbob. Nehodí sa do orientálnych reálií Chudžandu, pretože ho postavili v 50. rokoch 20. storočia a nesie v sebe príliš silný sovietsky vplyv. Jeho predlohou je petrohradský palác v záhradách Petrodvorca. V roku 1992 v paláci vyhlásili Tadžikovia nezávislosť a zvolili si ako bude vyzerať tadžická vlajka. 
2. Jazero Kairakum
   Asi 15 kilometrov od Chudžandu leží vodná nádrž Kairakum, obrovská vodná plocha, ktorá je strategickým miestom pre život celého mesta. Okrem toho je obľúbeným výletným cieľom domácich, ktorí k vodnej nádrží prichádzajú za svojimi piknikmi. 
3. Monument Ismaila Somoního
   Ismail Somoní má pre Tadžikov nesmierny význam, a preto sa z námestia rozhodli vykopnúť Lenina, odsunúť ho na perifériu (nielen dejín) a na jeho miesto postavili Somoního, ktorý založil slávnu dynastiu Samanidov, o ktorej budú básniť aj v uzbeckej Buchare.