TOP 10: Najväčšie osobnosti dejín Brazílie

Určite poznáte bratov Wrightovcov, ktorí ako prví uskutočnili let lietadlom ešte roku 1903. Ale aj Brazília má svojho konštruktéra, ktorý sa preslávil na pôde letectva. Alberto Santos-Dumont sa narodil 20. júla 1873 v Palmire – dnes nesie toto mesto meno Santos Dumont práve po tomto úspešnom konštruktérovi.

Koncom 19. storočia bola Paríž miestom, kde bola vedecká elita celého sveta. Preto sa sem presťahoval na krátku dobu aj Alberto roku 1893. Alberta nadchol jednak automobilový priemysel, jednak začínajúce letectvo. Balóny, prvé konštrukcie vzducholodí, lietadlá – do všetkého sa púšťal naplno. Spočiatku sa venoval hlavne vzducholodiam.

Jeho prvý úspech prišiel roku 1901, kedy so vzducholoďou No. 6 vyhral prestížnu cenu Deutsch Prize. Získať cenu mohol ten konštruktér, ktorého plavidlo: vzlietne zo Saint Cloud, obletí Eiffelovu vežu a pristane naspäť na rovnakom letisku do 30 minút. Albertovi sa to podarilo a získal tak značnú finančnú odmenu a, hlavne, aj uznanie širokej aj vedeckej verejnosti.

Po tomto úspechu sa ďalej venoval vzducholodiam, ale úspech bratov Wrightovcov odvrátil jeho pozornosť na novú výzvu – lietadlá. Jeho najúspešnejšie lietadlo nieslo označenie No. 14 bis. V roku 1906 sa mu podarilo prekonať viacero rekordov. Let dlhý 220 metrov, rýchlostný rekord 41,292 km/h bol senzáciou. Tento úspech sa stal prvým riadeným motorovým letom v Európe. Ďalší obrovský úspech Alberta v konštruktérstve.

Takto to šlo v podstate aj ďalej. Niektoré prototypy boli viac či menej úspešné. Alberta ale silno zasiahol priebeh 1. svetovej vojny, kde lietadlá a vzducholode použili na zabíjanie ľudí. Toto ho veľmi sklamalo a roku 1915 sa vrátil s depresiou do Brazílie. Neskôr začal trpieť sklerózou a v roku 1932 spáchal samovraždu. Pravdepodobne to bola kombinácia jeho zážitkov z 1. svetovej vojny a choroby, ktorou trpel.

Dnes je po ňom pomenovaných mnoho ulíc, námestí, ale aj letísk po celom svete. Napríklad aj letisko SDU v Riu de Janeiro, teda Santos Dumont Airport. Ide o druhé najväčšie letisko v tomto meste, BUBO klienti v rámci zájazdov v Riu pristávajú na to najväčšie - GIG (Galeão International Airport).

Samozrejme, do tohto rebríčka treba zahrnúť aj osobnosti zo sveta vedy. Vital sa narodil 28. apríla 1865 v Campanhe v brazílskom štáte Minas Gerais. Písal sa rok 1891, kedy vyštudoval lekársku fakultu v Rio de Janeiro.

V Sao Paule sa uchytil ako hygienický inšpektor (1892 – 1895), kde prišiel do styku s rôznymi epidemiologickými ochoreniami typu: žltá zimnica, kiahne, týfus a pod. Koncom 19. storočia bola medicína na výslní. Vedci a lekári ako Louis Pasteur, Robert Koch boli hviezdami na pôde vedy. Mladého Vitala vždy priťahovala veda a výskum a tieto osobnosti vtedajšej medicíny ho len povzbudili v jeho snažení.

Roku 1896, keď ešte pracoval ako súkromný lekár, sa začal viac zaoberať incidentmi s hadmi, ktoré sú v Brazílii pomerne bežné – na rozdiel od Európy. V Sao Paule prijal miesto na Instituto Bacteriológico de São Paulo, kde sa intenzívne venoval výskumu sér proti jedom a iným chorobám.

Podarilo sa mu objaviť polyvalentné antiofidické sérum, ktoré účinkovalo na uhryznutie jedovatým hadom. Taktiež vyvinul séra proti jedom od škorpiónov a pavúkov. Vďaka jeho vynikajúcej práci Sao Paulo založilo Inštitút sérovej terapie a taktiež mesto Niterói založilo Inštitút hygieny, sérovej terapie a veterinárnej medicíny. Dodnes tento inštitút nesie jeho meno (Instituto Vital Brazil).

Medzi rokmi 1904 – 1914 sa dostal do Európy, kde sa taktiež venoval vedeckému výskumu, a roku 1925 zamieril aj do USA. Vital sa stal slávnym lekárom, vedeckým pracovníkom, imunológom a objaviteľom viacerých sér proti jedom živočíchov. Preto nemôže chýbať v tomto zozname.

Tento významný umelec Brazílie sa narodil 19. júna 1944 v meste bohov, Rio de Janeiro. Tento multitalentovaný umelec sa venuje hudbe, písaniu románov, poézií a taktiež je dramaturg. Jeho kariéra nabrala prudko na popularite hlavne v 60. rokoch, kedy spolupracoval spoločne s Gilbertom Gilem, čo je ďalšia obrovská osobnosť populárnej brazílskej hudby.

Jeho hviezda nabrala strmú popularitu hlavne počas jeho exilu, keď sa v krajine chopila moci vojenská chunta (1964 – 1985). Jeho texty piesní boli v mnohom poetické balady, niesli v sebe veľa metafor. Často sa aj pomocou metafor vyjadroval k odporu voči vojenskému režimu v jeho krajine.

Pesnička „Apesar de Você“ je možno jeho najväčší hit, no v krajine bola zakázaná, pretože niesla v sebe veľa skrytej kritiky k režimu. Tak to bolo s viacerými jeho dielami. Ďalšou veľmi kontroverznou piesňou bola „Cálice“. V názve sa skrýva slovná hračka. „Cálice“ znamená kalich/pohár, ale keď rozdelíte slovo na „cale-se“, jeho význam je hneď viac hovoriaci (mlčať/zavrieť ústa).

Samozrejme, aj táto pieseň bola cenzurovaná, neskôr úplne zakázaná. Celkovo jeho štýl spadal pod Bossa Nova, čo bol v tých časoch progresívny a, hlavne, nový hudobný žáner. V roku 2004 dostal ocenenie Jabuti, čo je literárna cena v Brazílii - za knižné dielo Budapešť.

Šieste miesto patrí skutočne významnej žene, ktorá na poli boja za ženské práva urobila naozaj veľa. Maria da Penha je vyštudovaná biofarmaceutka. Jej život ale nabral úplne iný smer, aký si sama snáď nevedela predstaviť.

V roku 1976 sa vydala za kolumbijského emigranta Marca Antonia Herediu Viverosa. Ich manželstvo bolo spočiatku normálne. No potom, čo dostal brazílske občianstvo, podľa jej vlastných slov ukázal svoju pravú tvár.

Stal sa z neho násilník, ktorý bil ju aj deti. Dokonca sa ju pokúsil 2x zabiť (1983). Prvýkrát ju postrelil a Maria ostala ochrnutá od pása dolu. Útok ale prežila. Následne, po prepustení z nemocnice, prišiel druhý útok. Pokúsil sa ju zabiť elektrickým prúdom.

Na nasledujúci rok sa začal dlho trvajúci súdny proces proti jej manželovi. Niekoľko súdnych pojednávaní odsúdilo Viverosa, ale vždy podal odvolanie a následne bol prípad stiahnutý. Takto to šlo roky. Až sa tento prípad dostal pred Interamerickú komisiu pre ľudské práva (OAS).

Bol to vôbec prvý prípad domáceho násilia z Brazílie, ktorý riešila táto komisia. Viveros bol nakoniec odsúdený, ale uväznili ho len na 2 roky a roku 2004 ho prepustili. OAS obvinila brazílsky štát z porušenia práv žien a z nečinnosti.

Na základe jej prípadu v roku 2006 prijali veľkú zmenu v Brazílii. Vstúpila do platnosti zákon 11.340/2006, známy aj ako „Lei Maria da Penha“: poskytuje špeciálnu ochranu ženám, zaviedli sa špeciálne súdy na prešetrovanie domáceho násilia na ženách, zvýšili sa tresty pre páchateľov tohto ohavného trestného činu.

V Latinskej Amerike je dlhodobý problém s domácim násilím a celkovým sexuálnym obťažovaním žien. V Mexiku, kde som ako BUBO sprievodca strávil tiež mnoho dní, počas „Dňa žien“ ženy namiesto oslavy robia protesty a pochodujú za ľudské práva žien.

Milióny ľudí sledujú šampionát Formuly 1. Dnes je to záležitosť skoro výhradne európskych jazdcov, ktorí sa stávajú majstrami sveta F1. No v minulosti, nie až tak dávnej, sme tu mali 3 brazílskych jazdcov, ktorým sa podarilo v tomto motošporte byť majstrami sveta.

Boli nimi Emerson Fittipaldi (1972, 1974), Nelson Piquet (1981, 1983, 1987), no najmä najznámejší a mnohými odborníkmi i fanúšikmi považovaný za najlepšieho jazdca všetkých čias – Ayrton Senna.

Jeho kariéra v F1 sa začala roku 1984, kde hneď zažiaril na luxusnej GP Monaka. Jeho jazda na béčkovom aute Toleman sa stala legendárnou. Nakoniec to na víťazstvo nestačilo a skončil na 2. mieste. No už vtedy všetci tušili, že na tohto nebojácneho a rýchleho mladíka si treba dať pozor.

Po roku v stajni Toleman prestúpil do lepšieho auta stajne Lotus, kde prišli aj prvé víťazstvá. Roku 1988 sa posunul do najlepšieho monopostu v tom čase – do tímu McLaren, kde jeho tímovým parťákom a neskôr najväčším rivalom bol Alain Prost. Ich súťaživosť a nevraživosť sa stala legendárnou.

V tom istom roku 1988 Senna vyhral svoj prvý titul majstra sveta. Ďalší rok bol spektakulárny. Ostatné tímy nemali šancu, a tak celý rok bol len o súboji Senna vs Prost. Nevyhli sa ani spoločným kolíziám alebo lobovaniu u komisárov pretekov za diskvalifikáciu jedného či druhého.

Alain nakoniec vyhral šampionát roku 1989, ale hneď na to odišiel do Ferrari, lebo už nechcel v tak toxickej atmosfére žiť a pretekať. Senna následne ešte vyhral 2× titul (1990 – 1991). Bol na vrchole popularity a slávy.

V roku 1994 ale prišlo niečo, čo nikto nečakal. 1. mája 1994 na GP San Marína, na okruhu Imola, Senna vo veľkej rýchlosti stratil kontrolu nad svojím monopostom a narazil do zvodidiel. Zdravotníci boli hneď pri ňom, no vedelo sa, že jeho stav je vážny. Po prevoze do nemocnice zomrel.

Bol to šok pre celý svet. Neohrozený a milovaný najlepší jazdec všetkých čias zahynul počas závodu. F1 sa od tohto momentu radikálne zmenila. Pribudlo nespočet vylepšení a ochrany pilotov. Od jeho smrti ďalších 20 rokov žiaden pilot F1 nezomrel.

Jeho smrť sa stala akousi glorifikáciou jeho osoby. Na legendárnej pláži v Rio de Janeiro na Copacabane stojí jeho socha, kde je možné vidieť každý deň ľudí, ktorí sa tam chodia fotiť alebo priniesť kvety a vzdať hold tomuto šampiónovi všetkých šampiónov. Aj malá skupina športových fanúšikov medzi BUBO klientmi tak pravidelne učiní.

Tento pán bude aj pre našich čitateľov a BUBO klientov, hlavne z Česka, zaujímavý. Pán Kubitschek sa narodil 12. septembra 1902 v Diamantine v Brazílii. No, už ako jeho priezvisko napovedá, zrejme to nebol to čistokrvný Brazílec - a je to tak, jeho matka mala české korene. Jej predkovia emigrovali približne v roku 1830 z oblasti dnešného mesta Třeboň.

Meno si ponechal Juscelino práve po matke. Jeho otec zomrel, len keď malý Juscelino mal len 2 roky. Študoval medicínu na Universidade Federal de Minas Gerais. No viac ako medicína ho zaujímala politika. Už v roku 1934 bol zvolený do štátneho snemu v Minas Gerais. Po krátkej „revolúcii“ Estado Novo v roku 1937 sa vrátil k medicíne. No už roku 1940 sa stal starostom mesta Belo Horizonte, čo je hlavné mesto brazílskeho štátu Minas Gerais - miesta, odkiaľ pochádzal.

Jeho politická kariéra prudko rástla a za len 5 rokov sa stal aj guvernérom štátu Minas Gerais. No jeho hviezda vystúpila na vrchol popularity a slávy hlavne roku 1955, kedy sa uchádzal o kreslo prezidenta celej Brazílie. Jeho slogan v týchto voľbách bol „50 rokov pokroku za 5 rokov“. Vo voľbách sa mu podarilo zvíťaziť. 31. januára 1956 zložil prezidentskú prísahu a stal sa prezidentom Brazílie.

My na našom zájazde Argentína, Brazília v Riu de Janeiro nerazíme na ulici Cinelandia, kde sa nachádza hlavné divadlo alebo mestská radnica, na jeho bustu, kde práve rozprávam o tomto významnom politikovi s českými koreňmi. Jeho najväčší počin je jednoznačne projekt presťahovania hlavného mesta Brazílie z Ria de Janeiro práve do novovytvoreného mesta Brazília.

Po jeho vláde v podstate prišla vojenská junta (1964), ktorá vládla v Brazílii dlhé roky a Kubitschek emigroval. V roku 1967 sa vrátil do Brazílie. No jeho život už mal krátke trvanie. Roku 1976 zomrel pri autonehode. Spočiatku sa zdalo, že to mohla byť bežná nehoda. No po páde vojenskej junty sa tento incident začal prešetrovať. A existujú veľké podozrenia, že nehoda nebola náhoda, ale dobre naplánovaná operácia na odstránenie tohto veľmi úspešného a populárneho politika.

Celým menom sa volal Dom Pedro de Alcantara Francisco Antonio Joao Carlos Xavier de Paula Miguel Rafael Joaquim Jose Gonzaga. Spomenul som už niekoľko osobností z 20. storočia. No netreba zabúdať ani na (v podstate) otca Brazílie.

Narodil sa v Lisabone v roku 1798. Jeho otcom bol portugalský kráľ Ján VI. Bol až druhým synom kráľovského páru, ale po smrti svojho staršieho brata sa stal dedičom trónu (1801). Začiatkom 19. storočia vypukli v Európe napoleonské vojny. Kráľovská rodina sa presunula do Brazílie po tom, čo Napoleon stupňoval tlak v Európe a neskôr obsadil Lisabon.

Rio de Janeiro sa na krátku chvíľu (1815–1821) tak stalo formálnym hlavným mestom Spojeného kráľovstva Portugalska, Brazílie a Algarves. Po páde Napoleóna sa kráľovská rodina vrátila do Európy, no Dom Pedro I. ostal v Brazílii. Následne Portugalsko rozhodlo o tom, že sa prinavrátia staré poriadky a Brazília bude zasa len kolóniou.

Tento počin viedol k prudkému nesúhlasu spoločnosti v Brazílii a začal sa boj o nezávislosť. Do jeho čela sa práve postavil Dom Pedro. 12. októbra 1822 Dom Pedro vyhlásil nezávislosť Brazílie a 1. decembra bol korunovaný na brazílskeho cisára. Po smrti jeho otca Jána VI. sa stal legitímnym portugalským kráľom, ale parlament ho donútil k abdikácii. Na trón „zasadla“ jeho len 7-ročná dcéra.

V roku 1831 končí aj panovanie samotného Dom Pedra I. v Brazílii po tom, čo ho brazílsky parlament vyzval k abdikácii a na jeho miesto usadol jeho len 5-ročný syn Pedro II. Brazílsky. Hoc to nebol cisár, ktorý by vládol desaťročia, ale bol to práve on, ktorý stojí za nezávislosťou celej Brazílie.

Dňa 15. decembra roku 1907 v Riu de Janeiro sa narodil tento svetoznámy architekt, ktorý stojí za viacerými svetovými stavbami. Vyštudoval univerzitu Escola Nacional de Belas Artes v Riu roku 1934. Jeho stavby sa vyznačovali modernosťou a hlavným konštrukčným prvkom bol betón. No jeho budovy ale neboli architektonickým smogom, ba naopak, vyznačovali sa nádherným zakomponovaním do okolitej krajiny.

Jeho hviezdazačala žiariť v roku 1936, kedy spoločne s Le Corbusierom navrhli a dotiahli dokonca novú budovu Ministerstva školstva a zdravotníctva. Po veľkom úspechu tejto stavby sa stal v podstate superstar medzi architektmi a v 50. rokoch bol hlavným architektom viacerých významných projektov.

Dokonca v roku 1958 sa stal hlavným architektom hlavných štátnych inštitúcií v novo postavenom hlavnom meste Brazílie. Katedrála, Národný kongres, Mestská knižnica, Najvyšší súd, atď. Tieto miesta prešiel aj najscestovanejší Slovák Ľuboš Fellner, bežní turisti ich v Brazílii obchádzajú.

My na zájazdoch v Riu hlavne chodíme obdivovať zrejme jeho najslávnejšiu stavbu, a tým je Sambadromo. Štadión, na ktorom sa odohráva už od roku 1984 slávny Riodejaneirsky karneval. Na tento štadión som aj ja zavítal s našou BUBO skupinou práve počas karnevalu. Je to obrovský kolos, kde sa zmestí okolo 90 000 ľudí a zážitky z najslávnejšieho festivalu si viete prečítať v našom blogu Karneval v Riu.

Oscar Ribeiro zomrel v úctyhodnom veku 104 rokov vo svojom milovanom Rio de Janeiro (2012).

Zrejme najjagavejšia hudobná hviezda 60. až 70. rokov minulého storočia. Mne osobne hudba Wilsona Simonala veľmi pripomína českú legendu Karla Gotta. V našich končinách je táto osoba neznáma, no verte, že ak si vypočujete niektoré z jeho skladieb, hneď si ich zamilujete tak, ako si ich zamilovali Brazílčania.

Piesne ako: Sá Marina, País Tropical alebo Nem Vem Que Não Tem sú už kultovými klasikami. Jeho debutový album uzrel svetlo sveta v roku 1963 (Tem “Algo Mais”). Jeden z najväčších hitov País Tropical vydal v roku 1969. Wilson kombinoval rôzne hudobné žánre ako bossa nova, samba, soul alebo samba-rock. Vďaka tomu sa stal veľmi známym a populárnym.

V 70. rokoch, keď vládla vojenská diktatúra v Brazílii, sa zaplietol (možno chtiac, možno nie) aj do politiky a upadol v nevôľu ľudí, čo malo na jeho kariéru negatívny dopad. Samozrejme, to určite bola komplikovaná doba, kedy zrejme aj na neho tlačili poprední politici s rôznymi požiadavkami.

Za svojho života vyprodukoval 23 štúdiových albumov, desiatky singlov, dokonca bol o jeho živote natočený muzikálový film Simonal v roku 2018. Zomrel ako 62-ročný na rakovinu pečene v roku 2000.

Zrejme vám toto meno nič na prvé počutie nepovie. Celý svet pozná túto osobnosť pod prezývkou „Pelé“. Legendárny futbalista Brazílie a mnohými odborníkmi považovaný za najlepšieho hráča tejto hry vôbec na svete. Narodil sa 23. 10. 1940 v Três Corações. Vyrastal vo veľmi skromných podmienkach. Jeho otec v minulosti hrával za futbalový tím Fluminense, ale rodine jeho kariéra žiadne extra peniaze nepriniesla.

Avšak pre malého Pelého bol otec doživotným vzorovým futbalistom a zrejme aj vďaka nemu Pelé začal hrať futbal. Odmalička bol mimoriadne nadaný, no hlavne trénoval a hrával futbal, kde sa len dalo. Jeho talent si už v tínedžerskom veku všimli viaceré kluby. Ako len 16-ročný sa upísal klubu Santos, kde strávil v podstate celú svoju kariéru.

Keď mal malý Pelé len 17 rokov, bol nominovaný do reprezentácie Brazílie na MS 1958. Tie odštartovali jeho hviezdnu kariéru. Stal sa najmladším hráčom, ktorý kedy skóroval vo finále majstrovstiev sveta a priniesol pre Brazíliu vytúžený prvý titul. Následne ďalšie roky pôsobil v klube Santos, kde vyhrával všetky domáce, ale aj zahraničné súťaže ako na bežiacom páse.

Pelému sa podarilo s Brazíliou obhájiť titul majstrov sveta v roku 1962, kde dokonca vo finále narazili na Československo (hoci Pelé na tomto turnaji pre zranenie odohral len zopár desiatok minút). Celú svoju kariéru zavŕšil tretím titulom majstra sveta v roku 1970. Stal sa doposiaľ jediným futbalistom, ktorý má 3 tituly majstra sveta.

V 1 363 zápasoch nastrieľal rekordných 1 281 gólov, čo je dodnes rekord, ktorý bude len ťažko prekonávať. Je najlepším útočníkom všetkých čias? Podľa mnohých áno!