31 min. čítania
Vypočujte si tento blog načítaný umelou inteligenciou.
Našli ste chybu? Kontaktujte nás.
Unikátne súostrovie je absolútnou cestovateľskou špecialitou a Slovensko o týchto ostrovoch zatiaľ príliš veľa nevie. Osobne nepoznám nikoho, kto tu z mojej vlasti bol (a podobne je to všeobecne), a to sa v komunite cestovateľov pohybujem 30 rokov. Toto je skutočne lokalita pre ľudí z kategórie „kam sa nechodí“.
Keď som sa chystal na svoju desiatu cestu do Japonska, chcel som vyhľadať práve takéto miesta. Vedel som, že sem skrátka musím ísť. Už pred dekádou som navštívil všetky štyri hlavné ostrovy Japonska - Honšú, Hokkaido, Kjúšu a Šikoku.
Navštíviť vzdialené ostrovy Okinawy, ktoré pozná viacero z vás, je taktiež jednoduché – dá sa tam doletieť. Náročné na fyzičku je zase vyjsť na horu Fuji, čo sa mi tiež podarilo a išlo o unikátny zážitok. No ostrovy Ogasawara sú úplne o niečom inom.
Poznámka autora: fotografií z Ogasawary je na internete minimum, preto ich pridávam viac, aby ste si vedeli urobiť lepší prehľad, či je Ogasawara pre vás.
Nedostupnosť a unikátnosť Ogasawary #
Na úvod musím vysvetliť, že Ogasawara nie je jeden ostrov, ale súostrovie 30 či 40 poväčšine menších ostrovčekov. Ich počet závisí aj od toho, či je príliv a či odliv. Mnohé z nich sa totiž uprostred Pacifiku počas prílivu ponoria a vaša noha na ne nemôže vstúpiť. To neplatí o ostrovoch s úsmevnými (doslova) názvami Chichijima a Hahajima. Sú to jediné dva obývané ostrovy Ogasawary.
Hlavným ostrovom je Chichijima a hoci je k Tokiu bližšie ako napríklad ostrov Ishigaki, ktorý nazývam „japonskými Maldivami“, lietadlom sem neprídete. Neexistujú letecké spojenia medzi „hlavným Japonskom“ a Ogasawarou. Jediný spôsob, ako sa sem dokážete dostať, je loď. To však nie je jediná komplikácia.
Prečo je náročné dostať sa na Ogasawaru:
- Trajekt z Tokia chodí raz za týždeň
- Lodné spojenia zvyknú rušiť, to sa stalo aj začiatkom augusta – týždeň predtým, než som na ostrovy išiel ja
- Na Ogasaware často vznikajú tajfúny, to je aj hlavný dôvod rušenia spojov
- Tunajšie vody sú skutočne náročné, a tak môže byť plavba nepríjemná
- Trajekt je pomerne drahý, napriek tomu býva vypredaný dlho dopredu
Musím si poklepať, ale mal som šťastie. Ogasawara je naozaj rajom tajfúnov, no keď som sa sem plavil, bolo nádherné slnečné počasie a oceán bol veľmi príjemný. Tradičné päťmetrové vlny plavbu neskomplikovali. Nie je to však samozrejmosť.
Na drsné podmienky, ako sú tieto, som zvyknutý. Len zopár mesiacov pred touto expedíciou som sa plavil na Tristan da Cunha, ktorý je najizolovanejším obývaným ostrovom sveta a hrozilo, že sa vôbec nevylodím. Tým pádom by sa mi návšteva tunajšieho unikátneho miesta nerátala.
Ogasawara je však podobný unikát. Sprvu som to až tak nevnímal, no túto jedinečnosť pochopíte, keď opúšťate ostrov a vedľa lode idú člny a všetci kývajú, kývajú ešte viac a pritom kvičia. Následne skočia do vôd Tichého oceánu ďaleko od brehu. Na miesta, kde plávajú žraloci kladivohlaví. No tieto deti mora skočia do vody, aby ukázali, ako veľmi si vážia náš príchod. Skutočne, vidieť turistov v tejto časti Zeme je extrémne nevídané.
Čo si zobrať na loď #
Lístok na loď je dráhy, to som už spomínal. Jednosmerný lístok z Tokia vás vyjde draho a pokiaľ chcete pre seba "kabínu deluxe", čo medzi nami nie je žaiden luxus, vyjde vás to takmer 530 eur. A lístky si budete kupovať, samozrejme, obojsmerné, takže si vynásobte cenu dvomi. Môj stál 750 Euro a bol som v kajute asi s ôsmimi ďalšími Japoncami.
Rátajte s tým, že v cene nie je strava, môžete si ju kúpiť v lodnom bufete. Celkovo však so zabezpečením budete spokojní. Sprcha tu je skvelá, záchody čisté, no chýba uterák a pyžamo, to si tiež musíte zobrať so sebou. Na japonských hoteloch je tiež zvykom, že pre vás nachystajú zubnú kefku, tu ju však mať nebudete.
Treba mať tiež konvertor na nabíjačku a počítať s tým, že platby kartou sú tu nemožné, majte teda v peňaženke cash. Koľko? Za potraviny či nápoje, napríklad aj pivo, zaplatíte zhruba o 10 % viac ako v obchodoch v Tokiu.
Cesta trajektom na Ogasawaru trvá z najväčšieho mesta sveta 24 hodín, keďže ide o 1 000 km vzdialené ostrovy. No rátajte s meškaním. Áno, pre Japonsko je pojem meškanie nezvyčajný a služby v tejto krajine sú absolútny top a všetko chodí načas. To však neplatí pre Ogasawaru – nie naschvál, musíte jednoducho rátať s vlnami, ktoré vás pribrzdia. Čas sa tak nejaponsky posúva.
Keď sa pýtam domácich cestujúcich, či majú nejaký liek na morskú chorobu, ktorá tu nie je ničím nezvyčajným, odpovedia, že vám odporúčajú si ľahnúť a dať si vodu. Po chodbách sú rozvešané modré sáčky pre prípad, že by vám bolo už skutočne od žalúdka zle a nestihli by ste prísť včas do kúpeľne.
Domáci jedia korytnačky #
Sú obyvatelia Ogasawary Japoncami? Občianstvom, samozrejme, áno, no mne domáci pripomínali skôr Polynézanov. Celkovo má pre mňa toto vzdialené japonské súostrovie skôr polynézsky charakter. Ľudia sú tu na pohľad mixom medzi Japoncami a Havajčanmi, ale aj rôznymi cudzincami. „Môj otec je Talian,“ „môj zase Američan,“ hovoria mi domáci, s ktorými komunikujem.
Cesty ostrovmi Tichého oceánu mi ukázali, že Polynézania sú skôr pohodlnejší a lenivejší ľudia, a s tým sa stretávam aj tu. Japonská precíznosť sa tu mierne vytráca, nie však úplne.
To, čo ma prekvapilo, je obľúbená pochúťka domácich. Hoci je Ogasawara ekologický raj a aj množstvom unikátnych živočíchov mi pripomenula Galapágy, tunajší obyvatelia jedia korytnačky. Ponúkali mi tu na tanieri tatarák z korytnačky, avšak z princípu som odmietol. Ide o jedno z mála miest civilizovaného sveta, kde vám ponúknu niečo podobné. Zdôraznili mi však, že lov je regulovaný.
Keď s nimi komunikujem, zisťujem, že len málokto vie po anglicky. Tento jazyk už zabudli, hoci nie úplne dávno ešte súostrovie nieslo názov Bonin Islands. Doteraz ho nájdete na viacerých tabuľkách. Komunikovať tu v každom prípade budete s prekladačom, ak teda neviete po japonsky. Všetky nápisy sú tu taktiež len v japončine.
Bonin Islands – história Ogasawary #
Keď sa pozrieme na históriu najnedostupnejšieho japonského súostrovia, nájdeme mnohé príbehy týkajúce sa objavov, kolonizácie a medzinárodných intríg. Ale aj ekologického významu, ktorý sa zachoval dodnes.
Mnohé (po minulé storočia) neznáme územia a ostrovy objavili portugalskí moreplavci. Tu to nebolo inak. Ostrovy prvýkrát uvidel španielsky prieskumník Bernardo de la Torre, vtedy sa písal rok 1543. No až do začiatku 19. storočia zostali relatívne nedotknuté cudzincami.
Prvou skutočne významnou návštevou bolo, keď sa tu vylodil britský veľrybársky kapitán Frederick William Beechey. Ostrovy navštívil v roku 1827 a pomenoval ich Boninské ostrovy. Tento názov, odvodený z japonského slova „bunin“, znamená „žiadni ľudia“, resp. „neobývaný“. Narážal tým skutočne na neprítomnosť obyvateľov – dnes ich tu žije len niečo vyše 2 500.
V polovici 19. storočia začali Bonin Islands priťahovať pozornosť vďaka svojej strategickej polohe a potenciálu zásobovania veľrybárskymi a obchodnými loďami. Americké a európske záujmy v tomto regióne rástli a ostrovy sa stali taviacim kotlom anglicky hovoriacich osadníkov - amerických, britských a havajských občanov.
Hoci sa tu ako prví usadili Američania, Japonci vyhlásili Ogasawaru za svoje územie v roku 1862. Na ostrovy vyslali šógunský parník Kanrin Maru s posádkou kartografov, lekárov a prominentných byrokratov. Ostrovy premenovali podľa Ogasawaru Sadayoriho, potomka významného ronina.
Iné mocnosti sa ešte Japoncov pokúsili obrať o ostrovy, no neúspešne a koncom 19. storočia dostali aj všetci Európania a Američania na ostrovoch japonské občianstvo. V roku 1893 zamieril na tieto ostrovy aj Jack London, avšak dlhodobo tu neostal.
Kľúčovou udalosťou (nielen) pre ostrovy bola druhá svetová vojna. Keď Japonci zaútočili na Pearl Harbor, tunajší potomkovia Američanov museli prijať japonské mená a zakázali tu angličtinu – to je dôvod, prečo ňou tu už dnes takmer nikto nehovorí. Hoci teraz už zakázaná nie je, domáci skrátka jazyk zabudli.
Ľudí tu neostalo veľa aj preto, že viacerých počas protiútoku Američanov presťahovali na hlavné ostrovy Japonska. Ogasawara bola následne pod kontrolou amerických vojsk od roku 1945 - celých 23 rokov. Až v roku 1968 sa v USA rozhodli vrátiť niekdajšie Bonin Islands plne pod japonskú kontrolu. A od roku 2011 sú ostrovy na zozname UNESCO.
Český Gauguin #
Som prvý Slovák na Ogasaware? S istotou to tvrdiť nemôžem, no nikoho, kto tu bol, nepoznám. Tu som však rýchlo zistil, že som nebol prvý Čechoslovák v tejto oblasti. Týmto prestížnym statusom sa pýši umelec Václav Fiala (1896 - 1980).
Významný maliar a ilustrátor sa narodil v roku 1886 v Prahe (vtedy ešte Rakúsko-Uhorsko). Dnes ho poznáme ako básnika, blízkeho spolupracovníka zakladateľa ruského futurizmu Davida Burliuka a avantgardného umelca zároveň.
Expresionista Paul Gauguin po prvý raz navštívil Tahiti v roku 1891. Fiala navštívil Japonsko po prvý raz v 20. rokoch minulého storočia, teda vyše sto rokov dozadu. Po boku svojho slávneho mentora tu vytvoril mnoho diel a títo umelci sa vzájomne inšpirovali.
Súkromný archív českého (československého) umelca Fialu dokumentuje okrem iného aj bohatú výstavnú činnosť v Japonsku počas 20. rokov. Študoval u Maxa Švabinského a preslávil sa ako grafik inšpirovaný výjavmi zo Slovenska a Podkarpartskej Rusi.
O Gauginovi píšem vo svojich blogoch o Markézskych ostrovoch, Tahiti a Francúzskej Polynézii (prelinky nižšie), kde spomínam aj nášho Milana Rastislava Štefánika, ktorý sem putoval po jeho stopách.
O Václavovi Fialovi som sa dozvedel až tu na mieste. Po návrate domov napísal v roku 1928 dielo Ogasavara, spomienky z Japonska zakomponoval aj do knihy Zahrada Ueno. Mnohé jeho drevoryty mali japonský motív. Po výstave ma sprevádza pán Sforza, ktorého otec je Talian a mama je lokálka a aj on sám žije na Ogasaware.
Prečítajte si moje spomenuté komplexné blogy z Oceánie:
- Tahiti - tipy a ako ušetriť
- Francúzska Polynézia - komplexné delenie
- Markézy - ostrovy uprostred ničoho
Keď ma bol pozrieť môj dlhoročný priateľ Martin Barto a rozprávali sme sa, aké to bolo v indickom Hampi pred dvadsiatimi rokmi a dnes + to, ako sa Mjanmarsko mení za tých šesť ráz, čo sme ho Martin a ja navštívili od roku 1996. Tie rozdiely sú až neskutočné! A ja keď vidím rýchlosť zmien vo svete, si svoje zážitky vážim o to viac. A to je aj dôvod navštevovať vzdialené a „neturistické“ krajiny.
Na obrazoch Václava Fialu vidím Oceániu, ktorá tu dnes už nie je. Táto výstava, ktorú zrealizoval pán Sforza (jeho predkovia podporovali Leonarda da Vinciho), mi dala veľmi veľa. Ďakujem!
Mohli by vás zaujímať ďalšie blogy z japonských ostrovov:
- Ishigaki - japonské Maldivy, no zároveň trochu zapadákov
- Okinawa - podarilo sa mi odhaliť tajomstvo dlhovekosti
Čo vidieť na Ogasaware #
Už keď sa plavíte na ostrov Chichijima, kam povedie vaša prvá zastávka z Tokia, vedľa vás plávajú veľryby a skáču delfíny. Toto je jedna z hlavných atrakcií Ogasawary. Sezóna veľrýb je od decembra do mája s tým, že vorvane sú tu celoročne a vidieť ich bežne z brehu, čo je maximálny zážitok.
Na delfíny sa zase chodí na malých lodiach a bežne sa tu takéto výlety organizujú, len sa informujte v návštevníckom centre.
Najlepšia pláž
Som na tropickom ostrove a hľadám teda najlepšiu pláž Ogasawary a ostrova Chichijima. „Tá je hneď za návštevníckym centrom,“ hovorí mi pani. Volá sa Ohmura Beach. No nie je to nič moc.
Na Okinawe, hlavne na jej južných ostrovoch, ktoré ja volám japonské Maldivy, budú vaše fotografie krajšie. No tu sa da lepšie plávať, voda je hlbšia a skutočne prijemná. Vždy však dodržiavajte rady domácich - oni vedia, aké nebezpečenstvo vo vode hrozí.
Spomedzi pláží sa mi oveľa viac páčila Sakaiura. Voda je tu nesmierne tyrkysová, príjemná, pláž krásna čistá a je v obkľúčení nádherných zeleňou posiatych hôr. Trošku mi pripomenula Francúzsku Polynéziu. Stačí vám preplávať 150 metrov a prídete k troskám lode, ktorá tu narazila. A následne šnorchlujete a vidíte, ako sa k nej blíži húf rýb. Skutočne nádherné miesto.
Odporúčam ale aj pláž Kominato. Ide o najširšiu pláž na celom ostrove s najbelším pieskom, aký tu vôbec najlepšie. Pre mňa je asi aj krajšia ako Sakaiura.
Kým prejdete do hlbšej časti oceánu, prejdete sa po plytčine na vedľajšiu Kopepe Beach, ktorá je taktiež krásna, hoci je tu viac kamienkov a máte výhľad na okolité zelené ostrovčeky. Blízko tiež nájdete vstup na vyhliadku Nakayama. Odtiaľ uvidíte rieku Yatsuse.
Keď hovoríme o plážach, treba si skontrolovať sezónu. Keď chcete pozorovať veľryby, tak ideálny čas je medzi decembrom a májom s vrcholom medzi februárom a aprílom.
Najlepšia sezóna pre morské aktivity je medzi júnom a októbrom, kedy sa tu pláva s delfínmi a more je čisté, čo obľubujú aj potápači.
Tu na Ogasaware začína množstvo tajfúnov, ktoré sa potom ženú na japonskú pevninu. Aj moju loď pred týždňom zrušili práve kvôli tajfúnu, ktorý sa hnal presne po trase, ktorou ide loď: Ogasawara – Tokio.
Ak chcete vedieť o tom, ako sa brániť v prípade, že sa s tajfúnom stretnete, vypočujte si krátke video.
Za skvelým zážitkom však musíte vyraziť na južný ostrovček Minamijima, ktorý je rajom milovníkov trekkingu. Musíte sem ísť s cestovkou a pustia sem len 100 ľudí denne.
Ocitnete sa však v nádhernej zátoke s bielym pieskom a kamenným oblúkom, ktorý je vstupnou bránou do modrého mora. Pokiaľ budete mať šťastie, uvidíte, ako sa vyliahne mláďa korytnačky.
Najlepšia vyhliadka
Keď prídete na Chichijimu, určite vyjdite hore na Weather Station Lookout, čo je tu najkrajšia vyhliadka. Bicyklom sa sem dostanete za 5 minút z centra mesta. Áno, skúma sa tu vznik tajfúnov, no zároveň je tu vybudovaná taká besiedka, kde príjemne pofukuje. Máte výhľad na okolité skaly, ostrovy a vľavo 50 km od vás je Hahajima.
Najviac ľudí sem prichádza na západ slnka, no v zime tu pozorujú aj ryby či väčšie morské cicavce. Uvidíte ich aj voľným okom, no odporúčam vám zobrať si sem ďalekohľad.
Na tunajšej tabuli, ktorá tu nechýba, sa môžete aj dozvedieť niečo o morských cicavcoch. Majte však po ruke prekladač.
Podobným takýmto miestom a populárnou rozhľadňou je aj Nagasaki Observatory, odkiaľ krásne uvidíte strmé zelené útesy a tiež ostrov Anijima.
Čo treba vedieť
Chichijima je slušne veľký ostrov, kde sa viete prechádzať okolo zátoky a potom ísť dole na juh. Odporúčam však mať všetko vybavené dopredu. Možnosti ubytovania, ktoré tu nájdete, sú skutočne pekné a nájdete tu všetko, čo ako turista potrebujete. No sú poskromné. Treba mať rezerváciu, aby ste neostali bez strechy nad hlavou, ak tu plánujete dlhší pobyt.
Na celej Ogasaware majú jeden jediný taxík! Ideálne je preto požičať si moped, ale aj tie bývajú zarezervované dlho dopredu. A tak ostáva dobrou možnosťou bicykel, no, poviem vám, v tom teple sú presuny bicyklom celkom výzva.
Ostrov Hahajima #
Z ostrova Chichijima sa vyráža na druhý najväčší ostrov súostrovia Ogasawara o 7.30 h ráno. Z toho istého miesta, kde ste vystúpili, keď ste prišli z Tokia na Chichijimu. Loď sem ide 2 hodiny a 5 minút a privedie vás na ostrovček, kde nájdete len jednu jedinú dedinku. Zavíta sem skutočne len minimum turistov.
V prípade Chichijimy sa dá ešte hovoriť o mestečku, no Hahajima, to je pokojný spôsob života. Priznám sa, nestrávil som tu veľa času. Ešte v ten istý deň, ako som sem prišiel, som o 14.00 h odchádzal naspäť. Vy tu však môžete ostať, potom vám však ani týždeň na Chichijimu nebude stačiť a budete potrebovať tie týždne rovno dva.
Vrahovia alebo ochranári? #
Do Japonska, resp. na jeho ostrovy, často zamieria turisti aj kvôli pozorovaniu veľrýb. Niektorí však aj kvôli ich konzumácii a Japonci sú vo svete (ne)slávni veľrybári. Aj ostrovy Ogasawara boli predmetom diskusií o kritizovanom love veľrýb a o ich lepšej ochrane. Aby sa nestalo, že ich počet rapídne znížia.
Treba v prvom rade pochopiť, že lov veľrýb je v Japonsku po stáročia tradičnou praxou hlboko zakorenenou v kultúre a histórii. Veľryby boli významným zdrojom potravy najmä v časoch, kedy ostrovy sužovali hurikány a nebola tu vybudovaná infraštruktúra ako dnes. A ešte viac boli brané ako potrava po II. svetovej vojne. V roku 1947 tvorilo veľrybie mäso až 50 % spotrebovaného mäsa v Japonsku.
Keď sa začalo proti tomu výraznejšie bojovať, Japonci v love veľrýb pokračovali a tvrdili, že ide čisto o vedecko-výskumné programy. Tie však podľa mnohých expertov boli len akousi zámienkou na ich komerčný lov.
Mnohí Japonci, žiaľ, stále berú veľryby ako tovar, ktorý chcú konzumovať a dopriať aj turistom, pričom majú toľko dobrých jedál... A vôbec by nemuseli.
Ogasawara je však ukážkou toho, že aj veľrybári sa dokážu zmeniť. Ak budú mať väčší biznis z toho, že turisti budú platiť za pozorovanie veľrýb, nebudú ich musieť loviť. Medzi februárom a aprílom je tu na Ogasaware ideálny čas a veľrýb je v tomto UNESCO-m chránenom území naozaj veľa, najviac v celom Japonsku.
My v BUBO pozorovanie veľrýb podporujeme, lebo veríme, že ich ochrane je takto najúčinnejšia. Zdalo sa mi, že na Ogasaware mali veľryby radi. A nemyslím tým na tanieri!
Mohli by vás zaujímať aj iné moje blogy z menej známych a ťažšie dostupných ostrovoch:
- Tristan da Cunha (vrátane Inaccessible Island a Gough Island)
- Ascension
- Južná Georgia
- Falklandy
- Kiribati
- Pitcairn
Turistický servis, hotely, reštaurácie... #
Najdôležitejšia rada, ktorú si zapamätajte pred cestou na Ogasawaru je - všetko si zajednajte vopred. A nemyslím tým týždeň, ale pol roka či rok dopredu. Keď máte kúpené letenky do Tokia a plánujete navštíviť Ogasawaru, rovno si rezervujte plavbu a nemusíte sa triasť. To isté platí aj o hoteloch. Miest je minimum.
Majte so sebou vždy aj niečo malé na jedenie. Ľahko sa môže stať, že reštaurácie nebudú mať jedlo a obchody budú prázdne. Myslite na to, že Ogasawara je unikát, ale zároveň aj trochu zapadákovček a podľa toho sa treba zariadiť. Najväčší suvenír je dostať sa sem.
Nezabudnite sa tiež pomodliť, aby nedošiel tajfún. Vtedy sa trajekt ruší a pôjdete nazad až o tri týždne. Váš japonský pobyt sa tak môže časovo i finančne riadne natiahnuť.
Čakať musíte vtedy, keď sa tajfún objaví na trase, ktorou má putovať loď. V roku 2023 boli Japonci svedkami tajfúnu číslo 7, ktorý v auguste zasiahol Osaku. Odklonil sa totiž južnejšie do regiónu Kansai. Tým pádom bola však cesta z Tokia voľná.
Suveníry a čo kúpiť #
Základom okrem ulovených rýb sú ulovené zážitky a tiež je dôležité mať dôkaz o tom, že ste tu boli a môžete nejakou drobnosťou potešiť aj svojich blízkych.
Samozrejmosťou sú tričká s potlačou Ogasawara, magnetky či drevené bábiky. No ja vám odporúčam kúpiť med. Ogasawara je možno najunikátnejšie miesto sveta, kde sa pestuje med. Oproti nášmu je tmavší no zároveň nemenej chutný.
Rovnako tu nájdete aj farebné kvety v malých sklenených fľašiach vypestované s japonskou precíznosťou.
Vy si určite doprajte suvenír v podobe plavby loďou a vychutnávajte si oázu pokoja. Pri tom malom množstve ľudí hneď zabudnete na to, že Japonsko má 130 miliónov obyvateľov a budete sa tu cítiť ako v raji. A pokiaľ sa rozhodnete pozorovať veľryby, doprajete zážitok nielen sebe, ale aj presvedčíte domácich, že ich ochrana (sa oplatí) a tedá má zmysel.
Alebo s BUBO vyrazíte v Japonsku ďalej? #
BUBO realizuje zájazdy do Japonska od roku 2004 a aj v tejto krajine máme vyše 90-percentný podiel realizovaných zájazdov. Vypravujeme sem zájazdy každý druhý týždeň a naši slovenskí sprievodcovia tu trávia s našimi klientami 365 dní v roku. To sa zdá až neuveriteľné... No je to tak. Tým pádom máme od našich dodávateľov lepšie ceny, no hlavne ponúkame lepší servis podľa japonskej tradície kaizen (neustáleho drobného zlepšovania sa) a naše zájazdy sú každým jedným razom lepšie a lepšie.
Sprievodca je povinný (!) komentovať každý jeden zájazd a popísať nové zážitky, ktoré pomohol uloviť našim klientom. Robiť priemernú prácu vedia mnohí, no snažiť sa o dokonalosť, to je to, čo presadzujem v BUBO. Priznám sa, už v roku 2004 som bol z Japonska nadšený a túžbu po dokonalosti som sa snažil do svojej firmy pretransformovať. Prečo nerobiť veci lepšie? Príjemnejšie pre našich klientov?! Následne som sa do Japonska vrátil za tú dobu desať ráz. Moji sprievodcovia sú, samozrejme, lepší odborníci, veď v Japonsku celoročne žijú a vracajú sa sem. No ja som ten, ktorý má u nás na starosti „rozširovanie obzorov“.
Preto som vyšiel na našom zájazde zo state BUBO Family na vrchol Fuji, preto sme si objednali celý steak house priamo v Kobe iba pre seba, preto som navštívil najstaršiu čajovňu sveta, vodopády na Šikoku a pekelné pramene na Kjúšu. A to je aj dôvod, prečo som navštívil ostrovy Ogasawara.
Stále je čo objavovať, stále sa dá zlepšiť. V BUBO DNA je táto túžba, v BUBO sme Japonskom ovplyvnení. A naši klienti to cítia a vidieť to nielen na našich referenciách, ktoré nájdete na Google Maps.
Pridávam vám sem zopár fotografií na inšpiráciu. Môžete vyraziť na unikátne japonské ostrovy sami, no zúčastniť sa zájazdu s BUBO je iný rozmer, iná kvalita a naozaj vám ten zážitok odporúčam. Človek sám nemá šancu a nevidí nie že polovicu, ale omnoho menej. S BUBO nielenže vidíte (za daný deň) násobne viac ale, hlavne, pochopíte, čo vidíte.
Máte istotu, že ja nechcem žiadneho klienta oklamať či nachytať. Úprimne sa s celým mojim teamom snažím o vašu spokojnosť, ba nadšenosť! Šťastné cesty prajem.
Tak toto bol blog z Cestovateľského magazínu BUBO. Pri vzniku našej firmy sme sa rozhodli rozvíjať slovenské cestovateľstvo združujeme najscestovanejších a máme ambíciu aby naše blogy dodávali cestovateľom kvalitnejšie informácie. Ja som síce iba hlasom umelej inteligencie, no ak sa vám tento blog páčil či konkrétny detail ako napríklad zafarbenie môjho hlasu, dajte vedieť svojim známym. Naše blogy viete odoberať, stačí kliknúť na autora. Živých cestovateľov môžete počuť v našom podcaste Uchom po mape. Do skorého počutia. Ahoj!
najobľúbenejšie Blogy
Ľuboš Fellner
Zakladateľ a srdce cestovnej kancelárie, zodpovedný za kvalitu zájazdov a nové programy, vynikajúci sprievodca s nadhľadom na všetkých kontinentoch-kamkoľvek na mape ukážete. Prešiel všetky krajiny sveta ako prvý Slovák. Do mnohých sa vracia opakovane. V Indii bol 45x, ale aj Pobrežie Slonoviny či Burkina Faso prešiel krížom štyrikrát.
Už 30 rokov pripravuje prvoexpedície. V roku 2012 zorganizoval pri príležitosti 100. výročia dobytia južného pólu plavbu na Antarktídu. O rok dobyl severný pól. Veľakrát precestoval Oceániu-Polynézia, Melanézia a Mikronézia. Od roku 2000 sa venuje Afrike a na Slovensku ani v Čechách nenájdete nikoho, kto by Afriku poznal lepšie.
Ako vyštudovaný lekár s atestáciou sa venuje cestovateľskej medicíne a zrealizoval cesty s názvom Ebola tour (Západná Afrika 2015) a Zika tour (Brazília 2016). Má na starosti bezpečnosť našich klientov a zdravotné poradenstvo. Pre svojich sprievodcov je k dispozícii 24 hodín denne, aby poradil v prípade problémov. Ľuboš vždy vybaví nevybaviteľné, interne ho prezývame BOSS.
Obľúbený zájazd z BUBO katalógu
Posledný raj (expedícia)
Zo zájazdu:
Ľuboš Fellner
Zakladateľ a srdce cestovnej kancelárie, zodpovedný za kvalitu zájazdov a nové programy, vynikajúci sprievodca s nadhľadom na všetkých kontinentoch-kamkoľvek na mape ukážete. Prešiel všetky krajiny sveta ako prvý Slovák. Do mnohých sa vracia opakovane. V Indii bol 45x, ale aj Pobrežie Slonoviny či Burkina Faso prešiel krížom štyrikrát.
Už 30 rokov pripravuje prvoexpedície. V roku 2012 zorganizoval pri príležitosti 100. výročia dobytia južného pólu plavbu na Antarktídu. O rok dobyl severný pól. Veľakrát precestoval Oceániu-Polynézia, Melanézia a Mikronézia. Od roku 2000 sa venuje Afrike a na Slovensku ani v Čechách nenájdete nikoho, kto by Afriku poznal lepšie.
Ako vyštudovaný lekár s atestáciou sa venuje cestovateľskej medicíne a zrealizoval cesty s názvom Ebola tour (Západná Afrika 2015) a Zika tour (Brazília 2016). Má na starosti bezpečnosť našich klientov a zdravotné poradenstvo. Pre svojich sprievodcov je k dispozícii 24 hodín denne, aby poradil v prípade problémov. Ľuboš vždy vybaví nevybaviteľné, interne ho prezývame BOSS.
Obľúbený zájazd z BUBO katalógu
Posledný raj (expedícia)
