Unikátny hrad - Castel del Monte

Castel del Monte je jedným z najoriginálnejších a najtajomnejších stavebných diel stredoveku, ktoré v priebehu storočí fascinovalo a inšpirovalo nespočetné množstvo umelcov. Veď bolo o ňom napísaných 500 kníh! Opis knižnice - labyrintu vo veži, napríklad, nájdete v slávnej knihe Meno ruže od Umberta Eca a jednoznačne ide práve o Castel del Monte. „Stál som na opustenom nádvorí hradu za súmraku, nervy napnuté, srdce búšiace, uši naklopené a prial som si, aby steny mohli rozprávať.“

Podobne som sa cítil na nádvorí hradu aj ja. Architekt, ktorý tento apulský poklad v dobe temného stredoveku navrhol, nie je známy, no podľa legendy to urobil sám Fridrich II. (1194-1250), známy u nás tým, že v peknom roku 1212 vydal Zlatú bulu sicilskú.  

Štýl budovy je románsky, ale zároveň ide o prvú gotickú (ranogotickú) stavbu Apúlie. Castel del Monte, je vskutku neuveriteľný, tichý ako sarkofág a zvláštny, ako keby tu ďaleko za humnami pristálo UFO. Hrad sa nachádza na juhu talianskej čižmy v regióne Apúlia uprostred ničoho, vzdialený od veľkých miest, prístupný po úzkych točitých dedinských cestičkách.

Uchováva svoje tajomstvá a žiari ako koruna svojho staviteľa cisára Svätej rímskej ríše Fridricha II. Rovnako ako Angličan Richard Levie srdce a svätý Ľudovít IX. z Francúzska, aj Fridrich bol jedným z velikánov európskeho stredoveku, bol však oveľa vzdelanejší a pokrokovejší než jeho súčasníci, zároveň značne kontroverzný. Kultivovaný a brutálny, despotický a osvietený. Kresťanský križiak, ktorý bol pápežom exkomunikovaný. Milovník islamskej vzdelanosti, prírodných vied a kvalitných zákonov, ktoré budú platiť pre každého rovnako. Fridricha už vtedy a po ďalších 800 rokov nazývali Stupor mundi (div sveta) a iní Antikrist. Musím povedať, že je mi sympatický.

Sme na juhu Talianska a spôsob, akým tu prevádzkujú turizmus, mi pripomína Slovensko. Už za vstup na parkovisko vyberie nevrlý chlapík poplatok tri eurá. Namiesto pozdravu. Nie je kde zaparkovať, parkovisko je do posledného miestečka plné, ale chlapík s apúlskym dialektom opakovane vysvetľuje autu predo mnou, kde sedia dvaja Francúzi a snažia sa argumentovať, že musia zaplatiť a zaplatiť. Voľno je za rohom, gestikuluje tak, že to vidím aj ja. To je inak aj pravda, aj keď zabočiť tam, do uzučkej uličky, chce šoféra s 20-ročnou praxou. Po ceste sem boli opakovane značky „pozor, sneh“ a tabule s nápisom, že keď je na ceste sneh, máte spomaliť. To na juhu Talianska prekvapí, ale vraj tu v horách naozaj sneží. Dnes nesneží, ale strašne fúka, sme na najvyššom kopci, odkiaľ vidieť až niekde k Neapolskému zálivu a na druhú stranu na polostrov Gargano (ostroha Talianska). Obloha je zatiahnutá a scéna je sťaby pripravená pre tragédiu alebo na čiernu mágiu. Po oblohe sa preháňajú ťažké búrkové oblaky a z tmavého hororového pozadia trčí belostný  hrad. Je to fascinujúce.

Z diaľky bol hrad maličký, ale keď som pri ňom pôsobí omnoho mohutnejšie. V tom vetre je zima a tak vbehneme do hradu cez masívnu bránu. Keď sa v pokladni pýtam na knižného sprievodcu či brožúrku po anglicky, či francúzsky, alebo nemecky, tak sa kúpiť nedá. V hrade sú (veľmi nepekne) nainštalované informácie o hrade a Fridrichovi Apulskom, ale opäť 90% je v taliančine. Potom prichádza ako spasenie dievča Mária: „Servis sprievodcu nie je v cene lístka,“ vysvetľuje jasne v prvej vete a tak sa rýchlo dohodneme na cene 60 eur za hodinu a zoberieme si Máriu spoločne s dvoma Francúzmi.

Áno, pred touto návštevou som si čítal všetko, čo som mohol, dokonca aj úvod Mena Ruže od Umberta Eca, suché popisky publikované UNESCO, ktoré od roku 1996 vzalo hrad pod svoje krídla. Dokonca som načrel aj do konšpiračných dielok novodobých astrológov a numerológov, pre ktorých je Castel del Monte mysterióznou hádankou, v ktorej vidia to, čo podľa mňa nevidel ani samotný architekt. Čítal som podrobné popisy, ako v hrade straší. Každopádne, bez sprievodcu na nových miestach vidíte polovicu a pochopíte tretinu. Teda, ak máte dobrého sprievodcu, čo teda Mária práve nie je. Býva v neďalekej dedinke a vzťah k hradu má taký, že jej otec s kamarátmi sem za mladi chodili piecť chleba. Hrad bol vtedy opustený, ale ostali tu dva obrovské krby a také v dedine neboli. Ak chodíme na miesta opakovane, vždy si postupne nájdeme najlepšieho lokálneho guidea, no tu som teraz po prvý raz. Už som si hrad vcelku dôkladne prešiel sám, mám dojem... a som nadšený. No Mária ma povodí po miestach, ktoré som si nevšimol. Ukáže detaily, ktoré v tomto minimalistickom diele o to viac vyniknú, ak si ich teda všimnete. Najprv sa mi zdá, že hrad to sú iba hrubočízne múry a vo vnútri je dutý, teda je tu jedno oktagonálne nádvorie. No ukázalo sa, že to nie je pravda a v hrade sa nachádza aj 16 izieb (8 + 8).

Kroky sa tu vo vnútri ozývajú na studenom kameni, hučí to tu, ako keby tu vládol vietor, a nebyť mohutnej konštrukcie uveril by som, že hrad odfúkne. Stredoveký cisár tu poľoval so sokolmi a gepardmi, radil sa s astrológmi a spal na orientálnom hodvábe, ktorý sa dovážal po Hodvábnej ceste a bol v tej dobe extrémnym luxusom.

Hrad začali stavať v roku 1240, ale nie je s určitosťou známe, kedy bol dokončený, možno v roku 1250. Bolo to v čase, keď Európu napadlo obrovské mongolské vojsko pod vedením Batu Chána a Fridrich ako ochranu pred Saracénmi a Mongolmi v tej dobe postavil mnoho hradov. Castel del Monte je však výnimočný a čnie nad ostatnými. Prvýkrát sa nazýval Castel di Santa Maria del Monte podľa benediktínskeho kláštora, ktorý tu stál predtým.

Mária nám hovorí, že existuje veľa teórií o funkcii hradu: vojenská pevnosť, astronomické observatórium, hamam, miesto pre okultné obrady, ale najrozšírenejšia hovorí, že to bol lovecký zámoček, odkiaľ mohol Fridrich II. jazdiť do rozsiahlych lesov, ktoré hrad obklopovali a loviť so svojimi sokolmi a jastrabmi, čo bola Fridrichova obľúbená zábava. Cisár sa usiloval o upevnenie svojej ríše, ktorá zahŕňala dnešné Nemecko, Holandsko, Rakúsko, Poľsko, časti Francúzska a Talianska, Maltu, Cyprus, Izrael a Libanon.

Aby Fridrich dohliadal na svoje rozsiahle panstvo, často cestoval a bral so sebou svoje korunovačné klenoty, slony, ťavy, loviace vtáky, bodyguardov, celú knižnicu, básnikov, ktorí vytvorili z jeho ciest sonety, a matematikov, ktorí západnej civilizácii doniesli z ďalekých ciest arabské číslice. Fridrich veril, že aj najvyblednutejší atrament je silnejší ako najsilnejšia pamäť a preto podporoval písanie kníh. A v roku 1224 založil v Neapole prvú štátnu univerzitu Európy.

Mária sa nás snaží presvedčiť, aké krásne sochy tu kedysi boli – z kvalitného mramoru... Teraz je hrad holou stavbou a sochy za tých osemsto rokov rozkradli.

Počas vlády rodu Anjouovcov slúžil hrad ako väzenie a boli tu v okovách desaťročia väznení aj traja Fridrichovi vnuci. Neskôr sa tu raz za čas konala aristokratická svadba. Počas aragónskeho obdobia okolo roku 1655 bol hrad útočiskom mnohých šľachtických rodín utekajúcich na toto opustené miesto, do karantény, pred epidémiami čierneho moru. Od roku 1700 až do roku 1876, kedy hrad pripadol talianskemu štátu, poskytoval útočisko politickým utečencom, pastierom a banditom a v tom období bola zničená aj väčšina mramorových diel. Až v roku 1928 začal taliansky štát vážne a rozsiahle reštaurátorské práce. Od roku 1996 je hrad Castel del Monte zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Keďže účel budovy je neistý a keďže všetky jej dekorácie už dávno zmizli, je dosť riskantné diskutovať o funkcii jednotlivých miestností trapezoidného, rôznobežníkoveho tvaru. Celkový pôdorys je však osemuholníkový s osemhrannou vežou v každom rohu – teda osem veží na rohoch vnútorného osemhranného nádvoria. Na každom poschodí je osem miestností. Poviem vám, je to fascinujúce, ten hrad by dnes navrhol najmodernejší japonský architekt ako vrchol minimalizmu. V niečom súhlasím s rozvášnenou Máriou, hrad je dokonalý. Po 44 schodoch stúpame na prvé poschodie, po 44 schodoch schádzame na druhej strane dole. Súčet je opäť 88. Fridrich bol číslom 8 evidentne posadnutý. Veď ležatá osmička reprezentuje v matematike nekonečno, stupnica sa skladá z ôsmich tónov (C, D, E, F, G, A, H, C), Mária tvrdí, že osmička je anjelským číslom a reprezentuje stabilitu, dokonalosť, vnútornú vyrovnanosť a znovuzrodenie. A to Fridrich nemohol tušiť, že osmička je šťastným číslom pre Číňanov.

Mária tvrdí, že ak sa vydáte z jednotlivých veží priamo na juh či východ, prídete k pyramídam, Šalamúnovemu chrámu, navštívite kráľovstvo kráľovnej zo Sáby, doputujete k Svätému grálu a pod. Castel del Monte svojim oktagonálnym tvarom pripomína tradičný tvar svätého Jeruzalema a určite Skalný dom postavený na vrchu Moria – Chrámovej hore, kde mal Abrahám obetovať svojho syna a ktorý Fridrich videl v roku 1229 osobne.

Hrad je vysoký 25 metrov a má aj druhé poschodie, ktoré práve rekonštruujú a tak som sa tam nedostal. Sem-tam ešte možno vidieť nejaké solitérne sochy na miestach, odkiaľ sa ich zrejme nepodarilo odbiť. Mne sa veľmi páčia mramorové lavičky, ktoré sa tiahnu po obvode izieb. Sú nenápadné, ale zároveň sa na ne vie usadiť až stovka ľudí. Tiež je pre mňa prekvapujúce, že poschodie nie je spojené dokola, ale jednotlivé predely tvoria skutočne labyrint. Keďže všetko v hrade je symetrické, viete sa riadiť iba drobnými detailmi. Domáci pán ich poznal, ale cudzinec musel byť vskutku zmätený. 

Druhá vec, ktorá ma medzi týmito ohromnými holými múrmi prekvapila, boli splachovacie záchody. Bolo tu miesto na mydlo a je teda jasné, že ľudia dodržiavali hygienu a nepotrebovali k tomu nariadenia. 

Castel del Monte je stavba, ktorá by sa dnes považovala za ekologickú, postavená z prírodných materiálov a extenzívne zbierajúca dažďovú vodu.

Cisár Fridrich Apúliu miloval, trávil tu najviac času a aj keď je hrad od ruky, je strategicky postavený medzi Jadranským, Iónskym a Tyrhenským morom a vedel kontrolovať obchod a bezpečnosť obrovskej oblasti. Dnes je hrad ďaleko od civilizácie, ďaleko od preslávených pláží, pre ktoré sa na juh Talianska chodí, a prísť sem stojí každého milovníka histórie určitú námahu. Táto oblasť juhu Talianska má dlhodobo zlé meno, je známa krádežami aut, divokými jazdcami režúcimi zákruty, mnohí sa sem jednoducho boja ísť. No podľa mňa pre skúsenejšieho cestovateľa toto nemôže byť problém, veď letisko položené severne od Bari je dnes ľahko dostupné.

Ak sa chcete o Fridrichovi II. dozvedieť viac, musíte zavítať aj do starého centra mesta Bari. V 9. storočí to bol arabský emirát, ktorý potom ovládala Byzancia až do príchodu klanu Hauteville, pôvodom zo severozápadného Francúzska, z polostrova Cotentin kúsok od mesta Saint Malo v Normandii. Táto odvážna vikingská rodina začiatkom 11. storočia dobyla juh Talianska včítane Sicílie. Toto málokto vie, ale to je aj jeden z dôvodov, prečo je juh Talianska úplný iný než sever. Tieto dve oblasti nemali stáročia spoločné prakticky nič, boli to dve absolútne iné krajiny s inými vládcami. Hautevilleovci bojovali na celom ostrove Sicília a na juhotalianskej pevnine, v roku 1071 dobyli Bari a pomohli založiť Kráľovstvo dvoch Sicílií. Fridrich II. (1194-1250) bol členom dynastie Hohenstaufen. Jeho starý otec Fridrich I. Barbarossa a jeho otec Henrich VI. boli cisármi Svätej ríše rímskej. Fridrich II prerobil hrad v Bari, ktorý postavil norman Roger. Keď viac cestujete, veci vám do seba začnú zapadať. Bari so svojím špinavým prístavom nie je najkrajšie, ale staré Bari so spletitými uličkami je akoby arabským mestom a veľmi romantickým mestečkom.

Aj po 800 rokoch v starom Bari ulice, námestia, tratórie, pizzerie, dokonca práčovne nesú meno Fridricha. Impresívnu pevnosť v centre Bari postavil taktiež Fridrich. 

Fridrich získal Jeruzalem späť do rúk kresťanov, no pápež Gregor IX. ho neznášal a volal ho milovník Mohameda. Fridrich bol kráľom sicílskym, pruským cisárom a od roku 1215 aj cisárom rímskym. No s pápežským štátom mal problémy neustále. 

Písali o ňom, že mal začervenenú pleť, bol plešatý a krátkozraký a keby bol otrokom, nestál by viac než dvesto dirhamov. Fridrich bol zároveň veľkým milovníkom žien a to dokazuje aj množstvo ľavobočkov, ktoré po sebe zanechal. Každopádne bol veľmi vzdelaný, scestovaný a rozhľadený.

V roku 1268 na námestí Piazza Mercato v Neapole popravili Konradina, posledného hohenštaufenského uchádzača o trón Neapolského kráľovstva, a rod, z ktorého Fridrich pochádzal, tým zaniká. Castel del Monte sa stal väzením vo vlastníctve Karola I. z Anjou. Taliansky štát zničenú budovu kúpil v roku 1876 za smiešnych 25 000 lír. Do dnešných dní ju (od roku 1996 pod patronátom UNESCO) reštauruje do pôvodnej krásy. 

Castel del Monte nemusí byť u nás dnes známy, ale ide o absolútny unikát. Zrejme neexistuje hrad, o ktorom sa popísalo 500 vedeckých, šarlatánskych či astrologických kníh. Jednou z posledných je napríklad Astronomia e geometria nell’architettura di Castel del Monte publikovaná v Bari v roku 1991. Autor Aldo Tavolaro v nej hovorí o tieňoch, aké premyslená architektúra vrhá počas jednotlivých konštelácii zverokruhu. 

Mária zrejme vidí, že nie som vhodná cieľová skupina na takéto ezoterické zistenia, a preto dodáva: „Frederick bol múdry a vzdelaný panovník, ktorý nechcel, aby bol jeho poddaný ľud riadený absurdnými pápežskými zákonmi. On chcel výkonné právo a jeho vymožiteľnosť, budoval funkčnú spoločnosť. Právnici zákony a snahu Fridricha obdivujú aj dnes… V Castel del Monte sa pravidelne stretávali templári a praktizovali sa tu ich iniciačné rituály. Fridrich chcel zjednotiť všetky monoteistické náboženstvá (judaizmus, kresťanstvo, islam) v jedno.“

V labyrinte Castel del Monte chcel vyjadriť svoju vieru v jasný systém, v jasnú logiku. „Tento hrad prestavuje labyrint rozumu a slobody,“ hovorí Mária a podľa toho, že sa usmievam, vidí, že trafila, a ja zasa, že je dobrou sprievodkyňou, ktorá odhadla svojho klienta. Som nadšený z jednoduchosti a dokonalosti Castel del Monte, z najfascinujúcejšieho hradu, aký som kedy videl. Ani nemôže byť rozdielnejší od Tadž Mahalu, ktorý je zdobený šperkami vkladanými do bieleho mramoru. V Castel del Monte neostalo už z danej doby skoro nič. Iba šedé stĺpy mramoru, ktoré keby lupiči ukradli, tak sa celý hrad na nich zrúti. Preto tu ostali. Ten istý kameň vraj nájdete aj v rímskych kúpeľoch (thermae). Šedý s červenými žilami je skutočne prekrásny. 

V tom maximálnom minimalizme objavujem naozaj máličko luxusných prvkov, ktorých je Tadž Mahal plný. No v niečom sa mi obe stavby podobajú. Tadž Mahal je nádherný, lebo nemal funkciu na bývanie, je to hrobka. Preto je taký symetrický a architekt sa mohol venovať iba jednej veci a to kráse. Castel del Monte, zdá sa mi, tiež priveľmi nehľadel na funkčnosť, nemá okolo seba priekopy stredovekých hradov, ani obranné múry. Naopak, stojí hrdo na najvyššom bode ostentatívne ukazujúc svoju silu a krásu. Z každej strany vyzerá rovnako a nedá sa mu nič vytknúť - je symetrický, je dokonalý. Vyzerá ako koruna na hlave múdreho a silného kráľa. 

Treba však vedieť, že len čítanie o hradnej spravodlivosti, o labyrinte slobody neprináša plný zážitok. Castel del Monte musíte navštíviť, aby ste ho plne ocenili. Tak ako jediný rozhovor s múdrym človekom stojí za mesačné štúdium kníh, tak aj návšteva tohoto hradu vám otvorí nové dimenzie poznania. Tá jednoduchá budova je taká zvláštna, dráždivá, znepokojujúca, 

Taká ako jej záhadný tvorca, scestovaný, vzdelaný, úspešný bojovník a štátnik, ktorý sa nesklonil pred nikým na celom svete. Spoločne kladú otázky a odpoveď si musíte nájsť sami. Fridrich podporoval slobodu a bol by na vaše rozhodnutia mimo stredný prúd hrdý. Pokúste sa sami v sebe vylúštiť hádanku, ktorou Castel del Monte rozhodne je!

Kým sem prídete, začítajte sa do mýtov vytvorených okolo tohto hradu a jeho staviteľa. Otvorte si skvelé husté červené Castel del Monte a snívajte. Raz sem rozhodne prísť musíte!

Tenuta Tannoja, Masseria San Francesco, v komúne Andria; 0883-545-731, www.tenutatannoja.com je to dedinské panstvo, také typické pre Apúliu a nachádza sa iba pár kilometrov západne od hradu. Izba stojí okolo 100 eur.

Castel del Monte Park Hotel, Castel del Monte, v komúne Andria; 0883-569-866, www.casteldelmonteparkhotel.it, je štýlový komplex blízko hradu. Izba stojí okolo 130 eur.

Palace Hotel, 13 Via Lombardi, v meste Bari; 0805-216-6551, www.palacehotelbari.it, je moderný fajn hotel, kde izba stojí okolo 240 eur

Hotel Regia, 2 Piazza Duomo, v meste Trani; 0883-584-444, je malý hotelík s desiatimi izbami a kvalitnou reštauráciou. Izba stojí okolo 140 eur.

Hotel San Nicola, 29 Via Luca de S. Cagnazzi, v meste Altamura; 080-310-5199, www.hotelsannicola.com, v historickom meste. Tu musíte určite ochutnať miestny chlieb, ktorý je najlepší na svete. Izba stojí okolo 150 eur.

La Pignata, 173 Corso Vittore Emanuele II, v meste Bari; 0805-232-481,  je romantické miesto, kde si môžete vychutnať apúlsku stravu a hlavne morské špeciality. Dvojchodové menu s vínkom vás vyjde na 25 eur.

Osteria al Duomo, 29 Via Duomo, v meste Barletta; 0883-332-816, podáva morské špeciaity, cestoviny a pizzu. Dvojchodové menu vyjde na 25 eur.

Trattoria Federico II di Svevia, 3 Via Giuseppe Luciani, v meste Altamura; 080-314-5699, Podáva jednoduché jedlo chudoby (la cucina povera). Dvojchodové menu s domácim vínkom vás vyjde na 15 eur.

pán Fellner.

dovoľte najprv krátke predstavenie. Volám sa Patrik Guldan. Celý život som robil v odbore ochrany pamiatok, ale aj tajomníka Spolku architektov Slovenska, vysokoškolského učiteľa a potom zase pamiatkara so špecializáciou na architeketonické pamiatky a historický urbanizmus.

K veci: Pamiatkový úrad  SR a Národní památkový ústav v Prahe robia spoločný projekt: vydanie vzácneho rukopisu Václava Mencla Dejiny európskej architektúry. Tejto projekt som na jednej pamiatkarskej konferencii  v Červenom Kláštore pred rokmi inicioval. Dnes sa napĺňa. Vyšli už prvé dva diely a na treťom sa dnes pracuje v Prahe. 

Nafotili ste hrad Caste del Monte. Aj naša najvýznamnejšia znalkyňa hradnej architektúry v strednej Európe, (už nebohá (pani Dobroslava Menclová, manželka spomínaného Václava Mencla) by mala z Vašich pohľadov radosť a rovnako aj V. Mencl, pretože on bol vynikajúcim fotografom, J. Werich, priateľ Menclovcov) ho zlanáril aby učil na FAMU v Prahe kameramanov a fotograrfov. Napadlo ma, požiadať Vás o dva tri zábery Hradu Castel del Monte. Posunul by som ich do Prahy. Neviem a ani nemôžem za českého partnera hovoriť ohľadne honoráru.

S pozdravom a poďakovaním 

Patrik Guldan