TOP 10: Najväčšie zážitky z Patagónie, Argentíny a Brazílie

Tieto krajiny som si zamilovala už predtým, ako som tam vôbec išla, keďže počas vysokej školy som absolvovala štúdium v Španielsku. Už tam som spoznala mnoho latino ľudí, s ktorými som sa veľmi ľahko skamarátila a hneď som vedela, že chcem navštíviť krajiny, odkiaľ títo ľudia pochádzajú.

V Južnej Amerike sa odvtedy pohybujem už štvrtý rok po sebe ako BUBO sprievodkyňa, lovím zážitky pre klientov a stále ma to neprestáva baviť. Ktoré sú tie najkrajšie z Argentíny a Brazílie vrátane čarovnej Patagónie posiatej ľadovcami?

Začnem v Buenos Aires, hlavnom meste Argentíny a najväčšom v celej krajine. Meste, kde cítiť európske korene, má eleganciu, široké bulváry, parky a tango. Cítiť tu starý Paríž, Madrid či Barcelonu.

Buenos Aires má neskutočný šarm a dynamiku. Počas prehliadky mesta odporúčam navštíviť hlavné námestie Plaza de Mayo s ružovým prezidentským palácom Casa Rosada, z ktorého balkóna rozprávali prezident Perón, jeho obdivovaná manželka Evita, Maradona, či Pápež Ján Pavol II. Mestom prechádza najširšia Avenida na svete, ktorej kraľuje majestátny monument Obelisco, kde sa konajú všetky futbalové oslavy či protesty.

Nevynechajte ani cintorín Recoleta, kde je pochovaná Evita Perón či slávnu farebnú štvrť Caminito. Práve tu sa zrodilo tango argentino. Spočiatku to bol tanec spodných vrstiev, prisťahovalcov z Európy, ktorý prichádzali za vidinou lepšieho života. Bol tancom mužov, ktorí si ním krátili chvíľu počas čakania v nevestincoch, až neskôr prizvali do tanca ženy. Je splynutím európskej hudby, juhoamerickej milongy a afrických rytmov. Dodnes je tango tancom s erotickým nádychom, témami bývajú príbehy o láske, zrade, boji o priazeň ženy.

Určite odporúčame krásny deň strávený v Buenos Aires zakončiť v jednej z historických kaviarní na predstavení tanga so skvelým argentínskym steakom a pohárom červeného Malbecu. BUBO už má za tie roky skvelé meno aj v argentínskych podnikoch a vždy dostaneme tie najlepšie miesta. Je to dokonalé doladenie argentínskeho zážitku.

Argentínske steaky sú známe po celom svete a pri cestách po krajine hladovať určite nebudete. Už v úvodnej reči na našich zájazdoch, keď spomínam gastronómiu a stravovanie počas zájazdu, sa pýtam, či je niekto vegetarián. Veľakrát mi odľahne a keď sa aj niekto objaví, tak mi oznámi, aby som si nerobila starosti. Samozrejme, nie je zlé byť vegetariánom, len sa o zopár zážitkov ochudobníte.

Argentína aj Brazília sú o mäse. Bežný Argentínec zje v priemere 104 kg mäsa ročne, čo ho po USA a Austrálii radí na 3. priečku v konzumácii mäsa na svete. Argentínci mäso milujú. Najradšej majú víkendy, kedy sa stretnú s rodinou a priateľmi a pripravujú parillu - argentínsku grilovačku, najlepšie na otvorenom ohni.

Zvyčajne je to naozaj iba o mäse, nečakajte veľmi prílohu, maximálne nejaký zeleninový šalát. Z Argentíny pochádza aj chimichurri - omáčka vytvorená na to, aby doladila chuť steaku. Jej základom je petržlenová vňať, oregano, cesnak, chilli papričky, ocot a rastlinný olej.

V reštaurácii upozorňujem klientov, že klasický steak má 400 gramov a mini steak je 250-gramový. Dá sa objednať aj parilla mix pre dve osoby, ktorá obsahuje klobásky, závitky, steaky,... Keď nám to prinesú, iba sa smejeme a vypuľujeme oči. Často si to delíme medzi 3 až 4 osoby a aj to nám niekedy zvýši.

V Patagónii chodíme na typické Cordero, grilované jahňacie mäso na otvorenom ohni a môžeme tu asadorov (grilmajstrov) pozorovať priamo pri práci. Pre Brazíliu sú zase typické churrascaríe, ktoré fungujú na systéme jedz, koľko vládzeš. Čašníci prichádzajú s mäsom grilovaným na dlhých špízoch a krájajú pomerne malé kúsky, takže môžete ochutnať doslova všetko. Určite odporúčam brazílsku špecialitu, najcennejší kus mäsa v Brazílii, picanhu – hovädzí horný rez zadného svalu. 

Po celom svete je najobľúbenejší nápoj pravdepodobne káva alebo čaj, v Argentíne ale pijú maté. Často vidno ľudí - robotníkov, predavačku alebo sprievodcu či autobusára - s pohárom v ruke, ako čosi sŕkajú cez slamku a pod pazuchou majú termosku. V tomto prípade je to určite maté.

Maté je úplne svätá vec v Argentíne, podobne ako futbal, Maradona a Messi. Každý jeden Argentínec má svoj pohár na maté, ktorý sa volá calabaza (tekvica). Pije sa cez špeciálnu slamku, ktorú volajú bombilla a má na konci dierky, niečo ako sitko. Nápoj obsahuje veľké množstvo antioxidantov, dokonca viac ako čaj. Má látky, ktoré podporujú zdravie vášho mozgu a zároveň reguluje hladinu cukru v krvi.

Argentíncov často vidíme, ako si maté navzájom ponúkajú, je to znak priateľstva a dôvery. V reštauráciách si maté bežne neobjednáte, je to skôr každého osobná záležitosť. Preto odporúčame si kúpiť vlastný maté pohár aj so slamkou. Yerba sa dá kúpiť na každom rohu a môžete si takto kúsok Argentíny doniesť aj domov. My počas BUBO zájazdov maté pripravujeme a vychutnávame si ho so sladkým argentínskym keksíkom alfajor.

V susednom Paraguaji zase môžete vyskúšať tereré, ktoré sa tiež pripravuje z yerby maté, ale obsahuje aj zmes ďalších byliniek a pripravuje sa nastudeno.

Z Argentíny sa viete presunúť rýchlo do Uruguaja. A to poriadne zážitkovo, rýchloloďou cez Río de la Plata, najširšiu rieku na svete, ktorá má v najširšom mieste až 220 km. Navštívime tu mestečko Colonia del Sacramento, ktoré bolo ako keby odpoveďou Portugalcov na španielske Buenos Aires.

Rio de la Plata znamená strieborná rieka, Portugalci aj Španieli hľadali nerastné bohatstvo, to ale na týchto miestach nenašli. Aj názov Argentína je odvodený od slova argentum = striebro. Viac sa im ale pošťastilo na druhej strane kontinentu, v Peru alebo Čile. 

Colonia del Sacramento bolo jediné mesto, ktoré Portugalci našli na brehoch rieky Rio de la Plata. Má nádherné staré uličky, malebné domčeky, vykamienkované chodníčky...

Pri prechádzaní sa malebnými uličkami môžeme pozorovať vplyv španielskej aj portugalskej architektúry zo 17. a 18. storočia. Typické portugalské domy majú šikmú strechu a sú kamenné. Španieli stavali domy s vysokými stropmi, hlavne tehlové a s ploskou strechou, na ktorej mali často terasu, taký rooftop.

Colonia je skvelá voľba na uniknutie od rušného Buenos Aires. To okrem turistov vedia aj bohatí Porteños, ako sa obyvatelia Buenos Aires nazývajú, a mnoho z nich tu vlastní svoj víkendový domček.

Keď sa povie favela, človek, ktorý už čo-to o Brazílii počul, si automaticky predstaví totálnu chudobu a slovo favela je preňho synonymom nebezpečenstva hraničiaceho s takmer istou smrťou. Mnoho turistov sa favelám vyhýba oblúkom, ale my v BUBO chceme spoznať slávne Rio de Janeiro do hĺbky. 

Dnes je v Riu odhadom 600 faviel. V celej aglomerácii žije približne 12 miliónov ľudí, z čoho približne dva milióny žijú vo favelách.

Sú to ľudia, s ktorými sa bežne stretávame - môže to byť náš taxikár, čašníčka v reštaurácii alebo recepčná na hoteli. Sú to slušní, pracovití ľudia, ich deti chodia do školy. Samozrejme, bývajú tam aj nebezpeční ľudia a díleri drog, no takí žijú v každom meste.

Návštevou favely nechceme ukazovať chudobu, ale spôsob, akým takmer 20 % obyvateľov Ria býva (prakticky stredná vrstva). Hovoríme o tzv. realistickom turizme, o miestach skrytých za pozlátkom turistických atrakcií.

Do favely chodíme s našim miestnym BUBO sprievodcom a lokálnym sprievodcom z favely, ktorí nám zariadia maximálnu bezpečnosť. Keď nám napríklad povedia, že tu je nevhodné fotiť, musíme to rešpektovať.

Prejdeme sa uličkami so strmými schodmi, všade nás sprevádzajú splete káblov. Domy sú viacposchodové, často majú aj 3 až 4 poschodia a vždy sa ráta s tým, že sa môže pristaviť ďalšie. Na hlavných uliciach sa vyhýbame motorkám – inak sa tu viac menej ani nedostanete. Veľmi dobre tu fungujú mototaxíky. Favela Rocinha má svoj vlastný život, sú tu školy, nemocnice, banky, advokátske kancelárie, dokonca ľudia z mesta chodia do favely k zubárovi, pretože je to lacnejšie.

K Brazílii okrem typickej samby patrí aj capoeira, brazílsky bojový tanec. Dokonca je v krajine po futbale druhým najpopulárnejším športom. Málokto však vie, že capoeira sa spája s históriou otroctva v Brazílii. Od 16. storočia koloniálne mocnosti značne rozšírili otroctvo v novom svete a Brazília bola hlavnou destináciou afrických otrokov. V tejto krajine končilo až 38 % všetkých otrokov prevezených cez Atlantik.

Otroci žili v náročných podmienkach, boli nútení tvrdo pracovať a často ich fyzicky trestali aj za malé priestupky. Aj napriek tomu, že počtom prevažovali otrokárov, boli neozbrojení. A práve preto vznikla capoeira. Podstatou bola obrana bez zbrane, hlavne po úteku na ochranu pred rôznymi lupičmi alebo otrokármi, ktorí hľadali utečených otrokov.

V 18. storočí ju aj zakázali a otroci ju naďalej pestovali pod rúškom bojového tanca. V súčasnosti sa považuje za bojový šport s pevnými pravidlami. Je doprevádzaný spevom a hudobnými nástrojmi s africkými koreňmi. Zaujímavosťou je, že aj keď ide o bojový šport, bojovníci iba naznačujú údery, ale súpera sa nedotknú. Súčasťou sú aj mnohé akrobatické prvky ako premety, saltá, rôzne variácie mlynského kola,... 

V rámci prehliadky favely Rocinha v Riu nám mládežníci a deti z miestneho Capoeira klubu predvedú toto umenie. Na konci sa nás pokúsia naučiť základy capoeiry či samby.

Vodopády Iguazu tvoria najväčšiu sústavu vodopádov na svete, pre mnohých sú to najkrajšie vodopády sveta. Ich návšteva je ulovený zážitok sám o sebe. Iguazu skrývajú uprostred juhoamerického Atlantického pralesa mozaiku neuveriteľných 275 kaskád. Sú vyššie ako majestátne Niagary a sú dokonca širšie ako veľkolepé Viktóriine vodopády.

Rieka Iguazu tu tvorí zlom, ktorý má až takmer 3 km. Od roku 1984 figurujú na zozname svetového dedičstva UNESCO a sú považované za jeden zo siedmich prírodných divov sveta. Až 80 % vodopádov patrí Argentíne, zvyšných 20 % prislúcha Brazílii. My odporúčame navštíviť obe strany. Verte, že Iguazu tak skoro neomrzia.

Aj keď Brazílii patrí menšia časť, z tejto strany si užijete tie najkrajšie panoramatické výhľady. Argentína má zase k dispozícii viacero trás a doslova budete chodiť ponad vodopády. Najznámejší chodník je ku tzv. Diablovmu hrdlu, kde sa viete dostať nad najvyšší, až 82 metrov vysoký vodopád.

Nie je neobvyklé, že túlaním sa po chodníčkoch stretnete miestnych obyvateľov, nosále coati, opice malpy kapučínske či možno zazriete tukana. Ak vás zaujíma miestna fauna, odporúčame navštíviť vtáčí park, ktorý sa nachádza pri hlavnej bráne do národného parku.  

Najkrajšou prírodou sa hrdí Nový Zéland či Nóri, ale asi preto, lebo ešte neboli v Patagónii. Ide o prírodu v najkrajšom a najľúbeznejšom prostredí, aké si viete predstaviť. Už len byť tu a vidieť tú krásu je obrovským zážitkom. My sa pozrieme do národného parku Torres del Paine s nenapodobiteľným masívom, ktorý je považovaný za najkrajší národný park v Patagónii.

Patagónia vám naozaj vyrazí dych. Aj u nás máme krásnu prírodu, mňa najviac fascinuje na Patagónii tá divokosť. Idete dlhé hodiny cez krajinu, bez toho aby ste videli civilizáciu. Na jednom milióne km2 žije len približne 2,5 milióna ľudí.

Pri návšteve národného parku Torres del Paine prechádzame do Chile, už samotná hranica je zážitok, keďže vedie cez nespevnenú cestu a uprostred ničoho sa nachádza menšia budova, kde nám opečiatkujú pasy.

Po ceste stretáme prvých ñandús alebo rhea (nelietavý vták, menší príbuzný pštrosa), guanaká, ktoré sa pokojne pasú na nekonečným pláňach. V národnom parku navštevujeme vyhliadky a lagúny. Určite odporúčam nenáročnú túru ku Salto Grande, k vodopádu s nádhernými výhľadmi na celý masív.

Už viackrát sa nám pošťastilo a podarilo sa nám vidieť najväčšiu mačkovitú šelmu regiónu - pumu. My, sprievodcovia vyškolení v BCA (BUBO Cestovateľskej Akadémii), máme na to menší trik - netreba ani tak zbadať pumu, ale skôr skupinu profesionálnych fotografov. V Patagónii sa dokonca organizujú exkurzie aj na stopovanie púm.

Perito Moreno, mnohými považovaný aj za najkrajší ľadovec vôbec, je jediný ľadovec na svete, ktorý ani neubúda, ani nerastie. Pohybuje sa rýchlosťou až dva metre za deň, iné ľadovce sa možno o toľko posunú za rok. Práve preto pozorujeme aj padajúce časti ľadovca, ktoré môžu dosiahnuť veľkosť paneláku.

Ja niekedy vyhlasujem súťaž o to, kto najlepšie (alebo kto vôbec) zachytí pád ľadovca. Často počujeme iba puky alebo to, ako už z ľadovca odpadávajú kusy, ale nie je čas na vytiahnutie kamery.

Ľadovec sa nachádza približne 80 km od mesta Calafate, ktoré je vhodným východiskovým bodom pre objavovanie Patagónie. Po cca 1,5 hodine jazdy prichádzame do národného parku Los Glaciares = ľadovce, keďže Argentína a Čile zdieľajú tretie najväčšie ľadovcové pole na svete. Ide o Južné Patagónske ľadovcové pole, ktorého súčasťou je aj ľadovec Perito Moreno.

Ideme na plavbu loďou, kde sa priblížime k ľadovcu doslova na dosah, na bezpečných 200 metrov, a môžeme sa kochať jeho majestátnosťou. Steny ľadovca sa týčia do výšky až 70 metrov. Mnohokrát nám posádka lode vyloví nejaký plávajúci kus a my sa môžeme na ľadovec pozrieť naozaj zblízka, aj s lupou.

Ľadovcový ľad nie je ako zamrznutá voda, ale sú to stlačené vrstvy snehu, ktoré sa hromadili niekoľko rokov až storočí a vytlačili sa z nich úplne vzduchové bubliny. A je dokonale previazaný. Na cestách si obúvame aj mačky, aby sme sa po ľadovci poprechádzali. Dokonca sa neodporúča piť vodu z ľadovca, pretože môže mať aj 400 rokov a obsahovať zamrznuté mikroorganizmy, ktoré naše telo nepozná. Keď si dáme ale jednu whisky s ľadom, to nikomu neublíži.

Rio de Janeiro, pre mnohých najkrajšie mesto na svete. Mesto výhľadov, z ktorých si nebudete vedieť vybrať ten svoj najobľúbenejší. Za mňa je určite top zážitok celého zájazdu vidieť Rio zhora. Vyviezť sa lanovkou na Cukrovú Homolu, zubačkou na Corcovado k soche Krista alebo, úplne najlepšie, absolvovať let vrtuľníkom.

Keď som prvýkrát prichádzala do Ria, bol to ako splnený sen a mnoho klientov doslova stratí dych. Počas BUBO prehliadky mesta chodíme na obidva kopce a dbáme na to, aby sme si dokonale užili všetky výhľady a vychutnali si ten moment. Pretože to je dôvod, pre ktorý cestovatelia chodia do Ria - kvôli panorámam, ktoré poznajú z mnohých fotiek, filmov či dokumentov.

Heliportov je viac, môžete si teda vybrať dĺžku letu od desať minút do hodiny a ušiť si zážitok pre seba tak, ako aj my v BUBO pre každého klienta vieme individualizovať dovolenku. Jeden z nich sa nachádza dokonca na kopci Urca, na ktorý sa chodí ako súčasť Cukrovej Homole, my ale našim klientom odporúčame let z heliportu kúsok ďalej od mesta.

Let je aj cenovo výhodnejší a aj časovo dlhší. Počas neho sa človek „vracia“ do centra mesta a ku soche Krista a počas letu obdivuje nádherné piesočné pláže, pohoria či vily bohatých Brazílčanov. Tento let sme zaradili medzi najlepšie lety vrtuľníkom na svete.

Južnú Ameriku si zamilujete. Argentína a Brazília s BUBO je bezpečnou záležitosťou a cesta týmito krajinami vás dostane do skutočného pozemského raja. Obdivujte aj vy praskajúce ľadovce, ochutnávajte najlepšie steaky či maté z tekvičky a leťte v oblakoch nad sochou Krista. A možno budem práve ja vašou sprievodkyňou týmito krajinami.