Solún či Thessaloniki - po stopách slávnych bratov

V prístavnom meste pri Solúnskom zálive žije približne 1,2 milióna obyvateľov. Našli by ste tu rafinérku, oceliareň a šesť univerzít, z ktorých je Aristotelova najväčšou v celej krajine. Mesto má vlastné letisko, ktoré je od centra vzdialené približne 16 kilometrov a práve na ňom začíname našu cestu po starobylom Grécku na našom populárnom zájazde Totálne Grécko.

Nečakajú tu na vás len ranokresťanské a byzantské kostoly zapísané na prestížnom zozname UNESCO, ale aj rímske a osmanské pamiatky a chutná grécka kuchyňa. Nahliadnite do mesta Solún spolu s BUBO.

Na úvod si povedzme niečo o dejinách mesta a jeho dvoch slávnych rodákoch, o ktorých ste určite počuli. Mnohé grécke mestá sa objavujú v starovekých mýtoch a legendách, ktoré poznajú ľudia na celom svete. Kto sa zaujíma o antiku, určite vie, že achájske vojsko sa vydalo dobyť Tróju zo „zlatých“ Mykén. Alebo čítal o tom, ako boh Apolón zabil v Delfách draka Pytóna. Žiaden hrdina a ani žiaden príbeh sa však nespája s Thessalonikmi. Prečo to tak je?

Thessaloniki sú na grécke pomery pomerne mladým mestom. Založené boli v roku 315 p.n.l. jedným z diadochov (generálov) Alexandra Veľkého, ktorý sa volal Kassandros. Tento muž si zobral za ženu Alexandrovu sestru Thessaloniké, ktorá dala novozaloženej metropole Macedónska svoje meno. Thessaloniké v preklade znamená „Tesálske víťazstvo“.

Alexandrovu sestru tak pomenoval ich otec Filip II. na počesť tesálskej jazdy, ktorá sa považovala za najlepšiu v celom Grécku. Pomohla mu vyhrať dôležitú bitku pri Krukusových poliach. Ľudia sú však lenivé tvory a keďže Thessaloniké je pomerne dlhé slovo, skrátili si ho na Saloniké, z čoho vznikol aj slovenský názov Solún.

V čase svojho založenia neboli Thessaloniki najväčším macedónskym mestom. Tento titul si stále držalo mesto Pella, ktoré na našej ceste po Grécku nemôžeme nikdy vynechať. Thessaloniki však mali lepšiu geografickú polohu, pretože sa nachádzali pri mori a mohli tak bohatnúť vďaka obchodu.

Keď Macedónsko v 2. storočí p.n.l. dobyli Rimania, Pellu zrovnali so zemou a za hlavné mesto provincie Macedónia si vybrali práve Thessaloniki. Cez mesto prechádzala významná obchodná cesta Via Egnatia, ktorá spájala Byzantion (neskorší Konštantínopol, dnešný Istanbul) s Dyrchachionom v dnešnom Albánsku. Pokiaľ teda niekto cestoval z Ríma do Konštantínopolu, s veľkou pravdepodobnosťou prechádzal cez Thessaloniki.

Po rozpade Rímskej ríše na Východorímsku a Západorímsku sa Thessaloniki prirodzene dostali pod vládu cisárov sídliacich v Konštantínopole. Význam mesta narastal hlavne po tom, ako Východorímska ríša (u nás známa ako Byzancia) stratila obrovskú časť svojho územia po sérii porážok, ktoré jej spôsobili moslimské armády. Po strate Alexandrie, Antiochie a postupnom úpadku Efezu sa Thessaloniki stali druhým najväčším byzantským mestom hneď po obrovskom Konštantínopole.

Bohatstvo mesta však lákalo nepriateľov. V 6. a 7. storočí na mesto viackrát zaútočili Avari a Slovania, až kým neboli v roku 678 n.l. definitívne porazení. Slovania sa však už predtým začali postupne usadzovať v okolí mesta a aj vďaka tomu sa mohli etnickí Gréci - Konštantín a Metod - naučiť slovanský jazyk. Okrem Slovanov a Avarov sa mesto pokúsili obsadiť aj turkickí Bulhari, ktorí (našťastie) nikdy neboli úspešní.

Oveľa väčšiu hrozbu predstavovali moslimovia. Mesto v roku 904 vyplienili Arabi vedení Leom z Tripolisu, ktorý sa síce narodil ako kresťan, ale konvertoval na islam. Napriek porážke a plieneniu mesto zostalo v byzantských rukách až do obsadenia Konštantínopolu križiakmi počas 4. križiackej výpravy v roku 1204, kedy sa stalo súčasťou krátko trvajúceho Latinského kráľovstva.

V roku 1430 bolo obsadené Osmanmi, ktorí ho ovládali až do roku 1912. V meste žila od konca 15. a začiatku 16. storočia okrem Grékov a Turkov aj početná komunita sefardských židov, ktorí boli vysťahovaní zo Španielska po tom, ako Izabela Kastílska a Ferdinand Aragónsky dobyli poslednú moslimskú pevnosť na Iberskom polostrove Granadu a dali židom na výber - buď sa nechajú pokrstiť, alebo odídu alebo budú zabití. Tým, ktorí sa rozhodli odísť, ponúkol osmanský sultán Beyazid II. azyl a údajne povedal, že španielski panovníci vyháňajú zo svojho kráľovstva svojich najlepších poddaných.

Solún bol v tom čase jediným mestom na svete, kde židovské obyvateľstvo tvorilo väčšinu. Pravdepodobný dôvod, prečo sultán dovolil židom usadiť sa v meste, bol ten, že nechcel, aby najpočetnejším etnikom boli Gréci.

Mesto zostalo v osmanských rukách aj po vyhlásení gréckej nezávislosti v roku 1821. Stále tu žilo veľa Turkov, ktorí sa nechceli ku Gréckemu kráľovstvu pripojiť a narodil sa tu napríklad aj neskorší zakladateľ Tureckej republiky Mustafa Kemal, neskôr známy ako Atatürk. Mesto sa ku Grécku pripojilo až počas Prvej balkánskej vojny, teda 8. novembra 1912. Nie je náhoda, že práve v tento deň sa oslavuje Sviatok sv. Demetria, ktorý je považovaný za patróna mesta.

Nešťastné 20. storočie navždy zmenilo etnický charakter kedysi multikultúrneho mesta. Turci boli po grécko-tureckej vojne v roku 1923 vysťahovaní a o tri roky neskôr ich nasledovali aj Bulhari. Židia boli z mesta deportovaní do koncentračných táborov po tom, ako nacistické Nemecko obsadilo Grécko v roku 1941. Odvtedy je Solún takmer čisto gréckym mestom, v ktorom okrem Grékov dnes žije približne tisíc židov a niekoľko arménskych rodín, ktorých predkovia utekali do Solúnu pred genocídou v Arménsku.

Sv. Demetrius nie je jediný svätec, ktorý pochádza zo Solúna. V meste alebo jeho okolí sa narodili aj patróni Európy Konštantín a Metod, ktorí zanechali v slovenských dejinách silnú stopu. Ich otec Lev zastával vysoký štátny úrad, avšak o ich matke nevieme skoro nič a tvrdenie, že mala slovanský pôvod, sa nedá nijako dokázať. Ako spomínam vyššie, v okolí Solúna žila v tom čase početná skupina Slovanov, od ktorej sa bratia zrejme naučili rozprávať slovanským jazykom.

Metod bol starší a narodil sa okolo roku 815, mladší Konštantín okolo roku 827. Obaja boli nesmierne vzdelaní a okolo roku 860 sa vydali na cirkevnú misiu ku Chazarom, ktorých mali konvertovať na kresťanstvo. Chazari boli kočovný národ, ktorého elity prijali za štátne náboženstvo judaizmus. Byzantská misia však nebola úspešná a Chazarov sa nepodarilo pokrstiť. Napriek tomuto neúspechu sa solúnskym bratom podarilo objaviť pozostatky pápeža Klementa, ktoré so sebou zobrali do Byzancie.

Konštantín aj Metod museli mať na cisárskom dvore dobré meno, pretože cisár Michal III. ich poslal na ďalšiu misiu, tentoraz do Veľkej Moravy. Prišli sem na žiadosť kniežaťa Rastislava, ktorý sa chcel odtrhnúť od vplyvu franských misionárov. Svoju žiadosť obrátil pôvodne na Rím, avšak po tom, ako mu pápež nevyhovel, poslal posolstvo k Michalovi III. do Konštantínopolu.

Obaja bratia prišli v roku  863 na Veľkú Moravu, kde šírili kresťanstvo a Konštantín ešte pred príchodom vytvoril nové písmo - Hlaholiku na zápis staroslovienčiny, do ktorej sa preložila časť Biblie. Dovtedy boli liturgickými jazykmi len latinčina, gréčtina a aramejčina. V roku 867 sa vydali naspäť do Konštantínopolu, ale kvôli prevratu a vražde cisára Michala III. sa v Benátkach rozhodli, že pôjdu do Ríma za pápežom Hadriánom II.

Pápež schválil staroslovienčinu za liturgický jazyk a preložené knihy boli položené na hlavný oltár v bazilike Santa Maria Maggiore. Konštantín nanešťastie v Ríme ochorel a vstúpil do kláštora, kde prijal meno Cyril. Zomrel 14. februára v roku 869. Pápež Hadrián II. dal Metodovi list pre slovanských vladárov Rastislava a Koceľa, v ktorom súhlasil so všetkými tromi požiadavkami, ktoré na pápeža mali: ustanovenie školy na čele s Metodom, vysvätenie slovanských učeníkov na rozličné stupne kňazstva a potvrdenie staroslovienčiny ako bohoslužobnej reči.

Metod sa však kvôli vojne s Franskou ríšou nemohol dostať na územie Veľkej Moravy a zostal v Blatnohrade na dvore kniežaťa Koceľa, Pribinovho syna, ktorý ho poslal naspäť do Ríma a od pápeža žiadal, aby sa Metod stal Panónskym biskupom. Pápež súhlasil a menoval ho dokonca arcibiskupom Panónie a Veľkej Moravy.

Metoda potom poslal naspäť na Veľkú Moravu, avšak cestou bol zajatý franským klérom a prepustili ho až po intervencii nového pápeža Jána VIII. Po rokoch sa tak konečne vrátil na Veľkú Moravu, kde však už vládol Svätopluk, silno ovplyvňovaný franským kňazom Vichingom.

Kvôli konfliktu s Vichingom sa musel Metod znovu ísť obhajovať do Ríma, kde si udržal svoj titul arcibiskupa, ale  Viching sa stal Nitrianskym biskupom. Pápež vtedy poslal Svätoplukovi list Industriae tuae, v ktorom ho spomína ako kráľa (rex) a zároveň potvrdil staroslovienčinu ako liturgický jazyk. Svätopluk a jeho družina však mali mať naďalej bohoslužby v latinčine tak, ako si to želali.

Metod sa v roku 882 vrátil naspäť do Byzancie na žiadosť cisára Bazila I., ale o tri roky neskôr na území Veľkej Moravy zomrel. Kvôli jeho sporom so Svätoplukom boli jeho žiaci vyhnaní z Veľkej Moravy.

Aké je teda dedičstvo solúnskych bratov na Slovensku? Často sa označujú ako vierozvestcovia, ale kresťanstvo sa na našom území šírilo už pred ich príchodom. Byzantský kríž, ktorý doniesli na Veľkú Moravu, je však dodnes v našom štátnom znaku. Hlaholika sa postupne zmenila na cyriliku a azbuku, avšak používa sa v krajinách, do ktorých ušli žiaci Cyrila a Metoda, nie na Slovensku. Ich odkaz napriek tomu zostáva silný a možno aj to je pre niekoho dôvod, aby navštívil metropolu severného Grécka.

Mesto v roku 1917 zachvátil požiar, ktorý zničil veľkú časť starého mesta. Napriek tomu je Solún jedinečný svojimi ranými kresťanskými a byzantskými stavbami, ktoré sa v roku 1988 dostali na zoznam UNESCO. Celkovo ide o 15 stavieb, z ktorých si tie najvýznamnejšie prezrieme na našej spoločnej BUBO prehliadke. A kde inde začať prehliadku Solúna, ak nie pri najikonickejšej stavbe celého mesta - Bielej veži.

Najznámejšia veža v meste je vysoká 33,9 metra a má priemer úctyhodných 21,7 metrov. Postavená bola v 15. storočí po tom, ako mesto obsadili osmanské vojská na mieste, kde predtým stála možno podobná byzantská strážna veža. Práve tu sa spájali pozemné a morské hradby a veža tak predstavovala dôležitý obranný prvok.

Jej názov sa často menil. V minulosti sa nazývala Levia veža, potom Veža Janičiarov, následne Krvavá veža (Kanli kulesi), pretože sa v nej nachádzalo väzenie a na jej vrchu sa vykonávali verejné popravy a krv odsúdených stekala po stenách dole. Osmanská ríša sa však chcela prezentovať ako moderný štát a zakrvavená veža tomuto imidžu určite neprospievala. Aj preto prikázal v roku 1883 sultán Abdul Hamid, aby ju prefarbili nabielo a veža dostala svoje nové a súčasné meno Biela veža.

Prestala byť väzením a neskôr slúžila ako sklad starožitností, meteorologická stanica Aristotelovej univerzity a od roku 1983 spadá pod Ministerstvo kultúry. Na jej šiestich poschodiach sa nachádza malé múzeum, avšak hlavný dôvod na jej návštevu je úchvatný výhľad na celé mesto zvrchu.

Po tom, ako si urobíme nádherné fotky, pokračujeme ku šesť metrov vysokej soche Alexandra Veľkého, ktorá sa nachádza len 400 metrov od veže, v časti Nea Paralia. Jeden z najgeniálnejších dobyvateľov sveta tu sedí na svojom milovanom koňovi Bukefalovi, ktorý zahynul počas Alexandrovho ťaženia v dnešnom Pakistane.

Pri soche si môžete všimnúť aj dlhé macedónske kopije „sarissy“, vďaka ktorým Alexandrovi vojaci porazili početnejšiu perzskú armádu. Dávajte si však pozor, rovno pred sochou sa nachádza cyklochodník, po ktorom sa premávajú domáci na korčuliach a kolobežkách.

Keď sme si pofotili Alexandrovu sochu (hoci Alexander v Solúne nikdy nemohol byť), nasadáme do nášho súkromného autobusu a šofér Michael, s ktorým pracujeme dlhé roky, nás odvezie do nášho hotela Luxembourg Hotel Thessaloniki. Rýchlo sa ubytujeme a vyrážame na Aristotelovo námestie, kde ochutnáme prvý grécky gyros a pravý grécky šalát.

Námestie postavili v roku 1918 po tom, ako požiar v roku 1917 zničil dve tretiny mesta. Za jeho výstavbou stojí francúzsky architekt Ernest Hébrard. Po dobrom obede prechádzame na druhú stranu námestia, kde sa nachádza socha slávneho filozofa, ktorý dal námestiu svoje meno.

Od sochy potom smerujeme doľava, presne tak, ako pokračuje námestie. Na obidvoch stranách sa nachádzajú kaviarne, reštaurácie a obchodíky, avšak naším cieľom sú ruiny rímskej agory. Ešte predtým, ako sa k nim dostaneme, prejdeme cez cestu Egnatia. Je to presne tá obchodná cesta, ktorú sme spomínali vyššie a za ktorou sa nachádza socha asi najznámejšieho gréckeho premiéra Eleftheriosa Venizelosa.

Napravo od sochy si môžete všimnúť turecký hamam z roku 1444 a na ľavej strane kostol Panagia Chalkeon. Nenápadný kostolík je zasvätený Panne Márii „meďotepcom“, pretože sa nachádzal v štvrti, kde mali svoje dielne spracovatelia medi. Postavený bol zrejme v roku 1028 a je zapísaný na zozname UNESCO. Solún však má aj staršie pamiatky, jednou z nich je práve rímska agora.

Agora bola v gréckom svete to, čo bolo fórum v tom rímskom. Srdce mesta. V Solúne si môžete dobre pozrieť ruiny dielní a obchodíkov, ktoré sa nachádzali po stranách agory a ako budeme prechádzať popri jej pravej strane, môžete si všimnúť ruiny rímskeho odeonu, kde pravdepodobne zasadala mestská rada.

Po ulici Agnostou Stratiotou potom ideme ku kostolu sv. Demetria, ktorý sa považuje za najvýznamnejší v celom meste.

Do kostola, ktorý je zapísaný na zozname UNESCO, vchádzame cez ulicu Ag. Dimitriou. Pôvodne sa tu nachádzali rímske kúpele, v ktorých bol zabitý kresťanský martýr sv. Demetrius. Na mieste mučeníkovej smrti potom v piatom storočí vyrástol kostol, v ktorom sa stále nachádzajú pozostatky ochrancu Solúna.

Podľa legendy svätec zachránil mesto pred avarskými a slovanskými útokmi v siedmom storočí a jeho sviatok pripadá na 26. októbra. Okrem relikviáru si spoločne prezrieme aj vzácne mozaiky z 8. storočia.

Zachovali sa aj vďaka tomu, že ich moslimovia, ktorí zmenili kostol na mešitu, zakryli.

Malou nevýhodou Solúnu je to, že historické pamiatky sa nachádzajú uprostred moderných (a nie príliš vkusných) panelákov. Ak si chcete urobiť peknú fotku kostola sv. Demetria, choďte na malé nádvorie, na ktoré sa dostanete cez druhý vchod na západnej strane chrámu.

Po tom, ako si pozrieme kostol, pôjdeme peši asi sedem minút a prídeme ku ďalšiemu významnému kostolu, Panagia Acheiropoietos. Je to jeden z najstarších kostolov v Solúne a rovnako ako Kostol sv. Demetria, aj tento bol postavený v 5. storočí.

Ide o ranú kresťanskú trojloďovú baziliku zasvätenú Panne Márii, ktorá sa počas osmanskej vlády zmenila na mešitu nazývanú Eski cami - Stará mešita. Prejdeme sa popri bazilike, a potom spoločne ideme k poslednému významnému kostolu, ktorý na nás v Solúne čaká. Jeho meno ste určite počuli, avšak hľadať ho budete skôr v Istanbule ako na severe Grécka.

Istanbul nie je jediné mesto, v ktorom sa nachádza Hagia Sofia. Chrám Božej múdrosti navštívime na našej ceste po Grécku hneď dva razy - prvýkrát v Solúne a druhýkrát v Mystre. Tá v Solúne bola postavená v 6. storočí, a tak ako väčšina kostolov v meste, aj tento bol zmenený na mešitu.

Na ľavej strane kostola sa nachádza minaret a vo vnútri na vás čaká nádherne zdobený strop. Z reproduktorov sa zvykne ozývať byzantský chór, čo vytvára nádhernú atmosféru a na chvíľu budete mať pocit, že ste sa preniesli v čase do doby, kedy mocná Byzancia kontrolovala celé Stredomorie. Do reality vás možno dostane až cvakanie fotoaparátu, pretože v Hagii Sofii sa často konajú svadby a budúci manželia sa sem radi chodievajú fotiť.

Pri všetkých tých byzantských pamiatkach človek rýchlo zabudne, že Solún má aj rímske dedičstvo. Preto odchádzame z Hagie Sofie a smerujeme na východ, ku Galeriovmu oblúku.

Galeriov oblúk je víťazný oblúk, ktorý bol postavený medzi rokmi 298 a 299 n.l. a pripomína víťazstvo cisára Galeria nad Peržanmi. Ak si dobre poprezeráte detaily na oblúku, určite si všimnete reliéfy slonov, ktoré Peržania používali v bitkách.

Len dve minúty peši od oblúka sa nachádza Rotunda. Je to ďalšia ikonická budova v Solúne postavená na začiatku 4. storočia. Pravdepodobne slúžila ako chrám rímskym bohom alebo ako mauzóleum cisára Konštantína. Vysoká je 29,8 metra a priemer mala 24,5 metra. Múry mali hrúbku až 6,3 metra.

Krátko po postavení stavby však bola zmenená na kresťanský kostol zasvätený archanjelom. Medzi rokmi 1524 a 1591 bola rotunda Thessalonickou katedrálou, a potom ju zmenili na mešitu. V roku 1912 sa zase stala kostolom, ktorý bol zasvätený sv. Jurajovi. Vo vnútri sa nachádzajú čiastočne zachované mozaiky, ktoré sa určite oplatí vidieť.

Po prehliadke sa vraciame po rovnakej ceste smerom k oblúku a pokračujeme ďalej ulici Dim. Gounari k zvyškom Galeriovho paláca. Jeho súčasťou bol aj Oktagon, ktorý slúžil ako audienčná miestnosť a neskôr ako kresťanský kostol. Z Oktagonu sa však žiaľ veľa nezachovalo, pretože bol zničený zemetrasením v 7. storočí.

Veľa sa nezachovalo ani z Hippodrómu, ktorý ležal medzi palácom a pobrežím. Jeho časti sa však dodnes nachádzajú v pivniciach okolitých domov. Dostanú sa niekedy na svetlo sveta? Ťažko povedať, pretože všade okolo sa nachádza moderná zástavba a bude trvať desiatky rokov, kým sa ku základom Hippodrómu dostanú archeológovia.

Naša BUBO prehliadka sa končí pri malom kostolíku zasvätenom Panne Márii, odkiaľ je Biela veža vzdialená necelých päť minút cesty. Choďte smerom k veži, ale na ulici Leof. Nikis zabočte doprava, kde nájdete veľa reštaurácií, barov a kaviarní. Užite si atmosféru mesta, ktoré vás určite nadchne nielen byzantskými a rímskymi pamiatkami, ale aj svojou atmosférou.

Thessaloniki sú chutným mestom a rozhodne tu nebudete mať problém vynikajúco sa najesť. Veď koniec koncov, grécka kuchyňa patrí k najlepším v celej Európe i na svete a budete si môcť vyberať, čo ochutnáte.

Vyberte sa do podniku „Kivotos ton Gefseon“ na ulici Patriarchou Ioakim, len zopár metrov od vzácnej historickej Rotundy a niekoľko desiatok metrov od Galeriovho oblúku. Sadnite si v príjemne vyzerajúcej taverne von, aby sa vám ušiel typický ruch ulice a objednajte si kúsok Grécka.

Skúste Kipriako, grilovaný syr Haloumi s medom, tymianom a citrónovou šťavou a určite nešliapnete vedľa ani pri syre Saganaki. Skúste klasický grécky šalát (v Grécku ho volajú Choriatiki) so zeleninou, feta syrom a kalamatskými olivami a, napokon, tradičné souvlaki grilované na drevenom uhlí. K tomu pohárik bieleho gréckeho vína.

K Thessalonikam rozhodne patrí aj Bougatsa a dokonca mnohí tvrdia, že vznikla práve na tomto mieste. Ak by ste si mali vybrať len jedno jediné miesto, vyberte sa do podniku Bantis (leží na ulici Panagias Famoremenis 33). Otvára už ráno o 6.30 h a zatvára o 15.00 h (s výnimkou nedele, kedy zatvorí už o 13.00 h).

Nájdete tu najlepšiu Bougatsu celého mesta, kde sa jej umenie dokonalosti dedí z generácie na generáciu od roku 1969. Rodina si stále robí ručne svoje phyllo cesto. Dajte si jej sladkú verziu, nechajte si ju posypať cukrom a škoricou a máte kúsok neba. K tomu ešte pohár ranného frappé a grécka duša sa do vás dostáva každým dúškom.

Radi sa necháte v novej destinácii hýčkať príjemným luxusom? Pozrite sa na naše dva tipy, kde sa ubytovať, ak si chcete vychutnať luxus v najväčšom meste severného Grécka.

5* The Excelsior Hotel patrí do skupiny „Small Luxury Hotels of the World“ a už to samo o sebe je zárukou kvality. BUBO odporúča tento hotel vďaka jeho dokonalej polohe neďaleko Aristotelovho námestia a nábrežia s Bielou vežou, ale aj pre jeho unikátnosť. Hotel má svoj domov v krásnej budove v štýle Art Deco a vnútrom sa nesie príjemný interiér plný krásnych (až nenápadných) detailov.

Už pri príchode dnu si budete pripadať ako v paláci a rovnako sa o vás budú starať. Vychutnajte si skvelé raňajky, oddýchnite si v salóniku pri drinku či poháriku whisky a ak chcete mať najlepšiu izbu, vezmite si penthouse.

Druhým mimoriadnym hotelom v meste je päťhviezdičkový Electra Palace. V BUBO ho milujeme nielen pre polohu v centre mesta, ale aj pre perfektný bazén a skybar Orizontes Roof Garden Bar s výhľadom na zátoku, okolo ktorej stojí mesto. Krajší výhľad jednoducho nenájdete.

Užijete si tu luxus, SPA centrum, vynikajúce jedlo a mnohých zaujme aj britský bar s krbom, ktorý vás katapultuje do Škótskej vysočiny. Je to obľúbený hotel celebrít, štátnikov či mnohých dôležitých ľudí. A prečo by ste v ňom nemohli skončiť aj vy, však?

Dajte Solúnu šancu a mesto vás odmení. Niet lepšieho východiskového bodu, kde začať poznávačku Grécka, než je najväčšie mesto jeho severu. Objavte krásy mesta Solún s BUBO!