Vlna z alpaky - prečo má prívlastok materiál bohov?

Pre upresnenie faktov, existujú štyri druhy kameloidov žijúcich v Peru: lamy, alpaky, vikune a guanacos. Lama je domestikovanou verziou guanaca a alpaka zase domestikovanou verziou vikune.

Alpaky sú neodmysliteľnou súčasťou histórie a kultúry Peru, o ktorej si hovoríme na zájazdoch s BUBO v malých skupinách. Už pred viac ako 5 000 rokmi začali ľudia z juhoamerických Ánd domestikovať toto zviera a využívať jeho potenciál.

Okrem zdroja potravy predstavovala vlna z alpaky aj materiál na výrobu oblečenia pre jej ohromné vlastnosti, považujúc ju za luxusný tovar vyhradený pre šľachtu a kráľov, čím bola zdrojom nielen tepla, ale aj znakom statusu a moci. Preto si vyslúžila prívlastok materiál bohov.

Okrem toho, že alpaky boli znakom postavenia, pre-inkské civilizácie ich využívali ako obety pre svoje božstvá. Archeológovia napríklad našli nenarodené plody lám a alpák pochované pod domami a dôležitými budovami z čias kultúry Chiribaya. Mali znázorňovať obetu Matke Zemi a požehnanie na ochranu stavieb postavenými nad nimi.

Vrchol svojej slávy dosiahol tento materiál počas inkskej kultúry. Aj keď bolo inkské impérium známe svojimi bohatými zdrojmi a výrobkami zo zlata a striebra, najcennejšími boli textílie. Práve tie vyrobené z alpaky boli mnoho ráz používané ako platidlo či odmeny pre najzaslúžilejších bojovníkov.

Kvôli silnému sociálnemu a náboženskému postaveniu tohto materiálu s ním mohli pracovať len tí najkvalifikovanejší a najzručnejší výrobcovia.

Počas dobýjania Južnej Ameriky Španielmi populácia alpák takmer vyhynula. Conquistadori nedokázali pochopiť hodnotu a užitočnosť týchto zvierat a využívali ich hlavne ako zdroj potravy alebo na ťažkú prácu v baniach.

Mnohé skolili aj rôzne choroby, ktoré Španieli priniesli z Európy. Alpaky by zo sveta vymizli úplne, nebyť ľudí, ktorí sa pred španielskou okupáciou stiahli aj so svojimi zvieratami hlboko do hôr. Tým zachovali toto plemeno pri živote.

Popularita vlny z alpaky vzrástla začiatkom 19. storočia, kedy sa začala dovážať do Anglicka. Trvalo to síce niekoľko mesiacov experimentovania, no napokon muž menom Titus Salt prišiel na spôsob spracovania tejto vlny do mäkkej a lesklej podoby.

V roku 1836 predstavil kráľovnej Viktórií šaty vyrobené z alpačej vlny. Tá bola kvalitou odevov nadšená, čím sa rapídne zvýšil dopyt a záujem o toto špeciálne vlákno.

Tradície minulosti sa v Andách ctia a udržiavajú dodnes, pričom remeselníci používajú techniky svojich inkských predkov na vytváranie vysokokvalitných a pestrofarebných odevov. Tie sú krásnym zrkadlom ich bohatého kultúrneho dedičstva. Dnes sa asi 90 % všetkých farmárov chovajúcich alpaky považuje za malých farmárov, ktorí chovajú 10 až 150 zvierat.

Vysokohorské komunity stále žijú tradičným spôsobom života, takže ich poľnohospodárske metódy sú založené na znalostiach ich predkov. A sú vo všeobecnosti udržateľnejšie ako väčšina moderných poľnohospodárskych postupov. Len 3 % chovateľov sú veľkochovatelia s viac ako 600-kusovými stádami.

Proces premeny vlny z alpaky na jedinečné a nadčasové oblečenie začína starostlivým a opatrným strihaním alpák. Následne prechádza zozbieraná vlna pedantným procesom čistenia, prečesávania, farbenia a pradenia. Dodnes sa mnohé z týchto procesov vykonávajú ručne, aby sa zachovala prirodzená kvalita a vlastnosti vlny.

Triedenie vlny podľa jemnosti, dĺžky a farby sa robí pomocou hmatu a zraku peruánskymi remeselníkmi, zväčša ženami, ktoré dokážu roztriediť vlnu veľakrát presnejšie ako stroje! Existuje asi 6 až 7 druhov vlny z alpaky, no na výrobu oblečenia sa používajú základné tri kategórie.

Cudzokrajných návštevníkov Peru vrátane klientov BUBO lákajú lokálni predajcovia suvenírov najčastejšie na oblečenie vyrobené z baby alpaky. Názov síce napovedá, že táto vlna pochádza z novo narodeného mláďatka, no našťastie tomu tak nie je, čo vám veľmi ochotne vysvetlí sprievodca školený v BUBO Cestovateľskej Akadémii.

Tieto označenia naznačujú skôr miesto na zvierati, z ktorého bola vlna ostrihaná. Baby alpaka pochádza z krku a z hrudi alpaky. A je ešte jemnejšia ako klasická vlna.

Tradičnými v mnohých prípadoch ostali aj metódy farbenia. Napríklad červená a jej odtiene sú extrahované z hmyzu cochineal, ktorý parazituje na dužinatých listoch a plodoch kaktusov. Na farbenie textílií ho používali ľudia už pred viac ako 1 500 rokmi a ide o farbivo s asi najsýtejšou farbou, aká sa v prírode nachádza.

Rastlina Indigofera tinctoria zase dodáva materiálom rôzne odtiene modrej a navyše má antibakteriálne účinky, čím pomáha udržiavať oblečenie dlhšie čisté a svieže. Umenie tkania z alpaky je zložité a vyžaduje si zručnosť a hlboké znalosti o vlastnostiach vlny a technikách používaných na výrobu jednotnej, hustej tkaniny.

Tradičné techniky sa medzi andskými remeselníkmi dedia z generácie na generáciu a neustále sa zdokonaľujú. Byť súčasťou takéhoto procesu je preto obrovský ulovený zážitok.

Odpoveď je jednoduchá. Vlastnosti tohto materiálu sa vyvinuli na základe tisícročia trvajúceho chovu vo vysokých nadmorských výškach v pohorí Ánd. Toto prostredie si vyžadovalo vlákno, ktoré by dokázalo zvládnuť drastické zmeny teploty od mínusových až po horúčavy a vysoké slnečné žiarenie počas dňa.

Z toho dôvodu sa alpaky prirodzene prispôsobili prostrediu a obrnili sa vlnou, ktorá je vďaka mikroskopickým vzduchovým vačkom v jadre vlákien neuveriteľne ľahká. A vďaka hladkým šupinkám na povrchu vlákien je zase veľmi hebká a prirodzene odvádza vlhkosť od pokožky.

V porovnaní s luxusným kašmírom je alpaka oveľa odolnejšia a nachádza široké využitie vo výrobe outdoorového oblečenia. V tomto odvetví jej značne konkuruje merino, no vlna z alpaky je teplejšia, ľahšia, hebkejšia a trvácnejšia, čiže dá sa povedať, že ide o akýsi supermateriál.

Myslím si, že ak cestujete do Peru, je priam povinnosť priniesť si z potuliek po peruánskych Andách kúsok oblečenia vyrobeného z alpaky. V BUBO to robíme pravidelne, keďže týmto aj podporujeme miestne komunity, venujúce sa tomuto remeslu dlhé tisícročia. Pre mňa to znamená priniesť si domov zhmotnenú samotnú kultúru a tradície krajiny.