Chongqing – čínske mesto budúcnosti

Chongqing sa nenachádza v žiadnej provincii, sám je totiž špeciálnou mestskou provinciou – to znamená, že ho spravuje priamo Čínska komunistická strana. Radí sa tak k trom ďalším čínskym veľkomestám – hlavnému mestu Peking, najväčšiemu mestu Šanghaj a prímorskému mestu Tianjin. Z týchto štyroch je však Chongqing unikátny v tom, že sa ako jediný nachádza vo vnútrozemí.

Je ťažké určiť presnú populáciu mesta, preto sa väčšinou stretnete s údajom, ktorý hovorí o populácii celého regiónu. Špeciálny mestský región (provincia) Chongqing má k roku 2024 približne 35 miliónov obyvateľov. Toto číslo je naozaj obrovské a prekonáva všetky čínske veľkomestá a ich aglomerácie, treba však brať do úvahy, že sa bavíme o veľkosti plochy, akú má napríklad Rakúsko.

Pri prehliadke takého veľkého mesta je podľa mňa vždy esenciálne zvoliť si dobrý systém, kde prehliadku začať. Mesto stále nie je veľmi navštevované západnými turistami, preto nenájdete veľa bedekrov a guidov, ktorí by vám mesto dokázali priblížiť. Ak sa budete riadiť influencermi, ktorí toto mesto viac a viac navštevujú, skončíte len na prehliadke „instagramových“ miest a skutočne tak mesto nespoznáte (my sa, samozrejme, pozrieme aj na tieto miesta, len tým tvrdím, že toto mesto ponúka viac).

Na spoznanie každého mesta a miesta všeobecne je podľa mňa dobré začať históriou, pretože to, čo vidíme teraz, je tak preto, lebo sa niečo stalo v minulosti. Preto našu prehliadku začneme v Múzeu troch roklín.

O ubytovaní v meste si povieme neskôr, no k múzeu sa musíme dopraviť metrom. Chongqing má vybudovaný fantastický systém metro dopravy (ako každé väčšie čínske mesto), využijeme zelenú alebo fialovú linku a pôjdeme na stanicu Zengjiayan. Z tejto stanice vyjdeme východom číslo 3, vďaka čomu prejdeme dlhou pasážou popod zem a ušetríme si desiatky minút chôdze, keďže vyjdeme priamo pri múzeu.

Pred vstupom do múzea prejdeme bezpečnostnou kontrolou a za vstup neplatíme nič, keďže je múzeum zadarmo. Pozostáva zo štyroch poschodí a každé sa venuje inej tematike.

Na prízemí nájdeme výstavu venovanú Trom roklinám. Čo sú to vlastne tie spomínané Tri rokliny, po ktorých je pomenované aj múzeum samotné? Tri rokliny je prírodný kaňon, ktorý bol vytvorený počas desiatok miliónov rokov tokom rieky Yangtze.

Yangtze, alebo Dlhá rieka, je dnes tretím najdlhším tokom na svete a najdlhším v celej Eurázii, pričom ohraničovala rodisko čínskej civilizácie, ktorá vznikla práve medzi Dlhou a Žltou riekou. Tento kaňon, ako už z názvu vyplýva, je rozdelený na tri časti – Qutang, Wu a Xiling. Jeho dĺžka je približne 300 kilometrov a vďaka geologickému profilu krajiny, ktorý je vytvorený zo žuly a pieskovca dokázala rieka vytvarovať nádherné scenérie, ktoré by sa dali krásou prirovnať k tým najkrajším kaňonom na svete.

Okolo toku tejto rieky boli nájdené ľudské pozostatky približne spred 2 miliónov rokov a odhaduje sa, že západná časť čínskej civilizácie sa rodila práve v okolí Troch roklín. Prízemie múzea nám pekne zobrazuje evolúciu človeka z týchto čias a niekoľko stoviek pozostatkov nájdených z tohto okolia.

Okrem tejto evolučnej a historickej fázy tu máme zobrazenú aj prírodnú krásu tohto regiónu – plavba po rieke Yangtze cez Tri rokliny je dnes veľmi populárna najmä pre domácich, no verte, že o 10 rokov tieto plavby budú aspoň spolovice plné západnými turistami. Číňania dnes nemusia chodiť na plavby po Stredomorí, Tichomorí alebo Karibiku, keď môžu spoznávať vlastnú krajinu prostredníctvom plavby po historicky ich najdôležitejšej rieke.

Ďalšie poschodia múzea nám zobrazujú rôzne výrobky z viacerých období čínskeho vývoja. Nájdeme tu keramiku, porcelán, maľby, tapisérie, drevené aj železné výrobky. Jedno z poschodí múzea detailne zobrazuje obdobie japonskej okupácie Číny počas druhej svetovej vojny, ktoré sa bežne označuje aj ako druhá sino-japonská vojna. Toto obdobie je významné najmä pre mesto Chongqing, pretože práve v ňom sídlila počas tejto vojny čínska vláda a predstavitelia spojeneckých vojsk, ktorí bojovali na území Číny. Preto sa Chongqing stal hlavným mestom počas druhej svetovej vojny.

K tomuto historickému obdobiu neodmysliteľne patrí aj meno Joseph Stillwell, generál spojeneckých vojsk, ktorý operoval na území Číny, Indie a Barmy. Neďaleko od Múzea troch roklín by sme našli aj malé múzeum pomenované práve po „Vinegar Joe“, ako ho volali priatelia, ktoré približuje obdobie druhej svetovej vojny v Číne a Chongqingu konkrétne.

Po východe z múzea sa nám otvorí výhľad na Námestie ľudu, na ktorého druhom konci sa nachádza budova auditória. Táto budova sa začala stavať po druhej svetovej vojne s veľkým zapojením budúceho lídra krajiny Denga Xiaopinga. Budova dnes vzhľadom pripomína Nebeský chrám v Pekingu a dnes slúži najmä na stretávanie mestského predstavenstva.

Po prehliadke múzea a okolia sa vrátime na stanicu Zengjiayan rovnakým vstupom, ktorým sme vyšli. Zvezieme sa po zelenej linke na zastávku Daping, kde prestúpime na červenú linku a zvezieme sa až na zastávku Ciqikou. Keď vystúpime zo stanice, prejdeme kúsok nového trhu a o chvíľu sa ocitneme pred miestom starého trhu.

Toto mesto bolo údajne vybudované už počas dynastie Song, no najviac sa povedomie o ňom rozšírilo počas dynastií Ming a Qing, ako o dôležitom prístavnom meste na výrobu keramiky a porcelánu. Dnes je z bývalého mesta spravené turistické mestečko so stovkami obchodov, reštaurácií a čajovní. Viete tu nakúpiť suveníry od výmyslu sveta, ja však odporúčam doniesť si domov niečo, čo je typické práve pre okolie tohto mesta a provinciu Sečuan.

Pokiaľ sa rozhodnete niekedy najesť v tejto oblasti Číny, vedzte, že jedlo bude veľmi pravdepodobne štipľavé. Taktiež vedzte, že ak aj máte radi štipľavé, takto štipľavé jedlo ste pravdepodobne ešte nejedli (vlastná skúsenosť). Číňania v tejto oblasti na „oštipľavenie“ jedla nevyužívajú klasické čili papričky, ale rastlinu s latinským názvom Zanthoxylum bungeanum. Tá rastie práve v oblasti Číny, Mongolska alebo Nepálu. Po jej požití pocítite pikantnosť, ktorá sa od tej bežnej odlišuje. Pri konzumácii tejto rastliny vám začne mierne tŕpnuť špička jazyka, a to je pre ňu špecifické.

Rastlina sa taktiež využíva v zdravotníctve a farmakológii, kde sa využíva pri výrobe liečiv, ktoré odstraňujú žalúdočné problémy, pomáhajú pri uštipnutiach hadom a podobne. Číňania v okolí provincie Sečuan pridávajú túto rastlinu do svojich typických jedál, preto je možné, že ak aj máte radi štipľavé, toto jedlo bude na vás „až príliš“. Typické jedlá, ktoré my v BUBO odporúčame ochutnať, sú určite sečuánsky hot pot, alebo rôzne typy mäsa pripravené na tejto rastline, ako napríklad kuracie na fotke nižšie.

Pokiaľ sa prejdete po hlavnej ulici trhu až na koniec, dostanete sa k rieke. Táto rieka však nie je Yangtze, ale Jialing, druhá rieka, ktorá preteká mestom a do rieky Yangtze sa vlieva. Tu sa trh končí, no my sa ešte vrátime, keďže v jednej z bočných uličiek trhu sa nachádza skrytý budhistický chrám starý približne 1 500 rokov. Na to, aby sme sa dostali k chrámu, musíme vyjsť približne 100 strmých schodov, vďaka ktorým sa dostaneme na jeho hlavné námestie.

Chrám Baolun bol postavený už počas dynastie Tang a v jeho najlepších rokoch sa tu údajne nachádzalo až 16 svätýň, ktoré dokopy hostili až 372 rôznych sôch Budhu. Väčšina chrámu však bola zničená na prelome dynastií Ming a Qing, jediná významná budova z týchto čias, ktorá sa zachovala, je Hala nebeských kráľov.

Po prechádzke a obede v Ciqikou sa presúvame do centra mesta. Má v skutočnosti Chongqing nejaké centrum? To je veľmi dobrá otázka, keďže podobne veľké mestá často nemajú jedno konkrétne centrum mesta, ak by sme však v Chongqingu mali vybrať jedno miesto, bolo by to Jiefangbei.

Najbližšie tomuto „námestiu“ sa nachádza stanica metra Linjiangmen, ktorá sa nachádza na zelenej linke. Dostaneme sa sem po červenej linke a na stanici Jiaochangkou prestúpime na zelenú, kde sa zvezieme len jednu zastávku. Vyjdeme na pešiu zónu, ktorou budeme prirodzene smerovať na východ, až sa dostaneme k veľkému monumentu.

Monument nepôsobí až tak mohutne medzi všetkými mrakodrapmi, ktoré sa nachádzajú v okolí, má však 24 metrov. Má okrúhly podstavec a samotný monument je osemhran, na ktorého stenách nájdeme napísané rôzne texty od dobových predstaviteľov mesta a vlády. Okolo monumentu sa dnes nachádza finančné centrum mesta.

Na každom „rohu“ okrúhleho námestia nájdeme obrovské luxusné nákupné centrum, kde bonitnejší obyvatelia mesta radi trávia svoj čas, no najmä v lete, kedy vie byť počasie v Chongqingu neúnosné.

Z Jiefangbei sa presúvame asi 10 minút pešo do štvrte Shibati. Táto „tradičná“ štvrť sa tiahne od brehu rieky Yangtze až niekoľko desiatok metrov nad úroveň tejto rieky. Bola vystavaná v kopci a v minulosti bol do nej náročný prístup. Prečo som však pri opísaní tejto štvrte použil úvodzovky? Je to preto, lebo to, čo dnes uvidíte, je rekonštruovaná verzia tejto tradičnej dedinky.

Nová štvrť bola dokončená v roku 2021 a jej výstavba stála niekoľko miliónov dolárov. Vďaka modernému spracovaniu máme možnosť vidieť, ako to tu vyzeralo v minulosti a ako sa vtedajší obyvatelia, architekti a stavbári dokázali vyrovnať s výškovým prevýšením, ktoré nájdeme v tejto oblasti.

Keď sem dnes prídeme od Jiefangbei, nachádzame sa vo vrchnej časti tejto tradičnej dediny. Ak sa chceme dostať až k brehu rieky, musíme zísť asi 300 schodov dole pomedzi historicky vyzerajúce domčeky, v ktorých sa nachádzajú rôzne suvenírové obchody, kde môžete ochutnať lokálne pokrmy, či už sladké, slané, alebo štipľavé, môžete tu ochutnať tradičný čínsky čaj, ale pre milovníkov pre nás tradičnejších pokrmov tu Číňania postavili aj viacero reštaurácií a prevádzok, kde si dáte aj medzinárodné jedlá, dokonca aj niekoľko fast foodov alebo kaviarní, ako napríklad Luckin Coffee.

Po prechádzke v tradičnej štvrti Shibati sa presúvame ďalej mestom, pričom našou ďalšou zastávkou je stanica lanovky. Lanovky väčšinou nájdeme na kopcoch, kde sa vďaka ich pomoci dokážeme dostať na vrchol oveľa rýchlejšie a pohodlnejšie. Nachádzajú sa takéto kopce v Chongqingu? Pre aktívnejšieho turistu znie odpoveď nie. Kam sa teda potom premáva touto lanovkou?

V predošlej kapitole sme si znova mierne načrtli, že Chongqing je mesto, ktoré má ďaleko od nejakej nudnej rovinky. Kopcovitý terén mesta umožňoval mestským architektom vybudovať lanovku, ktorá spájala mestské časti Jiefangbei a Danzishi, ktoré sa nachádzajú na opačných brehoch rieky Yangtze. Aká je však história tejto lanovky?

V minulosti existovali cez rieku mosty a na jej druhý breh ste sa mohli aj preplaviť. Pre mnohých obyvateľov bola však najkonvenčnejšia možnosť práve lanovka, ktorá tu bola vybudovaná v roku 1984. V tomto istom čase bola vybudovaná aj jej dvojička, ktorá však po 30 rokoch prevádzky skončila kvôli bezpečnostným hrozbám. Tá dnešná však bola viackrát rekonštruovaná, preto tu bezpečnostné hrozby nehrozia. Dĺžka tejto lanovky je 1166 metrov a túto vzdialenosť prejde približne za 5 až 6 minút. Pre obyvateľov mesta v minulosti bol práve toto najrýchlejší spôsob, ako sa dostať cez rieku na druhú stranu.

Platí to aj dnes? Pri pokročilej sieti metra v Chongqingu už dávno nie a finančne sa to tiež neoplatí, preto sa z lanovky stala skôr turistická atrakcia. Dnes dáte za obojsmerný lístok 30 yuanov, za turistickú atrakciu to je smiešna suma, no za cestu metrom, ktorá aspoň približne kopíruje trajektóriu lanovky, dáte za oba smery dokopy 6 yuanov, čo dnes nepredstavuje ani 1 euro.

Na lanovku sa oplatí kúpiť si obojsmerný lístok, aby sme sa vrátili na to isté miesto a oplatí sa ísť počas západu slnka alebo za tmy, pretože vtedy sa nám otvára scenéria tohto čínskeho gigantu menom Chongqing. Vezieme sa ponad rieku Yangtze, jeden z najväčších a najdlhších tokov na našej planéte, pozeráme sa na vyše 800 metrový most Dongshuimen, ktorý ide rovnobežne s lanovkou a obdivujeme početné mrakodrapy v centre mesta, kam sa vydáme po prevezení sa lanovkou.

Od stanice lanovky sa presunieme na „cíp“ polostrova Yuzhong, ktorý tvorí centrum mesta. Vieme sa sem dostať pešo, keďže je to blízko, dá sa sem však dostať aj metrom, je to jedna z konečných zastávok červenej linky metra, ktorá sa nazýva Chaotianmen Square, rovnako ako námestie, na ktoré pôjdeme.

Na to, aby sme sa dostali na námestie samotné, musíme prejsť cez nákupné centrum Raffles City. Keď ním prejdeme, dostaneme sa na malé námestie, nad ktorým stojí jedna z dominánt mesta, mrakodrap s rovnakým názvom ako nákupné centrum.

Raffles City je súbor šiestich mrakodrapov, štyri majú približne 250 metrov a ich strechy sú spojené skleneným mostom, ktorý sa nazýva Crystal a je druhý najvyšší na svete. Šesticu uzatvárajú dva mrakodrapy v popredí štyroch spomenutých, ktoré merajú viac ako 350 metrov.

V týchto mrakodrapoch nájdete v drvivej väčšine kancelárske priestory, no sklenený most spájajúci strechy 4 mrakodrapov ukrýva aj vyhliadku, niekoľko reštaurácií, alebo aj malú záhradu, dokonca aj bazén. Jeho dĺžka je 300 metrov a šírka 32 metrov. Ak vám je tento architektonický útvar podobný hotelu Marina Bay Sands v Singapure, možno vás neprekvapí, že majú spoločného architekta, pána Moshea Safdie. Na tomto malom námestí môžeme pozorovať okrem úžasnej modernej architektúry aj to, ako sa rieka Jialing vlieva do rieky Yangtze.

Odtiaľto sa pôjdeme pozrieť k asi najznámejšiemu miestu, ktoré turisti navštevujú v tomto meste. Potrebujeme sa dostať na zastávku metra Grand Theater, ktorá sa nachádza na druhom brehu rieky Jialing.

Keď vystúpime, naskytne sa nám opäť pohľad na centrum mesta, tentokrát však z druhej strany. Vystupujeme pod mostom Qiansimen, ktorý aj využijeme na to, aby sme sa dostali cez rieku Jialing opäť do centra mesta. Most meria niečo viac ako 700 metrov a preto sa po ňom prejdeme, pri čom budeme obdivovať nasvietené mrakodrapy a budovu Hongyadong.

Hongyadong, ako toto miesto nazývajú Číňania, v skutočnosti nie je žiadna jaskyňa. Je to komplex budov, respektíve jedna veľká budova, ktorá je postavená na brehu rieky Jialing, ktorý je konkrétne na tomto mieste veľmi strmý.

Toto miesto má aj svoju históriu a tá údajne siaha až takmer 3000 rokov dozadu. V minulosti sa tu nachádzala pevnosť, ktorá mala najmä obrannú funkciu a stála tu až do konca vlády dynastie Qing (1912). Historické záznamy sú stopercentné však iba po dynastiu Ming (1368-1644), to znamená, že s istotou vieme povedať, že budova tu stojí približne 650 rokov. Po tom, ako v meste klesla frekvencia obchodu po vode, bola táto budova postupne opustené a prázdna. Jej rekonštrukcia do dnešnej podoby sa začala v roku 2006.

Čo sa dnes v budove vlastne nachádza? Toto je veľmi dobrá otázka a odpoveď nie je taká jednoduchá. Predstavte si nákupné centrum s obchodmi, trhmi, reštauráciami, herňami vo forme 11-poschodovej budovy postavenej na úpätí rieky. Toto je asi najpresnejší opis budovy, akým ju môžete vykresliť. Keď sa k nej dostanete po moste, ocitnete sa na jej vrchole, kde sa nachádza spravené vyhliadka na most a opačný breh rieky, pričom vidíte aj celú budovu, ktorá sa nachádza „pod vami“.

Ak chcete uloviť naozaj jedinečný zážitok, skúste zísť všetky poschodia budovy na pešo bez použitia výťahu a prejsť každým jedným poschodím až na prízemie, ktoré sa nachádza priamo pri rieke. Ja si osobne o sebe myslím, že môj orientačný zmysel je na dobrej úrovni, no zísť týchto 11 poschodí mi trvalo asi polhodinu, pretože som sa v budove niekoľkokrát stratil.

Nespočetné množstvo obchodov, predajní, zákutí vytvára z interiéru tejto budovy labyrint, kde zrazu prejdete z obchodu s hodvábnymi šatami do vývarovne s pikantnými pokrmami, odtiaľ do predajne bubble tea cez herňu s automatmi, až skončíte niekde v bare a zistíte, že ste nezišli ani o jedno poschodie. Keď sa nakoniec dostanete dole a cestou neminiete polovicu vašich úspor na jedlo a suveníry, tak si na záver môžete budovu odfotiť zdola, kde sa nachádza aj veľa lokálnych fotografov, ktorí vás za poplatok nafotia (treba si však dopredu dohodnúť cenu, aby ste sa nestali obeťou podvodu).

V Chongqingu nájdete aj niekoľko parkov, ktoré ponúkajú možnosť nachvíľu si oddýchnuť od ruchu veľkomesta a zároveň sa pokochať výhľadmi na panorámu. V BUBO odporúčame Park Eling, ktorý sa nachádza na rovnomennej stanici metra. Nájdeme ho taktiež v centrálnej časti Yuzhong na vrchole kopca, to znamená, že odtiaľto budeme mať pekný výhľad na mesto.

Eling je dokonca zapísaný ako národná chránená oblasť, nájdeme v ňom aj chrám alebo napríklad „pagodu“. Toto však nie je skutočná pagoda, ale vyhliadková veža Kansheng, ktorá bola zrekonštruovaná do dnešnej podoby v roku 1984 a dnes slúži hlavne pre turistov ako vyhliadková veža. Nachádza sa v nadmorskej výške 380 metrov a výška veže samotnej je 41,5 metra. Má dokopy 7 poschodí, ktoré si môžete vyšlapať. Následne sa vám na najvyššom poschodí otvorí 360-stupňový výhľad na celé okolie, panorámu mesta a aj obidve rieky.

Laojun Dong (jaskyňa Laojun) nie je v pravom slova zmysle park, je to areál podobný parku, kde nájdete ukrytý taoistický chrám a pagodu. Chrám tu údajne existuje už od čias dynastie Tang, historické zmienky sú však len z obdobia dynastie Ming, preto nemôžeme s určitosťou potvrdiť jeho skutočný vek. Do chrámu sa platí vstup 10 yuanov a chrám sa nachádza na najvyššom bode celého mesta, preto môžete okrem spirituálneho zážitku počítať aj s dobrými výhľadmi.

Posledný mestský park, ktorý si v Chongqingu spomenieme, je mestský Park Hongensi. Rozlohou je tento park až druhý najväčší v celom meste a nachádza sa na severnom brehu rieky Jialing. Celý projekt parku bol dokončený až v roku 2005, no napriek tomu sa budovy, ktoré tu nájdeme, ako napríklad pagoda slávna z fotografií, snažia zachovať tradičnú čínsku architektúru. Veľa turistov navštevuje toto miesto najmä v noci, keďže sa v blízkosti nachádza aj malý trh a najmä nočné výhľady z tohto miesta sú tie, ktoré turistov lákajú.

Posledné roky sa jedno z najväčších miest v Číne preslávilo najmä na sociálnych sieťach, kde ľudia na rôznych zaujímavých príkladoch poukazovali na nezvyčajnú architektúru a topografiu mesta. Vďaka kopcovitému terénu tohto regiónu sa plánovači museli vysporiadať s viacerými výzvami, no dokázali ich zvládnuť „na jednotku“ a vďaka tomu nám v meste vznikli lokality, ktoré niekedy bežným turistom vyrážajú dych.

Metro idúce cez budovu

Ak niekto z vás niekedy zaregistroval mesto Chongqing, je veľká šanca, že ste na nejakej sociálnej sieti videli video prechádzajúceho vlaku cez budovu. Áno, toto sa deje práve v tomto meste a to konkrétne na stanici Liziba. Tá sa nachádza na zelenej linke metra relatívne blízko centra. Ak si chcete čo najlepšie užiť výhľad na idúci vlak cez budovu, treba na stanici vystúpiť, prejsť dole niekoľko poschodí cez samotnú budovu kadiaľ tento vlak prechádza a dostať sa na ulicu pod stanicou.

Číňania túto možnosť zárobku dokonale využili a pri prechode budovou narazíte na niekoľko suvenírových obchodov, kde budete ponúkaní rôznymi typmi darčekov a suvenírov. Keď sa dostanete na úroveň ulice, prejdete cez cestu a už len musíte počkať, kým pôjde nejaký vlak, ktorý chodí približne každých 5 - 8 minút cez deň.

Kuchyňa v tomto meste je veľmi podobná tej v sečuánskej provincii, keďže spolu susedia a navzájom sa ovplyvňujú. Medzi najlepšie jedlá, aké môžete v Chongqinqu a okolí ochutnať, patrí:

• Hot pot – toto tradičné čínske jedlo si môžete dať takmer kdekoľvek v Číne, pre žiadnu oblasť však nie je tak typický, ako Chongqing. Základom je hustý vývar, ktorý je okorenený o štipľavé prísady a v tomto vývare si môžete uvariť rôzne druhy mäsa, či už hovädzie, jahňacie alebo teľacie a taktiež rôzne druhy zeleniny. Variabilita tohto pokrmu z neho robí ten najobľúbenejší, pretože každý si tu nájde to svoje.
• Suan La Fen – pre mesto sú typické aj „sklenené“ rezance pripravené na pikantný spôsob, do ktorých je pridávaný ocot, aby chuť bola mixom pikantnej a kyslej. Sklenené rezance, ktoré sú pri tomto jedle použité, sú vyrobené z prášku zo sladkých zemiakov, to znamená, že veľmi dobre absorbujú chuť omáčky. Ako zeleninová príloha sa dávajú arašidy a sečuánske kyslé uhorky.
• La Zi Ji – kuracie mäso, ktoré je smažené v oleji je potom podávané s nakrájanou zeleninou a štipľavými papričkami.
• Shancheng Tangyuan – tento dezert má takmer 800-ročnú históriu. Skladá sa z guliek, ktoré sú pripravované z ryžovej múky, ktorá je plnená rôznymi náplňami, ako napríklad pasta z červených fazúľ alebo čierny sezam, arašidy alebo datľová pasta. Tento dezert je obzvlášť obľúbený po hlavných jedlách, ktoré bývajú spravidla veľmi štipľavé.

Vďaka tejto výbornej kuchyni v meste vzniklo aj viacero reštaurácií, ktoré podávajú viacero z vyššie uvedených pokrmov. Tie najlepšie väčšinou nájdete na turistických miestach, ako napríklad na starom trhu Ciqikou, kde sa nachádza reštaurácia Tang Hotpot. Táto reštaurácia pomenovaná po jednej z čínskych dynastií vám pripraví tradičný hotpot.

Ak však chcete reštauráciu bližšie k centru, odporúčame Xiao Bin Lou, ktorá ponúka najmä mäsové a zeleninové pokrmy pripravované na tradičný, pikantný spôsob. Ak už však štipľavého máte dosť a máte chuť na dobrý dezert, ktorý ukľudní vaše chuťové poháriky, vyberte sa do štvrti Shibati, kde si môžete dať guľky z ryžovej múky alebo tradičný čínsky „bing chilling“ – zmrzlinu.

Lokalita mesta „v strede“ Číny ponúka viacero možností na jednodňové výlety z tejto metropoly. Ak vás už omrzí ruch veľkomesta a radi by ste videli niečo prírodného alebo spirituálneho charakteru, máme pre vás viacero tipov:

Jaskyne Dazu

Na väčšine našich zájazdov BUBO po Číne navštevujeme Longmenské jaskyne pri meste Luoyang v provincii Henan. Jaskyne Dazu, ktoré sa nachádzajú približne 160 kilometrov od centra mesta sú miestom, ktoré je s Longmenskými jaskyňami v niečom veľmi podobné, ale zároveň unikátne.

Celý komplex je dokopy rozdelený na 5 častí: Beishan, Baodingshan, Nanshan, Shizhuanshan a Shimenshan. Nájdeme v ňom dokopy asi 50 tisíc sôch vytesaných do skál. Tieto sochy znázorňujú rôzne náboženské figúry z budhizmu, taoizmu ale aj konfucianizmu. Narozdiel od tých v Longmene, tieto sochy vznikali trochu neskôr. Prvé pochádzajú z čias dynastie Tang, najviac by sme ich našli z čias 9. storočia. Najnovšie sochy v tomto areáli by sme našli z čias 13. storočia, čo sa zobrazuje aj na dokonalosti techniky, ktorou boli vytvorené.

Unikátnosť týchto jaskýň spočíva v tom, že tu nájdete mix troch tradičných čínskych náboženstiev. V Longmene, ale aj na iných významných náleziskách UNESCO väčšinou nájdete len sochy zobrazujúce figúry z budhizmu. Tu však návštevník môže pozorovať sochy reprezentujúce všetky tri tradičné čínske náboženstvá. Nájdete tu sochy rôznych veľkostí, od niekoľkocentimetrových až po 31 metrovú sochu Buddhu.

Toto miesto bolo dlho zavreté pre akýchkoľvek turistov. Pre čínskych turistov sa otvorilo v roku 1961 a pre zahraničných turistov až v roku 1980. Vďaka relatívne malej návštevnosti od otvorenia pre turizmus sú sochy vo veľmi zachovalom stave, viaceré zdroje dokonca uvádzajú, že sú to najzachovalejšie jaskyne zobrazujúce náboženské figuríny v celej Číne.

Mesto duchov Fengdu

Na rieke Yangtze, asi 170 kilometrov dole po jej prúde nájdeme chrámový komplex venovaný posmrtnému životu, ktorému prischla aj prezývka mesto duchov Fengdu. Viete sa sem dostať autobusom alebo autom, väčším zážitkom, ktorý aj my v BUBO odporúčame je doplaviť sa sem priamo z mesta.

História sa podľa legiend datuje k prelomu tisícročí, chýbajú však písomne zdroje, ktoré by to vedeli potvrdiť. Toto miesto získalo strašidelný nádych kvôli legende, ktorá sa k nemu viaže. Počas dynastie Han (207 p.n.l. – 220) toto miesto údajne navštívili dvaja dôstojníci, aby tu praktizovali taoizmus. Počas tohto sa podľa legendy stali nesmrteľnými. Krstné mená dôstojníkov boli Yin a Wang, keď si ich spojíte, dostanete Yinwang, čo vo voľnom preklade znamená „kráľ pekla“. Od tohto momentu sa začalo toto miesto sústrediť na posmrtný život vo forme pekla, respektíve podsvetia.

K miestu sa viažu ďalšie legendy, ktoré majú pridať na atraktivite pre turistov. Podľa nich sa duša predtým, ako opustí pozemský svet, musí zúčastniť troch testov. Prvým je prechod kamenného mosta ponad malú riečku. Údajne, ak vaša duša nie je hodná neba, budete strčení do rieky a posmrtný život strávite v pekle. Dnes pracovníci areálu dopomáhajú k tejto legende tým, že vám buď umožnia prejsť alebo vás zastavia a akože vás zhodia do vody. Druhým testom je postaviť sa pred sochy rôznych démonov, ktorí vás údajne súdia. Tretí test pozostáva z toho, že sa musíte postaviť na špeciálny kameň a dokázať stáť na jednej nohe po dobu 3 minút. Človek hodný života v nebi to vraj dokáže, ostatní nie.

Toto miesto dnes navštevujú ľudia hlavne kvôli atrakcii tohto charakteru, inak povedané, aby si sami overili, či sú „hodní“ nebeského posmrtného života. Celý areál a budovy v ňom sú vyzdobené v štýle podsvetia/pekla, aby tomu celému dodávali atmosféru.

Hora Wulong

Posledné miesto, ktoré odporúčame na jednodňový výlet z Chongqingu, je hora Wulong a riftové údolie v jej okolí. Toto miesto sa nachádza asi 180 kilometrov juhovýchodne od centra mesta a na rozdiel od ostatných ide o čisto prírodnú pamiatku. Toto údolie je v určitých miestach veľmi známemu Zhangjiajie, ktoré navštevujeme na zájazde južnou Čínou. Turisti na tomto mieste môžu podniknúť rôzne túry, prejsť sa po celom údolí, ktoré má dĺžku asi 10 kilometrov, prejsť sa po obrovskom visutom moste a kochať sa obrovským zalesnením, ktoré tu dosahuje až 95 %.

Mesto Chongqing je mestom, ktoré zdanlivo neponúka veľa po historickej stránke a veľa ľudí je názoru, že sem môže prísť obdivovať len mrakodrapy, čo môžu robiť kdekoľvek na svete. Táto krátka prehliadka mesta je však dôkazom, že Chongqing a jeho okolie zohrávali dôležitú úlohu počas histórie niekoľko tisíc rokov dozadu, ale aj počas druhej svetovej vojny.

Mesto dnes zaujme aj svojou architektúrou, ktorá je vďaka kopcovitému charakteru mesta unikátna a turistu veľakrát milo prekvapí. Nájdeme tu veľmi dobrú kuchyňu, obchody, kde si môžu návštevníci nakúpiť produkty od všetkých svetových značiek a taktiež si užiť rušný nočný život. My v BUBO si myslíme, že Chongqing bude o niekoľko rokov najväčším hitom nielen Číny, ale celej Ázie. A možno aj sveta?!