Neapol a Capri: mesto pod Vezuvom a ostrov, ktorý treba prejsť pešo

Mesto, ktoré sa hrdí tým, že vynašlo pizzu, sa nesnaží návštevníka okamžite očariť. Je hlučné, chaotické a má úplne inú atmosféru než elegantný Rím či Florencia. Práve v tom je jeho charakter. Historické centrum Neapola je od roku 1995 zapísané na zozname UNESCO a nájdete tu vrstvy gréckej, rímskej, stredovekej aj novovekej histórie. Pri jasnom počasí prekvapí krásnou scénou, keď budete z hradu Castel Sant´Elmo pozorovať vrchol sopky Vezuv. Ako to tu muselo vyzerať v roku 79, keď jej výbuch zlikvidoval susedné Pompeje? Neapol s výstupom na Vezuv alebo turistikou na Capri sľubujú krásny a rýchly tip na eurovíkend.

Už ceste z letiska budete uvažovať, či ste pristáli v správnom meste. Vášnivá gestikulácia vodičov, živelné rozhovory a povestné gestá ľudí na chodníku. Všetko napovedá, že ste určite v Taliansku. Ale ak ste predtým videli Florenciu, Sienu, Rím či Benátky, pri Neapole budete kritikom. Bez neho by však mozaika Talianska nebola kompletná. 

Už samotné krúženie lietadlom nad mestom a pristátie je zážitok. Pomaly sa približujete k mestečku na pobreží, v diaľke sa trblieta sýtomodré more a vy rozpoznávate prvé budovy: hrad, štadión, prístav. Máte pocit, že všetko je tu poruke, len tá doprava to komplikuje. Z cesty, ktorá by mala byť dvojprúdovkou je úctyhodná troj- a niekedy štvorprúdovka, no a tam, kde sa už nezmestí ďalšie auto, celkom určite prejde ešte nejaký moped s drzou Taliankou. Fascinujúce!

Z letiska premáva do mesta Airport Shuttle Alibus. Vyjdete z príletovej haly a kráčate približne 50 metrov za stanovisko taxíkov, za jednu jazdu zaplatíte 5 eur. Vystúpiť môžete napríklad na stanici Garibaldi alebo v prístave, lístok si môžete kúpiť online alebo priamo u vodiča.

„Vidieť Neapol a zomrieť“. Hoci sa tento citát pripisuje Goethemu, on ho zrejme len spopularizoval. Čo je také krásne na tomto meste, zamýšľame sa, keď prechádzame ošarpanými ulicami, naokolo sú nízke budovy s opadávajúcou omietkou, v oknách sa suší oblečenie a kolorit dotvárajú malé obchody, stánky s ovocím a zeleninou a kaviarne či trattorie. Ak by tade neviedli káble a steny by „nezdobili“ klimatizácie, možno by to vyzeralo ako za čias Goetheho. Neapol bol vždy rušnejší, zaprášenejší, hlučnejší než iné talianske mestá.

Ak chcete pochopiť, čo môže Neapol s človekom urobiť, stačí si spomenúť na Mareka Hamšíka. Slovenský stredopoliar prišiel do SSC Napoli v roku 2007 ako dvadsaťročný a v klube strávil dvanásť sezón. Stal sa jeho kapitánom, jedným z najvýraznejších hráčov klubovej histórie a v roku 2017 prekonal dokonca strelecký rekord Diega Maradonu – muža, ktorý v osemdesiatych rokoch doviedol Napoli k prvým dvom titulom majstra Talianska a k triumfu v Pohári UEFA a dodnes je tu takmer bohom. Pre fanúšikov Partenopei sa stal Hamšík hrdinom, vymysleli mu prezývku Marekiaro podľa prímorskej štvrte Marechiaro.

„Keď sme v roku 2012 vyhrali Coppa Italia, videl som, čo sú zač. Bolo to...šialenstvo. Tá najlepšia časť šialenstva. Keď sme sa vrátili z Ríma, ľudia boli úplne všade, vlajky viseli z každého okna, bolo to čarovné. Nevyhrali sme len my, hráči, ale ako mesto a ľudia. To je presne to, čo je také špeciálne,“ opísal neapolskú futbalový vášeň Hamšík. Po skončení kariéry sa síce s manželkou Martinou a troma deťmi presťahovali do Badína pri Banskej Bystrici, pôsobí ako asistent trénera slovenskej reprezentácie, no na Taliansko nezabudol. „Som slovenský Neapolčan, Neapol je môj druhý domov.“

Ak sa vás napríklad v reštaurácii opýtajú, odkiaľ ste, povedzte hrdo, že ste Slovák. Odpoveďou vám zrejme bude široký úsmev a veta: Á, Marekiaro!

Neapol má za sebou viac než 2 500 rokov histórie a pri prechádzke mestom to vidíte takmer na každom kroku. Jeho príbeh sa začal osadou Parthenope, ktorú v 9. storočí pred n. l. založili grécky kolonizátori. Práve odtiaľ pochádza aj prezývka  futbalových fanúšikov - Partenopei. A tí z vás, ktorí fandia dejinám, vedia, že je to označenie pre grécku sirénu. Krásnu a nebezpečnú. Okolo roku 470 pred n. l. vznikol Neapolis – Nové mesto.

Neapol neskôr ovládli Rimania a mesto sa stalo dôležitým centrom ich ríše. Pod ulicami však dodnes zostal ukrytý kus antického mesta – grécke hradby, rímske divadlo, katakomby či podzemné cisterny. Keď sa prejdete historickým centrom, máte tak trochu pocit, že kráčate po niekoľkých mestách naraz. Po páde Rímskej ríše prišli Byzantínci, Normani, Štaufovci a v 13. storočí Anjouovci, ktorí z Neapola urobili svoje kráľovské sídlo. Neskôr mesto ovládli Aragónci a potom Španieli. V 18. storočí sa stal opäť samostatným kráľovským centrom za Bourbonovcov.

Práve jednotlivé vrstvy týchto období dnes vytvárajú jeho charakter – gotické kostoly, aragónske hrady, španielske ulice, barokové paláce aj neoklasicistické námestia stoja často len pár krokov od seba. História sa jednoducho vrstvila jedna na druhú a všetko zostalo. Historické centrum Neapola je od roku 1995 zapísané na zozname UNESCO.

Úzke uličky a miesta, kam turisti nezablúdia

Neapol si je vedomý svojho čara a nebude ho kvôli kritickému oku turistu meniť. V úzkych uličkách hlavnej triedy Via Tribunali, kam sotva prenikne lúč slnka, pizzérie striedajú tratórie, kaviarne konkurujú zmrzlinárňam a grafity presahujú na steny kostolov. Uhýbate sa autám, ktoré sa snažia týmto bludiskom, ktoré ani off-line mapa nerozozná, predrať. Zatúlate sa do malinkej štvrte Quartieri Spagnoli a pýtate sa „Koľko ľudí tu asi musí žiť?“ Je to určite viac ako 13 000, v týchto úzkych uličkách, vysokých domoch, bytoch natlačených jeden na druhom. Sem veľa turistov nechodí, ale sú to autentické miesta a oplatí sa tam zájsť pozrieť.

Z tých krajších uličiek, kde sú fotogenické budovy, viac zelene a luxusnejšie obchody, odporúčam Via Chiaia, Via Toledo, Via Alessandro Scarlatti, Corso Umberto alebo aj Via dell´Epomeo.

Myslíte si, že Neapol nie je moderný? Odvezte sa metrom na stanicu Toledo a doslova vám padne sánka. Mesto je postavené na tufe a pod jeho povrchom je spleť tunelov, katakomb a rôznych priestorov, kde sa počas vojen ukrývali domáci. Boli tu aj cisterny na pitnú vodu, ktoré sa používali od dávnych čias Rimanov až do 20. storočia. Dnes je Toledo známe ako unikátna podzemná galéria, ktorá fascinuje svetelným kráterom a modrými mozaikami, takže sa tu budete cítiť ako v morských hlbinách. Okrem vizuálneho zážitku z diel súčasných umelcov ponúka aj pohľad na historické archeologické nálezy z čias aragónskej nadvlády.

Prehliadka centra – od Piazza Municipio po promenádu

Doveziete sa k prístavu na Piazza Municipio (stanica metra Municipio), kde sa nachádza radnica Palazzo San Giacomo z 18. storočia. Vnútri ukrýva prekvapenie, chrám zo 16. storočia Basilica Santa Giacomo Degli Spagnoli, ktorý pohltila. O kostol sa staral španielsky miestodržiteľ Pedro Álvarez de Toledo a dal ho zasvätiť sv. Jakubovi, patrónovi Španielska. Status baziliky získal až v roku 1911. Hrobku Álvareza, jeho manželky a syna navrhol Givanni da Nola, ktorý bol ovplyvnený Michelangelom a v Neapole bol architektom mnohých budov. Jednou z nich bola aj budova Palazzo Giusso, dnešná univerzita mesta "L´Orientale" a je aj autorom mnohých sôch či oltárov v meste (napr. oltára v kostole San Lorenzo Maggiore). Jeho žiakom bol Ferdinando Manlio, ktorý navrhol ulicu spájajúci kráľovský palác s mestskou bránou. Tak vznikla uVia Toledo. Taktiež priložil ruku k dielu pri hrade Castel Capuano, keď ho menili z vojenských kasárni na Justičný palác.

Castel Nuovo

Prístavu dominuje stredoveký hrad Castel Nuovo, ktorý pochádza z 2. polovice 13. storočia. Je na pár krokov od radnice. Pri návšteve sa bližšie pozrite na biely víťazný oblúk zakomponovaný do stavby. Má bohaté ornamenty, ktoré pmajú pripomínať vjazd Alfonsa Aragónskeho do Neapola v roku 1443. Nevynechajte ani kaplnku Cappella Palatina v pôvodnom stave a Halu barónov Sala dei Baroni, kde sa nachádzal trón. Keď kráľ Ferdinand I. okolo roku 1487 dozvedel, že niektorí jeho baróni išli proti nemu, pozval ich do tejto sály na krstiny svojho synovca. Bola to však pasca, všetkých zatkli a usmrtili. Nový hrad resp. anjuovská pevnosť (Maschio Angioino) sa teda nachádza na strategickom mieste, pri prístave, odkiaľ odchádzajú lode na okolité ostrovčeky. V minulosti bola pod hradom vykopaná priekopa, v ktorej sa chovali krokodíly a v tejto priekope neraz skončili nešťastní odsúdenci.

Galéria Umberto

Ďalej zamierte do Galérie Umberta I., ktorá pripomína slávnu nákupnú pasáž v Miláne. Budova zo skla a ocele, kde nájdete luxusné obchody, príjemné kaviarne, reštaurácie aj kancelárie, je symbolom triumfu modernity nad stredovekou špinou. V druhej polovici 19. storočia trpel Neapol katastrofálnymi hygienickými podmienkami, keďže preľudnené chudobné štvrte s tmavými, vlhkými uličkami bez kanalizácie boli ideálnym ohniskom pre šírenie chorôb. Keď v roku 1884 vypukla ničivá epidémia cholery, ktorej podľahli tisíce obyvateľov, talianska vláda nariadila radikálnu prestavbu mesta - risanamento. Nekompromisne zrovnali so zemou celé nakazené a schátrané štvrte, pričom priamo na mieste zbúraného labyrintu Rione Santa Brigida vybudovali monumentálnu stavbu v tvare kríža s presklenými klenbami. Pomenovali ju po panovníkovi, ktorý vtedy vládol.

Piazza del Plebiscito

Následne prejdete kúsok ďalej na Piazza del Plebiscito, kde sa nachádza Palazzo Reale, Kráľovský palác a Bazilika San Francesco di Paola, ktorý pripomína rímsky Panteón. Pôvodne ju dal postaviť švagor Napoleona, ktorý ju staval na jeho počesť. Napoleon bol však v priebehu výstavby porazený, a stavbu prevzal jeho rival Ferdinand I. V kráľovskom paláci je ukrytá knižnica, ktorá obsahuje okolo 1,5 milióna zväzkov.

Teatro San Carlo

Na námestí, naľavo od Kráľovského paláca, sa nachádza ešte slávny operný dom Teatro San Carlo z roku 1737. To znamená, že je ešte starší než milánska La Scala či benátske Teatro La Fenice. Nahodiť sa do gala a stráviť tu jeden večer bude určite kvalitný umelecký zážitok. Tak to cítil aj kráľ počas slávnostného otvorenia. Vyjadril neskutočné nadšenie a požiadal architektov, aby ešte vystavali chodbu, ktorá by divadlo spájala s palácom, aby nemusel prechádzať po ulici. Kým sa skončila prvá opera Domenica Sarra Achille in Sciro od Metastasia na jeho počesť, chodba bola hotová.

Galleria Borbonica

Vzrušujúci zážitok v podobe ďalšej galérie vás čaká za námestím Plebiscito. Kedysi dávno tieto tunely slúžili v časoch vojny či iného nebezpečenstva, keď sa tu skrývali občania, utekali nimi králi, vybudovala sa tu dokonca nemocnica, prespávali tu vojaci... Dnes môžete v Borbonice obdivovať veterány, ktoré zabavili pôvodným majiteľom. Pod nánosom prachu je ukrytých viac tajomných príbehov. Spodné chodby sú zaplavené, ale môžete si ich pozrieť z pontóna. Všetko v rámci organizovanej prehliadky. Niektoré časti upravili a konajú sa tu koncerty, slávnostné večere či módne prehliadky. Vopred si pozrite online stránku galérie a harmonogram akcií, odporúčam kúpiť si  vstupenku vopred.

Via Santa Lucia a promenáda

Po prehliadke podzemia vybehnite opäť na slnko. Zamierte na ulicu Via Santa Lucia, kde je mnoho obchodíkov, reštaurácii a kaviarničiek. Následne prejdite do parku Villa Comunale, čo je obľúbená promenáda mesta a nachádza sa v nej aj malá zoologická záhrada.

Castel dell'Ovo

Cestou na promenádu sa zastavíte ešte pri tomto hrade, ktorý v preklade znamená „Hrad vajce“, Castel dell'Ovo. S úsmevným názvom sa spája legenda o Vergíliovi, ktorý mal do rozostavaných múrov hradu vložiť vajíčko a povedal, že ak vajce ostane neporušené, neporušené budú aj múry tohto hradu. Nachádza sa na ostrovčeku, s ktorým ho spája mólo. Pochádza z 5. storočia a práve toto bolo miesto, kde prežil posledné roky svojho života Romulus Augustus, posledný rímsky cisár.  Potom sa z Piazza Amadeo odvezte metrom na stanicu Toledo.

Štvrť Quartieri Spagnoli a staré kostoly

Metrom sa odveziete na stanicu Toledo, ktorá vyniká modernou architektúrou. Ako sme už spomínali, tam kde sa architekti nevyhrali na povrchu, činili sa pod povrchom zeme. Tu, ohraničená ulicou Toledo, sa nachádza farebná štvrť Quartieri Spagnoli, pravá duša Neapola.

Nájdete tu niekoľko starých kostolov. Jedným z nich je Monteoliveto z 15. storočia na rovnomennom námestí. Domáci ho volajú aj Sant´Anna dei Lombardi, čo súvisí s jeho minulosťou, keď bol darovaný iným vlastníkom. Na omše tu chodievali aj králi a všimnite si, ako pekne vyniká svojou kvalitnou renesančnou architektúrou.

Ďalej zamierte na námestie Piazza Gesu Nuovo, kde je mariánsky stĺp a Kostol Gesu Nuovo, ktorý zvonku pôsobí ako malá pevnosť, no vo vnútri vás očarí jeho mramorový obklad. Pôvodne to bol palác, kde sa sústreďoval život Neapolčanov, až okolo roku 1580 ho Jezuiti prestavali na chrám. Nachádza sa v ňom pekná kaplnka Ignáca z Loyoly a oltár z 19. storočia.

Oplatí sa vidieť aj Kostol Santa Chiara, v ktorého útrobách sú hrobky Anjouvcov. Tento kostol pochádza z roku 1340. História ho poznačila, no stále badať prvky gotiky, baroka a tufu žltého odtieňa. Určite nevynechajte jeho záhradu z 18. storočia, ktorá má krásnu kvetnatú architektúru so starou fontánou uprostred.

Ak vás očarilo umenie, zamierte do gotického kostola San Domenico Maggiore, ktorý začali stavať ešte v roku 1283. Ukrýva hrobky aragónskych panovníkov. Obdivovať tu budete diela Triumf viny od Solimenta a Zvestovanie od Tiziana. Pracovalo tu však mnoho popredných sochárov, Tino da Camaino, Cosimo Fanzago, maliari Tizian, Michelangelo a Luca Giordano. Zvestovanie je však kópia a originál je umiestnený v múzeu Capodimonte v Neapole.

Páčilo sa nám aj v Museo Cappella Sansevero, čo je privátna kaplnka zo 16. storočia, ktorá je doslova múzeom baroka. Pri soche Zahalený Kristus budete žasnúť, ako sa dá vytvoriť takmer dokonalý závoj z kameňa. Zaujímavé sú aj dva 250-ročné anatomické modely ženy a muža, kde sú detailne zachytené tepny a žily. Už v 18. storočí vedeli umelci detailne znázorniť medicínske fakty. Legendy hovoria, že živému človeku vliali do tela horúci tekutý kov, aby im tieto cievy vyskočili a mohli pochopiť tento systém v ľudskom tele. Múzeum založil alchymista Raimondo di Sangro, princ zo Sansevera. Ak sa chcete vyhnúť čakaniu v rade, zabezpečte si lístok online.

Duomo di San Gennaro

Na Via Duomo si pozrite Duomo di San Gennaro. Ten pochádza zo 14. storočia, kedy ho dokončili v gotickom štýle. Vnútri nájdete kaplnku, ktorá je zasvätená umučenému biskupovi, patrónovi Neapola sv. Januáriovi. Ten žil v časoch cisára Diokleciána, s ktorým sa spája najbrutálnejšie obdobie prenasledovania kresťanov. Legendy hovoria, že pri jeho poprave zachytila istá žena do malej ampulky krv mučeníka a tá sa stala hlavnou relikviou chrámu. Zadívajte sa aj hore na nádherný strop, ktorý maľoval Luca Giordano. V exteriéri vás možno upútajú prvky novogotického štýlu, ktorý použili pri prestavbe v 20. storočí. Neodídete bez toho, aby ste si nepozreli ešte jeho múzeum pokladov, ktoré pozostáva z darov, ktoré svätcovi odjakživa nosia pápeži, známi aj bežní obyvatelia.

Castello Capuano

Kapuánsky hrad pochádza z 12. storočia. Stojí pri ňom brána Porta Capuana z 15. storočia, ktorá má dve veže s názvami Cnosť a Česť a tie nesú mramorový oblúk. Dlhé roky tu sídlil neapolský súdny dvor. Ak k hradu pôjdete smerom od Via Tribunali, tak oblúk Porta Capuana sa nachádza za hradom, ktorý teda musíte obísť zľava, aby ste sa k nemu dostali.

Keď pri potulkách mestom vyhladnete, ochutnajte najznámejší taliansky pokrm priamo v jeho rodisku. Pizza, ako ju poznáme dnes, vznikla práve v Neapole. Umenie tunajších pizzaiuolov, ktorí cesto s nevídanou zručnosťou točia vo vzduchu, je na zozname nehmotného dedičstva UNESCO, recept chráni európske právo. Pravá neapolská pizza sa vyznačuje mäkkým, pružným a ľahko stráviteľným cestom s nafúknutými okrajmi (cornicione) a krátkym pečením pri extrémnej teplote.

Možno vás prekvapí, že talianska neobsahuje veľa ingrediencií. Určite by ste mali ochutnať tradičnú Marinaru s paradajkami, cesnakom, oreganom a olivovým olejom (bez syra) a Margheritu s paradajkami, mozzarellou, čerstvou bazalkou a olivovým olejom. V pizzérii Brandi visí na stene tabuľka s textom Qui 100 anni fa nacque la Pizza Margherita 1889-1999. Takže tu údajne vynašli prvú modernú verziu pizze, ktorú poznáme. Najstarším podnikom by však mala byť Port´Alba, ktorá svoju históriu píše od roku 1738, kedy si tu majitelia otvorili prvý pouličný stánok. 

A kam ísť na najlepšiu pizzu? Taliani sú v kuchyni skutoční majstri, v meste sa nachádza mnoho reštaurácií, z ktorých nemôžete odísť sklamaní. Veľké rady sa tvoria hlavne pred pizzériou Gino Sorbillo, obľúbené sú aj l’Antica Pizzeria da Michele a Antica Pizzeria Di Matteo. Moderný šmrnc ponúka podnik 50 Kaló. Ak nemáte radi pizzu, nemusíte sa báť, že zostanete hladní. Tradičné tratorrie majú bohatý jedálny lístok, ale ceny sú o niečo vyššie ako v pizzériách.

Čo ďalšie ochutnať v Neapole?

Neapolská kuchyňa stojí na čerstvých morských plodoch, voňavých paradajkách, bylinkách a lokálnych syroch. Ak máte radi cestoviny, ochutnajte ragù napoletano, hustá paradajková omáčka sa podáva s pastou a mäso, ktoré sa v nej varilo, je hlavný chod. Majú aj vylepšenú verziu nášho granadíru - pasta e patate con provola je sýte jedlo z rôznych druhov krátkych cestovín, zemiakov, pancetty a roztopeného údeného syra provola. Vegetariáni určite poznajú jedlo parmigiana di melanzane, baklažán zapekaný s paradajkovou omáčkou, mozzarellou a parmezánom. Tradičným streetfoodom je cuoppo napoletano, kornútok naplnený smaženými morskými plodmi, kroketami, ryžovými guľkami arancini či zeleninou v cestíčku.

Najstaršia kaviareň a najlepšie dezerty

Na výbornú kávu, ale najmä kvôli atmosfére sa chodí do Gran Café Gambrinus. Je to najstaršia kaviareň mesta. Pochádza ešte z roku 1864 a chodievali do nej slávni spisovatelia Oscar Wilde či Ernest Hemingway. Cisárovná Sissi tu ochutnala legendárnu zmrzlinu s fialkovou príchuťou a existencialista Jean-Paul Sartre sedával spolu so Simone de Beauvoir na terase, kde písal svoje texty a sledoval ruch mesta. 

Obľúbeným dezertom sú sfogliatelle, taštičky plnené ricottou, no kúpite tu aj pôvodne sicílske trubičky cannolini s pistáciovým krémom. Babá je pečivo z nadýchaného cesta v tvare malého hríbika, ktoré je namočené v sirupe z rumu alebo medu. Všetko toto chutí famózne. Vyhľadajte pekáreň Attanasio alebo La Sfogliatela Mary, ktoré sa špecializujú na skvelé sforgliatelle a podnik Chalet Ciro, kde nájdete rôzne zákusky, a aj spomenuté koláče babá.

Hoci má mesto kvôli minulosti a Camorre nelichotivú povesť, v skutočnosti je miera násilnej kriminality voči turistom minimálna. Podľa štatistík je dokonca bezpečnejší ako Miláno, Rím či Barcelona. Najväčším rizikom pre návštevníkov je drobná pouličná kriminalita – vreckoví zlodeji, krádeže kabeliek zo skútrov a turistické podvody. 

Našim klientom radíme minimalizovať riziko okradnutia tak, že si cennosti necháte v hotelovom trezore. Nenoste pri sebe zbytočne veľkú hotovosť. Ak sa musíte pohybovať aj po zotmení, zostaňte vždy na hlavných uliciach. V aute si nenechávajte svoje veci a voľte strážené parkoviská.

Aj pri jazde autom majte kabelky, peňaženky či elektroniku uschované mimo dohľadu, ideálne pod nohami. Ak nemusíte, počas jazdy netelefonujte a nehrajte sa s mobilom, najmä ak máte otvorené okno. Zložte si drahé hodinky, motorkári útočia počas pomalej jazdy v kolóne. Pri svojich cestách zbytočne neriskujte a ak nemusíte, po zotmení už nikam nechoďte.

1. Historické jadro mesta – nachádza sa v okolí prístavu a od roku 1995 je zapísané na zozname UNESCO. Prechádzka centrom zahŕňa mnoho historických kostolov, hradov a uličiek plných obchodíkov, reštaurácii a kaviarničiek. 

2. Záhrady Giardino Pensile – majú šarmantný taliansky vzhľad a čaká vás čarovný výhľad na mesto. Zaručujeme vám vydarené instagramové fotografie. Nezabudnite na #lovcizazitkov.

3. Park Capodimonte – Uprostred zelene sa nachádza Museo Capodimonte, kde môžete obdivovať Madonu s dieťaťom a dvoma anjelmi od Botticelliho, Podobenstvo o slepcoch od Brueghela, dva ženské portréty Antea a Lukrécia od Paramegiana či nedokončený portrét pápeža Pavla III. od Tiziana.

4. Múzeum archeológie – nájdete tu artefakty z Pompejí: kúpele, mestské domy, pekárne. A určite sa mrknite na zbierku v „Tajomnej komnate“, kde sa zachovali volebné heslá, nenávistné heslá či šteklivé kresby a odkazy. Zrazu si uvedomíte, že ľudia pred 2000 rokmi boli ako dnešná „drzá“ mládež. Vystúpte na stanici metra Museo.

5. Výlet do Pompejí – významné obchodné centrum, ktoré najprv poškodilo zemetrasenie a v roku 79 ho pochoval sopečný popol z Vezuvu. Spečatil tak osudy dvoch tisícok obyvateľov. Z odkrytých častí je zaujímavé fórum, chrám, amfiteáter, kúpele a rôzne domy, vily a iné objekty. Po okolí sa môžete pohybovať prímestskou železničnou dopravou Circumvesuviana.

6. Výlet do Herculanea – podľa legiend mal toto mesto založiť Herkules. Keď vybuchla sopka, mesto bolo pohltené 12 metrov vysokým nánosom. Prvé seriózne archeologické práce sa začali okolo roku 1927. Ulice, obchody, domy a kúpele sa zachovali v pomerne dobrom stave. 

7. Výstup na Vezuv – z vulkánu je úžasný výhľad na záliv a Neapol. Po prehliadke Herculanea sa môžete odviezť autobusom priamo na parkovisko pod kráterom, odkiaľ trvá výstup už len 20 minút. Alebo sa vyberte na 11-kilometrovú túru, ktorá vedie cez krásnu krajinu plnú viníc a ovocných sadov. V okolí sa dorába víno Capri Bianco a Lacrimae Christi, Lacryma Christi (Kristové slzy).

8. Zájdite do Vomera – zubačkou sa vyvezte do bohatšej štvrte Vomero. Hrad Castel Sant´Elmo sa hrdo týči nad Neapolom vo výške 250 metrov n.m. Ak je krásne počasie, čakajú Vás nádherné výhľady na záliv a na Vezuv! Aké to muselo byť, keď táto sopka v 79 roku vybuchla? Opatrne prechádzame na vyhliadkové body a fotíme a dúfame, že dnešný deň nebude náš posledný. Spoliehame sa na pevný hrad v tvare päťcípej hviezdy, ktorý je zasvätený svätcému Erazmovi.

9. Plavba na Ischiu, Capri či Sicíliu – Odporúčame aj výlet na farebný ostrov Procida, na ktorý neprúdi toľko turistov. Pobrežie Amalfi a Sorrenta je vzdialené 50 až 60 km od Neapola. Toto budú ideálne miesta pre tých, ktorí sa radi okúpu a slnia na pláži a nechcú ísť na plavbu na ostrovy.

10. Požičať si skúter alebo auto a preskúmať celý záliv a okolité mestečká. Caserta má krásny kráľovský palác s ohromným parkom a fontánami, ktorý prezývajú „neapolský Versailles“. Viac ako 1200 miestností s úchvatným dobovým nábytkom a unikátnou maliarskou prácou. Súčasťou komplexu je aj gigantický akvadukt.

Pri ceste do Neapola odporúčame zájsť si na turistiku na krásny ostrov Capri. V prístave v Neapole si zakúpite lístok na rýchloloď, príďte aspoň 10-15 minút pred časom odjazdu, a cesta na Capri zaberie približne 1 hodinu. Na lodi sa usaďte dopredu a do stredu, ak vám býva pri takejto jazde nevoľno, určite to oceníte. Na lodi zvykne byť bar aj toaleta a stevardi s hojnou zásobou vreciek na nevoľnosť. Alternatívou je let vrtuľníkom z neapolského letiska.

V letných mesiacoch si zabezpečte svoj lístok na Capri radšej online vopred, aby sa nestalo, že nebude miesto. Lode sú veľkokapacitné a premávajú niekoľkokrát denne. Odchádzajú z prístavu v Neapole (Molo Beverello) do prístavu Marina Grande. Stiahnite si offline mapu a orientujte sa ďalej podľa nej. Capri je relatívne malé a stráviť tu jeden víkend bude postačujúce.

Capri si môžete zvoliť na celodenný výlet z Neapola (ráno prídete, večer sa vrátite), no určite sa oplatí prenocovať. Či si nájdete hotel v časti Marina Grande, v meste Capri, alebo v meste Anacapri, je to na vás. Po ostrove premávajú malé autobusy pomerne pravidelne, každých 10-15 minút do neskorej noci. Jedna jazda stojí 2-2,50 eur a lístok si môžete kúpiť priamo u šoféra alebo v stánku na zastávke. Jazdia tu aj taxíky.

Na stránke Capri.net nájdete približný časový rozpis autobusov medzi jednotlivými mestami. Zrejme najviac budete využívať linky Marina Grande – Capri, Marina Grande –   Anacapri, prípadne Anacapri – Faro alebo Anacapri – Capri a späť. Náš návrh je prísť podvečer na Capri, zabezpečiť si ubytovanie a celý ďalší deň venovať turistike po ostrove. Na tretí deň odchod.

Ako sa obliecť

Zoberte si obuv s pevnou podrážkou vhodnú na ľahkú turistiku, čaká Vás veľa stúpania a klesania a veľa schodov. Myslite na krém na opaľovanie a slnečné okuliare. V uličkách Capri, Anacapri či Marina Grande stretnete aj iných turistov, ktorí prišli na jednodňové výlety. Zaskočiť váš môže, že sú celkom slušne "nahodení", takže ak chcete ísť z túry na obed, zvoľte možno radšej ľahké ľanové nohavice a priedušné tričko. Ak vám na tom nezáleží, túto radu ignorujte. Na útesoch môže pomerne silno fúkať. Aj keď sa zdá, že 17 stupňov na jar či jeseň je dosť, určite sa zíde ľahký sveter alebo prechodná bunda. Ak turistiku radi nemáte, ale chcete svoj instagram zaplniť krásnymi fotkami, tak možností, kde uloviť najlepšie zábery bude neúrekom. 

Ako začať s prehliadkou Capri

Ráno sa odvezte do mesta Capri. Orientujte sa podľa off-line mapy (napr. Maps me).  Navštívte Augustové záhrady a vyhliadku na kľukatú cestu Via Krupp. Neďaleko je vyhliadka Belvedere Cannone, ale z nej na Via Krupp nevidíte, to skôr už máte výhľad na Marina Piccola. Vyberte sa aj na turistiku k prírodnému archu Arco Naturale. Tento výhľad je prekrásny. Je tu niekoľko ďalších vyhliadkových bodov a každý je nádherný. Navštívte ich toľko, koľko Vám čas dovolí. V uličkách Capri sa neraz zatúlate do pekných obchodíkov.

Z mesta Capri môžete ísť po turistickej trase smerom na najvyšší vrch ostrova Monte Solaro. Uistite sa, že ste si v poslednom obchodíku pred výstupom dokúpili vodu. Cesta vás povedie pravdepodobne okolo nemocnice Capilupi (je pred ňou malý veľmi nenápadný kruhový objazd a vedľa neho je malý supermarket), až kým sa nedostanete von z mesta. Niektoré úseky sú namáhavejšie, ale dopomôžete si reťazami, ktoré sú tu na tento účel upevnené. Dá sa to teda zvládnuť, ak ste aspoň priemerný turista (aktívne deti budú mať z toho tiež zážitok, len si na ne dajte pozor). Sledujte svoju offline mapu, aby ste nezišli z cestičky, ktorá je v niektorých úsekoch nejasná.

Vyjdete na horu a už pôjdete relatívne rovným povrchom takmer pod vrchol. Tam bude posledné krátke stúpanie.

Nejasné úseky sú označené červeným znakom na kameňoch popri ceste. Orientujte sa aj podľa nich. Na jar to tu je prekrásne, zelené, všetko je rozkvitnuté a výhľadov na more sa nebudete vedieť nabažiť. Hore môže byť hmla, ale celkový dojem neľutujete. Ak si radi dáte trochu do tela, výstup na Monte Solaro bude príjemným aktívnym zážitkom. Z vrcholu môžete sedačkovou lanovkou zísť do Anacapri, pešo je to nadol 2-2,5 km. Na vyhliadke Monte Solaro je malá kaviareň, možnosť dokúpiť vodu, sú tam aj toalety.

Alternatíva je, samozrejme, aj taká, že by ste išli v opačnom smere. Spravíte si výlet na horu, ktorý nebude tak fyzicky náročný. Autobusom sa vyveziete do mesta Anacapri k nástupnej stanici lanovky. Lanovkou pôjdete na Monte Solaro a odtiaľ pôjdete po turistickom chodníčku do mesta Capri alebo sa vyberiete na západ ostrova, po turistickom chodníčku smerom na Faro (tam je autobusová zastávka, z ktorej sa viete dostať naspäť do mesta Anacapri/Marina Grande či Capri).

Ak ste prišli z vrchu Monte Solaro do mesta Anacapri pešo alebo lanovkou, môžete si môžete dať niečo dobré pod zub (v mestečku sú malé reštaurácie alebo pouličné stánky s pizzou) a pokračovať na západnú stranu ostrova. Po ceste máte vyhliadky Fortino di Mesola, Belvedere degli Agli, Belvedere degli Elicrisi a svoju púť zakončíte pri majáku vo Fare. Tu je malý plážový klub  s barom, kde doplníte kalórie a tekutiny. Pod majákom sú kamenné múry, kde si na chvíľu ľahnete, posedíte, užívate si atmosféru tohto miesta a počkáte na západ slnka. Potom sa vyberiete na autobusovú zastávku za majákom (Faro) a odveziete sa naspäť do Anacapri a následne putujete do svojho hotela.

Keď tu plánujete stráviť viac času, odporúčame objednať si v prístave výlet do jaskýň Grotta Verde a Grotta Bianca. Nádherná sýtomodrá farba bude vypĺňať každý jeden záber a váš instagram bude ten víkend jednoznačne najkrajší. Predvečer odchodu si pozrite online časy odchodov rýchlolodí z Capri do Neapola a prispôsobte tomu svoj check-out z hotela a cestu do Marina Grande. Lístok sa dá kúpiť aj v prístave, oznámia vám aj číslo móla, z ktorého vyplávate. Buďte tam aspoň 10-15 minút vopred. Usaďte sa opäť vpredu, v strede a odchádzate do Neapola s novými zážitkami. Capri skutočne stálo za to vidieť.