Neapol a výlet na Capri

Neapol sa hrdí vynálezom pizze a vy budete hodnotiť či majú skutočne aj tu najlepšiu. Neapol skrýva unikátne Múzeum archeológie, kde budete obdivovať artefakty z Pompejí a šteklivú Tajomnú komnatu. Neapol Vás pri jasnom počasí prekvapí krásnou scénou pri pohľade z hradu Castel Sant´Elmo, pri ktorom sa Vám zatají dych, keď spoza oblakov vykukne vrchol sopky Vezuv. Ako to tu muselo vyzerať v roku 79, keď jej výbuch bol taký silný, že zlikvidoval susedné Pompeje? Popustite uzdu fantázii a v tomto meste ulovíte zaujímavé zážitky. Neapol s výstupom na Vezuv alebo turistikou na Capri sľubujú krásny a rýchly TIP na eurovíkend.

Podľa nás v BUBO sa ten spomínaný výbuch sopky do dnešných čias na Neapole podpisuje. Pochopíte o čom hovoríme už pri ceste z letiska. Nedokážete robiť nič iba uprene pozerať von z okna svojho taxíka a pýtať sa sami seba či Vaše lietadlo pristálo v správnom meste.

Vášnivá gestikulácia vodičov naokolo, živelné rozhovory a povestné talianske gestá ľudí na chodníku...všetko napovedá, že ste určite v Taliansku a všetko je v absolútnom poriadku. Ak máte za sebou Florenciu, Sienu, Rím či Benátky, pri Neapole budete kritikom, ale bez neho by mozaika Talianska nebola kompletná. Neapol si zaslúži miesto na cestovateľskej mape Talianska a je dobre, že ste sa sem rozhodli zavítať.

Už samotné krúženie lietadlom nad mestom a pristátie je zážitok. Pomaly sa približujete k mestečku na pobreží. V diaľke sa trblieta sýtomodré more a pod vami rozpoznávate prvé budovy. Tam je hrad, tam zas štadión, tam je prístav ...a zrazu to vami trhne a ste na pristávacej dráhe. S pocitom, že ste pristali uprostred mesta, už tušíte, že v centre ste celkom isto za pár minút. Všetko tu je viac menej po ruke, len tá doprava to komplikuje. Z cesty, ktorá by mala byť dvojprúdovkou je úctyhodná troj a niekedy štvorprúdovka, no a tam, kde sa už nezmestí ďalšie auto, celkom určite prejde ešte nejaký moped s drzou Taliankou. „Fascinujúca podívaná“ poviete si, s úsmevom vystupujeme z taxíka a prvý krát sa riadne nadýchneme šarmu tohto mesta.

Pri ceste z letiska sa môžete rozhodnúť aj pre Airport Shuttle Alibus. Vyjdete z príletovej hale a kráčate približne 50 metrov (za stanoviskom taxíkov), kde čaká Alibus, ktorý vás za poplatok 5 EUR (platné k 25.4.2022), dopraví do mesta, kde môžete vystúpiť napr. na stanici Garibaldi, alebo v prístave. Platí to aj pri ceste späť. Lístok si môžete kúpiť online (budete mať QR kód) alebo priamo u vodiča.

K Neapolu sa odjakživa pripisuje milión krát otrepaný citát od Goetheho "Vedi Napoli e poi muori", čo v preklade znamená „Vidieť Neapol a zomrieť“. V uličkách centra mesta, pod dáždnikmi predajcov ovocia a zeleniny, v zabuchnutých okeniciach hľadáme dôvod, prečo si to myslel. Ako ho Goethe musel vnímať na prelome 18. a 19. storočia? Videl to čo my: ošarpané ulice, nízke budovy s opadajúcou omietkou, v oknách vyvesené prádlo, pod nimi malé obchody, zeleninárstvo, ovocinárstvo, kaderníctvo, kde tu medzi nimi nejaká kaviareň a malá reštaurácia. Ak by ulicami neviedli káble, ak by na stenách neviseli klimatizácie, ak by v uliciach nestáli odparkované motorky...videli by ste zrejme úplne to isté, čo Goethe pred mnohými rokmi. Neapol – vždy rušnejší, zaprášenejší, hlučnejší než iné talianske mesta.

Uvidíte Neapol a prvé čo Vám napadne je, ako tu môže niekto zvládať ten chaos. Neapol si je vedomý svojho čara a nebude ho kvôli kritickému oku turistu meniť. V úzkych uličkách hlavnej triedy Via Tribunali, kam sotva prenikne lúč slnka, budete rozmýšľať nad životom miestnych. Pizzérie striedajú tratórie, kaviarne striedajú zmrzlinárne, grafity presahujú na steny kostolov a Vy sa uhýbate autám, ktoré sa snažia týmto bludiskom, ktoré ani off-line mapa nerozozná, predrať.

Zatúlate sa do malinkej štvrte Quartieri Spagnoli a pýtate sa „Koľko ľudí tu asi musí žiť?“ Je to určite viac ako 13 000, v týchto úzkych uličkách, vysokých domoch, bytoch natlačených jeden na druhom. Sú to miesta, kde veľa turistov nechodí, ale sú to autentické miesta a oplatí sa tam zájsť pozrieť.

Z tých krajších uličiek, kam sa môžete ísť pozrieť, kde sú fotogenické budovy, kde sa aj pokúšali vysadiť viac zelene, otvoriť viac boutique obchodov, sú napr. Via Chiaia, Via Toledo, Via Alessandro Scarlatti, Corso Umberto alebo aj Via dell´Epomeo.

A že Neapol nie je moderný? Odvezte sa metrom na stanicu Toledo a doslova Vám padne sánka. Keď sa už architekti nevyhrali nad zemou, určite sa dobre realizovali pod zemou. Mesto je postavené na tufe a pod jeho povrchom je spleť tunelov a nie len metra, ale aj katakomb a rôznych priestorov, ktoré sa v minulosti využívali hlavne počas vojny a bombardovania (dokázalo sa tu skryť niekoľko tisíc obyvateľov). Taktiež tu boli cisterny na pitnú vodu, ktoré sa používali od dávnych čias Rimanov až do 20. storočia.

Keď už sem prídete, môžete vedieť aspoň niekoľko dôležitých bodov z histórie mesta. Tá siaha až do 7000 rokov pred n.l. Už vtedy sa tu usadili prví ľudia. V 8. storočí pred n.l. sa tu dostali ľudia z ostrova Rodos, ktorý si tu založili osadu, ktorá sa volala Parthenope. Tí z Vás, ktorí fandia futbalu, tento výraz v podobe Partenopei, poznajú z futbalu, lebo tak oslovujú fanúšikov Neapola, resp. samotných Neapolčanov. Veď tu nežije snáď nikto, kto by nefandil futbalu. A tí z Vás, ktorí fandia dejinám, vedia, že to je označenie pre grécku sirénu. Krásnu, ale nebezpečnú.

Postupom času sa ich osada rozrástla a pomenovali si ju Palepolis, čo v preklade znamenalo „Staré mesto“. Ako pribudlo viac nových domov, vznikla časť mesta, ktorá si vyslúžila pomenovanie „Nové mesto“, Neapolis. Tak prišli k aktuálnemu názvu. Potom do Neapolu prichádzali Rimania, ktorý ho využívali ako rekreačnú oblasť. Už v tom čase tu pršalo snáď len 70 dní v roku a preto tu tak radi chodili. A dnes sa to nijako nezmenilo. Neapol si udržuje naozaj skôr priaznivé a slnečné počasie.

A potom prišiel výbuch. Rok 79 mesto doslova omráčil. O pár storočí neskôr prišiel pád Rímskej ríše a po ňom dlhé roky ticha. Neapol sa začal rozmáhať potom až 15.-16.storočí, keď Alfonso Aragónsky vytvoril Neapolské kráľovstvo, do ktorého patrila aj Sicília.

Tí z Vás, ktorý sa vyznajú v architektúre pri prechádzke mestom určite neujde fakt, že sa tu hojne miešajú rozličné štýly. Je to z dôvodu častého zemetrasenia v minulosti. Keď sa nejaká stavba zničila, postavili ju nanovo v aktuálne populárnom štýle. Tak nájdete baroko vedľa gotiky, gotiku vedľa renesancie atď. Môžeme teda začať hovoriť o chaose, a to teda nie len v doprave, kde vodiči príliš nerešpektujú pravidlá premávky. Nuž každý sa po svojom prispôsobuje tomuto starému grécko-rímskeho plánu ulíc.

Piazza Municipio
Na úvod sa doveziete k prístavu na Piazza Municipio (metro zastávka Municipio), kde sa nachádza radnica Palazzo San Giacomo a Basilica Santa Giacomo Degli Spagnoli, ktorá je v nej pohltená. Chrám je staršieho dáta, pochádza zo 16. storočia a radnica je z neskoršieho obdobia, z 18. storočia. O chrám sa staral španielsky miestodržiteľ, Pedro Álvarez de Toledo a dal ho zasvätiť sv. Jakubovi (Giacomo resp. ang. James), patrónovi Španielska. Status baziliky získal až v roku 1911. Vo vnútri nájdete hrobku Pedra Álvareza, tak isto aj hrobku jeho manželky a syna. Architektom jeho hrobky bol Givanni da Nola, ktorý bol ovplyvnený Michelangelom a v Neapole bol architektom mnohých budov. Jednou z nich bola aj budova Palazzo Giusso, dnešná univerzita mesta "L´Orientale" a je aj autorom mnohých sôch či oltárov v meste (napr. oltára v kostole San Lorenzo Maggiore). Jeho žiakom bol Ferdinando Manlio, ktorý bol od Pedra Álvareza poverený navrhnúť ulicu, ktorá by spájala Kráľovský palác a mestskú bránu. Tak vznikla ulica Via Toledo. Taktiež priložil ruku k dielu pri hrade Castel Capuano, keď ho menili z vojenských kasárni na Justičný palác.

Castel Nuovo
Prístavu dominuje stredoveký hrad Castel Nuovo, ktorý pochádza z 2. polovice 13. storočia. Je na pár krokov od radnice. Pri návšteve sa bližšie pozrite na biely víťazný oblúk zakomponovaný do stavby. Má bohaté ornamenty, ktoré pochádzajú z 15. storočia a majú pripomínať vjazd Alfonsa Aragonského do Neapola v roku 1443. Nevynechajte ani kaplnku Cappella Palatina v pôvodnom stave a Halu barónov Sala dei Baroni, kde sa nachádzal trón. Názov si získala z udalosti, keď sa okolo roku 1487 kráľ Ferdinand I. dozvedel, že niektorí jeho baróni išli proti nemu. Kráľ ich pozval do tejto haly na krstiny svojho synovca. Bola to však pasca a keď prišiel posledný z nich, všetkých zatkli a usmrtili. Nový hrad resp. Anjuovská pevnosť (Maschio Angioino) sa teda nachádza na strategickom mieste, pri prístave, odkiaľ odchádzajú lode na okolité ostrovčeky. V minulosti bola pod hradom vykopaná priekopa, v ktorej sa chovali krokodíly a v tejto priekope neraz skončili nešťastní odsúdenci.

Galéria Umberto

Ďalej zamierte do Galérie Umberto, ktorá je krásnym vizuálnym zážitkom. Kedysi dávno, keď Neapol bojoval so šírením cholery, tu na tomto mieste bolo jej ohnisko. Bola tu chudobná štvrť s hroznými hygienickými pomermi. Tá sa teda nechala zrovnať so zemou a postavili tu galériu s pôdorysom v tvare kríža, sklenenými klenbami a otvorili v nej obchody, kaviarne, reštaurácie a kancelárie. Ocitnete sa akoby uprostred Milána, ktorého Galériu už možno poznáte. Je lepšia? Krajšia? Posúdite sami. Pochádza z konca 19. storočia a meno dostala po talianskom kráľovi. Galéria patrí pod UNESCO – historické centrum Neapola.

Piazza del Plebiscito

Následne prejdete kúsok ďalej na Piazza del Plebiscito, kde sa nachádza Palazzo Reale, Kráľovský palác a Bazilika San Francesco di Paola, ktorý pripomína rímsky Panteón. Pôvodne ju dal postaviť švagor Napoleona, ktorý ju staval na jeho počesť. Napoleon bol však v priebehu výstavby porazený, a stavbu prevzal jeho rival Ferdinand I. V kráľovskom paláci je ukrytá knižnica, ktorá obsahuje okolo 1,5 milióna zväzkov.

Teatro San Carlo

Na námestí, naľavo od Kráľovského paláca, sa nachádza ešte slávny operný dom Teatro San Carlo z roku 1737. To znamená, že je ešte starší než milánske Teatro alla Scala či benátske Teatro La Fenice. Nahodiť sa do gala a stráviť tu jeden večer bude určite kvalitný umelecký zážitok. Tak to cítil aj kráľ počas slávnostného otvorenia. Vyjadril neskutočné nadšenie a požiadal architektov, aby ešte vystavali chodbu, ktorá by Teatro spájala s Kráľovským palácom, aby tak nemusel prechádzať po ulici. Kým skončila prvá opera Domenica Sarra Achille in Sciro od Metastasia na jeho počesť, chodba bola hotová.

Galleria Borbonica

Vzrušujúci zážitok v podobe ďalšej galérie, tento krát však pod povrchom zeme, čaká na Vás za námestím Plebiscito. Choďte aj do galérie Borbonica. Kedysi dávno tieto podzemné tunely slúžili v časoch vojny či iného nebezpečenstva, keď sa tu skrývali občania, utekali nimi králi, vybudovala sa tu dokonca nemocnica, prespávali tu vojaci... Dnes tu môžete obdivovať staré vraky vintage aut, ktoré boli z nejakých dôvodov zhabané a odobrané svojim pôvodným majiteľom. Pod nánosom prachu je ukrytých viac tajomných príbehov. Spodné chodby sú zaplavené, ale viete tam vstúpiť a pozrieť si ich na pohyblivom pontóne. Všetko v rámci organizovanej prehliadky. Niektoré časti boli upravené pre realizáciu malých koncertov, slávnostných večerí či módnych prehliadok. Vopred si pozrite online stránku galérie, harmonogram vstupov a zakúpiť si rovno vstupenku.

Via Santa Lucia a promenáda
No a po prehliadke podzemia vybehnite opäť na slnko. Zamierte na ulicu Via Santa Lucia, kde je mnoho obchodíkov, reštaurácii a kaviarničiek. Následne prejdite do parku Villa Comunale, čo je obľúbená promenáda mesta a nachádza sa v nej aj malá zoologická záhrada.

Castel dell´Ovo
Cestou na promenádu sa zastavíte ešte pri tomto hrade, ktorý v preklade znamená „Hrad Vajce“, Castel dell´Ovo. S úsmevným názvom sa spája legenda o Vergíliovi, ktorý mal do rozostavaných múrov hradu vložiť vajíčko a povedal, že ak vajce ostane neporušené, neporušené budú aj múry tohto hradu. Nachádza sa na ostrovčeku, s ktorým ho spája mólo. Pochádza z 5. storočia a práve toto bolo miesto, kde prežil posledné roky svojho života Romulus Augustus, posledný rímsky cisár. 

Prejdite na Piazza Amadeo, kde sa nachádza metro zastávka a odvezte sa na zastávku Toledo.

Štvrť Quartieri Spagnoli a staré kostoly

Metrom sa odveziete na zastávku Toledo, ktorá vyniká modernou architektúrou. Ako sme už spomínali, tam kde sa architekti nevyhrali na povrchu, činili sa pod povrchom zeme. Tu, ohraničená ulicou Toledo, sa nachádza farebná štvrť Quartieri Spagnoli, a je to práve to miesto, kde sa nachádza pravá duša Neapola.

Nájdete tu niekoľko starých kostolov. Jedným z nich je napr. Monteoliveto z 15. storočia nachádzajúci sa na námestí Monteoliveto. Má dve mena. Okrem Monteoliveto, ho volajú aj Sant´Anna dei Lombardi, čo súvisí s jeho minulosťou, keď bol darovaný iným vlastníkom. Na omše tu chodievali samotní králi a všimnite si ako pekne vyniká svojou kvalitnou renesančnou architektúrou.

Ďalej zamierte na námestie Piazza Gesu Nuovo, kde je mariánsky stĺp a Kostol Gesu Nuovo, ktorý zvonku pôsobí ako malá pevnosť, no vo vnútri Vás očarí jeho mramorový obklad. V počiatkoch nebol hneď stavaný ako kostol, ale ako palác, kde sa sústreďoval život Neapolčanov. Bolo to až okolo roku 1580, keď ho Jezuiti prerobili na chrám. Nachádza sa v ňom pekná kaplnka Ignáca z Loyoly a oltár mladšieho dáta, z 19. storočia.

Oplatí sa vidieť aj Kostol Santa Chiara, kde môžete navštíviť hrobky panovníkov z rodu Anjou. Tento kostol pochádza z roku 1340. História ho poznačila, no stále bádať prvky gotiky, baroka a tufu žltého odtieňa. Určite nevynechajte jeho záhradu z 18. storočia, ktorá má krásnu kvetnatú architektúru so starou fontánou uprostred.

Ak Vás očarilo umenie, tak zamierte do gotického kostola, San Domenico Maggiore, ktorý začali stavať ešte v roku 1283. Ukrýva hrobky Aragónskych panovníkov. Obdivovať tu budete diela Triumf viny od Solimenta a Zvestovanie od Tiziana. Pracovalo tu však mnoho popredných sochárov, Tino da Camaino, Cosimo Fanzago, maliari Titian, Michelangelo a Luca Giordano. Zvestovanie je však kópia a originál je umiestnený v múzeu Capodimonte v Neapole.

Osobne sa nám páčilo aj v Sansevero, Museo Cappella Sansevero, privátna kaplnka, ktorá pochádza zo 16. storočia a je to ináč celkom kvalitné barokové múzeum. Obdivovať budete sochy, na ktorých je zaujímavou formou znázornené zahalenie závojom. Zaujímavé sú aj 250 rokov staré dva anatomické modely, postava ženy a muža, kde sú detailne zachytené ich tepny a žily. Na prvý pohľad to nikoho neupúta, no keď si spojíte fakty, že sochy sú staré 250 rokov, to znamená, že už v 18. storočí umelci vedeli takto detailne znázorniť medicínske fakty. Legendy hovoria, že živému človeku vliali do tela horúci tekutý kov, aby im tieto cievy vyskočili a mohli pochopiť tento systém v ľudskom tele. Múzeum založil alchymista, princ zo Sansevera, Raimondo di Sangro. Pekne miesto má taktiež pekné rady návštevníkov pred dverami, takže zabezpečte si lístok skôr online.

Uličky historického mesta

Sú tu dve súbežné ulice Via Tribunali a Via San Biagio dei Librai, ktoré spája Via Duomo. Sú to uličky s mnohými obchodíkmi, dielničkami a barmi, kde to stále žije. Malej prechádzke nikto neodolá.

Duomo di San Gennaro

Na Via Duomo si pozrite dóm Duomo di Napoli, resp. Duomo di San Gennaro. Ten pochádza zo 14. storočia, kedy ho dokončili v gotickom štýle. Vo vnútri nájdete kaplnku, ktorá je venovaná umučenému biskupovi, patrónovi Neapola sv. Januáriovi. Ten žil v časoch cisára Diokleciána a kto sa vyzná v histórii, tak vie, že to bolo najbrutálnejšie obdobie prenasledovania kresťanov. Legendy hovoria, že pri jeho poprave (odťatá hlava), istá žena dokázala do malej kapsule odchytiť trošku jeho krvi a tá je dodnes uchovaná v tejto kaplnke. Zadívajte sa aj hore na nádherný strop, ktorý maľoval Luca Giordano. Keď sa pozriete na budovu zvonka, tak tí z Vás, čo sa vyznajú v architektúre, budú bádať stopy novogotického štýlu (ten zapojili v 20. storočí pri prestavbe), gotické portály a upúta ich aj interiér v štýle baroka. Zmes rozličných smerov v architektúre. Neodídete bez toho, aby ste si nepozreli ešte jeho múzeum pokladov, ktoré pozostáva z darov, ktoré svätcovi odjakživa nosia pápeži, známi aj bežní obyvatelia.

Castello Capuano

Kapuánsky hrad pochádza z 12. storočia. Stojí pri ňom brána Porta Capuana z 15. storočia, ktorá má dve veže s názvami Cnosť a Česť a tie nesú mramorový oblúk. Dlhé roky tu sídlil Neapolský súdny dvor. Ak k hradu pôjdete smerom od Via Tribunali, tak oblúk Porta Capuana sa nachádza za hradom, ktorý teda musíte obísť zľava, aby ste sa k nemu dostali.

1. Marek je náš!

Ak sa Vás opýtajú v reštaurácii odkiaľ ste, povedzte hrdo, že ste Slovák. Miestni milujú nášho futbalistu Mareka Hamšíka, ktorý dlhé roky hral za Neapol.

2. Výstup na Vezuv

Byť v Neapole a neisť na Vezuv? To by bola škoda. Kráter pôsobí pomerne pokojne, akoby tu vôbec nebola nebezpečná zóna („vesuvio“ zn. nevyhasnutý) a sú z neho krásne výhľady na záliv a Neapol. Je niekoľko spôsobov ako sa tam dostať. Môžete využiť možnosť napr. po prehliadke HerculaneA sa odviezť autobusom priamo na parkovisko pod kráterom odkiaľ výstup trvá už len niečo okolo 20 minút. Alebo zvoliť túru 11 km dlhú, ktorá vedie cez krásnu krajinu plnú viníc a ovocných sadov. V okolí sa pestuje vinič a vyrába víno Capri Bianco a Lacrimae Christi, Lacryma Christi (Kristové slzy).

3. Dajte si Pizzu!

Áno, k Neapolu patrí pizza. Ak ste v Taliansku ešte neboli, nech Vás neprekvapí, že tá talianska neobsahuje veľa ingrediencii. Ananásová pizza je pre Talianov krutý žart a na Marinaru si nesypte parmezán. Vo väčšine prípadov si však pizza v Taliansku zachováva svoju jednoduchosť z 2-3 ingrediencii. Tá pravá pizza Napoletana je len Margherita a ešte jednoduchšia verzia, Marinara. Tieto dve si v Neapole určite objednajte.

Kedysi dávno to bolo jedlo, ktoré jedávali skôr tí chudobnejší ľudia alebo námorníci. Predstavte si ho ako okrúhly posúch potretí trochou cesnaku. Až v 16. storočí, keď sa v Európe objavili paradajky, začali sa pridávať na pizzu a tá sa formovala do podoby, akú poznáme dnes. Stále však platí, že by ste surovinami určenými na pizzu mali šetriť. V Taliansku pizzu posiatu hojnou dávkou najrozličnejších ingrediencii nenájdete.

Čo ste asi tušili je fakt, že obľúbená Margherita, je pomenovaná podľa manželky bývalého talianskeho kráľa. Tá si pri návšteve mesta vybrala pizzu podľa trikolóry Talianska. Základ všetci dobre poznáme, a tým sú lístky bazalky, paradajky a mozzarella. Táto pizza je u nás ako prvá na každom jedálnom lístku pizzérie, no chutí ináč ako táto v Neapole. Tým rozdielom nie je len mesto či krajina, v ktorej ju jete, ale aj pôvod ingrediencií, z ktorých sa pripravuje. A konečne slovo má aj poriadna pec, ktorú ovládala školený pizzaiolo.

Prvá pizza Margherita mala vzniknúť tu v Neapole. Choďte sa pozrieť do pizzerie Brandi, kde na stene visí tabuľka s textom Qui 100 anni fa nacque la Pizza Margherita 1889-1999. Takže tu sa pripísali kredity za prvú modernú verziu pizze, ktorú poznáme. A určite Vás rovno napadá aj otázka, ktorá pizzeria je vlastne tá najstaršia? Má ňou byť pizzeria Port´Alba, ktorá svoju históriu píše od roku 1738, kedy si tu majitelia otvorili prvý pouličný stánok. Celkom isto v jedálnom lístku natrafíte aj na pizzu, ktorá má názov Marinara. Jej názov súvisí s rybármi, ktorí sa vracali z mora a toto bola prvá vec, ktorú najčastejšie jedávali. Je to jednoduchá pizza, ktorá je obložená paradajkami, cesnakom a je bez syra. Čiže je ešte jednoduchšia než vyššie spomenutá Margherita

A kam ísť na najlepšiu pizzu? Taliani sú v kuchyni skutoční majstri, v meste sa nachádza mnoho podnikov, z ktorých nemôžete odísť sklamaný. Každopádne podľa nás sa veľké rady tvoria hlavne pred podnikom Gino Sorbillo. Práve o nich sa povráva, že majú najlepšiu pizzu v celom meste.

Každopádne, ak nemáte radi pizzu, nemusíte sa báť, že by Neapolčania jedávali iba to jedno jedlo. Jedálny lístok obsahuje aj rôzne iné položky, z ktorých si každý vyberie. Pizzerie sú síce lacné a teda nemusíte očakávať veľký účet, no nájdete tu aj tradičné tratorrie, kde sa ceny pohybujú už o niečo vyššie.

V Neapole sa môžete ísť najesť kamkoľvek a s vysokou pravdepodobnosťou budete všade spokojní. Taliani berú jedlo vážne a dajú si záležať na tom, aby jeho hosť odchádzal s výborným gurmánskym zážitkom.

Neapol nie je iba o cestovinách a pizzy, ale oplatí sa hľadať a vyskúšať rôzne iné pochúťky. Nimi sú napr. sladké koláčiky, ktoré sa volajú sfogliatella. Sú to malé taštičky plnené ricottou. Potom sú to napr. trubičky cannolini plnené pistáciovým krémom, alebo babá, sladké pečivo z nadýchaného cesta v tvare malého hríbika, ktoré je namočené v sirupe z rumu/medu. Všetko toto chutí famózne.

Vyhľadajte pekáreň Attanasio alebo La Sfogliatela Mary, ktoré sa špecializujú na skvelé sforgliatelle a podnik Chalet Ciro, kde nájdete rôzne zákusky, a aj spomenuté koláče babá.

Kto má rád kávu, tak zavíta do Gran Café Gambrinus. Je to najstaršia kaviareň mesta. Pochádza ešte z roku 1864 a chodievali do nej slávni spisovatelia ako napr. Oscar Wilde či Ernest Hemingway.

V rade postávala aj princezná Sissi, Jean-Paul Sartre a aj talianski prezidenti.

Odporúčame, ako inde vo svete, byť stále obozretný. Minimalizujte riziko okradnutia tak, že nebudete nosiť viditeľne drahé oblečenie alebo luxusné doplnky. Dámam odporúčame nenosiť veľké okrúhle náušnice a šperky. Pánom neodporúčame nosiť drahé hodinky a podobne. Ideálne tieto veci nechajte doma, alebo použite hotelový trezor. Nenoste pri sebe všetky peniaze, prípadne zbytočne veľkú hotovosť. Ak sa musíte pohybovať aj po zotmení, ostaňte vždy na hlavných uliciach. V aute si nenechávajte svoje veci a volte strážené parkoviská.

Aj pri samotnej jazde autom, kabelky a peňaženky majte uschované mimo dohľadu okoloidúcich motorkárov. Ideálne pod nohami. Ak nemusíte, tak za jazdy netelefonujte a nehrajte sa s mobilom, a to už vôbec nie, ak máte pritom aj stiahnuté okienko. Zložte si drahé hodinky mimo dohľadu okolia. Pouliční zlodeji sú naozaj vynaliezaví a prekvapia Vás či už za jazdy alebo v zápche. Ak teda napr. sedíte v aute, buďte mimoriadne obozretní pred motorkármi pohybujúcimi sa v zápche medzi autami.

Obozretnosť je teda na mieste tak ako všade inde vo svete. Ináč Vám nič nehrozí. Marek Hamšík opísal Neapol, že bude navždy jeho láskou a druhým domovom. Fanúšikovia futbalového tímu Neapolu si ho tu veľmi vážia pre jeho oddanosť tímu. V uličkách prímestskej časti Quatro pohľadajte jeho gigantický portrét, ktorý nasprejoval umelec Jorit. Veríme, že sa Vám Neapol môže zapáčiť minimálne tak ako jemu. Pri svojich cestách používajte zdravý rozum, zbytočne neriskujte a ak nemusíte, po zotmení už nikam nechoďte.

Da Michele, Via Cesare Sersale 1-3 – zastrčená pizzeria blízko Corso Umberto je známa z filmu Eat, Pray, Love s Juliou Roberts. Orientuje sa na maximálne 4 druhy pizze. Tak ako je u Talianov zvykom, obsah aj ponuka ostáva jednoduchá. Je možné usadiť sa vo vnútri alebo počkať na Take Away. Čaká Vás tu však jednoznačne dlhá rada a my niekedy nevieme či vďaka populárnemu filmu, alebo kvalite jedla. Názory na chuť pizze sa rôznia. Ak ste niekde čítali o TOP pizzy sveta a že to je právu tu, možno budú mnohí Taliani nesúhlasiť a vždy sa nájdete ešte čosi lepšie. Rozhodne však zaujímavá skúsenosť na všeobecne známom mieste Neapola. 

Di Matteo na Via Tribunali 94 – táto pizzeria patrí medzi najznámejšie v meste. Vie o tom svoje aj Bill Clinton, ktorý tu prišiel na pizzu počas summitu skupiny G7. Ak pôjdete okolo a práve tam nebude zástup ľudí, určite si kúsok uchmatníte. Spravidla tu je vždy plno. 

BUBO odporúča reštauráciu v uličke za rušným centrom a to je La Cantina di Via Sapienza – Via Sapienza 40-41 – tu je to taká domáca klasika, nájdete tu napr. polpette alla napoletana (mäsové guľôčky v paradajkovej omáčke).

1. Historické jadro mesta – sa nachádza v okolí prístavu a od roku 1995 je zapísané na zozname UNESCO. Prechádzka mestom zahŕňa mnoho historických kostolov, hradov a uličiek plných obchodíkov, reštaurácii a kaviarničiek. 

2. Záhrady Giardino Pensile - v záhradách Giardino Pensile prešla nedávna rekonštrukcia. Záhrady majú šarmantný taliansky vzhľad a čaká Vás čarovný výhľad na mesto. Ak Vám do toho vyjde skvelé počasie, zaručujeme Vám vydarené instagramové fotografie. Nezabudnite na #Lovci zážitkov.

3. Park Capodimonte - prejdete sa aj do parku v časti Capodimonte, kde sa nachádza Museo Capodimonte, a tam môžete obdivovať zaujímavé diela. Napr. Madona s dieťatkom od Botticelliho obklopená anjelmi, Podobenstvo o slepcoch od Brueghela, portrét ženy Antea od Paramegiana, alebo Lukrécia či nedokončený portrét pápeža Pavla III. (chýba mu ruka) od Tiziana.

4. Múzeum archeológie – na námestí Piazza Museo Nazionalle. Nájdete tu artefakty z Pompejí po výbuchu Vezuvu. Uvidíte kúpele, mestské domy, pekárne... A určite mrknite na zbierku v „Tajomnej komnate“, kde sa zachovali volebné hesla, nenávistné hesla či šteklivé kresby a odkazy. Zrazu si uvedomíte, že ľudia pred 2000 rokmi boli ako dnešná „drzá“ mládež. Zastávka metra je „Museo“.

5. Výlet do Pompejí – významné obchodné centrum, ktoré bolo pár rokov pred výbuchom sopky už beztak pomerne dosť zničené zemetrasením. Sopka ho „dorazila“. Dochovali sa informácie, že pred samotnou erupciou zo sopky nejaký čas chrlil dym a mnoho ľudí už vtedy odišlo z mesta preč. Okolo 2000 ľudí však zostalo a ich osud sa spečatil. Mesto bolo pochované žeravým popolom a kamením. Z odkrytých častí tu môžete pozrieť fórum, chrám, amfiteáter, kúpele a rôzne domy, vily a iné objekty. Po okolí sa môžete pohybovať prímestskou železničnou dopravou Circumvesuviana.

6. Výlet do Herculaneum – podľa legiend mal toto mesto založiť Herkules. Keď vybuchla sopka, mesto bolo pohltené 12 metrov vysokým nánosom, ktoré odkryté relatívne nedávno, okolo roku 1927 začali prvé seriózne archeologické práce. Zachovali sa pomerne v dobrom stave ulice, obchody, domy, kúpele. Herculaneum je menšie než populárnejšie Pompeje.

7. Terme di Agnano – dostihová dráha 10 km od Neapola.

8. Zájdite do Vomero - zubačkou sa vyvezte z ulíc mesta do bohatšej časti mesta, Vomero. Nachádza sa pod hradom Castel Sant´Elmo a kláštorným komplexom Certosa di San Martino. Hrad Castel Sant´Elmo sa hrdo týči nad Neapolom vo výške 250 metrov n.m. Ak je krásne počasie, čakajú Vás nádherné výhľady na záliv a taktiež na Vezuv! Aké to muselo byť, keď táto sopka v 79 roku vybuchla. Strach, panika, ničivá rana... Opatrne prechádzame na vyhliadkové body a fotíme a dúfame, že dnešný deň nebude náš posledný. Spoliehame sa na pevný hrad v tvare päťcípej hviezdy, ktorý je dokonca zasvätený svätcovi Erazmovi.

9. Plavba na Ischiu, Capri či Sicíliu – ako sme už povedali v úvode. Neapol býva pre väčšinu návštevníkov malá zastávka pri plavbe na okolité ostrovčeky. Ak môžeme odporúčať ešte jeden navyše, tak ním bude určite farebný ostrov Procida, ktorý je bližšie a neprúdi tam toľko turistov. Na výlet je dobré aj pobrežie Amalfi/Sorreto, ktoré je vzdialené 50 až 60 km od Neapolu. Toto budú ideálne miesta pre tých, ktorí sa radi okúpu a slnia na pláži a nechcú ísť na plavbu na ostrovy.

10. Požičať si skúter alebo auto a preskúmať celý záliv a okolité mestečká. Napr. Caserta – ktoré ma krásny kráľovský palác Reggia di Caserta s ohromným parkom s fontánami, ktorý prezývajú ako „neapolský Versailles“. Cez 1200 miestností s úchvatným dobovým nábytkom a unikátnou maliarskou prácou. Súčasťou komplexu je aj gigantický akvadukt.

Tak čo? Dokážete nájsť v Neapole rovnaké čaro a prejavíte lojalitu tomuto mestu, tak ako Marek? 

Pri ceste do Neapola odporúčame zájsť si na turistiku na krásny ostrov Capri. V prístave v Neapole si zakúpite lístok na rýchloloď, príďte aspoň 10-15 minút pred časom odjazdu, a cesta na Capri zaberie približne 1 hodinu. Na lodi sa usaďte dopredu a do stredu, nakoľko loď ide naozaj rýchlo a ak Vám býva pri takejto jazde nevoľno, tak túto voľbu sedenia určite oceníte. Na lodi zvykne byť bar aj toaleta. Po ruke sú pracovníci lodnej spoločnosti s hojnou zásobou igelitových sáčkov :). Alternatíva je helikoptéra (z letiska Neapol na Heliport Capri a späť). Za námahu to však naozaj stojí. V letných mesiacoch si zabezpečte svoj lístok na Capri radšej online vopred, aby sa nestalo, že nebude miesto. Každopádne lode sú veľkokapacitné a premávajú niekoľko krát denne. Odchádzajú z prístavu v Neapole (Molo Beverello). Prídete na Capri, do prístavu Marina Grande. Stiahnite si offline mapu a orientujte sa ďalej podľa nej. Capri je relatívne malé a stráviť tu 1 víkend bude postačujúce.

Capri si môžete zvoliť na celodenný výlet z Neapola (ráno prídete, večer sa vrátite), no určite sa oplatí prenocovať. Či si nájdete hotel v časti Marina Grande, v meste Capri, alebo v meste Anacapri, je to na vás. Po ostrove premávajú malé autobusy pomerne pravidelne, každých 10-15 minút do neskorej noci. Jedna jazda stojí 2-2,50 eur a lístok si môžete kúpiť priamo u šoféra alebo v stánku na zastávke. Prepravia Vás aj s kufrom. Alternatíva je taxík (keď je pekné počasie, tak Vám stiahnu strechu).

Na linku tu Capri.net nájdete približný časový rozpis autobusov medzi jednotlivými mestami. Zrejme najviac budete využívať linky Marina Grande-Capri, Marina Grande-Anacapri, prípadne Anacapri - Faro alebo Anacapri - Capri a späť. Náš návrh je prísť podvečer na Capri, zabezpečiť si ubytovanie a celý ďalší deň venovať turistike po ostrove. Na tretí deň odchod.

Ako sa obliecť

Majte dobrú obuv s pevnou podrážkou vhodnú na ľahkú turistiku. Na Capri sú kopce. Čaká Vás veľa stúpania/klesania a veľa schodov. Myslíte na krém na opaľovanie a slnečné okuliare. Viac menej sa pohybujete stále v meste a mimo mesta v prírode. V uličkách Capri, Anacapri či Marina Grande stretnete aj iných turistov, ktorí prišli na jednodňové výlety. Viac menej budete stále stretávať pomerne slušne "nahodených" ľudí, a ak si zvolíte na oblečenie práve tepláky či legíny (lebo ste si naplánovali turistiku), zrazu sa nie všade budete cítiť úplne vhodne oblečení. Ak chcete tráviť deň aj v prírode, ale potom si zájsť aj do reštaurácie na obed a prejsť cez tieto krásne mestá (lebo sa im nevyhnete), tak zvoľte možno radšej ľahké ľanové/letné nohavice, capri/krátke nohavice a priedušné/letné tričko. Ak Vám na tom nezáleží, túto radu ignorujte. Na útesoch môže pomerne silno fúkať. Aj keď sa zdá, že 17 stupňov na jar či jeseň, je skvelá správa, určite sa zíde ľahký sveter alebo prechodná bunda. Ak turistiku radi nemáte, ale chcete svoj instagram zaplniť krásnymi fotkami, tak možností, kde uloviť najlepšie zábery bude neúrekom. 

Ako začať s prehliadkou Capri

Ráno sa odvezte do mesta Capri. Orientujte sa podľa off-line mapy (napr. Maps me).  Navštívte Augustové záhrady a vyhliadku na kľukatú cestu Via Krupp. Neďaleko je vyhliadka Belvedere Cannone, ale z nej na Via Krupp nevidíte, to skôr už máte výhľad na Marina Piccola. Vyberte sa aj na turistiku k prírodnému archu Arco Naturale. Tento výhľad je prekrásny. Je tu niekoľko ďalších vyhliadkových bodov a každý je nádherný. Navštívte ich toľko, koľko Vám čas dovolí. V uličkách Capri sa neraz zatúlate do pekných obchodíkov.

Z mesta Capri môžete ísť po turistickej trase smerom na najvyšší vrch ostrova Monte Solaro. Uistite sa, že ste si v poslednom obchodíku pred výstupom dokúpili vodu. Cesta Vás povedie pravdepodobne okolo nemocnice Capilupi (je pred ňou malý veľmi nenápadný kruhový objazd a vedľa neho je malý supermarket). Cesta Vás následne vyvedie postupne hore, von z mesta. Malá časť tejto cesty si vyžaduje väčšiu námahu, ale dopomôžete si reťazami, ktoré sú tu na tento účel upevnené. Dá sa to teda zvládnuť, ak ste aspoň priemerný turista (aktívne deti budú mať z toho tiež zážitok, len si na ne dajte pozor). Sledujte svoju offline mapu, aby ste nezišli z cestičky, ktorá je v niektorých úsekoch nejasná.

Vyjdete na horu a už pôjdete relatívne rovným povrchom takmer pod vrchol. Tam bude posledné krátke stúpanie.

Nejasné úseky sú označené červeným znakom na kameňoch popri ceste. Orientujte sa aj podľa nich. Na jar to tu je prekrásne, zelené, všetko je rozkvitnuté a výhľadov na more sa nebudete vedieť nabažiť. Hore môže byť hmla, ale celkový dojem neľutujete. Ak máte radi prírodu a radi si dáte trochu do tela, výstup pešo na Monte Solaro bude pre Vás príjemný aktívny zážitok. Po príchode na vrchol máte možnosť sedačkovou lanovkou zísť do Anacapri alebo zvolíte peší zostup, ktorý je dlhý približne iba 2-2,5 km. Zostup nie je náročný, ak ste teda aktívny a chôdzu obľubujete, tak relatívne rýchlo budete v meste Anacapri. Na vyhliadke Monte Solaro je malá kaviareň, možnosť dokúpiť vodu, sú tam aj toalety.

Alternatíva je, samozrejme, aj taká, že by ste išli v opačnom smere. Spravíte si výlet na horu, ktorý nebude tak fyzicky náročný. Autobusom sa vyveziete do mesta Anacapri k nástupnej stanici lanovky. Lanovkou pôjdete na Monte Solaro a odtiaľ pôjdete po turistickom chodníčku do mesta Capri alebo sa vyberiete na západ ostrova, po turistickom chodníčku smerom na Faro (tam je autobusová zastávka, z ktorej sa viete dostať naspäť do mesta Anacapri/Marina Grande či Capri).

Pri alternatíve, že ste prišli z vrchu Monte Solaro do mesta Anacapri pešo alebo lanovkou, môžete spraviť nasledovné. Po príchode, možno približne v čase obeda, si môžete dať najprv niečo dobré pod zub (v mestečku sú malé reštaurácie alebo pouličné stánky, kde predávajú pizzu a iné) a pokračovať ďalej cez mesto smerom na západnu stranu ostrova. Pozriete si postupne vyhliadky Fortino di Mesola, Belvedere degli Agli, Belvedere degli Elicrisi a svoju púť zakončíte pri majáku vo Faro. Tu je malý plážový klub s lehátkami za poplatok, je tu bar, predávajú tu vodu/občerstvenie/jedlo. Pod majákom sú kamenné múry, kde si na chvíľu ľahnete, posedíte, užívate si atmosféru tohto miesta, úplný chill a počkáte na západ slnka. Potom sa vyberiete na autobusovú zastávku za majákom (Faro) a odveziete sa naspäť do Anacapri a následne putujete do svojho hotela.

Ak máte viac času, odporúčame Vám v Marina Grande zabookovať si ešte v lodnej spoločnosti (stánok v prístave) výlet do jaskýň Grotta Verde/Grotta Bianca, kde Vás turistická loďka vezie popri ostrovu do jaskýň na Capri. Nádherná sýtomodrá farba bude vypĺňať každý jeden záber a Váš instagram bude ten víkend jednoznačne najkrajší. Predvečer odchodu si pozrite online časy odchodov rýchlolodí z Capri do Neapola a prispôsobte tomu svoj check-out z hotela a cestu do Marina Grande. Ak nemáte kúpený lístok online, tak si ho kúpite v prístave. Oznámia Vám číslo, od ktorého na móle odchádza loď do Neapola. Prejdete na mólo k svojej lodi. Buďte tam aspoň 10-15 minút vopred. Usaďte sa opäť vpredu, v strede a odchádzate do Neapola s novými zážitkami. Capri skutočne stálo za to vidieť.