Murchison Falls - najznámejšie vodopády Ugandy

Ak chcete spoznať Ugandu, vyberte sa na okruh touto zaujímavou krajinou a počas neho sa určite zastavte na severe, kde leží Národný park Murchison Falls. Ak by ste išli priamo z medzinárodného letiska v Entebbe, k vodopádom to máte cca 370 – 380 kilometrov, no aj cestou viete uloviť viacero zážitkov. Cesta vedie cez mestá akými sú Kibora či Hoima, ale ak si vyberiete dlhšiu trasu, viete sa po ceste zastaviť aj v rezervácii Ziwa Rhino Sanctuary.

Tam stretnete nádherných nosorožcov a keď sa potešíte pohľadom na tieto zvieratá, môžete pokračovať na sever na okraj parku a následne priamo do neho. Nech si už vyberiete akúkoľvek cestu, vaším cieľom je práve najpozoruhodnejší vodopád celej Ugandy. A za ním sa naozaj oplatí merať cestu aj niekoľko stoviek kilometrov. Bude to exotická návšteva obohatená o niekoľko krásnych zaujímavostí.

Vodopády Murchison Falls ležia priamo v NP Murchison Falls a patria k jeho najvyhľadávanejším lákadlám. Hranice národného parku vytýčili už v roku 1954 a od tohto momentu sa stal najväčším parkom celej Ugandy. Jeho rozloha je 3 893 kilometrov štvorcových. Druhý najväčší park NP Queen Elizabeth je takmer o 2 000 kilometrov štvorcových menší, aby sme si to vedeli lepšie predstaviť. O národnom parku sa hovorí ako o jednom z najlepších vo východnej Afrike a aj v Ugande je často prezentovaný ako miesto číslo jeden! To preto, že tu človek nájde spojenie klasického safari, vodného safari a obrovským bonusom je práve nádherný vodopád, ktorý ostatné parky môžu len tíško závidieť.

Pri sčítaní zvierat v roku 1969, čísla rástli do obrovských výšin. Žilo tu cca 14 500 slonov, 26 500 byvolov, 14 000 hrochov a viac než 50 000 antilop. K tomu patrila aj významná populácia žiráf a nosorožcov. V tom čase bol najväčším problémom parku to, že tu boli premnožené slony a hrochy. Nikto vtedy netušil, že o pár rokov neskôr sa bude park topiť v úplne iných problémoch. Ugandu totiž do svojich rúk vzal Idi Amin. Ten vyhostil z krajiny všetkých cudzincov, zakázal vstup turistom a národné parky roztrúsené po krajine boli na okraji jeho záujmu.

Z NP Murchison Falls sa stalo miesto, kam chodili pytliaci či bežní ľudia za korisťou. Populácie zvierat sa rapídne znižovali a zo 14 500 slonov prežilo vládu Idi Amina len niečo okolo 1 000 kusov! Nosorožce sa dokonca stratili úplne. Nad tragédiou sa v Ugande nikto nepozastavoval, pretože ľudia občas bojovali o vlastný život, nie ešte o životy zvierat. Po páde režimu sa veci začali vracať do normálu a NP Murchison Falls otvoril svoje brány a konečne sa zvieratá začali cítiť bezpečne. Dnes je premiantom cestovného ruchu v Ugande.

Strávte noc v jednej z lodge, ktorých nájdete v národnom parku niekoľko desiatok. Oddýchnite si po dlhej ceste a ráno môžete vyraziť za samotným vodopádom. Neleží na okraji národného parku, ale viac vo „vnútrozemí“, takže cestou k nemu ešte absolvujete krásne safari. Typické zvieratá pre NP Murchison Falls sú slony, žirafy, byvoly, rôzne druhy antilop a dokonca tu žijú aj levy a leopardy, hoci tie sa vedia veľmi dobre ukryť a ukážu sa len zriedkavo. Niekde na ceste pretnete mohutnú rieku, ktorou je legendárny Viktóriin Níl. Priamo na ňom bude aj samotný vodopád, hoci cesta bude trvať ešte minimálne polhodinu a viac.

Je krásne prechádzať rovinatou krajinou a za oknom džípu odrazu stretnúť stádo slonov. Ako sa pomaličky presúvajú krajinou, zastavia sa, pozorujú okolitú savanu a napokon sa rozhodnú prejsť cez cestu. O pár kilometrov sa zase vynoria krásne žirafy. Najprv jedna, potom druhá a napokon ich napočítate šesť. Kráčajú národným parkom, akoby im patril a možno ani nie sme ďaleko od pravdy. Vidieť ich z tesnej blízkosti, to je presne ten typ zážitku, na ktorý si ešte veľakrát spomeniete.

Byvoly ani vodárky vás už po stretnutí so slonmi či žirafami nebudú tak veľmi fascinovať, no stále je to príjemný kolorit okolitej krajiny. Odrazu príde na rovnej ceste odbočka, a to je neklamným znakom, že cesta sa stáča priamo k vodopádom. Už len chvíľka a na parkovisku budete odrazu počuť salvu burácajúcej vody, z ktorej sa v diaľke bude dvíhať jemný oblak vytvorený z miliárd vodných kvapôčok. Už sa neviete dočkať, kedy ho uvidíte!

Z parkoviska to už k vodopádom nie je ďaleko. Vedú k nemu dve cestičky. Jedna ide rýchlo nadol tak, aby ste boli priamo vedľa vodopádu, druhá stúpa nahor nad vodopád. Vyberte sa radšej tou, ktorá sa škriabe na pahorok, pretože si spravíte perfektný okruh a na konci to oceníte. Ak by ste potrebovali toaletu, hneď ako sa vydáte cestou nahor, budete mať možnosť si dať krátku pauzu. Okrem toho tu nájdete pamätnú tabulu, ale aj maličký stánok s predraženými suvenírmi. Informačná tabuľa vám povie, že za prechádzku po chodníčkoch kvôli výhľadom platíte 15 USD na osobu.

Afrika nie je lacným kontinentom, ale zase ponúka unikátne zážitky. Vyjsť hore na pahorok nie je náročné a o tri či štyri minúty ste tam. Ešte predtým, než uvidíte vodopád, pohľad vám padne na rozbúrený Níl, ktorý má miestami bielu farbu vďaka spenenej vode. V tejto časti tesne za vodopádom ani nežijú žiadne zvieratá, pretože tu ide Níl extrémne rýchlo a upokojí sa až za pár desiatok metrov. Ešte stále vodopády len počujete, no nevidíte. To sa však o chvíľku zmení a na konci cestičky, kde je postavená vyhliadka budete odrazu stáť zoči voči. Je to skutočne nádherný pohľad!

Až do roku 1864 bolo toto miesto pre západný svet veľkou neznámou. V 19. storočí sa vydávalo viacero dobrodruhov do týchto končín, aby objavili prameň Nílu, zistili kadiaľ tečie, ktorými cestami či jazerami si razí cestu na sever a chceli o tejto rieke vedieť všetko. Níl fascinoval ľudí od staroveku. Veď nebyť Nílu, zrejme by nikdy nevznikla staroveká egyptská civilizácia, ktorá dala svetu faraónov, pyramídy, neskutočné hrobky či chrámové komplexy. Bez Nílu by nebolo Núbie v dnešnom Sudáne a nevzniklo by množstvo miest, ktoré dnes na rieke stoja. Níl fascinoval aj Sira Samuela White Bakera. Ten sa spoločne so svojou druhou manželkou Lady Florence Baker ocitol v týchto končinách. Aj on mal sen, a bolo ním spoznať rieku Níl a rozlúštiť niekoľko otáznikov nad jej tokom.

Sir Samuel Baker bol dobrodruh, objaviteľ, ale aj britský dôstojník či spisovateľ. Svoju manželku Florence (pochádzala z Transylvánie) zachránil z trhoviska s otrokmi v bulharskom Vidine, odkiaľ často putovali ženy do osmanského háremu. Keď sa vydal do Afriky, ona odmietla ostať doma a túžila ísť s ním. Tak vznikla legendárna dvojica, ktorá sa do objavovania Afriky v 19. storočí zapísala veľkými písmenami. Sir Samuel Baker slúžil ako guvernér-generál v dnešnej oblasti Južného Sudánu a Ugandy, kde vznikla provincia Equatoria. Mal byť prvým Európanom, ktorý stál na brehu Albertovho jazera. Pomenoval ho po nedávno zosnulom princovi Albertovi, milovanom manželovi kráľovnej Viktórie.

Rozhodol sa s manželkou zmapovať aj Viktóriin Níl, a teda najmä oblasť medzi vodopádom Karuma a deltou Nílu, ktorá sa dostane do Albertovho jazera. Podľa miestnych tam nič nie je, ale Baker tomu nechcel venovať pozornosť. Spoločne s Florence vzali drevené kanoe a pustili sa po prúde od vodopádov Karuma. Netušili, že sa opäť zapíšu do dejín. Podľa jeho zápiskov sa Níl odrazu začal stáčať a bola počuť padajúca voda. Netrvalo dlho a Samuel sa spoločne s Florence stali v marci 1864 prvými Európanmi, ktorí videli nádherný vodopád. Pomenovali ho Murchison Falls, podľa Rodericka Murchisona, vtedajšieho riaditeľa Kráľovskej geografickej spoločnosti.

Vyhliadka, odkiaľ máte Murchison Falls ako na dlani, je čarovné miesto. Cítite na tvári čiastočky vody, do uší sa vám dostáva ohlušujúci hukot nepredstaviteľného množstva vody a oči skáču do Nílu, aby boli ešte bližšie než sú. Z vyhliadky si všimnete obrovskú skalu a jeden vodopád z jej pravej a druhý z jej ľavej strany. Ten vzdialenejší je niekoľko násobne väčší než menší vodopád bližšie k brehu, na ktorom stojíte. Logicky si teda poviete, že práve ten väčší musí byť slávny Murchison Falls. Ale nie vždy je všetko tak jednoduché! Vodopád Murchison je totiž ten menší z dvojice, hoci stále mimoriadne silný. Samotný vodopád je vysoký od 43 do 45 metrov a padá cez úzku, takmer 8-metrovú roklinu.

Druhý vodopád tu má dnes permanentne svoje miesto a nesie meno „Uhuru Falls“, čo v preklade znamená „Vodopád slobody“. Bol objavený až v roku 1962, kedy boli na Níle obrovitánske záplavy a masa vody sa valila do Albertovho jazera. Vody bolo toľko, že to jednoducho úzky priezor neustál a na opačnej strane skaly si Níl vyrazil novú cestu. Z rôznych archívnych záznamov však vieme aj to, že vodopád sa objavoval aj pred rokom 1962. Vždy, keď bolo na Níle priveľa vody, sa objavil, nejakú dobu tu pobudol a potom sa zase stratil. To preto ho niektorí ranní objavitelia nemali šancu vidieť a ani ho nedokázali opísať. Sir Samuel a Florence Baker ho zrejme videli a aj počas ich návštevy bol dominantným spomedzi oboch vodopádov.

Níl sa rozdvojí, dva vodopády sa nakŕmia obrovskou dávkou vody a tá sa opäť stretne v jazierku priamo pod nimi. To sa volá Devil’s Cauldron a je naplnené snehobielou a rozbúrenou vodou. Niet sa čomu diviť, vodopádom prejde za sekundu 300 000 litrov vody! Neprepočítavajte si to, jednoducho sa to nedá predstaviť.

Od vyhliadky pokračuje cestička nadol priamo k vodopádom. Teraz ste ich sledovali zoči-voči, o chvíľku budete stáť vedľa nich, respektíve priamo nad ním. Ešte ste odtiaľ stále viac než 10 či 15 metrov, no vzduch je už nasýtený vodou. Prídete nadol a ste mokrí. Nie premočení, ale treba si dávať pozor na fotoaparát či mobilný telefón, pretože čiastočky vody sú všade. V tom teple je to však mimoriadne osviežujúce. Voda hučí, Níl uteká a skáče cez Murchison Falls nadol a ten hluk vás doslova pohltí. Tá masa vody je neskutočná a vy máte ulovený dokonalý zážitok.

K najkrajším zážitkom, ktoré viete s vodopádmi v NP Murchison Falls uloviť, patrí plavba loďkou po Viktóriinom Níle. Vyberiete sa na nábrežie, hneď vedľa známeho mosta, a práve tam nájdete loďky, ktoré ponúkajú jednak skvelé vodné safari a okrem toho vás prinesú tak blízko k vodopádom, ako sa len bude dať. Už len to, že sa plavíte po Níle v Ugande je nesmierna exotika, no bude sa to stupňovať.

Spočiatku len loďka pláva na opačný breh a v momente ako sa priblíži, začne sa rozprávka. Nebude trvať dlho a všimnete si prvé hrochy. Najprv len hlavy vytŕčajúce z vody, potom ďalšie a ďalšie a odrazu stojíte len pár metrov od veľkého stáda, kde môže byť pokojne dvadsať hrochov. Ležia vedľa seba, na sebe, občas hýbu ušami a ak máte šťastie, niektoré z nich otvoria obrovskú tlamu, aby vám ukázal svoj zuby. Nie, nechceli by ste v tomto momente spadnúť medzi nich.

Stačí pár stoviek metrov a na brehu Nílu odpočíva krokodíl nílsky. Prvý je tak obrovský, až sa človeku nechce veriť. Druhý je o poznanie menší, ale stále vie ako získať rešpekt. Dlho nepohne ani brvou, až sa odrazu z ničoho nič dá do pohybu a o pár sekúnd zmizne v kalnej vode. Presne preto sa tu neodporúča kúpať. Nikdy neviete ako ďaleko sú hrochy či krokodíly. Na brehu sa objaví aj krásny varan, no lodné safari je absolútnou fantáziou pre milovníkov vtákov. Rybáriky odpočívajú na konároch, pod nimi sa premávajú volavky, sem tam ibis a dokonalými sú aj maličké vtáčiky pletiarky prenikavo žltej farby. Neviete, kam sa skôr pozrieť, pretože sa všade niečo zaujímavé deje.

Ešte viac spozorniete, keď sa priblížite k vodopádom. Nedá sa ísť tesne k nim, pretože tá masa vody, ktorú vypustia, je príliš silná a ešte desiatky metrov od vodopádov je prúd mimoriadne mohutný. Tam, kde skončia nebezpečné pereje, tam sa objaví loďka a vy so zatajeným dychom sledujete prírodnú krásu.

V diaľke sa krásne vyníma menší, no dôležitejší z dvojice vodopádov. Cítite, ako loďka bojuje s prúdom, no nespustíte oči z oblaku, ktorý sa tvorí na mieste dopadu. Stále nie ste na dosah ruky, no máte pocit, že nepočuť ani vlastné myšlienky, kvôli hluku, aký vedia vodopády naokolo vyvolať. Je to úplne iný pohľad než z vyhliadky zhora, ale nebudete vedieť, ktorý je krajší. Preto musíte vidieť oba!

Murchison Falls patrí rozhodne k najkrajším národným parkom celej Ugandy. Ponúkne nielen obrovské množstvo krásnych zvierat či vtákov, ale aj prírodný div na Níle v podobe dokonalých vodopádov. Poďte s najscestovanejšími Slovákmi na zájazd Uganda – perla Afriky, ktorého sa malé skupiny zúčastňujú už tri desaťročia, a túto krásu budete môcť sledovať na vlastné oči.