Bagdad, srdce starovekej Mezopotámie, 2. časť

Po výborných raňajkách v hoteli Noorland nasadáme o 8.15 h do nášho privátneho minibusu a naše cesty smerujú do jednoznačne najlepšieho múzea celého Iraku. Iracké národné múzeum sa nachádza od nášho hotela približne 10 km (25 až 35 minút). Prechádzame cez východný breh rieky Tigris a mostom Sinak alebo Ahrar prejdeme na západnú stranu mesta.

Po ceste lemujeme viacero vládnych budov, ktoré rozhodne neodporúčame fotografovať. Sú to prísne strážené budovy a v prípade, ak by si nás všimli vojaci alebo policajti, že fotíme, tak by sme mali problém. V Iraku, ako aj v samotnom Bagdade, sú miesta, kde vyslovene nemôžeme fotiť a vládne budovy patria medzi ne. Spomínal som to už v predošlom blogu. Je to strategické miesto a v hlavách vlády ostal stále strach z rokov nedávnych, teda z obdobia americkej invázii. Pred múzeom parkujeme na ulici Nasir hneď pri vstupnej bráne. Do areálu prejdeme cez vojenskú kontrolu a skenery.

Múzeum patrí medzi najvýznamnejšie inštitúcie svojho druhu na svete. Sú v ňom vystavené prekrásne zbierky umeleckých diel z dedičstva starovekej mezopotámskej civilizácie, ktorá kedysi prekvitala v oblasti dnešného Iraku. Celková rozloha múzea je vyše 4 700 m² a nachádza sa v ňom 170 000 až 200 000 unikátnych artefaktov. Múzeum založila britská archeologička Gertrude Bell a bolo otvorené krátko pred jej smrťou v roku 1926. Založili ho o 3 roky skôr.

Počas vojny v Perzskom zálive bolo múzeum zatvorené pre obavy z amerických náletov a otvorili ho až v nasledujúcom desaťročí. Počas vojny v roku 2003 sa jedna z irackých armádnych jednotiek zabarikádovala v budove múzea a prebiehajúce boje budovu veľmi poškodili. Okrem toho bolo množstvo exponátov nevyčísliteľnej hodnoty ukradnutých, čo predstavovalo pre krajinu kultúrny exodus.

Proces opravy a obnovy sa začal okamžite po skončení vojny, no oprava si vyžiadala celé desaťročie. Niektoré diela sa našťastie našli vrátane posvätnej vázy z Varky (Uruk), ktorá bola rozbitá na 14 kusov. Zlodeji ju prišli vrátiť výmenou za beztrestnosť.

Vyrabovanie múzea v apríli 2003 bolo príbehom kultúrnej genocídy. Sám známy iracký archeológ Riad Muhammad povedal, že „ak je vyplienená civilizácia krajiny, jej história končí“. Múzeum má 28 veľkých výstavných siení s expozíciami z obdobia pred 9 000 rokov p.n.l. a siahajúcimi až do islamskej éry. Zbierka zahŕňa/zahŕňala postavy asýrskych býkov a reliéfy zo starovekých asýrskych miest ako Nimrud, Ninive a Chorsabád.

Mnoho z týchto artefaktov prežilo vojnu, no počas rabovania bolo ukradnutých viac než 15 tisíc predmetov vrátane abbásovských drevených dverí a sumérskych, akkadských a hatrejských sôch. Okrem toho zmizlo aj mnoho zlatých a strieborných starožitností.  Múzeum disponuje gigantickými asýrskymi nástennými rytinami, ktoré sú asi 15 metrov dlhé a 5 metrov vysoké. Tie zobrazujú obrady v starom Nimrude a Chorsabáde. Veľkou vzácnosťou je obrovský okrídlený býk s ľudskou hlavou, ktorý kedysi strážil brány asýrskeho hlavného mesta. Sú tu aj niektoré z prvých známych kusov prepracovanej keramiky, šperkov a sôch zo starovekých miest ako Ur, Babylon, Ninive, Nimrud, Ashur a množstva iných usadlostí roztrúsených pozdĺž riek Tigris a Eufrat.

Na múzeum máme vyhradené 2 hodiny i napriek tomu, že by sa tu dal stráviť plnohodnotne celý deň. Miestny sprievodca múzea nás prevedie od paleolitu až po sumérsku, akkadskú a babylonskú ríšu a pokračuje až do islamskej éry, ktorá je na artefakty najbohatšia. V múzeu je zákaz fotografovať profesionálnymi fotoaparátmi, ale telefóny sú povolené. Taktiež nie je povolené mať so sebou ruksak. V suteréne hlavnej sály je však miestnosť s odkladacím priestorom v podobe malých skriniek.

Rekonštrukcia múzea stále pokračuje. Nie všetky sály sú sprístupnené verejnosti a aj napriek tomu, že turistov sem ročne príde minimálne, uzavreté miestnosti nám odmietajú otvoriť. Všetko si tu strážia ako oko v hlave. Do začiatku roka 2015 bolo múzeum pre verejnosť zatvorené, respektíve otvorené len na pozvanie. Otvorilo sa vo februári 2015, čím urobili ďalší krok v jeho rehabilitácii.

Je to jedno z najväčších svetových múzeí a my v BUBO sme viac než len fanúšikmi histórie. Snažíme sa do nej preniknúť čo najhlbšie. Britské národné múzeum vypomáha tomu irackému s archeologickou, konzervačnou a kurátorskou pomocou. Po 2 hodinách sme nasýtení príbehmi a informáciami od miestneho sprievodcu, ktorý nám s radosťou odovzdal kus histórie jeho rodnej hrudy. 

Opúšťame múzeum a vydávame sa smerom na severozápad od Bagdadu. Našou ďalšou zastávkou je bývalé hlavné mesto Kassitov, Dur-Kurigalzu, nachádzajúce sa asi 28 km od irackého múzea. Po diaľnici Abu-Ghraib expressway/97 sa dostaneme západne od centra a po 22. kilometri odbočíme na most s rovnomenným názvom tejto neslávne známej väznice (Abu-Ghraib) a po 6 kilometroch sme v cieli. Táto pamiatka síce nie je v programe nášho BUBO zájazdu do Iraku, no vždy keď máme možnosť a čas, zaradíme to do nášho programu ako bonus.

Po príchode na parkovisko si vezmeme so sebou dostatočné množstvo vody, nakoľko na poludnie sa tu dokážu teploty vyšplhať až na 40 stupňov Celzia. Prv než vstúpime do areálu sa musíme ísť zaregistrovať v malej budove po ľavej strane a správca pamiatky od nás bude vyžadovať pasy. Tie nosíme so sebou vždy a všade. Po krátkej 10-minútovej byrokracii je celá oblasť iba pre nás. Ako inak, sme tu opäť sami.

Nachádzame sa pri pamiatke Agarquf. Toto hlavné mesto Kassitov, v staroveku známe aj ako Dur-Kurigalzu, pochádza z obdobia okolo roku 1500 až 1150 pred Kristom a je jedným z dlhého radu hlavných miest od 3. tisícročia pr. Kr. až po Abbásovský Bagdad, ktoré ležali v severnej Babylónii v úzkych pásoch Mezopotámie. Miesto, kde sa stretávali významné diaľnice rôznych národov, kultúr a obchodu. Toto miesto mohlo byť hraničnou pevnosťou Babylónie v 3. tisícročí pr. Kr., no viditeľné pozostatky pochádzajú z 2. tisícročia pr. Kr.

Už prvý pohľad na samotný areál nám vyrazí dych, pretože stojíme na jednom z miest, kde sa formovala civilizácia ľudstva. Mesto bolo znovu založené kasitským kráľom Kurigalzom v 15. st. pr. Kr. a zostalo administratívnym hl. mestom južnej Mezopotámie až do pádu dynastie Kassitov niekedy v roku 1170 pr. Kr. Kasiti, podobne ako Babylončania a Suméri, stavali veľké zikkuraty a sériu posvätných budov, medzi ktorými bolo niekoľko chrámov.

Tie sa používali až do konca 2. tisícročia pr. Kr., keď Kassiti prestali byť dominantnou veľmocou v regióne a politická sila sa vrátila do Babylonu. Niekedy v roku 1150 pr. Kr. zaútočili Elamiti na Babylon a počas tejto éry podpálili Agarquf. Po zničení bolo toto miesto v priebehu ďalších storočí prerušovane obsadzované až po moslimské dobytie.

V areáli Agarqufu strávime približne hodinu, aby sme mali dostatok času na dôkladné preskúmanie každého zákutia zikkuratu, ako aj výšľap na samotnú platformu, kde sa môžeme chytiť pozostatkov tejto starovekej svätyne. Pred zikkuratom sa nachádzajú ruiny chrámov Ninlil, Enlil a Ninurta.

Po návšteve historického miesta Agarquf pokračujeme na opačnú stranu Bagdadu. Teraz naše cesty vedú na juhovýchod od metropoly Iraku do miesta zvaného Taq Kasra alebo Ctesiphon (Ktesifón). Z Agarqufu je toto miesto vzdialené 64 km (z centra Bagdadu 35 km), čo nám trvá niečo vyše hodiny jazdy. Po ceste sa zastavíme na občerstvenie – môžeme si dať chutný falafel alebo shawarmu. Počas cesty zastavíme na zopár policajných check-pointoch, kde skontrolujú naše pasy a víza aby sme mohli pokračovať ďalej.

Ktesifón sa nachádza na mieste, kde sa krajina dvoch riek (Tigris a Eufrat) zužuje. Ktesifón patrí medzi ikonické pamiatky Iraku. Aj keď sa prvotne môže javiť, že oblúk po stáročia hrdo vyčnieval v izolácii, v skutočnosti je to preživší symbol tisícročnej histórie tohto regiónu. Kedysi tu stálo hlavné mesto Arsacidskej arménskej dynastie (Partská ríša) a bolo jedným z mnohých starovekých hlavných miest, ktoré sa držali rieky Tigris , aby prežili.

Rieka však rokmi menila svoj tok a ľudia ju nasledovali. To spôsobilo, že paláce a chrámy boli opustené a ostali tu iba „hroby“. Dnes z tejto nádhery zostali iba ruiny Bieleho palácu zvaného Taq-i-Kisr (Taq Kasra), preklenutého oblúkom, ktorý sa hrdo týči do výšky 29 metrov na jedno rozpätie. Majestátny oblúk bol postavený nad vchodom do trónnej sály, ktorá na šírku merala 25 metrov a na dĺžku 43 metrov. Rozľahlá komora bola kedysi pokrytá jediným kvetinovým kobercom známym ako „jar Chosrowu“.

Hovorí sa, že tento staroveký perzský koberec bol najdrahším a najveľkolepejším kobercom všetkých čias. Bol vyrobený špeciálne pre palác Ktesifón pre sasánskeho kráľa Chosrowa, ktorý tu vládol v rokoch 531 až 579 nášho letopočtu. Bol utkaný z hodvábu, zlata, striebra a šperkov a predstavoval nádheru kvitnúcej jari. Samotný oblúk bol postavený niekedy v 3. až 4. storočí n. l. a je najväčším jednoramenným tehlovým oblúkom na svete a jednou z najkrajších ikonických ruín na Blízkom východe.

Ktesifón slúžil ako kráľovské hlavné mesto ríš v období Partov a Sasáncov viac než 800 rokov. Bol hlavným mestom Sasánovskej ríše v rokoch 227 až 637 n. l. až do dobytia Perzie moslimami v roku 651. Mesto sa rozvinulo na bohatú obchodnú metropolu, ktorá splynula s okolitými mestami pozdĺž oboch brehov rieky Tigris, a to vrátane helenistického mesta Seleucia.

Podľa niektorých historikov bol Ktesifón v 6. storočí a na začiatku 7. storočia najväčším mestom na svete. Keďže história je tu veľmi zahmlená v dôsledku mnohých bitiek a vojen, je ťažko dokázateľné, či je to stopercentná pravda alebo nie.

Arabská tradícia hovorí, že rozľahlá klenutá sála bola trónna sála (Iwan-i-Khosraw), kde kráľovskí Sasánovci vykonávali obrady podľa perzského spôsobu, ktorý si vyžadoval pravidelný kontakt medzi panovníkom a ľudom. Mnohé (možno všetky) obydlia za hlavnou klenbou a jej bočnými krídlami boli zaklenuté.

Areál pred Ktesifónom bol kedysi veľkým parkom. Budovy vzdialené asi 1 km od oblúku z prednej strany postavili za Saddámovho režimu na začiatku 80. rokov 20. st. a pozostávali z hotela, reštaurácie, recepcie a vysokej budovy s názvom Al-Qadisiya Panorama. Tá bola postavená v tvare terasovitého mezopotámskeho zikkuratu a slúžila na zobrazenie dramatizácie Bitky o Qadisiyu zo 7. storočia n. l., v ktorej arabská moslimská armáda pod velením Saad Ben Abi el-Waqasseho porazila perzskú armádu.

Dnes sa tu zachovala iba kostra budovy, do ktorej sa pri vyhliadke na Ktesifón môžeme pozrieť. Celý tento areál bol v nedávnych časoch obľúbeným miestom na piknik pre obyvateľov Bagdadu, no dnes sú zelené trávniky a palmy dávno vyschnuté. Ktesifón je unikátne miesto, no nie vždy je zaručené, že sa do areálu dostaneme.

Celá oblasť je ohraničená ostnatým plotom a strážená vojakom, ktorý nám bránu môže, no nemusí otvoriť. V takom prípade obídeme areál a na Ktesifón sa pozrieme z opačnej strany, čo je tiež dychberúce, keď sa ponoríme do minulosti a predstavíme si, ako to tu kedysi vyzeralo.

Po návšteve Ktesifónu sa vraciame naspäť do Bagdadu a našou poslednou zastávkou bude známa šiitska mešita Al-Kadhimiya. Po zhruba hodine cesty dorazíme na miesto neďaleko mešity, kde nás minibus vysadí a my pokračujeme peši. Skontrolujte, či so sebou máte len minimum potrebných vecí. Fotoaparáty, ruksaky, jedlo, kabelky a iné predmety si nechajte v minibuse. Majte so sebou iba telefón, ktorý taktiež pri vstupnej bráne budete musieť podľa všetkého odovzdať do úschovne. Niekedy vás pustia dovnútra aj s telefónom.

Ženy musia mať na sebe čádor a zahalené vlasy. Muži nesmú mať za žiadnu cenu krátke nohavice. Z miesta, kde sme vystúpili z minibusu, pokračujeme na sever po uličke plnej obchodov a rôznych náboženských suvenírov a asi po 800 metroch prídeme k bránam mešity. Tu prejdeme cez kontrolu, pričom muži idú k mužom na pravú stranu a ženy k ženám na ľavú. Telefóny odložíme do úschovne (pokiaľ nás na to vyzvú) a prejdeme k bočnému priestoru na odkladanie topánok. Do mešity musíme ísť naboso.

Muži vchádzajú do mešity južnou bránou a ženy západnou (doľava od hlavného vchodu). Pri vstupe každého pútnika zaplaví pocit majestátnosti a úžasu. Galériu a ambit (otvorená stĺpová chodba) zdobia keramické dlaždice s geometrickými a listovými rytinami a veršami z koránu. Okrem toho sú tu nádherné dekorácie vyrobené zo zrkadiel a drahých kovov ako zlato a striebro. V mešite sa treba držať pri sebe, nakoľko počas modlitby tu bývajú tisícky veriacich a aj napriek tomu, že sme kresťania, vítajú nás s úsmevom, ale môže sa stať, že nás ani nezaregistrujú z dôvodu modlitby.

V strede mešity sa nachádza svätyňa s hrobmi siedmeho a deviateho imáma a my sa jej chceme dotknúť aspoň špičkou prsta, tak ako aj domáci. Atmosféra v mešite počas modlitby je priam elektrizujúca a my sme súčasťou celého davu moslimských veriacich. Je to fascinujúci zážitok, ktorý sa slovami dá len veľmi ťažko opísať. Po prejdení mešity zľava doprava vyjdeme opäť južnou bránou, vyzdvihneme si topánky a telefón a stretneme sa na mieste, kde sme sa rozdelili. Nabití energiou môžeme ísť na vytúženú večeru a oddýchnuť si na hotel.

Z mešity to máme k hotelu Noorland asi 30 až 40 minút autom. Po príchode odporúčame ísť do reštaurácie Al-Faisaliya, ktorá sa nachádza 2 bloky od nášho hotela na ulici Arasat Al-Hindiyah. Majú tu výborné iracké jedlo a kto by mal záujem, môže si objednať po jedle tradičnú shishu.

Druhý deň prehliadky Bagdadu je náročný, no plný nezabudnuteľných zážitkov. Každému návštevníkovi sa tak rozšíri obzor a rozhľad tohto málo poznaného regiónu. Až tu si človek uvedomí ako málo o Iraku vie a aký mylný pohľad na krajinu dovtedy mal. My v BUBO sa nesnažíme iba cestovať na miesta, kde si iní netrúfajú, ale snažíme sa aj pozdvihnúť povedomie a otvorenosť voči národom, ktoré nie každý z našich mnoho konzervatívnych našincov chápe.

Bagdad je mesto, ktoré človek pochopí, až keď ho zažije a nie je vôbec náhoda, že práve tu sa často odohrávali orientálne príbehy Tisíc a jednej noci. Neváhajte a vyberte sa s nami na zájazd do Iraku, aby ste spoznali nepoznané.

TOP 5 okolia Bagdadu

1. Mešita Al-Khadimiya – majestátna mešita ohúri každého návštevníka svojou impozantnosťou, či už zvonka alebo zvnútra. Atmosféra, ktorú tu zažijete počas večernej modlitby, je ťažko opísateľná slovami, ale ľahko zapamätateľná na celý život. 
2. Agarquf – bývalé hlavné mesto Kassitov a najzachovalejší zikkurat v pôvodnom stave patrí jednoznačne medzi miesta, ktoré by ste v Bagdade nemali vynechať.
3. Iracké národné múzeum – múzeum, kde je najväčšia zbierka asýrskych a sumérskych artefaktov na svete. Mysleli by ste si, že to môže byť práve v Bagdade?
4. Ktesifón – kráľovské hlavné mesto ríš v období Partov a Sasáncov, ktoré sa vďaka svojmu 29-metrovému jednoliatemu oblúku zapísalo s hrdosťou do svetových dejín.
5. Miestny život Bagdadu, ale aj okolia – počas dňa prechádzame minibusom cez rôzne štvrte a okrajové časti mesta. Je neuveriteľné sledovať život okolo seba a načerpávať z neho energiu. Domáci ľudia sú prívetiví a často nás pozývajú na šálku čaju.