TOP 10: Prečo navštíviť Juhoafrickú republiku?

Rozlohou je približne 25-krát väčšia než Slovensko a jej klímu výrazne ovplyvňuje kontakt s oceánmi. Studený Atlantik formuje suchšie a drsnejšie západné pobrežie, zatiaľ čo Indický oceán prináša teplejšie a vlhkejšie podnebie na juh a východ krajiny. Okolie Kapského Mesta má príjemný, stredomorsky pôsobiaci charakter – letá sú teplé, zimy mierne, hoci s častejšími zrážkami. Na severe, v oblasti púšte Kalahari, prevládajú vyššie teploty a suché podmienky, kým severovýchod a východ sú zelenšie a typické striedaním období sucha a dažďov. Južná Afrika je celoročnou destináciou, no počasie sa líši podľa regiónu a sezóny, čomu je dobré prispôsobiť aj oblečenie.

Obyvateľstvo krajiny je rovnako pestré ako jej príroda. Väčšinu tvoria pôvodné africké etniká, dopĺňajú ich miešané komunity, ľudia ázijského pôvodu a bieli obyvatelia – najmä Búri, potomkovia holandských osadníkov, a obyvatelia s britskými koreňmi. Krajina má 11 oficiálnych jazykov, pričom najrozšírenejším je zulu. Veľmi často budete počuť aj afrikánčinu, jazyk vychádzajúci z holandčiny, no väčšina obyvateľstva ovláda angličtinu, takže sa ňou bez problémov dohovoríte takmer všade. Táto kultúrna pestrosť sa prirodzene odráža v architektúre, kuchyni aj každodennom živote.

Juhoafrická republika patrí medzi ekonomicky najsilnejšie štáty kontinentu, má rozvinutý priemysel, veľmi dobrú infraštruktúru a bohaté nerastné zdroje. Svet ju pozná najmä vďaka ťažbe zlata a diamantov. Najväčším a ekonomicky najvýznamnejším mestom je Johannesburg, pričom krajina má tri hlavné mestá – Pretóriu, Kapské Mesto a Bloemfontein.

Práve kombinácia rozmanitej prírody, moderných miest, kultúrnej pestrosti a dobre fungujúcej krajiny láka každým rokom viac návštevníkov. Pre cestovateľov zo Slovenska je dnes dostupnejšia aj vďaka zrušeniu vízovej povinnosti. Práve preto sa teraz pozrieme na TOP 10 zážitkov, pre ktoré sa túto krajinu oplatí spoznať bližšie.

Tretie najväčšie mesto Juhoafrickej republiky leží na východnom pobreží pri teplom Indickom oceáne. Durban je mestom kontrastov, kde sa mieša africká, indická aj koloniálna kultúra, moderné mrakodrapy stoja vedľa chrámov a trhov a oceán je prirodzenou súčasťou každodenného života.

Práve tu v minulosti pôsobil aj Mahátma Gándhí a dodnes tu žije najväčšia indická komunita mimo Indie, ktorá mestu dodáva nezameniteľný charakter. Zároveň ide o najrušnejší prístav Afriky a jeden z najväčších v oblasti Indického oceánu.

Subtropické podnebie, teplá voda a približne 320 slnečných dní v roku robia z Durbanu ideálne miesto na oddychovejšiu časť cesty po Južnej Afrike. Srdcom pobrežného života je známa Golden Mile, niekoľkokilometrová promenáda lemujúca pláže, športoviská a reštaurácie. Podobne príjemnú atmosféru ponúka aj severnejšia a najmodernejšia štvrť Umhlanga, známa novou zástavbou, dlhými chodníkmi pri oceáne, mólom a ikonickým majákom. Práve v tejto časti mesta bývame ubytovaní aj my, pretože ponúka pokojnejšie prostredie, kvalitné služby a rýchly prístup k plážam.

Durban patrí zároveň medzi najlepšie surferské destinácie Južnej Afriky – stabilné vlny a teplá voda lákajú surferov počas celého roka.

Najväčšiu kultúrnu rozmanitosť však pocítite v centre mesta. Po černošskom obyvateľstve sú Indovia druhou najpočetnejšou skupinou a ich prítomnosť je viditeľná na každom kroku – v kuchyni, architektúre aj v uliciach.

Mešity, hinduistické chrámy a bazáre tu stoja v kontraste s viktoriánskymi a koloniálnymi budovami. Pod nadjazdmi vznikajú improvizované obydlia, na chodníkoch sa predáva ovocie, koreniny či textil a rôzne kultúry tu fungujú vedľa seba úplne prirodzene. Durban je hlučný, živelný a miestami drsný, no práve v tom spočíva jeho autenticita.

Pri prehliadke mesta sa zastavujeme na Victoria Street Market, tradičnom krytom trhu, kde nájdete suveníry, šperky, textil, masky aj celé steny korenín – od kardamónu a kurkumy až po pálivé piri-piri. Predajcovia vám radi poradia, ako si namiešať správne indické karí, ktoré je pre Durban typické. Len o pár krokov ďalej stojí koloniálna Emmanuel Cathedral, známa najmä výrazným interiérovým oltárom, a neďaleko aj Juma Masjid Mosque, najväčšia mešita na južnej pologuli s kapacitou približne 6 000 veriacich – ďalší dôkaz náboženskej a kultúrnej tolerancie mesta. Po hlavnej triede sa presúvame na Farewell Square, kde dominuje monumentálna budova radnice z roku 1910 v neobarokovom štýle. Oproti nej stojí historická viktoriánska pošta, ktorá v minulosti slúžila práve ako mestská radnica.

Ak máte v Durbane viac času, príjemným kontrastom k rušnému centru je mestská botanická záhrada – tiché miesto so starými stromami, jazierkami a bohatou tropickou vegetáciou. Veľkým lákadlom je aj uShaka Marine World, rozsiahly morský a zábavný komplex pri pobreží. Jeho dominantou je veľké akvárium vybudované ako tematická stroskotaná loď, doplnené o reštaurácie, obchody a rôzne atrakcie v celom areáli.

Pre fanúšikov športu je zaujímavou zastávkou aj Moses Mabhida Stadium, jeden z najväčších štadiónov v krajine, postavený pre majstrovstvá sveta vo futbale v roku 2010. Počas šampionátu si tu zahrala aj slovenská reprezentácia, čo robí toto miesto zaujímavým aj pre našich návštevníkov.

Vyhliadková trasa na severovýchode krajiny ponúka kombináciu kaňonov, vyhliadok a vodopádov. Najväčším lákadlom je Blyde River Canyon, ktorý patrí medzi tri najväčšie kaňony sveta a zároveň je považovaný za najväčší „zelený“ kaňon Afriky.

Na rozdiel od suchých kaňonov inde vo svete je porastený hustou vegetáciou, čo mu dáva úplne iný charakter. Kaňon vyhĺbila rieka Blyde, je dlhý približne 26 km a dosahuje hĺbku okolo 800 metrov, pričom jeho geologické podložie je extrémne staré – v oblasti sa nachádzajú horniny staré stovky miliónov až miliardy rokov, ktoré následne riečna erózia „vyrezávala“ do dnešnej podoby počas veľmi dlhého obdobia.

S lovcami zážitkov z BUBO si ho chodíme vychutnať z najznámejšej vyhliadky na Three Rondavels, odkiaľ sa otvára ikonický pohľad na tri masívne skalné vrchy pripomínajúce tradičné kruhové domy miestnych obyvateľov. Podľa legendy predstavujú tri manželky náčelníka Maripiho z kmeňa Bapedi, ktorý v tejto oblasti kedysi vládol. Príbehy spojené s kaňonom sa odrážajú aj v názvoch riek Blyde (radostná) a Treur (smutná), pomenovaných podľa udalostí z čias raných osadníkov, ktorí touto oblasťou prechádzali.

Od parkoviska k vyhliadke vedie krátky kamenný chodník a ak pokračujete ešte o niečo ďalej, otvorí sa výhľad na mohutný meander rieky hlboko pod vami, ktorý patrí k najfotografovanejším miestam celej oblasti.

Len niekoľko kilometrov južne sa nachádza ďalší prírodný úkaz, Bourke’s Luck Potholes, pomenovaný po zlatokopovi Tomovi Bourkovi, ktorý v 19. storočí veril, že práve tu nájde bohaté náleziská zlata. Ide o jedinečný erozný skalný útvar vytvorený vírivou vodou na sútoku riek Blyde a Treur, ktorá po tisíce rokov vyhlodávala do skaly hladké valcovité a špirálové dutiny.

Okružná trasa vedie po sústave mostov a lávok priamo nad riekou, vďaka čomu si tento prírodný fenomén môžete pozrieť zblízka z viacerých uhlov. Typické červené a oranžové sfarbenie skál je spôsobené vysokým obsahom železa v hornine, ktoré oxidáciou získava výraznú farbu a ešte viac zvýrazňuje kontrast s tyrkysovou vodou rieky. Súčasťou Panorama Route sú aj ďalšie prírodné zastávky, napríklad vodopády Berlin Falls a Lisbon Falls.

Jedným z dôvodov, prečo navštíviť Juhoafrickú republiku, je bezpochyby aj miestna kuchyňa. Krajina je rozľahlá, kultúrne mimoriadne pestrá a práve táto rozmanitosť sa výrazne odráža aj na tanieri. Európske dedičstvo, africké tradície, silné regionálne vplyvy a bohaté prírodné zdroje tu vytvorili gastronómiu, ktorá je autentická, chuťovo výrazná a zároveň prekvapivo dostupná.

Bez čoho si Juhoafričania nevedia predstaviť život, je braai – miestna verzia grilovania, ktorá je skôr spoločenským rituálom než obyčajným jedlom. Braai sa robí doma, na pláži aj v prírode a pri ohni sa stretávajú rodiny aj priatelia. Na grile tradične končí hovädzie, jahňacie, klobásy boerewors a rôzne prílohy. Nie je to len o jedle, ale aj o atmosfére a spoločnom čase.

Juhoafrická republika je zároveň steakovou veľmocou. Kvalitné hovädzie mäso, veľké porcie a výborný pomer ceny a kvality robia zo steakov jedno z hlavných gastronomických lákadiel krajiny. Steakhouse kultúra je silná najmä v Kapskom Meste, Johannesburgu a Durbane. Jedny z najlepších steakov, aké som kedy jedol, pochádzali práve odtiaľto.

Sme však v Afrike - krajine s mimoriadne pestrou faunou a práve Juhoafrická republika patrí medzi málo krajín, kde je možné legálne ochutnať mäso zo zvierat, ktoré uvidíte na safari. Okrem klasického hovädzieho tak na jedálnych lístkoch nájdete rôzne druhy antilop.

Medzi obľúbené patria väčšie kusy, ako antilopa losia – najväčšia antilopa sveta, kudu, oryx či pakôň, ale aj menšie druhy ako impala, antilopa skákavá alebo prasa bradavičnaté. Bežne sa podáva aj pštros či krokodíl, výnimočne možno naraziť na zebru alebo dokonca žirafu, hoci ide skôr o raritu. Všetko toto mäso pochádza výlučne zo súkromných fariem a regulovaných chovov a podlieha prísnym zákonom, ktoré majú zabrániť pytliactvu.

Ďalšou silnou stránkou juhoafrickej kuchyne sú morské plody. Krajina má pobrežie dlhé tisíce kilometrov a čerstvé ryby, krevety, kalamáre, mušle či ustrice sú prirodzenou súčasťou jedálnička. Najlepšie chutia v prímorských oblastiach, kde sú logicky najčerstvejšie – v Kapskom Meste, Durbane či na Záhradnej ceste. Mimoriadne dobré meno má mesto Knysna, známe najmä miestnymi ustricami, ktoré patria k absolútnej špičke.

Výraznou súčasťou gastronómie je aj indická kuchyňa, ktorej vplyv je najsilnejší v Durbane. Typické sú rôzne druhy karí, samosy či legendárny bunny chow – bochník chleba naplnený pikantným karí, ktorý vznikol ako jednoduché jedlo pre robotníkov a dnes patrí k ikonám miestnej kuchyne.

K dobrému jedlu v Južnej Afrike neodmysliteľne patrí aj víno. Vinárska tradícia tu siaha do roku 1659, keď Holanďania založili prvé vinice v oblasti Kapska.

Dnes patria juhoafrické vína medzi svetovú špičku – sú kvalitné, rozmanité a cenovo veľmi dostupné. Typickou miestnou odrodou je Pinotage, výborne sa však darí aj Cabernet Sauvignon, Shirazu, Sauvignon Blanc či Chenin Blanc. Juhoafrické vinárstva pravidelne získavajú medzinárodné ocenenia a ochutnávky vína sú prirodzenou súčasťou cestovania po krajine.

Na záver prídu vhod aj sladké bodky – tradičný malva pudding, sirupové koeksisters alebo jemný mliečny koláč so škoricou, ktoré príjemne uzatvárajú bohaté jedlá.

Stolovanie v Južnej Afrike je vo všeobecnosti neformálne, uvoľnené a často spojené s dlhými večermi. Terasy pri oceáne, reštaurácie s výhľadom, dobré víno a pomalé tempo – presne to, čo k cestovaniu patrí.

Aj my máme svoje obľúbené miesta. V Kapskom Meste radi navštevujeme Marco’s African Place, kde ochutnáte viacero druhov safari mäsa, tradičné polievky a dezerty, pričom večer dopĺňa živá africká hudba, pri ktorej si pokojne aj zatancujete.

Centrum Kapského Mesta ponúka množstvo výborných reštaurácií – od steakhouseov ako Iron Steak či Bo-Vine až po podniky zamerané na morské plody. Na V&A Waterfront stojí za zmienku legendárny Den Anker v bývalom prístavnom hangári či Belthazar, v Knysne sú jasnou voľbou ustrice v 34 Degrees South alebo Drydock Food Co a v Durbane zas kvalitné steaky v Butcher Boys uMhlanga.

Strmé skalné steny, hlboké údolia a rozľahlé vysokohorské plošiny vytvárajú jednu z najdramatickejších prírodných scenérií krajiny. Drakensberg, v preklade Dračie vrchy, sa rozprestierajú na rozhraní provincií KwaZulu-Natal a Free State a zároveň tvoria prirodzenú hranicu so samostatným kráľovstvom Lesotho.

V jazyku Zulu sú známe aj pod názvom uKhahlamba, čo výstižne znamená „bariéra oštepov“. Reliéf pohoria dotvárajú hlboké rokliny, ostré hrebeňové línie, jaskyne a skalné previsy.

Najvyšší vrchol Thabana Ntlenyana s výškou 3 482 metrov nad morom leží na území Lesotha a prirodzene dopĺňa obraz tohto mohutného horského systému. Pohorie vzniklo približne pred 180 miliónmi rokov počas intenzívnej sopečnej činnosti a masívne vrstvy čadiča spolu s dlhodobou eróziou mu dali typický stolový charakter s ostrými zrázmi a rozsiahlymi náhornými plošinami.

Veľká časť územia je od konca 90. rokov chránená ako národný park a spolu s Lesothskou vysočinou je zapísaná na zozname svetového dedičstva UNESCO.

Jedným z najikonickejších miest Dračích vrchov je Drakensberg Amphitheatre – mohutná, niekoľko kilometrov dlhá skalná stena. Práve z jej okraja padá Tugela Falls, jeden z najvyšších vodopádov sveta. Tvorí ho päť kaskád s celkovou výškou približne 948 metrov, pričom najvyšší samostatný pád dosahuje 411 metrov.

K vodopádom sa dostanete turistickou trasou, ktorá v závislosti od zvoleného variantu zaberie niekoľko hodín a ponúka neustále sa meniace výhľady na amfiteáter. Drakensberg však ponúka desiatky ďalších chodníkov rôznej náročnosti – od krátkych prechádzok k vyhliadkam až po náročnejšie horské túry. V skalných previsoch a jaskyniach sa navyše zachovali tisíce rokov staré skalné maľby pôvodných obyvateľov San, ktoré patria k najzachovalejším prejavom pravekého umenia na africkom kontinente.

Dnes už legendárnym miestom Dračích vrchov je aj Sani Pass – jeden z najznámejších horských priesmykov Afriky, obľúbený najmä medzi milovníkmi offroad jazdy. Skoro ráno vyrážame od pobrežia Indického oceánu a počas dňa prekonáme rozdiel niekoľkých tisíc výškových metrov. Najskôr smerujeme do mestečka Underberg, ktoré slúži ako hlavný východiskový bod výjazdu do hôr, kde presadáme do terénnych vozidiel.

Samotný Sani Pass je úzka, prudko stúpajúca a kľukatá horská cesta vytesaná do svahov Dračích vrchov. Na dĺžke približne 9 kilometrov prekonáva až 1 332 výškových metrov a vedie do nadmorskej výšky 2 876 metrov.

Typická prašná a miestami extrémne strmá cesta sa kľukatí ako had a bola vybudovaná pôvodne na účely obchodovania s vlnou a výmeny tovaru medzi Juhoafrickou republikou a Lesothom.

Tu jednoznačne platí, že cesta je cieľom – s pribúdajúcou výškou sa menia výhľady aj charakter krajiny a my si robíme krátke zastávky, aby sme si jazdu naplno vychutnali. Na vrchole priesmyku prekračujeme hranicu do Lesotha a v najvyššie položenej krčme Afriky si doprajeme zaslúžené pivo.

Svetové hlavné mesto veľrýb – takto býva často označované mestečko Hermanus na juhu krajiny. Najmä vďaka jedinečnej možnosti pozorovať veľryby priamo z pevniny patrí k najlepším miestam na svete na ich sledovanie.

Do zálivu Walker Bay každoročne migrujú najmä veľryby južné a vráskavce dlhoplutvé, ktoré sem priplávajú z vôd pri Antarktíde, pričom občas sa objavujú aj ďalšie druhy. Hermanus je výnimočný tým, že veľryby sa počas sezóny zdržiavajú v plytkých vodách tesne pri pobreží, ktoré sú ideálne na párenie a výchovu mláďat. To umožňuje ich pozorovanie bez lodí, priamo z útesov a pobrežných chodníkov.

Mesto je s veľrybami úzko prepojené aj kultúrne – približne v polovici septembra sa tu koná veľrybí festival, ktorý prirodzene nadväzuje na vrchol sezóny a spája ochranu oceánov s atmosférou prímorského mesta. Počas hlavného obdobia výskytu, zvyčajne od augusta do októbra, stojí na vyhliadke Gearing’s Point aj tradičný veľrybí hlásnik, ktorý pomocou drevenej trúbky a gestami upozorňuje na výskyt veľrýb v zálive.

Pre ešte intenzívnejší zážitok a zvýšenie šance na stretnutie s týmito morskými obrami je možné vyraziť na pozorovanie veľrýb aj z lode priamo na otvorený oceán. Ak sa chcete vydať za veľrybami loďou, najčastejším východiskovým bodom je mestečko Gansbaai, vzdialené približne pol hodiny jazdy autom od Hermanusu, odkiaľ lode vyrážajú priamo na otvorený oceán.

Ideálne je vyraziť na výlet skoro ráno. Po príchode do zázemia spoločnosti, ktorá plavby organizuje, vás privíta príjemné centrum prepojené s reštauráciou, kde nad hlavami visí kostra jedného z morských obrov – symbol toho, čo vás čaká.

Dostanete drobné občerstvenie a vyškolený personál vás oboznámi s priebehom výjazdu, bezpečnostnými pravidlami aj zaujímavosťami zo života veľrýb. Nasleduje rozdanie záchranných viest a presun do neďalekého prístavu, odkiaľ sa nalodíte a vyrážate na otvorený oceán.

Lode majú otvorenú palubu, ktorá je ideálna na pozorovanie veľrýb. Okrem kapitána je na palube aj morský špecialista, ktorý počas plavby rozpráva o veľrybách a ich správaní. Po nájdení veľryby loď spomalí alebo zastaví – platí pravidlo, že plavidlo sa k zvieraťu nepribližuje na menej než 50 metrov. Často sa však stáva, že veľryba sama vypláva tesne pri lodi, aj keď tá stojí na mieste. Sledujete, ako sa pomaly vynára, vydýchne oblak vody, ukáže mohutnú plutvu alebo plesne chvostom o hladinu – momenty, ktoré patria k najkrajším oceánskym zážitkom vôbec.

Ak máte radi adrenalín, v ten istý deň je možné stihnúť si uloviť ešte jeden silný zážitok – potápanie sa so žralokmi. Po obede nasleduje znova úvodný briefing, tentoraz zameraný na správanie žralokov a bezpečnosť. Okrem vesty si obliekate aj neoprén, aby ste zvládli chladnejšiu vodu Atlantiku. Loď opäť vyráža na oceán a po niekoľkých minútach kapitán zakotví na vhodnom mieste.

Do vody sa spustí ochranná klietka, do ktorej postupne vstupujú ľudia, posádka nahodí návnadu a vy v napätí sledujete, ako sa z modrej hĺbky vynára silueta žraloka. Najčastejšie sa tu stretávajú žraloky bronzové a žraloky tmavé, ktoré patria medzi dominantných predátorov týchto vôd.

Vidieť veľrybu z bezprostrednej blízkosti a o pár hodín neskôr stáť tvárou v tvár žralokovi je zážitok, ktorý ponúkne len máloktoré miesto na svete.

Pokojné prímorské letovisko, kde trávia letné dovolenky najmä domáci a ktoré je známe tým, že sa po jeho uliciach večer často prechádzajú hrochy – presne taká je Svätá Lucia. Malé mestečko leží pri rovnomennom jazere Svätá Lucia s dĺžkou približne 60 kilometrov. Jazero je ústím prepojené s Indickým oceánom a jeho hladinu ovplyvňuje príliv aj odliv, čo vytvára mimoriadne pestré a dynamické prostredie.

Ústie jazera do oceánu patrí k miestam s najvyššou koncentráciou hrochov a krokodílov v južnej Afrike – v oblasti žije viac než 800 hrochov a približne 1 200 krokodílov nílskych.

Práve preto je tu obľúbeným zážitkom plavba loďou, počas ktorej sa okrem týchto obrov dajú pozorovať aj desiatky druhov vtákov – od dravcov, ako je orliak jasnohlasý, až po rybáriky či menšie brodivé vtáctvo. Celé územie jazera, mokradí aj samotného mestečka je súčasťou iSimangaliso Wetland Park, zapísaného na zozname svetového dedičstva UNESCO.

iSimangaliso patrí medzi málo afrických parkov, kde je možné absolvovať aj nočné safari. Čakáme, kým sa vonku úplne zotmie, a vyrážame. Sotva nasadneme do auta, miestny sprievodca nás však posiela späť k hotelu – dôvod je jasný.

Hrochy sa práve prišli napiť vody priamo z hotelového bazéna. Niekoľko minút ich v tichosti sledujeme, kým sa potom pomaly presunú po hlavnej ulici pomedzi zaparkované autá späť do divočiny. Keďže máme namierené rovnakým smerom, chvíľu ich ešte nasledujeme, kým sa stratia v hustej vysokej tráve.

Vstup do parku je len kúsok od mestečka, prebehne rýchla registrácia na bráne a pokračujeme do tmy. Nočné safari je úplne iný typ zážitku než jazda počas dňa – všetko okolo vás pohlcuje tma, zvieratá sa hľadajú ťažšie, no práve preto má každé pozorovanie silnejší náboj. Sprievodca nám vysvetľuje špecifiká miestnej fauny a flóry a upozorňuje na druhy, ktoré sú aktívne najmä po zotmení.

Často sa tu objavujú malé primáty bush baby, ktoré prezradia výrazné oranžové oči odrážajúce svetlo reflektora. V noci sa pasú hrochy, do pohybu sa dávajú hyeny a pri troche šťastia možno natrafiť aj na plachého leoparda. Noc však patrí aj drobným tvorom – auto spomalí, sprievodca zasvieti na strom a o chvíľu nám do ruky prinesie sotva päťcentimetrového chameleóna. Silný moment. Zvyčajne v polovici výjazdu si spravíme krátku zastávku na teplý čaj alebo kávu, uprostred divočiny, pod tmavou oblohou plnou hviezd a za sprievodu typického spevu žiab.

Svätá Lucia však nie je len o safari. Okolie mestečka ponúka aj dlhé, divoké piesočné pláže Indického oceánu lemované pieskovými dunami, ideálne na prechádzky a oddych. Kúpanie tu však nie je odporúčané – silné morské prúdy a výskyt žralokov robia z pláží skôr miesto na vnímanie atmosféry než na plávanie. Po dni plnom zážitkov padnú vhod aj pokojné večery v meste, malé bary a reštaurácie, kde sa pri dobrom jedle a pohári vína pomaly uzatvára ďalší africký deň.

Deň strávený jednodňovým výletom z Kapského Mesta. Po dobrých raňajkách vyrážame z hotela a vydávame sa na cestu k najjužnejšiemu bodu Kapského polostrova a zároveň k najjuhozápadnejšiemu bodu Afriky. Z centra mesta sa onedlho dostávame k pobrežiu Atlantiku a do mestských štvrtí Clifton a Camps Bay – luxusných a prestížnych častí mesta. Cesta lemovaná palmami, promenáda pri pláži a oceán pred vami vytvárajú atmosféru, akoby ste sa ocitli na Miami Beach.

Prvou zastávkou je vyhliadka Maiden’s Cove, odkiaľ sa otvára výhľad na pláž a zátoku Camps Bay, nad ktorými dominuje pohorie Dvanásť apoštolov a pod ním luxusné vily roztrúsené po svahoch. Cesta pokračuje na juh popri dramatickom pobreží, kde míňame stovky bežcov a cyklistov – aktívny pohyb je tu súčasťou každodenného životného štýlu. Práve v tejto oblasti sa konajú aj známe športové podujatia ako Cape Town Cycle Tour (najväčšie cyklistické preteky na svete pre verejnosť) či Two Oceans Marathon, považovaný za jeden z najkrajších maratónov planéty.

Po krátkej jazde sa pred nami objaví rybárska štvrť Hout Bay. Nasleduje krátka zastávka s výhľadom na zátoku a špicatý vrch Sentinel, po ktorej prichádza jedna z najikonickejších pobrežných ciest sveta - Chapman’s Peak Drive.

Dokončená bola v roku 1922 a už vtedy ju považovali za inžiniersky skvost, keďže je doslova vytesaná do strmých skalných útesov nad oceánom. Meria približne 9 kilometrov, má 114 zákrut a počas jazdy ponúka úchvatné výhľady na Atlantik aj okolité útesy.

Po ceste je možné zastaviť sa aj na pštrosej farme a následne vstupujeme do Národného parku Table Mountain, ktorého súčasťou je aj Mys dobrej nádeje. Mobilný signál sa postupne stráca a krajina sa mení na otvorené pláne porastené typickým miestnym rastlinstvom – fynbosom, unikátnym vegetačným pásmom Kapska s tisíckami endemických druhov rastlín.

V parku najskôr prichádzame na miesto zvané Cape Point, odkiaľ vedie trasa k Stevensonovmu majáku z roku 1860. Pešia prechádzka k majáku trvá približne 45 minút. Pre tých, ktorí si netrúfajú na výstup, je k dispozícii krátka lanovka s názvom Flying Dutchman Funicular. Maják stojí na najvyššie položenom mieste v okolí a ponúka výhľady na oceán a skalnaté pobrežie.

Po tejto prechádzke je možné pokračovať ďalšou trasou až na samotný Mys dobrej nádeje. Cesta zaberie približne hodinu aj s fotením a väčšina je z kopca.

Keďže na našich BUBO zájazdoch Južná Afrika Total máme zabezpečeného vlastného šoféra, nemusíme sa vracať tou istou trasou späť – vozidlo nás počká na dolnom parkovisku. Asi v polovici prídete k odbočke na Diazovu pláž, pomenovanú po portugalskom moreplavcovi Bartolomeu Diazovi, ktorý ako prvý Európan oboplával tento mys. Ak sa rozhodnete zísť na pláž, musíte prekonať približne 200 schodov. Kúpanie sa tu však neodporúča pre studenú vodu Atlantiku a silné príbojové vlny, no namočiť si nohy môže byť zaujímavým zážitkom.

Asi po pol hodine prichádzame na miesto, kvôli ktorému sme sem mierili – Mys dobrej nádeje. Fotografia pri ikonickej tabuli s nápisom Cape of Good Hope je takmer povinná. Pri troche šťastia možno uvidíte aj miestnu faunu – voľne tu žijú antilopy losie, pštrosy, paviány čakma a na skalách pri vode sa často vyhrievajú uškatce juhoafrické. Dávajte však pozor na počasie, ktoré sa tu dokáže meniť doslova z minúty na minútu, a nie náhodou nieslo toto miesto pôvodný názov „Mys búrok“.

Týmto sa však deň ešte nekončí. Cestou späť na sever je prirodzenou zastávkou mestečko Simon’s Town a pláž Boulders Beach, kde žije kolónia tučniakov. Prvé páry sa tu usadili v roku 1982 a dnes má kolónia približne 3 000 jedincov. Ide o tučniaky okuliarnaté – jediné tučniaky žijúce na africkom kontinente.

Typickým znakom je ružová koža okolo oka, ktorá pomáha s termoreguláciou. Kvôli ochrane bola oblasť zaradená do národného parku a vybudované sú tu drevené vyhliadkové móla, odkiaľ máte pekný výhľad z bezprostrednej blízkosti. Okrem nich tu často natrafíte aj na damany skalné, drobné cicavce pripomínajúce morské prasiatka.

Príjemným zakončením dňa je návšteva vinárskej oblasti. Na južných svahoch Stolovej hory sa nachádza vinárstvo Groot Constantia – najstaršie vinárstvo v krajine, ktoré v roku 1685 založil holandský guvernér Simon van der Stel. Práve tu vznikli základy juhoafrickej vinárskej tradície. Po dni nabitom programom ide o ideálne miesto na spomalenie, relax a ochutnávku miestnych vín. Zaujímavosťou je párovanie vína s čokoládou, ktorá netradične, no prekvapivo dobre zvýrazňuje jednotlivé chute a arómy.

Scénická cesta na samom juhu Afriky, známa dramatickým skalnatým pobrežím, silnými vlnami a plážami, ktoré z druhej strany lemujú husté horské masívy a lesy. Začína v národnom parku Tsitsikamma, pri ústí rieky Storms River.

Práve toto miesto nemôžete vynechať. Nachádza sa tu sústava troch visutých mostov, z ktorých najdlhší – 77-metrový – vedie priamo ponad rieku tesne pri oceáne a ponúka pôsobivé výhľady na riečny kaňon, rozbúrený oceán aj strmé skalné steny.

K mostom vedie príjemná prechádzka cez pobrežný prales. Pre nadšencov turistiky je tu možnosť absolvovať aj viacdňový trek Otter Trail. Ide o najstarší a zároveň najikonickejší turistický chodník v Južnej Afrike. Trasa meria približne 45 kilometrov a je rozdelená do piatich etáp, z ktorých každá zaberie jeden deň. Vedie mimoriadne rozmanitou a neustále sa meniacou krajinou – od piesočnatých pláží, cez husté lesy a vodopády až po strmé skalnaté útesy – a právom patrí medzi najlepšie viacdňové trasy na svete.

Prechádzame aj ponad rieku Bloukrans, nad ktorou sa týči Bloukrans Bridge – najvyšší most v Afrike. Práve z neho sa skáče bungee jumping, ktorý bol donedávna najvyšším komerčným zoskokom na svete. Adrenalínoví nadšenci tu majú možnosť zažiť nezabudnuteľný moment a skočiť z výšky 216 metrov. Počas voľného pádu dosiahnete rýchlosť približne 120 km/h. Cesta pokračuje ďalej a dostávame sa do pobrežnej dedinky Nature’s Valley, kde sa prejdeme po nádhernej piesočnatej pláži. Na tomto mieste sa zároveň končí legendárny trek Otter Trail.

Ďalšou skvelou zastávkou na Záhradnej ceste je Knysna. Príjemné prímorské mestečko ležiace pri rozsiahlej lagúne, ktorá je od oceánu oddelená len úzkym vstupom medzi skalami. Práve lagúna je srdcom mesta – určuje jeho atmosféru, každodenný život aj gastronómiu.

Knysna je dlhodobo preslávená chovom ustríc, ktoré patria k najlepším v južnej Afrike, a každoročne sa tu koná aj populárny festival ustríc, spájajúci jedlo, šport a letnú prímorskú náladu. Večer sa oplatí zájsť do jednej z kvalitných reštaurácií priamo na nábreží, kde nesmie chýbať ochutnávka miestnej špeciality – čerstvých ustríc.

Pobrežná cesta s výhľadmi pokračuje ďalej na západ až do Mossel Bay. Práve tu sa nachádza múzeum Bartolomea Diaza, portugalského moreplavca, ktorý sa počas svojej výpravy ako prvý Európan dostal až na toto miesto.

V múzeu si okrem iného pozrieme vernú repliku karavely, typickej lode využívanej v období zámorských objavov. V záhradách múzea sa nachádza aj ďalšia zaujímavosť – tzv. poštový strom. Počas jednej z plavieb sa portugalskí námorníci rozhodli zanechať varovnú správu pre ďalšie lode svojich krajanov. Opísali v nej zradné vody a nepriateľov, vložili ju do starej námorníckej čižmy a zavesili na strom pri prameni, kde si posádky často dopĺňali zásoby vody. Strom sa tak stal jednou z prvých „poštových schránok“ na africkom kontinente.

Záhradná cesta sa síce oficiálne končí, no prírodné krásy rozhodne nie. Smerom ku Kapskému Mestu sa nachádza ešte jedno miesto, ktoré netreba obísť – Strelkový mys (Cape Agulhas), najjužnejší bod celej Afriky. Po kvalitnej, no často poloprázdnej ceste prichádzame na parkovisko, odkiaľ sa najskôr prejdeme k historickému majáku postavenému v polovici 19. storočia. Dodnes slúži ako najstarší funkčný maják v Juhoafrickej republike.

Po starom drevenom schodisku vystúpime na vyhliadku a vychutnáme si pohľad na nekonečný oceán. Od majáka pokračuje drevený chodník až na samotný najjužnejší cíp kontinentu. Práve tu sa pomyselne stretávajú Indický a Atlantický oceán. Na chvíľu sa zastavíme a necháme na seba pôsobiť atmosféru tohto výnimočného miesta.

Kruger National Park – jeden z najlepších parkov na safari v Afrike. Ide o najväčší a najznámejší safari park Juhoafrickej republiky. Založený bol v roku 1898, pôvodne ako rezervácia v čase, keď bola divá zver v oblasti masívne vyhubená nekontrolovaným lovom.

V roku 1926 získal štatút národného parku. Nesie meno po Paulovi Krugerovi, bývalom prezidentovi, ktorý presadzoval myšlienku ochrany prírody. Dnes zaberá plochu približne 19 500 km², je dlhý takmer 350 kilometrov a patrí medzi najrozsiahlejšie chránené územia Afriky.

Park má jednu z najlepších infraštruktúr spomedzi safari parkov na kontinente. Sieť asfaltových aj štrkových ciest umožňuje rýchle a komfortné presuny medzi jednotlivými časťami parku, čo je praktické najmä pri jeho obrovskej rozlohe. Kruger je ekologicky mimoriadne pestrý – od otvorených saván až po lesnatejšie oblasti a buš – a žije tu viac než 140 druhov cicavcov a vyše 500 druhov vtákov.

Veľkou výhodou je aj vysoká šanca pozorovať tzv. veľkú africkú päťku – leva, leoparda, slona, nosorožca a byvola. Práve kombinácia rozmanitej krajiny, kvalitnej infraštruktúry a bohatého výskytu zveri robí z Krugera jeden z najlepších safari parkov Afriky.

Safari parky často ponúkajú veľmi kvalitné, neraz až luxusné ubytovanie priamo v divočine – buď priamo v parku, alebo tesne pri jeho bránach. Už samotné bývanie je súčasťou zážitku a Kruger nie je výnimkou. Typickým ubytovaním sú tzv. lodže – chatky alebo permanentné stany zasadené do krásneho prírodného prostredia. Súčasťou areálu býva hlavná budova s recepciou, reštauráciou a barom, často s terasou s výhľadom do divočiny, a nechýba ani bazén s ležadlami. Najlepším časom na safari je skoré ráno, keď sú zvieratá najaktívnejšie a šanca vidieť ich v pohybe je najvyššia.

Presne takto to robíme aj my. Ešte pred šiestou hodinou nasadáme do terénnych safari áut a vyrážame k bráne, ktorá je len pár minút od nášho ubytovania. Po krátkej registrácii sme v parku. Safari je vždy aj o šťastí, no miestni vodiči sú výborne vyškolení, park poznajú do detailov a vedia, kde sa jednotlivé druhy zveri najčastejšie zdržiavajú – zvieratá majú svoje zvyky a tie sa často opakujú.

Vďaka veľmi dobrej infraštruktúre a prehľadnej sieti ciest ponúka Kruger aj možnosť self-drive safari, čo je v Afrike skôr výnimka než pravidlo. Výhodou je, že do parku môžete vstúpiť vlastným vozidlom a nie ste odkázaní výlučne na safari auto so sprievodcom.

Okrem najznámejšieho Krugerovho parku ponúka Juhoafrická republika aj ďalšie možnosti safari, vrátane množstva súkromných rezervácií a menších národných parkov. Výbornou alternatívou je napríklad Hluhluwe–iMfolozi Park.

V porovnaní s Krugerom je výrazne menší, no ponúka odlišný typ zážitku – terén je kopcovitejší a členitejší, krajina zelenšia, s hustejšou vegetáciou a hlbokými dolinami. Safari tu pôsobí intímnejšie a dobrodružnejšie, často s pocitom, že divočina je doslova na dosah ruky. Práve táto rozmanitosť parkov a safari štýlov robí z Juhoafrickej republiky jednu z najlepších safari destinácií na svete.

Najstaršie mesto Juhoafrickej republiky, označované aj ako materské mesto, nad ktorým sa vypína jeho dominanta – Stolová hora.

Kapské Mesto patrí medzi najkrajšie veľkomestá sveta nielen vďaka zaujímavej koloniálnej architektúre, ale najmä pre dramatické prírodné prostredie a jedinečnú polohu. Z jednej strany ho obmýva Atlantický oceán, z druhej sa dvíha masívna hora stará približne 500 miliónov rokov.

Práve to je miesto, ktoré pri návšteve Kapského Mesta jednoducho nemôžete vynechať. Na vrchol sa dá dostať lanovkou, ktorej podlaha sa počas jazdy otáča o 360 stupňov a tak ponúka výhľady na všetky svetové strany. Výjazd do nadmorskej výšky 1 067 metrov trvá približne päť minút. Pre aktívnejších návštevníkov existuje aj možnosť výstupu pešo – Stolová hora je popretkávaná stovkami turistických trás rôznej náročnosti.

Z vrcholu sa otvára panoráma centra mesta a zátoky Table Bay s prístavom, zatiaľ čo na opačnej strane uvidíte pohorie Dvanásť apoštolov, pláže a moderné mestské štvrte. Vyniknú aj okolité kopce Signal Hill a Lion’s Head.

Signal Hill získal svoje meno podľa signalizačnej funkcie, ktorú plnil v minulosti. Od roku 1806 sa tu každý deň presne na poludnie vypaľuje salva z dela. Práve odtiaľto si neskôr vychutnáme jedny z najkrajších výhľadov na Stolovú horu. Keď prejdete trochu ďalej, otvorí sa pohľad na futbalový štadión, golfové ihrisko aj moderný prístav V&A Waterfront. Signal Hill je zároveň obľúbeným miestom paraglajdistov, ktorí tu majú vyhradenú štartovaciu plochu.

Pod kopcom Signal Hill sa nachádza štvrť Bo-Kaap, v preklade „Horný mys“, pomenovaná podľa svojej vyvýšenej polohy. Ide o jedno z najfotografovanejších miest v meste – typické domčeky stojace vedľa seba, každý v inej farbe. Zároveň je to významná historická lokalita, keďže v minulosti slúžila ako oblasť, kde boli ubytovaní otroci privezení z Ázie holandskou Východoindickou spoločnosťou. Štvrť je považovaná za jednu z prvých obytných častí Juhoafrickej republiky.

Prehliadka historického centra pokračuje po Wale Street až ku Katedrále svätého Juraja, kde pôsobil aj Desmond Tutu, prvý černošský arcibiskup Juhoafrickej republiky a laureát Nobelovej ceny za mier.

V blízkosti stojí aj osadený kus Berlínskeho múru, ktorý dostal Nelson Mandela ako symbolický dar z Nemecka. Za katedrálou sa rozprestiera Company’s Garden – dnes mestský park s botanickou záhradou a zároveň najstaršia záhrada v krajine, založená v roku 1652 na pestovanie ovocia a zeleniny pre zásobovanie lodí. Nájdete tu aj najstarší pestovaný strom v Južnej Afrike, hrušku starú približne 370 rokov, množstvo vtákov a pri troche šťastia aj výnimočne biele veveričky s červenými očami.

Neďaleko stojí Tuynhuys, koloniálna budova, ktorá dnes slúži ako sídlo prezidenta Juhoafrickej republiky v Kapskom Meste. Hneď vedľa sa nachádza aj budova parlamentu, keďže Kapské mesto je legislatívnym hlavným mestom krajiny. Popri Múzeu otrokárstva sa uličkami lemovanými koloniálnymi budovami dostanete až k radnici – jednej z najkrajších historických stavieb v meste z roku 1905, postavenej počas britskej nadvlády. Pred radnicou stojí socha Nelsona Mandelu v životnej veľkosti; práve z balkóna tejto budovy sa po 27 rokoch väzenia prvýkrát prihovoril verejnosti.

Podvečer je ideálny čas na návštevu ulice Long Street v centre mesta. Ulica je plná obchodov, reštaurácií a barov a kochať sa môžete aj budovami vo viktoriánskom a edwardiánskom štýle. Alternatívou je návšteva V&A Waterfront – najmodernejšej časti mesta, vybudovanej koncom 80. rokov na mieste pôvodného prístavu. Dnes ide o živú oddychovú, zábavnú a nákupnú zónu so stále funkčným menším prístavom, obchodným centrom, ruským kolesom, akváriom, hotelmi a množstvom reštaurácií.

Ak si chcete pozrieť Kapské Mesto z inej perspektívy, dá sa odtiaľto objednať vyhliadkový let helikoptérou. Zaujímavým zážitkom je aj návšteva múzea a výroby diamantov, kde po prehliadke s odborným výkladom prejdete do predajne a môžete si odniesť luxusný suvenír ako spomienku na Južnú Afriku.