TOP 15 prekvapivých faktov o Galapágoch

Galapágy sú súostrovím. Tvorí ich niekoľko desiatok ostrovov a malých ostrovčekov. Obývané sú ostrovy Santa Cruz, Isabela, San Cristobal a Floreana. Žije na nich dokopy 26 424 obyvateľov (údaj platný k januáru 2024). To tvorí iba 3% územia. Ostatných 97% je chránených ako národný park.

Niektoré zdroje uvádzajú ako obývaný ostrov aj ostrov Baltra, kde sa nachádza letisko. Niektoré ostrovy sú pusté a nenájdete na nich absolútne nič. Niektoré sú bohaté na vegetáciu a stali sa útočiskom pre živočíchov, aké inde na planéte nenájdete.

A aké veľké sú teda Galapágy? Ak to budete hľadať na internete, tak zistíte, že tieto údaje sa líšia. Nie je úplne ľahké určiť to úplne presne. Niektoré ostrovčeky zanikajú, iné sa vynárajú spod morskej hladiny. Zároveň sú výpočty na webe z odlišných rokov.

Aby sme mali aspoň približnú predstavu, tak všetky ostrovy by dokopy pokryli plochu 8 000 km², čo je asi polovica nášho východného Slovenska. Morská rezervácia Galapágy pokrýva oblasť 133 000 km², čo je oblasť veľká približne ako Slovensko a Rakúsko dokopy.

Galapágy sú skutočne prvým národným parkom štátu Ekvádor, pod ktorý spadajú. Národným parkom sa stali roku 1959 a chránia ostrovy, ale aj morské oblasti v jeho okolí. O rozšírenie chránenej oblasti sa postarali aj expedičný tím National Geographic v roku 2016.

Zároveň je to aj prvá prírodná pamiatka zapísaná do zoznamu UNESCO. Po prílete na Galapágoch sa na pasovej kontrole platí vstupné, ktoré sa v roku 2024 zvýšilo zo 100 USD na 200 USD.

Galapágy sa nachádzajú vo vulkanickej oblasti. Všetky ostrovy tvoriace súostrovie Galapágy sú sopečného pôvodu. A 13 sopiek je stále aktívnych. Sopečné erupcie sú pomerné časté aj v dnešnej dobe.

Napríklad na ostrove Isabela došlo k erupcií roku 2015. Vedci sa v tom čase obávali, ako to ovplyvní život zvierat v okolí. Našťastie, láva stekala na opačnú stranu ostrova, a tak neohrozila ani život výnimočných ružových leguánov, ktoré žijú iba na tomto mieste.

V marci 2024 vybuchla sopka Cumbre na ostrove Fernandina. Tento ostrov je neobývaný a ďaleko od miest, kam my v BUBO chodíme. Navyše, tieto výbuchy nepredstavovali pre ľudí nebezpečenstvo.

Najvyšší vrch Galapágov sa nazýva Wolf. Je to, samozrejme, sopka a jej nadmorská výška je 1 707 metrov nad morom, čiže je na tom výškovo podobne ako napríklad u nás najvyšší vrch Malej Fatry - Veľký Kriváň (1 709 m n.m.).

Nachádza sa konkrétne na ostrove Isabela presne na rovníku. Meno dostala po nemeckom vedcovi Theodorovi Wolfovi, ktorý skúmal Galapágy v 19. storočí.

Vedeli ste, že Galapágy sa zároveň posúvajú? Bolo zistené, že vďaka tektonickej doske, na ktorej ležia (Nazca), sa posúvajú smerom k juhoamerickému kontinentu priemerne 5 cm za rok. Galapágy teda nevznikli odtrhnutím sa od tohto kontinentu.

Zaujímavé teda je, že Galapágy sa tým pádom v súčasnosti stále nejakým spôsobom formujú. Vedci však predpokladajú, že o zopár tisíc rokov Galapágy pravdepodobne úplne zaniknú, potopia sa.

Vulkanická aktivita na Galapágoch pokračuje aj v našom storočí. Nové ostrovčeky sa môžu vďaka tejto aktivite vynoriť spod morskej hladiny. Zároveň platí, že najstaršie ostrovy sa môžu opäť potopiť. Tento proces však bude trvať niekoľko tisícročí.

Najskôr by sa mala potopiť práve Española, ktorá sa vzďaľuje a zmršťuje, až sa očakáva, že sa úplne stratí pod morskou hladinou. Nežijú na nej už takmer žiadne živočíchy okrem jedného. Je to jediné miesto na Galapágoch, kde hniezdia albatrosy.

BUBO vás vie doviesť až na ostrov South Plazas, ktorý je najstarší (4,2 miliónov rokov). K najstarším patrí aj San Cristóbal (4 miliónov rokov) a Española (3,2 miliónov rokov). K najmladším patrí Fernandina a Isabela (menej ako milión rokov).

BUBO ročne vypraví na Galapágy niekoľko desiatok klientov. Cestujeme na ostrov Santa Cruz, kde spoznáme gigantické korytnačky, morské leguány, pozrieme si lávový tunel ako aj zelené krátery sopiek a ostane čas aj na výlet na jachte, na jeden z mnohých ostrovčekov.

V roku 1535 bola jedna španielská loď na ceste z Panamy do Peru a vďaka nepriazni počasia bola zanesená až na Galapágy. Práve títo námorníci sa považujú za prvých, ktorí súostrovie uvideli. Dňa 10.3.1535 o tom zanechali prvú písomnú zmienku.

Pusté, nehostinné, nezaujímavé. Takto opísali Galapágy, keď ich prvýkrát uvideli. Neatraktívny povrch, na ktorom láva zanechala mnoho “jaziev”, čakal na docenenie mnoho ďalších rokov.

V 17. storočí tu atraktívny ukryt “ďaleko od všetkého” našli aj piráti. Španielsko v roku 1832 podstúpilo ostrovy Ekvádoru. Až o ďalších sto rokov boli Ekvádorčania motivovaní presťahovať sa na Galapágy, kde ich lákala vidina rybolovu a rozvoja turizmu.

Galapágy sa nachádzajú 1 000 km západne od Ekvádora.

Galapágy sa nazývajú aj „Korytnačie ostrovy“, a to vďaka korytnačkám, ktoré tu stále žijú. Verili by ste, že dokážu byť bez jedla a vody približne rok? Majú pomalý metabolizmus, zásoby vody, takmer nič nerobia, vedia prespať aj 16 hodín denne.

Žiaľ, táto unikátna adaptácia pripravila mnohé o život. Za čias pirátov, keď Galapágy neboli ešte chránené ako národný park, boli odnášane na palubu lodí, aby poskytli potravu pre posádku.

Na ostrove Santa Cruz je centrum na ochranu korytnačiek, do ktorého chodíme aj my v BUBO. Vedecký tím sa tu snaží stabilizovať ich populáciu, starajú sa o vyliahnuté korytnačky a potom ich vypúšťajú do voľnej prírody. Najdlhšie žijúca korytnačka mala pravdepodobne až 150 rokov.

Samotný názov Galapagos pochádza zo starého slovíčka galapago, čo bol v ibérskom jazyku výraz pre sedlo. Práve tieto korytnačky majú obrovský pancier, ktorý toto sedlo ľuďom pripomína. Mnohí sa pokúšali na korytnačku nasadnúť ako na koňa. Dnes to však určite nerobte.

Tučniakov si väčšina ľudí spája s Antarktídou, juhom Južnej Ameriky alebo Afriky, ale vedeli ste, že tučniaci sa dostali až k rovníku? Práve tu na Galapágoch je zaznamenaný ich najsevernejší výskyt od Antarktídy.

Dokonalo sa prispôsobili tomuto prostrediu. V podstate je to jediné miesto na Zemi, kde sú tučniaci aj na severnej pologuli. Vyskytujú sa napríklad na brehoch ostrovoch Fernandina, Santiago, Bartolomé, Santa Cruz, Floreana a Isabela. Ide o druh s názvom tučniak galapágsky. Dorastá do výšky 50 cm a váži približne 4 kg.

Spomíname ho aj v blogu Tučniaky - zaujímavosti.

Leguán morský je neuveriteľne zaujímavý. Vyzerá, ako keby pochádzal úplne z inej doby. Vie plávať. Pomáha mu pritom chvost, ktorý sa mu vyvinul do podoby plutvy a zároveň vie aj liezť po stuhnutej láve (ma ostré pazúry).

Živí sa morskými riasami. Aby sa nakŕmil, musí sa vedieť potopiť. To robia len väčšie jedince, ktoré sa neboja skočiť do studenej vody. Menšie jedince počkajú na odliv a pasú sa na pevnine.

My v BUBO chodíme do Tortuga Bay na ostrove Santa Cruz, kde ich pozorujeme v malej zátoke. Leguány morské sa doobeda vyhrievajú na slnku, aby zvýšili svoju teplotu. Potom sa môže ísť nakŕmiť do studeného mora.

Nahodíte si plavky a skočíte k ním do vody? Rozhodne tento zážitok odporúčame. Kto sa bojí, môže ich pozorovať pri brehu. Plavky si však rozhodne vezmite. Za malým mangrovníkovým lesom v Tortuga Bay je krásna pláž s bielym pieskom, ktorá priam láka na kúpanie sa.

To je opäť niečo unikátne. Zvieratá tu chodia návštevníci pozorovať iba pasívne. Udržuje sa vzdialenosť aspoň dva metre a je zakázané sa ich dotýkať. Toto totiž živočíchy naučilo nebáť sa ľudí.

Každopádne, ak uvidíte korytnačky, že sťahujú hlavu do panciera, vzdiaľte sa od nich. Vtedy im vaša pozornosť nie je príjemná. Neutečú však preč.

Ako sa sem všetky tieto zaujímavé zvieratá dostali? Teoreticky ich tu mohli priviesť morské prúdy (uškatce, morské korytnačky či tučniaci, vedia plávať). Mnoho druhov vtákov muselo priletieť.

Niektoré živočíchy napr. leguány suchozemské pravdepodobne mohli priplávať aj na plávajúcich pňoch stromov z Južnej Ameriky alebo na plávajúcej vegetácii (nazhromaždené morské riasy a pod.), alebo vďaka držaniu sa na odpadkoch, ktoré plávali v oceáne.

Niektoré tu mohli byť zavlečené ľuďmi. Akonáhle sa dostali na Galapágy, začali sa adaptovať na život pri mori. Vegetácia na pobreží (mangrovníky, či rôzne kríky) tu taktiež nie je náhodou.

Zistilo sa, že semená týchto pobrežných rastlín, resp. krovín/stromov je odolná voči soli, čiže pravdepodobne tieto semená tiež priplávali. Dnes ich môžu napr. vtáky vďaka trusu prenášať na iné ostrovy naokolo.

Galapágy sú na rovníku a klíma je takmer stále rovnaká celý rok. Delí sa na obdobie sucha (od júna do novembra) a obdobie daždov (od decembra do mája). V období dažďov je horúco a vlhko. Prší však len asi jednu hodinu denne. V období dažďov je zároveň o niečo teplejšie, more je cititeľne teplé a ideálnejšie na šnorchlovanie.

Na druhej strane, v období sucha je vietor silnejší a vďaka nemu sa do oceánu v okolí ostrovov vracia oveľa viac života. V období dažďov tu býva okolo 32 stupňov a v období sucha okolo 23 stupňov. BUBO odporúča návštevu Galapág preto hocikedy počas roka. O nič sa neukrátite. Denné svetlo máte po celý rok vždy 12 hodín - kvôli polohe na rovníku.

Ročne túto destináciu v minulosti navštívilo okolo 200 000 turistov. V roku 2023 to bolo už približne 270 000. Až 30 % z nich prichádza v rámci expedičnej plavby. Ak by sa vám to zdalo veľa, tak pridávame údaj na porovnanie - parížsky Disneyland navštívi denne 50 000 ľudí.

Na Galapágy sa dostanete letecky z Ekvádora, z hlavného mesta Quito alebo z Guayaquilu. Lietajú tu lokálne letecké spoločnosti Latam alebo Avianca niekoľkokrát denne.

Pre komplikovaný proces odbavenia letu na Galapágy (kontrola a zapečatenie veľkej batožiny, vystátie rady na vstupnú kartu Inkala a klasický check-in, bezpečnostná kontrola) odporúčame prísť na letisko s minimálne štvorhodinovým predstihom.

Pritom, ak cestujete na zájazd, tak na každých 16 ľudí pripadá počas výletov jeden lokálny špecializovaný sprievodca s certifikátom. Ak je vás viac, skupina sa rozdeľuje medzi dvoch, z čoho opäť ťaží iba návštevník. Servis je personalizovaný a nemáte pocit tlačenice. Sprievodcovia hovoria po španielsky, no hovoria aj výborne po anglicky.

Charles Darwin ako lodný botanik nastúpil na loď HMS Beagle, ktorá sa vydala na päťročnú expedíciu. Mali zmapovať pobrežie Južnej Ameriky. V septembri 1835 sa loď dostala do Pacifiku a na Galapágy, kde strávili 5 týždňov.

Vylodili sa na piatich ostrovoch. San Cristóbal, potom Floreana, Isabela a na ostrovoch Santiago. Pri návšteve mal Darwin iba 26 rokov! O 24 rokov neskôr vydal knihu “O pôvode druhov” a presvedčenie, že neprežijú iba tí najsilnejší, ale tí, ktorí sa dokážu prispôsobiť.

Po Darwinovej návšteve sa Galapágy stali čoskoro svetoznáme a považujú sa za najúžasnejší objav vo vedeckej histórii.